Kúpil so si knihu A. Greensapan, bývalý guvernér Centrálnej banky USA, Věk turbulencí. Na s. 46 píše: „Bol to však iný účel, ktorý mi umožnil dospieť k predstave, že by som sa jedného dňa mohol pokúsiť porozumieť hospodárstvu ako celku a predpovedať jeho vývoj (jh). V roku 1951 som sa zapísal na kurz matematickej štatistiky, technickej disciplíny založenej na predstave, …
Čítať ďalej Zabúdame vedecky riadiť ekonomiku
Značka:Slovensko
Programové vyhlásenie vlády z pohľadu poznatkov ekonómie
NR SR prerokováva Programové vyhlásenie vlády. Čitateľ iste čítal nadpis Ódorov program je predzvesťou konca rozpočtovej fantázie. Už toto tvrdenia je dôkazom, že štátny rozpočet sa nezostavoval tak ako to žiada makroekonómia. Pozrime si jeden bod z PVV:
Preceňujú svoje schopnosti v ekonómii
Riadenie ekonomiky, čo robí vláda a parlament, sa musí opierať o vedu, ekonómiu. Tvorca hospodárskej politiky musí ovládať pojmy, ktorých význam a klasifikáciu rieši kognitívna veda logika a ekonómia. Čitateľ si iste pamätá ako sa novinári spýtali našich viacerých politikov (B. Bugár, K. Tóthová) čo je HDP. Nevedeli. Iba potvrdili existenciu Dunning – Krugerovho efektu. Predovšetkým zato, že sa blížia voľby …
Čítať ďalej Preceňujú svoje schopnosti v ekonómii
Prečo vlády nechcú ekonomickú vedu?
Ani jedna vláda po roku 1992 neuplatňovala dôsledne ekonomickú vedu, jej bohaté poznatky. A občania prehliadame zlyhania vlád. Český exminister L. Zaorálek na videu zhodnotil situáciu na Slovensku. Povedal, „že v dobe energetickej krízy, agresii na Ukrajine, v čase veľkej inflácie má na Slovensku premiér 80 percentnú nedôveru a nízku má aj vláda, ba vláda stratila dôstojnosť, premiér pokútne založil stranu, …
Čítať ďalej Prečo vlády nechcú ekonomickú vedu?
Ing. Peter Zajac – Vanka, národohospodár, prognostik
Zajac – Vanka bol predsedom Spolku národohospodárov, čo je pojem v slovenčine obrazotvornejší, ako Spolok ekonómov. Napísal dielo Ekonomika po kapitalizme (2017). Je to prvé a jediné ekonomické dielo na Slovensku o žiadúcej budúcnosti našej ekonomiky, o autorovej vízii. Svetová literatúra podobné problémy rieši hlavne formu vedeckých článkov a aj diel ( P. F. Drucker, D. Schweickart).
Ing. Vladimír Lexa st. – aj chemik aj ekonóm
Narodil sa 8. mája 1937 v Bratislave. Vyštudoval Strednú priemyselnú školu chemickú. V roku 1961 získal titul inžiniera v odbore analytická chémia. Študoval aj na Právnickej fakulte UK Bratislava. Docentúru a ašpirantúru si urobil na STU v odbore odvetvové ekonomiky. Človek, ktorý sa, žiaľ, stretal s jednostranným pohľadom na jeho celú rodinu..
Profesor Hvezdoň Kočtúch – ekonóm národovec
Začnem inak. Prečo si hrdý na Slovensko? To bývala jeho otázka. Do mojich spomienok som si vybral aj životnú dráhu Prof. Kočtúcha, lebo je spriaznená s mojou orientáciou.
Profesor J. Sojka – novátor
Bol mojim dlhoročným vedúcim katedry. Presadzoval nové myšlienky. Dovolím si začať jeho výrokom na diskusii ekonómov Slovenska: „Akosi sa mi veľmi vtláča do mysle známe – nikto nie je doma svätý Ján Zlatoústy. Veda to dobre pozná“.
Byť ekonómom nie je jednoduché, aký je jeho údel?
Nadpis tejto úvahy mi napadol práve v spojitosti s vojnou na Ukrajine. V každej vojne ide o obrovské finančné zdroje, ktoré odletia do vzduchu ako vtáča. Prečo dnes v úvahe hovorím o akejsi spojitosti s vojnou na Ukrajine?
Aké bohatstvo zanechajú dnešní politici?
Dovolím si povedať žiadne. Tým, že po zvade vládnucich strán a hašterení Sulíka a Matoviča vláda vydržala, síce menšinová, pokračuje, nie je isté ako zvládne náročné úlohy jesene. Bude čeliť blížiacej sa energetickej kríze, či problémom v rezorte školstva. Budú uholné prázdniny?