Cez tento pojem presvitajú širšie spoločenské problémy. Sme na rázcestí. Na Ukrajine zúri vojna, Leyenová prehrala súd. O nákupe vakcín proti covidu nezverejnila dosť informácií. Pri hlasovaní o Ursule von der Leyen sa Meloni zdržala, pri Antóniovi Costovi a Kaji Kallas hlasovala proti.
Nemôžem nezacitovať:
„WASHINGTON. Miliardár a podnikateľ Elon Musk uviedol, že plánuje prispievať mesačne sumou približne 45 miliónov dolárov do nového fondu, ktorý bude podporovať prezidentskú kandidatúru Donalda Trumpa.“
Dnes sociálny štát, o ktorom hovorí naša ústava, nezabezpečuje sociálne funkcie spojené s istými právami a povinnosťami ľudí. Rastie chudoba.
Ako funguje dnešná trhová ekonomika? Totiž trhová ekonomika nebola vždy taká ako je dnes, o ktorej hovorí úvodný odstavec; hovorí o nekalom fungovaní ekonomiky, nielen v Európe.
Štandardne učebnice ekonómie (napr. 890 stranová Economics od W. Baumola a A. Blindera) hovoria, že hospodárska súťaž, ako prirodzená konkurencia v boji o zákazníka, má tvoriť neoddeliteľnú súčasť trhového hospodárstva, pričom je žiadúce, aby prebiehala čestne a poctivo.
Ekonómia rieši tri bázické problémy:
- čo vyrábať (tanky, múku)
- ako vyrábať (orať koňmi, orať traktorom)
- pre koho vyrábať (pre chudobných, pre bohatých). Na s. 858 Baumol a Blinder hovoria: „Suverenita zákazníka znamená, že preferencie zákazníka určujú aké tovary budú vyrábané a v akom množstve“.
Reklama to všetko kazí. Každý podnikateľ (súťažiaci) sa chce presadiť, veľakrát aj za pomoci nedovolených prostriedkov. Ako dochádza k nečestným a nepoctivým praktikám zo strany megakorporácií? Je teda dnešná ekonomika založená na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže? Funguje prostredníctvom trhového mechanizmu? T. j. procesu, v ktorom vstupuje do interakcie ponuka a dopyt, výsledkom čoho má byť trhová cena? Existujú v nej samostatné trhové subjekty, ktoré slobodne podnikajú v podmienkach slobodnej trhovej súťaže? Má dnešná naša ekonomika slobodný trh statkov, služieb, tovarov, práce, pôdy a kapitálu?
Dnes je zásadnou otázkou, aká je trhová ekonomika – vlastnosti a ako funguje? Čisté slobodné trhové vzťahy už ani nie sú v súčasnom svete; každý štát zasahuje cez dane a regulovanie a preto treba hovoriť o akejsi zmiešanej ekonomike. Čitateľ získa lepšiu predstavu o podstate mojej úvahy, ak krátko opíšem bázické myšlienky troch velikánov ekonómov.
Trhová ekonomika bola iná za A. Smitha, K. Marxa a J. M. Keynesa. Adam Smith, ktorý sa narodil v roku 1723, začal prednášať logiku, a to v Glasgowe v roku 1748. Uvedomoval si svet, jeho problémy a stal sa vedúcim katedry filozofie a morálky. Univerzita v Cambridgi zaviedla kurz národného hospodárstva až v roku 1903 a A. Smith do svojich prednášok o práve zaradil aj myšlienky o národnom hospodárstve. Smithovo tvrdenie znie:
„Deľba práce je hlavným pôvodcom rastu verejného blahobytu, ktorý je vždy úmerný snaživosti ľudí, a nie množstvu zlata a striebra, ako sa mnohí hlúpo domnievajú“.
Treba zdôrazniť, že ešte pred vydaním Bohatstva národov si Smith v roku 1759 získal slávu svojím pojednaním o mravnosti a to v diele The Theory of Moral Sentiments. Tam pátral Smith po pôvode mravného súladu či nesúladu. A píše:
„Kedykoľvek keď jednotlivý človek stojí pred morálnou voľbou predstavuje si v duchu „nestranného pozorovateľa“, ktorý všetko starostlivo zvažuje a dáva mu rady. A tak miesto aby ľudia jednoducho len presadzovali svoje vlastné sebecké záujmy, prijímajú rady od tohto imaginárneho radcu (neviditeľná ruka). V dôsledku toho sa ľudia rozhodujú na základe kladného cítenia (sympatie)“.
Ak si preložíme názov diela A. Smitha dostaneme tak jeho slovenské znenie: „Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov“. Smith chcel odhaliť príčinné zákonitosti, ktoré vysvetľujú ako dosiahnuť bohatstva. On hovorí, že chce vysvetliť zákony, ktorými sa riadia „ekonomickí hráči“. Ale on opisuje aj následky pôsobenia týchto zákonov. Sú to behaviorálne zákony, ako sa ľudia správajú. Podľa Smitha každý z nás sa v priebehu dňa a v určitý moment stáva ekonomickým hráčom. Prirodzené sklony a pohnútky, ktoré charakterizujú ľudskú povahu sú základňou jeho analýzy, ale vlastne základ klasickej ekonomickej vedy. Nemôžem neuviesť jeho najcitovanejšiu pasáž
„Neočakávajte, že svoj obed dostanete z dobrej vôle mäsiara, pivovarníka či pekára, ale v dôsledku toho, že títo ľudia sledujú svoj vlastný záujem“.
A práve zato sa spoliehal na pôsobenie slobodného trhu. Smith však ukázal, že ľudstvo potrebuje hospodárky ideál, ktorý zabezpečuje uspokojenie potrieb ľudí.
Túto podstatu akceptoval aj K. Marx (1818). Trhová ekonomika sa však zmenila. Marx venoval svojmu dielu Kapitál desiatky rokov. Čo ho zaujímalo?
Dielo má tri diely:
1. Výrobný proces kapitálu
2. Proces obehu kapitálu
3. Celkový proces kapitalistickej výroby
Obsahom knihy jedna je analýza a kritika kapitalistickej spoločnosti, spôsob výroby a distribúcia statkov. Avšak za jeho čias sa fungovanie ekonomiky a trhu podstatne zmenilo. Rozhodoval kapitál.. Svoje dielo Kapitál začína Knihou prvou a to procesom výroby kapitálu a v nej má prvý oddiel Tovar a peniaze. V druhej kapitole hovorí o výmennom procese v tretej o Peniazoch čiže obehu tovarov. Rozobral ho veľmi detailne. Skúma činitele, ktoré určujú množstvo obiehajúcich peňazí. Formuluje zákon obehu peňazí a to už v roku 1867 práve sa narodil I. Fisher, ktorého pokladáme za otca Fisherovej rovnice, kvantitatívna teória peňazí. Oddiel druhý pojednáva o Premene peňazí na kapitál a oddiel tretí o Výrobe absolútnej nadhodnoty. Kapitola 5 sa zaoberá Pracovným procesom a kapitola 6 je venovaná Konštantnému a variabilnému kapitálu. Kapitola 7 analyzuje Mieru nadhodnoty. Kapitolu 8 nazval Pracovný deň.
Teda vidíme, že fungovanie trhovej ekonomiky opísal dôkladne.
Prišiel Keynes (1883). Trhová ekonomika sa opäť zmenila. Vo svojej knihe General Theory of Employment, Interest and Money,1936, dnes všetky 3 faktory v kríze, dôkladne rozobral fungovanie trhovej ekonomiky. Velikán však riešil aj problémy prvej a aj druhej svetovej vojny, ktoré zmenili ekonomickú realitu. Opriem sa o dielo R. Lekachman The Age of Keynes a to o časť Versailles and After. V nej píše:
„Hneď na začiatku aktivity v Paríži Keynes prišiel k záveru, že riešenia sú depresívne. Bol presvedčený, že eminentný negociátori L. George, W. Wilson a G. Clemenceau boli už ďaleko na ceste k nespravodlivej a nefungujúcej zmluve.“.
Nazval ich politickými slepcami. Na báze Versailleskej zmluvy v roku 1919 napísal dielo Economic Consequences of the Peace. Keynes viackrát zopakoval, že Nemecko nebude schopné ani len približne zaplatiť vyčíslené priame škody. Preto urobil svoje prepočty a prezentoval ich a rozdelil ich takto: 750 miliónov USD Belgicku, 4 bilióny USD Francúzsku, 2,85 bilióna USD Veľkej Británii a 1,25 bilióna USD ostatným spojencom. Táto celková čiastka 8,85 bilióna USD bola menej ako ¼ hodnoty, ktorú vypočítali tvorcovia Versaillskej zmluvy. Keynes bol poverený vládou V. Británie riešiť aj problémy Bretton Woodskej konferencii, druhej svetovej vojny. Bretton Woodska konferencia riešila vážne vzniknuté ekonomické problémy.
Dve hlavné povojnové ekonomické organizácie, ktoré boli dieťaťom konferencie mali za cieľ stabilizovať hodnoty mien, čo malo zabrániť, odvrátiť opakovaniu chaotickej rivalite devalvácií po roku 1930 a zvýšiť tok medzinárodných investícií z bohatých na chudobné krajiny, čo mala zabezpečiť vzniknutá Svetová banka (1944), ale nezabezpečila.
Druhá inštitúcia Medzinárodný monetárny fond (1944) vlastne od začiatku sa ukazovalo ako neadekvátne riešenie. Keynes navrhol ICU, Medzinárodnú úniu pre vyrovnávanie mien. Navrhol aj je hlavné úlohy. V jeho pregnantnom výklade sa preukázalo jeho celoživotné úsilie, aby svet mal slobodný medzinárodný obchod a slobodnú domácu politiku, ktoré by boli v koincidencii a nie v konflikte.
Viacerí súčasní ekonómovia tvrdia a veria, ako som citoval, že trhová ekonomika je efektívnejšie ako akákoľvek iná. Prečo máme opäť veľké problémy (ako za Keynesa?). Aké sú vlastnosti dnešnej trhovej ekonomiky? Tvrdia, že dôležitá je existencia súkromného vlastníctva a slobodná výmena tovarov a služieb, ale je aj to, že výrobcovia to uskutočňujú vo vlastnom záujme; niekde nekoloniálne zanedbávajú? Podľa dnešnej ekonómie v trhovej ekonomike sa alokácia zdrojov determinuje množstvom rozhodnutí tisíckami podnikateľov; – objektívne, či konajú vo vlastnom záujme?
A čo monopoly? Keď niektoré výrobky majú veľký dopyt, cena týchto produktov vraj má tendenciu rásť, čo vytvára finančnú iniciatívu výrobcov, aby zvýšili výrobu. Je toto proklamované jadro ozaj bázou dnešného fungovania trhovej ekonomiky? Ako reálne dnes funguje trhová ekonomika? Tak ako hovorí úvod? Myslia na hospodársky ideál výrobcovia? A konajú tak? Ako funguje MMF, či Svetová banka?
Záver
Máme sociálnu ekonomiku? Máme spravodlivé fungovanie trhovej ekonomiky? Zaujíma naše megakorporácie Smithov hospodársky ideál? Sú ich pohnútky morálne? Rešpektuje dnes kolobeh peňazí Marxovu, či Fisherovu rovnicu kolobehu? Alebo ich iba tlačíme? Otázok je viacero.
Nositelia Nobelových cien za ekonómiu by si mali položiť za cieľ a objasniť ako funguje a ako má dnes fungovať ekonomika, aké má mať vlastnosti a riešiť aj problémy, ktoré riešil Keynes, veď je vojna.
Na dokreslenie obrazu odcitujem slová Ing. P. Zajaca – Vanku:
„A nikoho doma v socialistickom Československu (okrem odborných kruhov) ani len nenapadlo použiť argumenty o sociálnych právach socialistického štátu. Nadštandardné a nad rámec tzv. sociálneho štátu propagovaného v demokratických štátoch boli sociálne práva: právo na prácu , právo na bezplatnú lekársku pomoc a zdravotnícku starostlivosť, právo na poberanie dôchodku po dovŕšení veku odchodu do dôchodku. právo na bezplatné základné, stredné, odborné a vysokoškolské vzdelanie právo na bezplatnú telovýchovu a účasť na športovom živote. právo na bezplatné kultúrne vyžitie a účasť na kultúrnom živote Ak nie je nárok na občianske a politické práva sprevádzaný výslovným uznaním práv sociálnych, nezaručujú tieto práva sami o sebe dôstojný život pre väčšinu populácie štátu. Vo finančnom riadení existoval ešte uzákonený fenomén SPOLOČENSKEJ SPOTREBY, ktorý umožňoval podnikom ponechať si z hospodárskych príjmov časť financií a používať ich na splnenie tých sociálnych práv, spomeňme si zdravotnícke závodné strediská, učňovské školstvo, telovýchovné jednoty, rekreačné zariadenia, kultúrne domy, zájazdy…atď.“
Prof. J. Husár
Bratislava 20/7/2024
Pán profesor, milý Jarko,
myslím, že Tvoje slová v závere, a perfektne vybraný citát od Ing. Petra Zajaca-Vanku, hovoria za všetko. Mali by byť povinným čítaním, aspoň v parlamente a vo vláde, nimi by mali začínať všetky spravodajské relácie v televíziách. Bol by to prvý krok k návratu do reality.
Inak si myslím, že všetky úvahy, aj Tebou citovaných mysliteľov (mimo Marxa) o tom, že kapitalizmus môže byť spravodlivý, s čestnou súťažou, slobodným a voľným trhom atď. sú ilúziou. Marx, a neskôr najmä Lenin (Imperializmus ako najvyššie štádium kapitalizmu) to exaktne dokázali. A dokazuje to aj dnešok, a to brutálne; vojna na UA – s pokračovaním do iného priestoru – je čím? Je to vždy len utopický kapitalizmus, u niektorých možno sen “ s dobrým úmyslom“, u iných absolútne nepochopenie princípov fungovania kapitalizmu. Kautský v spore s Leninom, o imperializme, mal zrejme pravdu, keď hovoril, že ešte príde (po imperializme) superimperializmus. V istom zmysle je to len slovná hra, v rámci formálnej logiky, ale prečo nie? Je to názornejšie na pochopenie podstaty problému.
Michal
Milý Michal,
viem, že kniha Imperializmus ako najvyššie štádium kapitalizmu ozaj patrí medzi základné Leninove diela. Vzácne na nej je, že Lenin tu vedecky poznáva a ukazuje zmysel vývinových zákonitostí kapitalizmu 20. storočia, pričom zdôvodňuje historickú nevyhnutnosť procesov revolučného prechodu ľudstva od kapitalizmu k socializmu. O tom perfektne píšeš v Tvojich úvahách. V tejto mojej úvahe som vyzdvihol to ako Marx zjednoznačnil fungovanie ekonomiky a ako to začal vysvetlením tovaru a končiac genézou priemyselného kapitalizmu. V tom ja vidím duševnú kvintesenciu Marxa jeho vnímania fungovania ekonomiky. Odcitujem, píše: „Dnes je dokonca i ateizmus culpa levis (ľahký hriech) v porovnaní s kritikou zdedených vlastníckych vzťahov.“ Tie sú bázou, na ktorej je postavené dnešné hospodárstvo. V podnadpise knihy R. Lekachman, napísal, že Keynes bol revolučný ako Freud a Marx!!! To je uznanie. A práve forma socialistického vlastníctva v Juhoslávii a na jeho základe jej nevídaný rozvoj, ktorý som zažil po roku 1963, boli cieľom pri jej rozbití.
A kto dnes riadi? Nie náhodou Wall Street?
Ďakujem
jarko
Vazeny pan profesor, neviem ci vzkrieseniu ekonomiky nieco pomoze. To by Cina a India museli zatvorit vsetky fabriky.
Vážený pán Ján,
ekonomická situácia je veľmi náročná. Veď je vojna na Ukrajine a pozrite si diskusie politikov u nás a aj v Čechách. J. M. Keynes sa už v roku 1939 zaujímal o to ako splatiť vojnové škody. Teraz budú obrovské. Bude treba obnoviť celé mestá cesty a železnice. Iste bude inflácia však každý patrón čosi stojí a jeho výsledok je iba poškodenie, nie pozitívny rozvoj ekonomiky.
Ďakujem
jhusár
Odpoved Janovi:pán profesor azda dovolí náznak polemiky….
Na margo toho povzychu o Indii a Cíne, že by museli zavrieť fabriky: NEMUSIA! Malé Slovensko so sotva dvomi miliónmi obyvateľstva v produktívnom veku, to nie je ani jediná štvrť mnohomilionového čínskeho mesta, predsa.
To bol predsa ten náš najhlúpejší „odrb“ po 1989, že našimi fabričkami budeme konkurovať globálnym korporáciám. A tak sme si zničili národné hospodárstvo.
Veď to pán profesor jasnejšie ani napísať nemohol: vedecky posúďme
A tgu sme zákazníkom MY, SLOVÁCI!
A my pritom máme iné poslanie:
„Sme príliš malou krajinou a málopočetným ľudom žijúcim tu na Slovensku, aby sme miešali svetové dejiny. Ale máme povinnosť hospodára pracovať na svojom a prežiť – dlžíme to našim pokoleniam predkov a sme povinní našu vlasť a naše hospodárstvo udržať a zveľaďovať. Našu vlasť a hospodárenie v nej obyvatelia Slovenska, slovenský ľud vždy ako štafetu znova a znova zveľaďovali napriek všetkým vojnám, porobeniam a politickým zradám, od 6.storočia n.l. sme nezabudli svoj jazyk a svoje zvyky a hospodárili sme tu. Je potrebné hospodáriť a rozvíjať národné hospodárstvo Slovenska tak, aby sme boli šťastní, prekvitali a rozvíjali sa ďalšie storočia, a to bez ohľadu na svetové dejiny. Máme túto povinnosť voči predkom i generáciám potomkov.“
z autorskej knihy Ekonomika po kapitalizme, vyd. 2017, na webstránke http://www.spolok-narodohospodarov.sk
Podpisujem autorovu myšlienku cit. „Reklama to všetko kazí.“ (Ne-)znalostná ekonomika degraduje materiálnu výrobu, vytváraním virtuálnej ekonomiky, definovanej komunikáciou – interpretáciami… Hospodárstvo neformujú existenčné potreby (spotrebiteľov, obcí, krajín), ale mediálne fikcie, povýšené na štandardy.
Rovnako významná je, vo virtuálnej ekonomike, menová politika. Emisná činnosť je v rukách bánk (s legalizáciou anomálie, podľa ktorej banky kryjú, nimi poskytnuté úvery, len 4% úložiek!). Vlády (a iné subjekty hospodárstva) naopak stratili vlastnú emisnú činnosť, nemôžu kontrolovať objem obežných prostriedkov, ale nesú dôsledky deformácií. Na konci dňa, sú enormne zadĺžené štáty (občania) a bohatí akcionári bánk a investičných spoločností. Rozumej nefungujú, sú obmedzené, verejné služby, spotreba je regulovaná záujmami finančných špekulantov, často s neomaltuziánskymi ambíciami!
Kto vráti moc republikám…? (…a naberie odvahu vzoprieť sa Rothschieldovcom?)
Vážený pán inžinier,
svet riadia megakorporácie a reklama. Pozrite si ako funguje trhová ekonomika dnes. Odcitujem z mojej knihy na s. 212: „Ale rovnakú chybu robí aj ECB. Guvernér Draghi s radosťou oznámil, že ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol mm = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu. To je obozretná politika, o ktorej nám hovorili (učili) experti, ktorí chodili do NBS a na ministerstvo financií? Aj v EÚ sme mali aplikovanú amputovanú ekonómiu?“
Alebo: Ódora zvolili za podpredsedu výboru. Ale treba si uvedomiť, že vo Výbore pre hospodárske a menové veci pôsobí 60 europoslancov. O zložení a počte členov rozhodli európski zákonodarcovia počas ustanovujúcej schôdze v Štrasburgu predošlý týždeň. Moja otázka je: na čom sa taká veľká skupina, o profesii členov nevieme nič, môže dohodnúť a problémy EÚ, ako iste viete, sú vysokoodborné, často riešiteľné len ekonometrickým modelom. To nie je by bolo, bolo by, čo hovoria diskuse a vidíme to aj v celom parlamente. Konečne treba riadiť vedecky.
Ďakujem
jhusár.
Vážený pán profesor,
nastolená téma je aktuálna predovšetkým z hľadiska ekonomiky krajiny napr. Slovenska. Trhová ekonomika pod vplyvom globálneho videnia sveta prerástla rámec zákonov, ktoré reprezentuje klasickú kapitalistickú ekonomiku. Je tomu tak preto, že trhovú ekonomiku zaplavujú rôzne dotácie, daňové zvýhodnenia, embarga ekologické podmienky atď, ktoré na miesto otázky „čo vyrábať“ spoločnosť si musí položiť otázku či sme schopný konkurencie na domácom trhu či by obstojíme cenou, kvalitou atď. Je zrejme pri všetkej úcte k velikánom, ktorý rysovali zákony trhového hospodárstva v kapitalistickej spoločnosti už neplatia. Čas ukáže či tento spôsob trhovej ekonomiky prevládne, alebo nastúpime novú dosiaľ nevydláždenú cestu .
Vážený pán inžinier, milý Tónko,
áno, téma je aktuálne, lebo globalizácia je na rázcestí. Žijeme vo svete, kde 20 percent najbohatšej populácie je 60-krát bohatšia ako 20 percent najchudobnejších. Je to svet, vďaka trhovej ekonomike, kde 400 multimilionárov má viac bohatstva ako ako polovica svetového obyvateľstva. Ešte vyhrotenejší a antihumánejší aspekt tohto rozporu spočíva v tom, že nejde len o prosté zväčšovanie rozdielov v bohatstve, ale že ide o prehlbujúcu sa priepasť medzi zväčšovaním bohatstva, ktorého vecný obsah tvorí čoraz väčší podiel produktov vyrábaných a spotrebúvaných pod vplyvom umelo vyvolávaných (reklama) potrieb, teda priam nanucovaných všadeprítomnou rôznorodou reklamou. A kvitne bieda a nezamestnanosť. 140 000 Slovákov pracuje v zahraničí. To je hospodársky ideál, o ktorom hovoril A. Smith? Naši vodcovia musia pochopiť, že 21. storočie nemôže prežiť s etikou, zvykmi, názormi, charakterom, spôsobom myslenia 20. storočia, čo už predtým vyjadril Smith v Teórii morálky.
Ďakujem
jhusár
Ako vždy, pám profesor, veľa inšpirácií k zamysleniu.
A vďaka za citovanie z článku Cesta pred nami končí…je rok 2024. Aj keď to bola hlavne téma o socializme a tu bolo dôležité, že kto bol vlastníkom výroby a teda podniku – že to bol socialistický štát.
K trhovej ekonomike – paradoxne asi najvernejším stúpencom slobodného trhu je dnes Čína a politické vedenie Komunistickej strany Číny. To môj príspevok k téme „trhová ekonomika potrebuje zmenu“.
Globálna ekonomika so svojimi supranárodnými a transnárodnými korporáciami uvrhla svet v chaos, kde sa o slobodnom trhu učia už len deti na školách, v praxi globálne korporácie rozkazujú štátom i celým zoskupeniam, aké a ako majú nakupovať energie /LNGplyn cez dva kontionenty, embargo ruských energozdrojov/, kde má byť uplatnené embargo a ako majú byť uhorky zakrivené. Globálne korporácie sa infiltrovali do systémových administratívnych orgánov, úradníci tam poslúchajú pár „hlasov“ zpozadia a hovorí sa tomu „deep state“. Takže už žiadna trhová ekonomika ako taká nefunguje.
Peter,už Galilei nás učil, že o svete musíme inak uvažovať ako za Aristotela. Bolo otrokárstvo, bol feudalizmus a je kapitalizmus. A čo ďalej? Nebude nejaký izmus? Naša ústava hovorí o sociálnom ekologickom trhovom hospodárstve. Pojem komplikovaný na vysvetlenie. Ty si generácia, čo si niečo pamätá a treba sa od nej učiť. Prečo sa objavujú v serióznych vedeckých časopisoch články s nadpisom: The Paradox of Integration? European democracy and the debt crisis. Aj tento hovorí o sociálnych problémoch súčasnej spoločnosti, aj v EÚ.. To, čo som citoval od Teba to jasne hovorí o aké sociálne práva ide. Píšu o tom naši ekonómovia na univerzitách, či rôznych výskumných ústavoch, ktoré máme, či aj mimo, napr. IFP? On by mal riešiť fiskálnu politiku, optimalizovať ju!. Môžeš sa spýtať: A to je čo? Nemá byť tak konštruovaná, aby sa ľudia mali dobre, aby mali adekvátne platy? Pozri koľko novelizácií bolo v daňových zákonoch. O čom to hovorí? Ospravedlňujem sa, nevedia to. Ako potom môže fungovať ekonomika? Nedbalo.Ďakujem
jaro
Peter,
toto je novodobé trhové hospodárstvo, či ekonomika:
Keď sa pozriete na mikropríbehy najväčších dlžníkov finančnej správy z okresných miest v Žilinskom kraji, nájdete v nich viacero spoločných čŕt.
Často sa v nich uplatnil scenár, keď firma dostala nových majiteľov z Poľska, následne prestala zverejňovať účtovné závierky a začali jej naskakovať daňové nedoplatky. V niektorých prípadoch sa v súčasnosti pohybujú v astronomických výškach.
V prehľade top dlžníkov zo Žilinského kraja však nájdete aj domácich podnikateľov a v jednom prípade aj fyzickú osobu, ktorej dlhy prekonali hranicu jedného milióna eur.
jhusár
Veru tak, vážený pán Profesor, otázok je viacero! A ak budeme k sebe úprimní, aj keď si vieme na ne odpovedieť, na smutnej realite dneška to nič nezmení, pretože:
Nuž, tak to vidím ja, vážený pán Profesor. Na tom čo sa dialo po r.1989 u nás by neboli mohli zmeniť nič ani Prof. Kočtúch, /bol pri tom/,Pavlenda, Ferianc, Sojka. /Prvých troch som mal tú česť poznať a súhlasím s Vami, že to boli výnimočné osobnosti Slovenska. I tak je Váš článok opäť skvelý!
Vážený pán inžinier,
vieme pozadie 1989, ale aj pozadie 1938, či pozadie 1968. Sú to aj ekonomické fakty, ale aj zlyhania jednotlivcov. Vieme, ako to bolo na Kube či v Čile. Vždy doplatili ľudia. Kto na Slovensku zarába na Ukrajine? Ale pán inžinier, v mojich poznámkach mám odkopírované toto: „How to Pay for the War: A Radical Plan for the Chancellor of the Exchequer is a book by John Maynard Keynes, published in 1940 by Macmillan and Co., Ltd. It is an application of Keynesian thinking and principles to a practical economic problem and a relatively late text.”
Rozmýšľajú o tom How to pay for the War, a to sa musí stať- vzrastie aj infláci-, dnešní nositelia Nobelových cien za ekonómiu? Vedia sa politici postaviť tak ako sa postavil Štefánik? Dnes prekvitá ekonomické sebectvo, ako to potvrdzuje aj citát v tejto úvahe ale aj v minulej úvahe. Prečo si to tí jednotlivci dovoľujú?
Ďakujem
jhusár
Dobrý deň pán profesor,
súhlasím s myšlienkou článku, no zanedbávame podstatné fakty – že tak ako my, aj iné štáty sú v súčasnosti nielen ekonomickou kolóniou pár „vyvolených“.
Prečo napríklad Slovensko nemá vlastnú komerčnú banku? Resp. viac svojich bánk? Nechceme ich, alebo by nám „mocnosti“ nedovolili mať?
V takejto atmosfére nemôžeme zanedbávať podstatu toho, čo sa deje vo väčšine krajín sveta. Treba pomenovať veci pravým menom.
S úctou,
Branislav Čech
Vážený pán inžinier,
pôvod problémov, ktoré spomínate treba hľadať v začiatku privatizácie spojenej s prípravou prístupových kapitol. Prečo neboli na rokovania prizvaní naši renomovaní ekonómovia – Kočtúch, Pavlenda, Sojka, Ferianc, Oni už riešili problémy ekonomickej dynamiky ekonomiky Slovenska a to vysoko odborne, aj skonštruovaním ekonometrického modelu.Mali za sebou významné ekonomické diela. Metódou diskriminačnej analýzy sme mali vypočítané na báze 72 ukazovateľov stupeň rozvoja každého okresu. Vedeli sme ako smerovať ekonomiku. Prečo bolo potrebné zlikvidovať Tlmače či Chiranu? Kooperovali a vyvážali do sveta, prinášali valuty a hlavne konkurovali podnikom zo západu.
Ďakujem
jhusár
Úplne súhlasím pán profesor s tým, čo píšete. Tým to začalo… a pokračuje to tým, že dnes nechávajú naši zástupcovia rozhodovať o Slovensku cudzích nielen v hospodárskej oblasti, ale aj politickej a kultúrnej…
Tento široký záber svetovej ekonomiky ukazuje, že veda ekonómia ide v závese za žralokmi, ktorí plánovite dosahujú zisk. Z môjho pohľadu na svet správe bolo planované hospodárstvo pre dobro celej spoločnosti. V kapitalistickom systéme sa eonómovia len snažia naprávať katastrofy spôsobené trhovou ekonomikou – v nej dnes hviezdnym hráčom je reklama spotrebného tovaru v džungli ľudských chúťok. Keď som pred rokmi čítala Keynesovu knihu nadobudla som dojem, že použil a ešte aj zdokonalil Marxove zákony pre kapitalistickú ekonomiku. Tak sa niet čo čudovať že socialistické plánované hospodárstvo padlo v boji so žralokmi ktorým ide o zisk..
Vážená pani Slezáková,
prapríčinou problému, podľa môjho názoru, je vlastníctvo a egoistické uspokojovanie svojich predstáv. Hovorí o tom citát z Washingtonu. A. Smith napísal dielo Teória morálky, ktorá sa dnes denne porušuje.
Stačí si pozrieť obsah diela Marxovho kapitálu, aby človek priam prenikol do hĺbky opisu fungovania kapitalistickej ekonomiky. Začína tovarom a končí historickou tendenciou kapitalistickej akumulácie. Komukoľvek teda dal systematické a usporiadané preniknutie do fungovania ekonomiky už iba tým že vzorcom vyjadril kolobeh peňazí v ekonomike. Verím, že dielo dobre poznal aj J. M. Keynes.
Je priam pozoruhodné, ako si vážila vláda Anglicka dielo a prácu Keynesa. Riešil problémy po prvej a aj druhej svetovej vojny. Veľmi hlboko a dôkladne to opísal R. Lekachman, ktorý svoje dielo nazval priam expresívne Vek Keynesa. Dielo má podnadpis: tak fundamentálny a revolučný ako Freud, lebo Marx Keynes prepísal jazyk ekonómie pre západný svet. Aj dnes máme vojnu a uvidíme, či sa zapoja nositelia Nobelových cien za ekonómiu do riešenia fungovania trhovej ekonomiky po jej skončení.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor,
nespochybňujem ani jediné slovo z Vášho textu. Je jasný, prehľadný a pravdivý.
Mám ale skvelú príležitosť poukázať na realitu siahajúcu za rámec tohto textu. Konkrétne tri bázické problémy, ktoré rieši ekonómia, stelesňujú pohľad na život z pozície kapitalistu. Prvým predpokladom na ich riešenie je kapitál. Kto ho nemá (99 % ľudí), pre toho sú takto postavené problémy irelevantné. Nemá ich ako riešiť, keby aj hneď vedel…
Na druhej strane ste perfektne poukázali na Adama Smitha a jeho názor, že hlavné je uspokojovanie ľudských potrieb. Ľuďom je v podstate jedno, či sa ich potreby uspokoja výrobou mnohých drahých produktov, alebo celkom bez výroby hocičoho. Na tom ale bytostne záleží kapitalistovi. Určite nepreferuje uspokojovanie potrieb bez výroby.
Aby uvedené bázické problémy ekonómie zohľadňovali pozíciu všetkých ľudí, bolo by ich treba preformulovať:
Doteraz som nenašiel žiadneho ekonomického autora, ktorý by vedecky riešil tieto problémy.
A dodnes sa čudujem, že takto neuvažovali (neuvažujú) komunisti.
Vážený pán doktor,
v mojej úvahe som chcel na malom priestore ukázať hlboké poznatky troch velikánov, každého si vážim inak. A. Smith vydal dielo Teória morálky, jeho anglický titul je výstižnejší. Marx zosumarizoval fungovanie kapitalizmu, zaviedol aj nové pojmy a to dôkladne hoc ešte nebol súčasne formy podnikania. No a J. M. Keynes ozaj zasiahol do života spoločnosti, nielen do fungovania ekonomiky. Veď už len to, že sa postavil proti 3 strojcom štátov po roku 1918. Vyčíslil škody, ktoré Nemci majú zaplatiť a uvedomil si, že tam musí byť spravodlivosť, že z Nemecka nemožno urobiť novodobé Kartágo a zrovnať ho so zemou. A vaše tri body, ozaj dobre odborne doplňujú moje 3 body.
Ďakujem
jhusár