Dostal som mail z internetového časopisu Štandard. Významný predstaviteľ štátnej organizácie dostal otázku a dal na ňu odpoveď, ktoré sú tu: „Nie je dôvod mať špeciálny 13. dôchodok pre všetkých. Dočasný príplatok pre tých najviac ohrozených má byť adresný“.
Tento týždeň odkomunikoval Peter Pellegrini zvýšenie dodatočného príspevku k dôchodku na dvojnásobok. Predtým avizovaných 150 eur nad rámec vianočných penzií tak poskočí na rovných 300 eur. Už niekoľko mesiacov sa pritom diskutuje o tom, že verejné financie sú v zlom stave. Zvýšenie príspevku si vyžiada 220 miliónov eur navyše. Takže len na dodatočnú injekciu pre penzistov pôjde celkovo 440 miliónov eur.“
Odpoveď nie je ekonomicky odborná, dôkladná, vyčerpávajúca, ba až nekorektná. Dlhšie som uvažoval, či to budem analyzovať a či iba komentovať. U nás sme si už zvykli, že politici hľadia na penzie, či dôchodky akosi negatívne, sú záťažou štátneho rozpočtu. Títo politici si neuvedomujú mylnosť svojho názoru.
Pre hlbšiu analýzu problému sa musím vrátiť k definícii HDP. Dôchodcovia sú tvorcovia HDP.
Aká zložitá je ekonomika, hospodárstvo stačí, ak si čitateľ predstaví aké množstvo nákupov sa na Slovensku urobí vo všetkých potravinových predajniach za deň. Matematicky to vieme vyjadriť takto:
x1p1 + x2p2 + x3p3 + x4p4+ x5p5 + x6p6 …. xnpn
kde x predstavuje tovar a p jeho cenu, a n môže ísť do nekonečna. To sa však reálne nedá spočítať. Preto štatistici národných účtov vymysleli, zoradili tovary do určitých skupín a to:
|
Tieto skupiny spočítajú a súčet označia HDP, teda
HDP = C + I + G + (X – M)
Teda slovne, HDP je súčet peňažnej hodnoty všetkých finálnych tovarov sa služieb vyrobených v hospodárstve počas špecifikovaného obdobia, , zvyčajne roka.
Ak môj ranný nákup boli prvé 3 tovary z uvedeného matematického zápisu, teda x1, x2 a x3 s príslušnými cenami a hodnota môjho nákupu bola 3,90 eur a za mnou išiel predseda vlády, ktorý kúpil práve 3 tovary, ktoré v matematickom tvare išli po mojich, ale jeho hodnota nákupu činila 10,20 eur, tak obe hodnoty budú súčasťou C. Ja som však penzista a tak z hľadiska vianočných penzií budem započítaný do 440 miliónov eur. Využijem ich však na nákup C. Tak ako aj nákup predsedu vlády.
Moja penzia sa započítava do makroekonomickej veličiny príjmy domácností. Príjem predsedu vlády sa tiež započíta do veličiny príjmy domácností, ale on platí daň z príjmu fyzických osôb, ktorá sa z príjmu domácností odpočítava (čo je príjem vlády) v dôsledku čoho vznikne aj iná makroekonomická veličina a to disponibliný príjem domácností.
Ekonomicky je mimoriadne dôležitý aj podiel C/HDP. Po roku 1992 mal u nás veľmi nízku hodnotu, iba 0,42. Číslo indikuje, že sme si uspokojili iba základné životné potreby. Nedovolili sme si dovolenku v Tatrách. Američania mali v tom istom roku 0,61. Teda Američan sa po roku 1989 mohol prísť presvedčiť, čo sa deje v Československu.
Musíme si však ešte vysvetliť aj položku G, výdavky vlády na nákup tovarov a služieb. Delí sa na 2 časti. Z nej sa totiž vyčleňuje tá druhá položka transferové platby. Ekonómia rozumie transferovými platbami platby, ktoré idú iným subjektom, za ktorú vláda nezískava ako protihodnotu služby výrobných faktorov, ktorými tieto subjekty disponujú. Medzi transferové platby patria, napr. výplaty starobných dôchodkov (penzie), dávky štátneho poistenia, príspevky v nezamestnanosti, vdovské, ale aj výplaty štátnych dotácií.
Makroekonómia sa zaoberá správaním hospodárstva ako celku. Má svoj pojmový a metodologický aparát. Oboje sú bázou pre vytvorenie základných predstáv každého jednotlivca o tom ako hospodárstvo ako celok funguje. Každý autor knihy o makroekonómii hneď v prvej kapitole venuje pozornosť získaniu poznatkov o makroekonómii, a to predovšetkým definovaním pojmov a ich objasnením.
Termíny makroekonómie nie sú vždy jednoduché pojmy. Pochopiť ich zmysel a význam si žiada osvojiť si aj pojmy, ktoré sa v bežnom živote nepoužívajú, napr. marginálny produkt. To však má každá veda. Iba poznanie umožní preniknúť do podstaty ekonómie. Videli sme to vyššie na pojme HDP, ktoré pozostáva zo 4 zložiek, päť veličín C, I , G, X a M. Vo vzorci sme videli aj ich súvislosti, väzby.
Záver
Znalosti, poznanie, ako sme videli v citáte úvahe, kde chýbali, dávajú základ predstáv jednotlivca o realite. Verím, že čitateľ získal predstavu o tom, čo sú penzie, či dôchodky a aký je ich kolobeh. Poznatky chýbajú, žiaľ, nielen politikom, ale aj štátnym úradníkom, ako o tom hovorí citát v úvode.
Nezmyselných pojmov máme dnes u nás v ekonómii viacero. Čitateľ denne číta o rovnej dani, čo je produktom, žiaľ, bývalého ministra financií. Rovná môže byť stena, napísal som ministrovi. Ide o daňovú sadzbu, ktorá je rovnaká, nie rovná. Daňová sadzba x príjem = daň. Odborne je to prvá derivácia funkcie dani v lineárnom tvare T = a + tY. Každý dôchodca, ktorý pracoval musel platiť sociálne poistenie.
Vzhľadom na naše nízke dôchodky (penzie) je ozaj špeciálny dôvod mať 13. dôchodok.
Počas celej histórie fondov, systémy jednoducho odčerpávali príspevky na sociálne zabezpečenie (cez výplatné listiny) od aktuálne pracujúcej generácie a transferovali na aktuálnu penzionovanú generáciu, prípadne inú skupinu ľudí. Totiž to, čo získavajú jednotlivci na dôchodku môžeme chápať aj ako akési dividendy za investície, ktoré uskutočnili ľudia tým, že platili príspevky (investovali) do svojej budúcnosti v dobe svojej aktívnej činnosti. A dnes úžitok berú DSS. Nie sú, ako sa hovorí, piate kolo u vozu?
Prof. J. Husár
Bratislava 30/11/2023
Testujeme nový formulár pre diskusiu. Prekladáme ho do nášho jazyka.
Presne sa zhodneme, pán profesor, napísal som to aj pod komentár Milana Kupeckého. Dôchodok by mal byť dividendou. Ale nie zo sociálnych odvodov. Základom na ich výpočet je mzda a tá je hodne skresleným obrazom toho, čo človek skutočne vyprodukuje. U väčšiny ľudí podhodnoteným, myslím, že u vysokých funkcionárov a riaditeľov zas značne nadhodnoteným. Ľudia – zamestnanci prácou vytvárajú hodnoty, ktoré sa plošne rozplynú v celom systéme. A nemyslím, že tí, ktorí nedostávajú mzdu (napríklad ženy v domácnosti, alebo tí, čo sa starajú o chorých príbuzných) nevytvárajú žiadne hodnoty. Preto nie som za mechanickú „zásluhovosť“ podľa výšky mzdy a celkom vážne premýšľam, že nejaká forma „sociálneho kreditu“ by mohla c spoločnosti plniť konštruktívnu úlohu.
Záverom teda – dôchodky by mali byť sumárne dividendou úmernou HDP. Dnes vraj na dôchodky Slovensko vydáva 7,7 % HDP, pričom európsky priemer je 10,4 %.
Dôchodky sú teda na Slovensku zjavne podhodnotené.
Vážený pán inžinier,
sociálne poistenie vzniklo po roku 1929, po veľkej kríze. My sme mali zákon, ktorý stanovoval, koľko do fondov platí zamestnávateľ a koľko zamestnanec. Pozrite si odpoveď p.Trungelovi. Píšu sa o tom knihy. Mali zakladatelia DSS dielo o poisťovníctve? V bývalom Československu boli na ekonomických fakultách katedry. Ako hovoríte, teba to riešiť.
Našou prirodzenou vlastnosťou je, že by sme radi vedeli, čo nás v budúcnosti čaká – či bude pršať, alebo bude pekne, či bude v čakárni u lekára veľa alebo málo ľudí… Ujala sa toho aj matematika. Matematika však nemôže túto n e i s t o t u odstrániť, ale má prostriedky, ako ju lepšie pochopiť a tým jej aj čeliť. Slúži na to teória náhodných procesov, konkrétne Markovove reťazce. Vedu treba zapojiť do riešenia ekonomických problémov a procesov, nie ľubovôľu napríklad zakladateľov DSS (asi v zahraničí).
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
rozumiem tomu, čo píšete a súhlasím, že nevyhnutné sú znalosti a obzvlášť matematické.
Moja námietka však principiálne smerovala proti dizajnu starobných dôchodkov ako „poistenia“.
Princíp poistenia vznikol v Benátkach ešte vo vrcholnom stredoveku a jeho hlavný princíp je kolektívne čeliť proti udalostiam (v námornom diaľkovom obchode), ktoré postihujú obchodníkov náhodne a len ich malé percento. Jednoducho je to systém, ktorým sa nepostihnutí skladajú na zmiernenie škôd niekoho, kto nie vlastným zavinením utrpel škodu „z vyššej moci“.
Nič z tohto prístupu sa nedá aplikovať na riešenie hmotného zabezpečenia v starobe. Staroba – vek postihuje absolútne každého a človek sa jej môže vyhnúť len predčasným úmrtím. Navyše, všetky neživotné poistné udalosti je možné zmierňovať a ľudia sa im aj v princípe snažia predchádzať. Starobe sa nedá predísť ničím.
Takže princíp „poistenia“ je na dôchodky nevhodný. Mám podozrenie, že sa presadil len preto, že poisťovne v tom videli príležitosť na rozšírenie svojho biznisu a s prispením ich ekonomickej moci sa im to podarilo.
Ako som sa už vyjadril v mojich videách, ekonómia je veda, ktorej vôbec nerozumiem. Tento článok je z tých, ktorý som bezo zbytku pochopil a čudujem sa, že tak nerozmýšľajú tí, ktorí nám vládnu.
S pánom profesorom sa okrem iného zhodneme v definícii dôchodku, ktorý som identicky prezentoval ako vrátenie pôžičky od pracujúceho a nie ako milodar od štátu.
Preto odmietam mojich komentujúcich na sociálnych sieťach, podľa ktorých by sme mali byť radi, že aspoň kvapká. Veriteľ tiež nebúcha šampanské ak mu príde splátka jeho vlastných, ťažko zarobených, peňazí…. Či?
Vážený pán Štubniak,
ďakujem pekne za Vše postrehy. D. Moyová napísala dielo Kterak Západ zabloudil, 50 let ekonomického bláznovství – a neúprosná rozhodnutí, která nás čekají. Vážne slová. Robí vo Svetovej banke. Totiž my sme mali zákon, ktorý určoval percentá na sociálne zabezpečenie. To vlastne bolo moje sporenie, ktoré budem čerpať, keď pôjdem do penzie. Pozrite si čísla v komentári p. Trungela a tam moju odpoveď. Kde sú tie peniaze? Máme DSS.
Ďakujem za Váš komentár.
jhusár
Nie som ekonóm, ale laik. Mám viac otázok, no položím iba jednu jedinú, pretože štatistike v grafoch, číslach neverím a percentné vyjadrenia tiež neuznávam, pretože spravidla ide iba o hrubú fikciu. Otázka: Ani jeden z diskutujúcich, čo sa vyjadrili k dôchodkom nezodpovedal, čo s peniazmi, (mimo nakradnutých-čierna ekonomika), ktoré by mali byť v štátnej kase, tých pracujúcich, ktorí sa dôchodkového veku nedožili a za svojho produktívneho veku odvádzali všetky platby, tak ako ostatní? Iba toľko.
Veľmi dobrá otázka. Kapitalizmus na ňu nemá odpoveď, lebo podľa kapitalistu je produktívny len kapitál. Človek, čo pracuje dostal za prácu mzdu a tým je to pre kapitalistu vybavené.
Presne kvôli tomu začali o systéme starobných dôchodkov hovoriť ako o „poistení“. Štatisticky vypočítali priemer, kto sa ho nedožije, má smolu a z jeho „poistného“ sa vyplácajú dôchodky tým, čo sa dožijú dlhšie.
Celé zle.
Skutočná investícia je práca. Dôchodok by mal byť čerpaním dividend z práce, ktorú človek celoživotne investoval do prospešných vecí. Kapitalisti nám ukradli toto – možnosť tešiť sa z dlhodobých výsledkov svojej práce.
Pán Milan,
máte pravdu, dobrú otázku. Totiž my sme mali zákon, ktorý určoval percentá do jednotlivých fondov. Pozrite si odpoveď p. Trungelovi. Teda aj ja aj Vy a aj ostatní platili veľa. Boli o tom aj články v Hospodárskych novinách. Nuž ale… . Neviem kto sa stará o stráženie finančných tokov v ekonomike, ktoré som poslal viacerým, ktorým som poslal moju úvahu.
Ďakujem pekne.
jhusár
Ďakujeme p. prof. Husárovi za podnetné myšlienky.
Výpočet dôchodku sa z roka na rok nemení. Dôchodca si ho teda aj v tomto roku vypočíta podľa vzorca. Penzia sa počíta súčinom odpracovaných rokov, osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Ekonomická kríza sa v poslednom období prejavila a bude prejavovať v tomto kapitalistickom systéme prudkým nárastom cien energií, potravín či iných tovarov a služieb. Hlavným cieľom nášho klubu mladých komunistov je aby novely právnych noriem nastavili systém valorizácie dôchodkov tak, aby dokázal lepšie reagovať na premenlivú mieru inflácie.
Mnohí penzisti tak musia čerpať zo svojej finančnej rezervy, a to aj napriek tomu, že vláda ich podporuje svojimi rozhodnutiami a priebežnými opatreniami zameranými na boj s infláciou.
Suma penzie by sa mala zvyšovať o percentuálnu hodnotu určenú indexom rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov priebežne 1x štvrťročne .
Takáto valorizácia teda bude v porovnaní s predchádzajúcim systémom zohľadňovať údaje z troch mesiacov navyše. Zdroje na to zo ziskov bánk a boháčov . Máme ich v republike neúrekom . Tak isto znížiť výdavky na zbrojenie to sú obrovské peniaze. Vo väčšej miere využívať nové zdroje energií a spracovať plán úspor. Navrhnúť právne zrušenie DSS.
ĽB.
Vážený pán Ľubomír,
vláda by mala dôkladne zvážiť faktory, ktoré stabilizujú disponibilný príjem domácností, výdavky obyvateľstva na spotrebu a teda aj chod hospodárstva. Finančné toky v systéme sociálnej ochrany sa u nás chápu izolovane od principiálnych tokov makroekonomických veličín, ktoré tvoria základ predstáv s ú č a s n e j makroekonómie o tom ako f u n g u j e hospodárstvo (pošlem Vám schému finančných tokov). Dnes predovšetkým nemáme teóriu, teda dnešná naša politická reprezentácia nemá poznatky ako dôkladne riešiť sociálne zabezpečenie (ochranu) a odborne povedané, transfery vlády (starobné dôchodky, príspevky v nezamestnanosti, rodičovské dávky,…) a to v systéme makroekonomických veličín, ktoré d e f i n u j ú HDP. Jeho definíciu treba rešpektovať a pojem dôkladne poznať, nie povrchne. Analogicky musím povedať, že nemáme dobre nastavený daňový systém, bojíme sa zdaňovať bohatých, či banky. DSS-ky nie sú riešením, zbohatli ony.
Ďakujem
jhusár
Toľko rečí okolo dôchodkov, 13. dôchodok, rodičovský dôchodok, bude, či nezostane. Je to veľmi populárne. Pred voľbami som napísal predsedovi Jednoty dôchodcov, aby založil politickú stranu. Tú budú voli všetci dôchodci, voľby vyhráme a nebudeme sa viacej nikomu prosiť o dôchodky. My , dôchodci budeme o tom rozhodovať, koľko bude úradníkov na ministerstvách a ústredných úradoch, v celom štátnom aparáte. I v mestách a obciach. Starostovia plačú, že nemajú na výplaty. Vo vidieckopm mestečku s 8000 obyvateľmi je 51 úradníkov! Na väčšej dedine je okrem starostu prednosta úradu a úradníci! Tam sú obrovské rezervy, úspory sú najlacnejšia investícia. A parlament. 150 poslancov je nehorázny luxus. Vláda a parlament nemajú iné starosti iba dôchodky? Nech vrátia dôchodcom čo si naukladali za svoj pracovný život a budú určite spokojní. Treba sa podívať na to, kde dôchodci dávajú peniaze. Lekárňam, lekárom, ceny potrevín idú stále hore, z akého dôvodu! Ceny energií. Matovičov predseda Úradu pre cenovú reguláciu stanovil cenu plynu o 100% vyššiu. To je pomsta novej vláde? A odnesú si to občania? Treba urobiť poriadok vo volebnom a politickom systéme. Koľko strán išlo do volieb a koľko peňazí ide politickým stranám z rozpočtu! Ale problém sú dôchodky a 13. dôchodok. To je nehoráznosť ale tu poriadok nebude robiť určite nikto. O 4 roky budú iní vládnuť!!
Janko
píšeš: Nech vrátia dôchodcom čo si naukladali za svoj pracovný život a budú určite spokojní.
Náš zákon ustanovoval takéto výšky príspevkov do fondov sociálneho zabezpečenia:
Teda 76% platí zamestnávateľ a 24% platí zamestnanec ako príspevok do sociálneho
fondu. Teda ozaj je problém, kde sú tie peniaze? Kto s nimi narábal a ako? Teraz urobili zbytočné DSS-ky. Aké majú platy? Aké odmeny?
Ďakujem Ti pekne
jarko
Vážený pane profesore,
důležitá je odpověď na otázku, zda si myslíme, že mají lidé právo na důstojný život, pokud nejde o deprivanty a jiné parazity…
Základní požadavek na spravedlnost zní obvykle tak,aby stát zajistil, že nebude nikdo žít systematicky na můj úkor…
Pokud jakýmkoliv způsobem nedám do hospodářství lidem dost peněz, a nebudou kupovat, utrácet a nebo ještě hůře začnou nadmíru šetřit…
Neklademe si otázky, kolik peněz z vydaných přestane obíhat…?!? Kolik peněz z vydaných už představuje tlak na inflací…?!?
Řekl bych, že právě fanatismus z důchodů je to naprosté minimum… Peníze určené na důstojné stáří jsou tedy dobrá investice… Nezamrzají ani netlačí na inflaci a důchodci jsou skvělí zákazníci a klienti
Důchod není otázka ekonomická nebo finanční. Je to otázka hospodářská, celospolečenská a především etická.
Vědecké bádání s výpočetní technikou, kolik má být správný nebo spravedlivý důchod, je v podstatě směšné a věda by se k této kamufláži asociálnosti a hrabivostí elit neměla propujčovat … Ale jsou vědy přírodní, protipřírodní a přídvorní…🤣🤣🤣
Jinak k tomu HDP… Nelze dost dobře říci, že je to cena všech výrobků a služeb, když v popisu položek jsou jenom ty, z které byly vydány peníze…
Plánované ekonomiky se položily právě proto, že vyráběly hromadu věcí, které nikdo nechtěl, a proti tomu čelily poptávce, kterou neuměly uspokojit…
Jak říkával Jarda Šulc z SPK… Trička jsme na počet trefili dobře, částečně i velikost, ale barvy nám nešly…🤣🤣🤣
Hezký večer
S úctou
Ladislav Žák
Vážený pán inžinier,
komentovali ste viacero problémov, ktoré by si zaslúžili pozornosť. Nemôžem sa nezastaviť pri poznámke o HDP. V úvahe som napísal, že HDP je súčet peňažnej hodnoty všetkých f n á l n y c h tovarov a služieb vyrobených v hospodárstve počas špecifikovaného obdobia, zvyčajne roka, teda nie všetkých. Pojem finálny je mimoriadne dôležitý. Jačmeň, ktorý zasejeme do pôdy, alebo jačmeň, ktorý ide do pivovaru nie sú finálne produkty, sú medziprodukty. Teda veda jasne opísala ako chce vyjadriť output celej ekonomiky, je to HDP, ako číslo 485 mld. eur nemá zmysel; za jeho zložku C som to ukázal matematickým vzťahom, ktorý je nerealizovateľný – nedokážete zachytiť každý košík nákupu a zato štatistici národných účtov navrhli metodologický postup.
Ďakujem
jhusár
Ďakujem Vám pán profesor – Váš článok by mal byť povinným čítaním pre všetkých poslancov NR SR.