Dostal som článok No End to the Consensus in Macroeconomic Theory? A Methodological Inquiry od Lenardo Vera. Z neho mi vyplynulo, že ekonomiky neriadime vedecky. Nielen my. Ale ani jednotlivé ekonomiky krajín združenia EÚ.
Čo znamená riadiť? Riešil to už První mezinárodní kongres vědeckého řízení (PIMCO), ktorý sa konal v Prahe pred 100 rokmi. Riadenie je vedenie, spravovanie, usmerňovanie činnosti, priebehu či chodu objektu riadenia. Riadenie zložitých ekonomických systémov, napríklad národného hospodárstva, musí vždy cielene smerovať k optimalizácii fungovania týchto systémov, zabezpečovať ich prechod od jedného stupňa k druhému podľa vopred stanoveného, určeného cieľa a úloh. Dnes rozhodujú, bohužiaľ, megakorporácie. Iste nie vedecky. Žiaľ, obchádzajú makroekonómiu. Rozhodnúť, rozhodnúť vedecky pomáha nástroj, ekonometria.
Nemôžem nenadviazať priamo na jadro anglického článku. Na katedre sme riešili výskumnú úlohu Dovoz ako faktor rozvoja ekonomiky (bol som zodpovedným riešiteľom). Výsledky sme poskytli Slovenskej plánovacej komisii. Išlo o optimalizáciu vzťahov medzi položkami dovozu a položkami vývozu, teda zabezpečiť výrobu tých dovážaných produktov, ktoré si dokážeme vyrobiť doma. Nemôžem to vysvetliť bez ekonometrie. Aby čitateľ, ktorý je zorientovaný v leontievovských modeloch, videl aj ekonometrickú podstatu, uvediem jadro nášho ekonometrického modelu. Bežný čitateľ môže ísť na druhú časť úvahy čítať po (16)
Náš model bol založený na samostatných distribučných rovniciach leontievovského modelu pre výrobky domácej produkcie, vektor X a dovezených výrobkov, vektor D. To znamená, že v známej maticovej rovnici Leontieva poznáme samostatne aj registrované komponenty principiálnych medziodvetvových tokov Xij toky domácej produkcie a aj Dij, toky dovezenej produkcie, a teda poznáme matice technických koeficientov Ad a Ai, a nie iba ich súčet ( viď tab. 1 a 2). Za hospodárstvo ako celok môžeme tieto rovnice naformulovať v maticovom tvare takto (bežný čitateľ to môže vynechať):
X – Ad X = Y – Yi
D – Ai X = Yi (9)
Ak disponujeme projektovanou finálnou spotrebou (Y – Yi), ktorú majú dodať domáce odvetvia do ekonomického systému, môžeme riešením rovníc (9) projektovať výrobu X všetkých odvetví a bude to výroba konzistentná s projektovanou finálnou spotrebou a môžeme určiť aj potrebný dovoz pre výrobnú spotrebu AiX, ktorý na báze matice Ai má umožniť tú vypočítanú výrobu. Ak pripočítame k dovozu do výrobnej spotreby ten dovoz, ktorý ide priamo do finálnej spotreby Yi, dostaneme celkový potrebný dovoz. Po konečnom počte algebraických krokov získame pre dovoz vzťah:
Dvs = Ai (I – Ad)-1(Y – Yi), (12)
kde exponent vs označuje potrebný dovoz do výrobnej spotreby (reprodukčného materiálu) projektovanej finálnej spotreby, ktorú majú dodať domáce výrobné odvetvia. Pomocou neho môžeme skúmať efekty rôznych variant finálnej spotreby na dovoz do výrobnej spotreby, ktorý je v každej krajine významnou makroekonomickou veličinou, potrebnou pre tvorbu možných stratégií hospodárskeho vývoja krajiny. Získali sme novú možnosť analýzy vplyvu dovozu na hospodárstvo! Každá zmena vektora (Y – Yi), teda finálneho dopytu, sa môže prenásobiť maticou (13)
G = Ai(I – Ad)-1 (13)
Konečná podoba nášho modelu projektovanej výroby ekonomiky je daná vzťahom:
X = [ I – (Ad + Ai) ] -1 [Y – Ai(I – Ad)-1 (Y – Yi) + Yi] (16)
Rovnica (16) hovorí, aká má byť projektovaná produkcia odvetví pri rôznych množstvách dovozu, a teda preskúmať zmeny dovozu do príslušných odvetví. Čitateľ si môže overiť tento model v našich skriptách, či vedeckom článku. Výraz (12) a (13) je jadrom, podstatou vedeckého rozhodovania, majúc na zreteli konkrétny cieľ tvorcu hospodárskej politiky.
Aby čitateľ získal zrozumiteľný, jasný pohľad na problém, ilustrujem to v tabuľke 1, ktorá jasne ukazuje, že odvetvie 1 (poľnohospodárstvo) svojou produkciou uspokojí svoje potreby vo výške 12 jednotiek, ostatné odvetvia a finálnu spotrebu v potrebných množstvách. Zdroje X odvetvia 1 sú 40 jednotiek a uvažovaný dovoz 10 jednotiek. Analogicky v ostatných dvoch odvetviach.
Okrem tejto kombinovanej medziodvetvovej tabuľky (tab. 1.) pre konštrukciu modelu potrebujeme disponovať aj maticou dovozných tokov. V tabuľke 1 je uvedená implicitne aj matica dovozných tokov. Povedzme, že matica dovozných tokov je takáto (tab.2):
Celkový dovoz vo výške 30 jednotiek je v poslednom stĺpci tabuľky 2 rozdelený podľa druhov dovezených výrobkov (vektor D) a v poslednom riadku (M) je členený podľa odvetví spotreby (5, 9, 5, 19, 11). V jednotlivých riadkoch, odvetviach je každý druh dovozu výrobkov rozdelený do jednotlivých spotrebiteľských odvetví. Takáto klasifikácia importu umožňuje nový pohľad na skúmanie vplyvu dovozu na domácu výrobu, jej rast, či pokles. Tento náš model dovoľuje experimentovať, napr., čo ak by dovoz do odvetvia 1 bol iba 8, nie 10, či dovoz do odvetvia 3 by bol 16. Dostaneme konkrétnu vedeckú odpoveď dôsledku zmeny na produkciu ekonomiky, nie odhad, napr. politika. Hovorím o tom v závere úvahy.
Máme model, klenot ekonomickej vedy. Ekonómovia ho dnes nevyužívajú, mudrujú.
Záver
Podstatu modelu teraz ukážem na súčasných problémoch nášho poľnohospodárstva. Opísaný model dovoľuje nájsť čo je optimálne, teda na čo sa zamerať v znížení dovozu, aby sme zabezpečili rozvoj ekonomiky rozšírením príslušnej domácej produkcie. Dnes máme presne ten problém, ktorý sme riešili v rokoch 1965/69. Citujem: „Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v januári až novembri 2023 uvádza SPPK bol na úrovni 6,816 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2022 bol dovoz agropotravinárskych výrobkov o 10,4 % vyšší. V roku 2023 sa nezaznamenalo zníženie dovozu ani v jednom zo sledovaných odvetví. Medziročne bol dovoz vyšší pri živočíšnych výrobkoch o 8,1 %, pri rastlinných výrobkoch o 1,9 %, v odvetví tukov a olejov o 22,3 % a v odvetví potravín, nápojov a tabaku bol dovoz oproti roku 2022 vyšší o 14,4 %.“
Otázka je prečo? Žiadalo by sa získať riešenie, ak by sa napr. odvetvie tukov malo dostať na 15 %. Odpoveď nám poskytne uvedený model.
Aby som jednoznačnejšie poukázal na problémy riadenia a rozhodovania dnes, nemôžem neuviesť tento citát:
„V průběhu roku 2020 se jeho jmění zhodnotilo přibližně o 77 %, a to zejména díky prudkému růstu ceny akcií Tesly, která zvýšila svou tržní hodnotu o 743 %. Dne 7. ledna 2021 se Musk stal podle žebříčku agentury Bloomberg nejbohatším člověkem na světě s hodnotou majetku 185 miliard dolarů, a předběhl tak Jeffa Bezose. O dva dny později jeho majetek překročil hranici 200 miliard.[5] Kromě asi pětinového podílu v Tesle držel přibližně 48 % akcií podniku SpaceX.[37][38]“
Toto ozaj nie je vedecké riadenie. Baťa uvažoval inak. Pre ľudí.
Slováci ako prvý na svete vynašli vrtuľník, padák, elektromotor, bioplast, či BPS, vynálezy, ktoré otriasli svetom, a tak Slováci ako prvý v EÚ by mali využiť vedecké riadenie na báze ekonometrického modelu, aplikovať ho v poznávaní chodu ekonomiky SR. Ťažké časy boli aj v minulosti.
Už Samo Chalupka napísal:
V tom našom národe,
zle je tam, nedobre;
krivda za stôl sadla,
pravda u dvier žobre.
Čítal som mail: Rast výroby v automobilkách nestačí: Slovenský priemysel stagnuje, dôležité sektory sú v červených číslach!
Správny liek môže dať iba ekonomická veda.
Prof. J. Husár
Bratislava, 12/7/2024
Citujem: „Riadenie je vedenie, spravovanie, usmerňovanie činnosti, priebehu či chodu objektu riadenia“.
To, že štát a jeho riadenie „národného hospodárstva“ nefunguje, je na Slovensku očividné. Z toho však nevyplýva, že to automaticky platí pre všetky štáty, a určite nie pre „megakorporácie“.
S klasikom: komu áno, komu nie…
Ale súhlasím, že neurčitosť, až kamufláž, hodnotenia ekonomického vývoja, generujú názory, že nie je (ekonomický vývoj) riadený. Neslušne si pripadám, ak citujem predsedu Výboru pre financie a rozpočet NR SR RNDr. M Viskupiča: „…diabol je skrytý v detailoch…“
Nepochybne E.Musk, globálne investičné korporácie efektívne „vedú, spravujú, usmerňujú“ ekonomické činnosti, teda určite pracujú s využitím ekonometrie!
Otázka teda, pre mňa, znie, prečo oni áno, a štáty, nie.
Vaša dlhoročná pedagogická a osvetová činnosť je argumentom, že dôvodom nie je neznalosť! Dokonca, domnievam sa, primárne nejde ani o nekompetentnosť či neschopnosť štátnych funkcionárov.
Myslím, že základným dôvodom je, že fungovanie štátu kontrolujú globálne finančné inštitúcie a že aj jeho činnosť „riadia“! A riadia tak, aby štát (štáty, medzinárodné organizácie štátov) neobmedzovali, neregulovali vlastné riadenie procesov, v ich ekonomických záujmoch!
Teda v snahe o zlepšenie, ide o to, aby „megarkorácie“ nemohli štát (štáty) kontrolovať. Základom je zrejme štátom autonómne organizovaná ekonomika!
V prvom rade štátom kontrolovaná banková, obzvlášť emisná činnosť. Štátne regulačné orgány – parlamenty, súdy a špecializované inštitúcie.
Z porovnania aktuálneho a optimálneho stavu je jasné, že tak to v súčasnosti nefunguje a nikto, ani neorganizuje žiadúcu zmenu.
Preto ide o vývojovú dilému: smerovanie k implózii systému alebo jeho totalitným ovládnutím civilizácie…
>>>>>>>>>Nepochybne E.Musk, globálne investičné korporácie efektívne „vedú, spravujú, usmerňujú“ ekonomické činnosti, teda určite pracujú s využitím ekonometrie!<<<<<<<<<<<<
Nie, nie pán Janošovský!!! Chýba Vám základné ekonomické vzdelanie. Korporácie sú uzatvorené ekonomické celky, kde sa používa nie ekonómetria, ale mikroekonómia!!! V tej sa pracuje s presnosťou na centy a existuje absolútna väzba finančného zobrazenia ekonomickej reality s realitou. Preto súvaha v takejto jednotke je absolútne rovnovážna.
Makroekonómia je naopak hazardnou hrou s ľudskou spoločnosťou a nie veda!!!
Väčšina korporácií a bánk pracuje s väčším rozpočtom, ako všetky pobaltské štáty, dohromady!
Ak to nazývate „mikroekonomikou“ máme celkom odlišné parametre!
Ja Vaše vzdelanie nehodnotím, iba konštatujem jeho deficity…
Vzdelaný človek používa rozum a jeho závery neodporujú elementárnej logike. Začnite Aristotelom, pochopte Leibnitza a Bolzana.
Ak ani potom nezistíte svoje omyly navštívte odbornú ambulanciu…
Pán inžinier,
neviem, či ste čítali dielo Aktuální otázky rízení od V. G. Šorina a kol. Píšete v ich duchu a vyjadrili ste to jednoznačne. Dnes je ekonomický život oveľa komplikovanejší ako za Marxa, či za Keynesa a tak potrebuje aj príslušné nástroje, ktorých je v matematickej ekonómii veľa, ba S. Kuznets, či V.V. Leontiev dostali za ich metódy Nobelove ceny. Teda riadenie dnešného ekonomického sveta, počnúc podnikom a končiac štátom musia široko uplatňovať metodológiu ekonometrie, medziodvetvovej analýzy a uplatňovať systémoví metódy.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán Profesor,
nie nečítal. Ja prezentujem výslovne svoje vlastné názory, pretože sa opieram o svoje praktické poznatky z mikro i makro ekonómie a nevenoval som sa názorom šíriacim sa na akademickej pôde. Tento môj odklon sa prejavil počas štúdia na ASV pri ÚV KSSZ 1977-79, keď som na štátniciach prehlásil, že politická ekonómia socializmu je kniha rozprávok a nie veda.
Bola to tvrdá skúška, ale nakoniec mi uznali, že je to alternatívny názor a nie som jediný, ktorý sa rozchádza s oficiálnou politickou ekonómiou.
A teraz k veci. Pod ekonometriou rozumiem analýzu a predpovedanie ekonomických javov v medzi priestore medzi podnikom a svetom. Ekonometria sa nepodieľa na riadení, ale poskytuje informácie pre riadenie za účelom jeho pripravenosti na tieto javy. Je to obdoba štatistickej fyziky, ktorá neskúma interné procesy nachádzajúce sa v entropii, ale predpovedá ich následky. Alternatíva k predpovedi počasia meteorológmi.
Pokiaľ sa týka presného hodnotenia ekonomických javov, tým sa zaoberá mikroekonómia, ale znova, ona sa nezaoberá riadením. Ona len poskytuje objektívne informácie v uzavretých jednotkách(!) riadiacim štruktúram, manažmentu. Prečo? Lebo pre rozhodovanie sú potrebné aj iné informácie o spoločnosti.
Po tomto upresnení nám ostal priestor medzi bránou podniku a výstupmi, ktorými sa zaoberá ekonometria (spoločnosť ako celok, malá či celosvetová). Toto je vlastne Vaša parketa a parketa makroekonómie. Tento priestor sa nachádza vo všeobecnom chaose, neurčitosti. On sa nedá riadiť!!! Prečo? V tomto priestore makroekonómia poskytuje ekonomickú slobodu aktívnym účastníkom trhu (podnikateľom všeobecne). Každý podnikateľský subjekt pri každom jedinom produkte môže deformovať objektívny ekonomický jav (úplne vlastné náklady) prostredníctvom ním zvolenej výšky zisku (vlastnej premennej). A toto sa riadiť nedá!!! Je to presne obdoba, ktorú fyzika popisuje ako ENTROPIU. Toto je dnes svetovo uzatvorený kotol, pod ktorým horí oheň v podobe exponenciálne narastajúcich ziskov, prázdnych peňazí a dlhov. Ak sa to nezastaví tak katastrofe sa ľudstvo nevyhne.
Tak a teraz som na svojej parkete, s ktorou sa zaoberám od ukončenia svojich štúdii v Moskve. Ako zmeniť tento priestor a pomery v ňom tak, aby boli riaditeľné a nepodliehali živelnému trhu (entropii).
Veľmi pekne ďakujem, že ste ma upozornil, že nie som na tomto svete sám.
Pán profesor, ďakujem za inšpiráciu, len už musíme hľadať nejaké veselšie ekonomické témy.
Ako konštatujete, nielen my, ale celý svet neriadi ekonomiku vedecky. Ekonomike v každej krajine i ekonómii ako odboru sa stalo na prelome 20./21.storočia to isté. čo sa stalo viere a náboženstvu v staroveku a v stredoveku: POHLTILA ICH POLITIKA!
Neveríte? A o čom boli križiacke výpravy? Ba vyhnanie Cyrila a Metoda a ich žiakov Frankami z Veľkej Moravy? Svätá inkvizícia? Boje reformácie a protireformácie v stredoveku?
Bol síce První mezinárodní kongres vědeckého řízení v Prahe, ale vedecké postupy sa viac preliali do sféry manažmentu, teda do oblasti riadenia organizácií, či už hospodárskych či verejných.
Ekonomike ako hospodárskemu riadeniu a ekonómii ako vede sa stala katastrofa: Podľahli politickému rozhodovaniu a politikom. A tak ako politik nemusí mať šoferák ani dobrozdanie od psychlóga, nemusí byť ani inžinier ekonómie či doktor ekonomických viet (stačí vedieť balamutiť a vzkrikovať sľuby).
No, je to katastrofa, ako sa to zvrhlo.
Čo sa týka importu, prvé politické rozhodnutia padli ešte v 19.storočí, blokáda ruských prístavov počas tzv.krymskej vojny. Potom I.svetová vojna, potom II. svetová vojna, politické embargá voči krajinám COCOM zo strany Západu (COCOM? krajiny Communistic Commonwealth= RVHP),embargá voči KLDR,Iraku, dnes Ruskej federácii. A náš „slávny“ export automobilov? Ved z ich predaja nemá štátny rozpočet SR ani cent. Tiež politické nariadenie…
Potom píšme o dovoze potravín. Koľko 18-tonových kamionov potravinárskeho toavru sa DENNE dováža na Slovensko? Pred 2 rokmi písal predseda SZPPK o počte 930 kamionov DENNE.
Riešenie? Založíme náboženskú komunitu, nie politickú stranu.
Peter,
ďakujem za obsiahly a obsažný komentár. Peter, kapitalizmus vznikol zato, že bol feudalizmus nespravodlivý. Feudál rozhodol, že každý 10. petrenec sena je poddaného. Dôkladne to opísal A. Smith v diele Bohatstvo národov. Očakával, že kapitalizmus bude spravodlivejší a že ľudia budú bohatí. Iste pamätáš na Kaníka ako sa odvolával na Smitha, hoc to už bolo nie múdre, lebo kapitalizmus sa rozvíjal a vznikli monopoly, či megakorporácie a začali riadiť. Nuž a tak sa stalo, že neriadia vlády; tie sú riadené. Nevyriešila to ani EÚ. Ekonómovia mlčia. Nečítal som v angličtine také dielo ako si napísal Ty; teda dve. Peter a aj holič musí ísť do školy. Prečo nie poslanci, či vládni činitelia. Ekonomická univerzita im to ponúkla. Ty si sa tiež dal ešte na štúdium. A tak dovážame denne 930 kamiónov, o čom už písala aj SPPK, ktorú citujem.
ďakujem
jaro
Vážený pán profesor,
v príspevku „Ekonomiku neriadime vedecky“ sa viac menej zameriavame na poľnohospodárstvo a dovozy potravín. V mojom príspevku „O poľnohospodárstve odstupom času. (Slovo/2017) Konštatujem “ Cestu k strate sebestačnosti aj kvality potravín , sme vydláždili schválením uznesenia vlády ČSFR č. 689/1990 o ekonomickej reforme v poľnohospodárskom a potravinárskom komplexe. Jadrom agrárnej reformy bola cenová liberalizácia a reštrikcia subvencii do poľnohospodárskej prvovýroby. Za operáciou v hodnote desiatok miliárd korún bol zámer zdražiť potraviny , znížiť ich spotrebu, utlmiť domácu výrobu aj pod hranicu sebestačnosti s tým, že potravinový trh bude otvorený lacnejšiemu dovozu. Tu začala permanentná bieda a finančné podvyživené poľnohospodárstvo a potravinárstvo na ktorom majú podiel všetky predchádzajúce vlády. Je tomu tak preto, že pri realizácii reformy došlo k ideologizácií ekonomiky, negácii minulosti a fetišizácii trhu “ Takéto závažne rozhodnutie vlády muselo byt aj ekonomicky podložené! Kladiem si otázku či ekonómovia, ktorí sa podieľali na tomto rozhodnutí postupovali nevedecky? Osobne mi predseda vlády Dzurinda na otázku sebestačnosti(teda závislosti na dovoze) povedal, že napr. Singapur nemá poľnohospodárstvo a ľudia netrpia nedostatkom potravín. Globalizácia trhu s potravinami diktuje,že pokiaľ nebudeme v potravinách konkurencie schopný o otázke zníženia dovozu potravín môžeme len snívať pri všetkej úcte k vede.
Milý Tónko, vážený pán inžinier,
bol si dlhé roky významným predstaviteľom nášho poľnohospodárstva a tak do toho dobre vidíš. Pán Dzurinda svojim výrokom iba potvrdil, že nevie logiku, urobil logickú chybu, ktorej sa ľudovo hovorí Ty o voze a on o koze. Robieval som oponentúry a to 20 rokov v ekonomických poľnohospodárskych ústavoch (mali sme ich 22). Týkali sa mäsopriemyslu, priemyslu mlieka a výroby syrov, mlynského a pekárenského priemyslu, cukrovarníckeho priemyslu, liehovarníckeho priemyslu, pivovarníckeho priemyslu, konzervárenského priemyslu, vinárstva, hydinárskeho priemyslu a ovocinárstva. Hydinársky priemysel bol významným exportérom. Nuž a dnes je kde? Náš potravinársky priemysel bol ozaj konkurencie schopný. Nedokázali sme v tej ceste pokračovať a tak jeme kuracie z Brazílie.
Ďakujem
jhusár
Pravdou je, že hospodársky rozvoj štátu /ale i rodiny/ je možný iba múdrym t.j. vedeckým riadením spoločenských procesov, vrátane ekonomiky. Makroekonomika nie je vedecký nezmysel, ako tvrdí vážený p. Sablič, no na druhej strane, nestačí ani celá armáda múdrych makroekonómov v súčasnom globalizovanom svetovom chaose, aby presadila čo ako múdre riešenia pre všetkých, pokým celosvetový spoločenský „poriadok“ umožňuje ničím neobmedzené hromadenie bohatstva jednotlivcom či pochybným korporáciám /“rodinám“/. Som presvedčený, že naša vláda sa správa v rámci reálnych možností, ktoré jej súčasná situácia dáva. Rozhodne sa nemôže „utrhnúť z reťaze“, ktorou je náš štát pripútaný k súčasnému svetovému chaosu, musí však byť pripravený na možností, ktoré nám ponúkne /verím že skorá/ budúcnosť.
Vážený pán inžinier,
áno, neobmedzené hromadenie bohatstva nie je riešením, ale od toho je fikálna politika. P. Miklošovi ako ministrovi som napísal, že za pár rokov sme urobili 77 novelizácií, podnikatelia už nevedeli, čo platí. To je zlá fiskálna politika. Odborne už nebol zvládnutý náš prístupový proces, aktéri nevedeli argumentovať. Prečo sa zrušili Tlmače, či Chirana Svetové podniky. Dopomohli tomu opäť naši. Naša katedra pripravila stanoviská a materiály pre vládu p. Mečiara. Potom už sa to nezopakovalo. Politici musia vedu, ekonomickú náročnú vedu akceptovať. Máme diela aj z matematickej ekonómia a to sú diferenciálne rovnice. Vedia ich politici. Nevedia ich vnímať a interpretovať. Ale je už 21 storočie. Ak ich využíva strojný inžinier, stavebný inžinier, matematik, či ekonóm, musí ich využívať aj vláda a aj EK. Ja už bez okuliarov, nástroja nedokážem čítať a ekonometria je nástrojom. Politici sa nemajú hádať a špekulovať koho zvolíme na to či iné miesto, aj v EÚ
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor,
Všetky teórie končia tam, kde sa do ekonomiky vnáša politika a „regulácie“ a najmä „sankcie“. Za takýchto okolností nie je reálne mať vlastný, vedecko zdôvodnený, rozpočet. Naviac keď do toho zasahujú všemožné svetové organizácie a štruktúry EÚ, keď nám určujú štruktúru poľnohospodárstva, infraštruktúry a rozvoja ekonomiky štátu a limitujú možnosti správať sa ekonomicky a vyberať si komodity nie na základe ekonomiky ale POLITICKÝCH kritérií.
To je hlavný limit ekonomického plánovania a tvorby rozpočtu vlády.
Som neodborník, ale mám obavy z ďalšieho vývoja nielen ekonomiky.
Vážený pán profesor,
Mám už 88 rokov a prednášal modelovanie ekonomických procesov, či ekonometriu a teda mám viac skúseností a preto celý problém musím dať aj do celého ekonomického komplexu v Európe. Mnohý o tom nevedia. Totiž čierny pondelok 1987, známy aj ako Black Monday, (na čo sa už zabudlo) bol jedným z najväčších krachov na burze v histórii. K tomuto krachu došlo 19. októbra 1987 a bol vyvrcholením poklesu trhu, ktorý sa začal päť dní predtým v Čierny piatok. Priemyselný index Dow Jones sa prepadol o 22,6 %, čo predstavovalo stratu 508 bodov. Celosvetové trhy stratili hodnotu 500 miliárd USD za jeden deň, čo bolo doterajšie historické maximum. Krach sa začal v Hongkongu a rýchlo sa rozšíril do Európy, kde spôsobil predčasné zatvorenie londýnskej burzy. Následne zasiahol aj Spojené štáty. Po Čiernom pondelku sa trhy (trhy???) spamätali, no táto udalosť mala dlhodobé dôsledky a viedla k zavedeniu nových regulácií na zabránenie podobných krachov. Príčiny tohto dramatického poklesu sú dodnes predmetom diskusií. Medzi najčastejšie uvádzané faktory patrí vysoká úroveň pákového efektu (moderný pojem), automatizované počítačové obchodné systémy, ktoré zhoršovali pohyby na trhu, a všeobecný pocit nedotknuteľnosti medzi investormi.
Pán profesor naša I/O tabuľka mala 300 odvetví teda bola 300×300. Z toho plynie, že v úvahe uvedená tabuľka 2 by mohla byť tiež taká veľká a pohľad na dovoz by bol neuveriteľne podrobný. Projekcia výkonu ekonomiky by sa ozaj dala opísať aj slovne veľmi podrobne. A na záver, na Vašu otázku, čo. Treba zabezpečiť, aby ekonomika SR dosiahla vo vybraných odvetviach pozície, ktoré sme mali v roku 1989 a uvádza ich tabuľka nižšie – po ťuknutí na ňu sa zväčší. To by mali zabezpečiť ekonómovia koaličných strán.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán profesor. Tá situácia pred „čiernym pondelkom“ je veľmi podobná súčasnému vývoju. Zadlženie jednotlivých štátov exponenciálne narastá a to zvlášť v USA. A mám obavy, že toto je základ budúceho krachu bankového systému a a prevażnej časti svetovej ekonomiky a jej reštart.
V texte ste to veľmi medzi riadkami napísali pán profesor. Ekonómovia vládnych koaličných strán musia ekonomickú vedu ovládať. Ako ju v praxi ovládajú vidíme denno denne v praxi .
Vážený pán inžinier,
ako som napísal aj v texte: Slováci ako prvý na svete vynašli vrtuľník, padák, elektromotor, bioplast, či BPS, vynálezy, ktoré otriasli svetom, a tak Slováci ako prvý v EÚ by mali využiť vedecké riadenie na báze ekonometrického modelu, aplikovať ho v poznávaní chodu ekonomiky SR.
V tomto duchu verím, že dekani toľkých fakúlt môžu obsahovo zasiahnuť do hospodárskej politiky každej vlády, teda aj dnešnej. Strany nemajú, podľa mňa, takých ekonómov ako boli naši slovenský, či akým je Stiglitz a ešte niekoľko. Musia s tým niečo urobiť.
ďakujem
jhusár
Len do-vysvetlím k „Interné sa nedá riadiť!“:
(Priestor, ktorý sa nachádza v chaose.) Najprv treba odstrániť príčinu (lyžičku) a následne možno vnútorné pomery konsolidovať. To platí na zisk, ktorý je v makro ekonómii „voľný, stratou neviazaný radikál“!!! Zisk je bezprácna veličina, čo spôsobuje infláciu, nekonečný nárast zadlženosti a sociálnu nespravodlivosť. Preto tieto spoločenské anti-hodnoty rastú bez obmedzenia a nakoniec vždy spôsobia krízu či kolaps.
Vážený pán Sabllč,
prečítajte si niektoré dielo Leontieva. On je tvorcom I/O analýzy a je nositeľom Nobelovej ceny. Rád by som bol keby ste argumentovali vedecky a vecne o čom som písal.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán Profesor,
ako viete, predložil som kopec dôkazov o tom, že makroekonómia nie je veda, ale ideológia. Problém je, ale v tom, že Vy moje dôkazy nečítate, lebo ich z princípu viery v makroekonómiu neuznávate. Sme na tom rovnako ako kňaz a ateista. Ja neuznávam Vášho Boha Zisk a Vy naňho nedopustite. Preto len zopakujem dve vety:
Makroekonómia sa hraje na svojich rozpisoch podobne, ako hazardný hráč na rozpisoch pre športku a svet sa bezhlavo rúti do III. Svetovej vojny.
Ak dôverujete ekonómii ako celku, potom musíte cez mikroekonómiu uznať, že zisk v uzatvorenej jednotke, ktorá s nikým neobchoduje je nezmyslom! A svet, ako celok s nikým neobchoduje, teda zisk v celosvetovej súvahe nemôže vzniknúť. Z toho platí, že ak vznikne v niektorej jej dcérskej spoločnosti zisk, potom v inej či iných musí(ia) vzniknúť straty vo výške zisku s presnosťou na cent!!! Toto je alfa a omega mikroekonómie!!!
Nehnevajte sa na mňa, ale toto budem opakovať do smrti, lebo toto nikto a nikdy nevyvráti!!!
Toto je cesta k spravodlivosti a mieru na tomto svete!!!
Pán inžinier,
nie slovami, vezmite si počítač a vyriešte ten problém v dvoch tabuľkách. Inak je to iba bolo by by bolo. Dokážete, že si ceníte lineárnu algebru ako vedu, že Vám pomáha nájsť riešenie, ako okuliare tomu, čo ich musí používať ak chce čítať.
Ďakujem
jhusár
Pán Profesor,
nerozumiete mi, lebo nechcete rozumieť. Zrejme Vaša znalosť skutočnej ekonomickej vedy, akou je mikroekonomika je pre Vás nepoznaná oblasť, a tak sa nedokážete s mojimi dôkazmi na úrovni celosvetovej súvahy stotožniť ani ich vyvrátiť.
Hlušek ma odmietol, ale hneď v tej istej vete o svete napísal to, čo píšem ja jedným slovom ENTROPIA!!!
Ja nechcem, aby sme riešili celosvetový problém, ja chcem, aby sme ten problém pochopili a Slovensko pred ním ochránili.
Žiaľ, jednoduchšie je stavať domčeky z kariet (premenných), ako sa odvážiť myslieť celosvetovo!!!
Samozrejme, že ekonómiu, ako celok neriadime vedecky, lebo ako celok ju nevnímame. Marián píše: „veľké korporácie podobné problémy vedecky riešia“ a má pravdu! Veľké korporácie tvoria celok a, ako celok ich riešia (riadia) vedecký na báze mikroekonómie, ktorá je skutočnou vedou. Štát netvorí ekonomický celok, ale otvorený priestor, kde sa preháňajú, kde aké domáce i zahraničné vetry!!! Je ako rieka bez brehov, taká rieka sa nedá ovládať a riadiť!!! Dá sa vybudovať ostrovček a na tom veci riadiť, ale príde vlny, ako v Monkovej doline a bude po riadení.
V tomto priestore sa nepoužíva veda, ale ideológia, ktorá verí, že pán Boh Zisk, všetko na trhu dorieši. Je to to isté ako, keď kresťania idú do kostola sa modliť, aby im pán Boh ochránil úrodu, namiesto toho, aby v nedeľu ju išli pozberať.
Svet treba rozparcelovať na uzatvorené ekonomické celky a, ako celok riešiť.
Globalizácia sa reálne zavŕšila, je, teda načase, aby sa aj spoločenské vedomie zavŕšilo!!!
Znova zopakujem: Učme sa z exaktných vied, a teda aj mikroekonómie či fyziky a napríklad v nej sa zamyslime nad pojmom entropia!!! Interné sa nedá riadiť!
Andrej, na vysvetľovanie základných vecí treba veľa trpezlivosti…
Marián, veľmi sa mýliš! Na vysvetľovanie treba mať pred sebou človeka, ktorý myslí a chce pochopiť. Teda skutočného človeka a nie dogmatika, ktorý nechce nič počuť, čo je v rozpore s jeho dogmatickým myslením.
Ak je veda vedou, tak sa v praxi používa. Pozri na technické či prírodné vedy, tie sa naplno používajú, lebo máju hlavu a pätu. Mikroekonómia sa používa, ako si postrehol aj vo veľkých korporáciách, lebo je vedou, kde 2+2=4. Cena produktu na sklade sa počíta na desatinné miesta!!! A čo robí makroekonómia? Pripočíta k ním, cez kde koho prázdnu hodnotu v podobe zisku. Každý kto má živnostenské oprávnenie, ma právo na pri-počet ľubovoľnej čiastky. Ako to tá makroekonómia chce riadiť keď túto svojvôľa šíri svetom. A naviac ak je ekonómia vedou, tak nemá čo riadiť, ale tak ako v podniku ekonóm poskytuje riaditeľovi objektívne údaje aj v spoločnosti by mala ekonómia ich poskytovať politikom a títo majú riadiť a rozhodovať, čo a pre koho sa bude robiť a aj to aké budú ceny, aby celo-spoločenská súvaha sadla na cent presne.
Makroekonómia naberá riečicou vodu a čuduje sa, že ju nepovažujem nielen ja, za vedu. Pán Prof. neuviedol čo viedlo autora článku k jeho názvu, rovnako ako neprotirečil mojim názorom. On si iba vybral malý oriešok, ten rozlúskol a prehlásil na základe toho, že makroekonómia je veda. Ale nepostrehol, že stačí, aby niekoľko premenných sa zmenilo a celá jeho konštrukcia za zrúti ako lavína v Monkovej doline.
No, a takto dnes vyzerá celosvetová ekonomika, pred podobným zrútením!!! Toto je veda? Toto je hazardná hra s ľudstvom!!!!!!!!
Smutná pravda.
Podľa mňa by jediným efektívnym liekom bolo, keby štát cieľavedome budoval svoj sektor ako rovnocenný ekonomický hráč. Vtedy by aj na strane ekonomických ministrov bol záujem riešiť tieto problémy vedecky. Som si istý (z vlastnej skúsenosti), že veľké korporácie podobné problémy vedecky riešia a automobilový priemysel do toho evidentne zapája aj subdodávateľov (napr. systémom JIT). Náš terajší západný politický systém je šitý pre potreby veľkých korporácií a ony nechcú, aby aj malí konkurenti s podporou vlády mali rovnaké možnosti vedeckej koordinácie. Ich „hlásne trúby“ nás učia, že všetko efektívne rieši trh… čo je už dávno prekonaný blud.
Vážený pán doktor,
Musk nie je Baťa. Musk uspokojuje svoje egoistické predstavy a potreby. Spoločnosti t riešia tak, že sa rozhodnú a Volswagen Bratislava premiestnia do Rumunska. Keď riadime auto a pootočíme volantom doľava, auto pôjde doľava, ak doprava auto pôjde doprava. Ekonomika je loď a darmo točíme kolesom doľava, to potrvá. Pamätáte na haváriu našej lode na Dunaji. O to, ako sa správa ekonomika hovorí dynamická ekonomická analýza, ktorá je založená na diferenciálnych a diferenčných rovniciach. Dynamika sa dá realizovať aj v I/O analýze, ba mám aj taký model.
A práve toto je jadro jadier: „Podľa mňa by jediným efektívnym liekom bolo, keby štát cieľavedome budoval svoj sektor ako rovnocenný ekonomický hráč.“ Veľmi jasne ste to napísali. Nemôže nás riadiť ekonomika, štát musí riadiť ekonomiku, ale ako loď a vedieť dopredu odhadnúť čo sa stane, teda musí použiť aj analýzu what if.
Ďakujem.
jhusár