Ing. Peter Zajac – Vanka,  národohospodár, prognostik

Zajac – Vanka bol predsedom Spolku národohospodárov, čo je pojem v slovenčine obrazotvornejší, ako Spolok ekonómov. Napísal dielo Ekonomika po kapitalizme (2017). Je to prvé a jediné ekonomické dielo na Slovensku o žiadúcej budúcnosti našej ekonomiky, o autorovej vízii. Svetová literatúra  podobné problémy rieši hlavne formu vedeckých článkov a aj diel ( P. F. Drucker, D. Schweickart).

 

P. Zajac – Vanka sa narodil 28/9/1955 vBratislave, hlavnom meste SSR. Zažil teda Československú socialistickú republiku. V roku 1979 skončil VŠE, Obchodnú fakultu. Smer ekonomika a riadenie zahraničného obchodu. Aj po roku 1990 sa vzdelával, a to na Open University Business School. V roku 1996 získal Diplom z manažmentu. Bol profesionálnym lektorom, tútorom a konzultantom vo vrcholovom manažmente na školách pre slovenských manažérov City University Bratislava a Open University Czech Republic, kde pôsobil do roku 2002.

Slovensko je v kríze. Už viac ako 20 rokov. Odkedy boli sprivatizované giganti slovenskej ekonomiky, predovšetkým Slovnaft a SPP. Bola to zablúdenosť ľudí, či túžba po bohatstve?

Ale kedysi dávno, za Turkov, bolo aj horšie. Verme, že svitne na lepšie časy. Matej Bel (1684) z Očovej študoval v Bratislave, Vespréme,  Pápe a v B. Bystrici, kde zmaturoval. Na univerzitu chodil v Halle. Teda dnes nič prekvapivé (ale ani vtedy), až možno na vedomosti. To všetko P. Zajac – Vanka dobre vie a tak treba vnímať aj jeho dielo, vie, totiž, čo chce.

 

Za základ jeho pracovnej orientácie, pracovného zaradenie však treba vziať  obdobie rokov 1979 – 1990 keď pracoval v zahraničnom a medzinárodnom obchode ČSSR, neskôr v exportnom úseku slovenských podnikov a to v strojárenstve, v agropotravinárskom priemysle, v obchodných podnikoch i v bankách a finančných spoločnostiach.

 

Pozrime si jadro, hlavnú zložku, podstatu diela Ekonomika po kapitalizme. Ako vidí fungovanie ekonomiky; to je podstata diela. Má podtitul Hospodársky a sociálny model postkapitalistickej spoločnosti. Dielo má 162 strán a päť zásadných časti:

1. Náčrt ekonomických základov koncepcie ekonomiky po kapitalizme ( ekonomickej demokracie).

Zvýrazniť treba v nej časť 1.1 Základné črty ekonomickej demokracie – spoločnosti po kapitalizme; tu vlastne zopakoval charakteristiky tých základných čŕt a pokúsil sa ich aj vysvetliť. Základnými črtami sú kolektívne vlastníctvo výrobných prostriedkov (podľa Schweickarta zamestnanecká samospráva), spoločenské riadenie ekonomických investícií (podľa Schweickarta spoločenské kontrola investícií) a vzájomné výhodný obchod ( podľa Schweickarta férový trh tovarov a služieb).

V časti 1.4 rozberá problémy, s ktorými sa musí , mal by sa model vyrovnať.

Časť 2 rozoberá iné makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele. Rieši tam problémy ako redefinovať ekonomické zdroje, či ako redefinovať makroekonomické ukazovatele. Za dôležité pokladám, že sa zamyslel nad pojmami rastrozvoj, ale aj to, ako ovplyvniť štruktúru dopytu.

V časti 3 rozoberá problém, že nám chýbajú nové pojmy a kritériá. Ide mu hlavne  o pojem zisk a zmenu jeho chápania.

Svoje tvrdenia opiera o bohatstvo svojich životných skúseností doma aj v zahraničí. Veľký duch nevyrastie za „pecou“. Ale cesty, z ktorých sa žije. Preto si musíme dnes byť vedomí aj politickej reality, ktorú autor diskutuje a posudzuje. Vytvoril svoj nový, potrebný obraz ekonomického sveta SR. Dal nám všeobecne platné poučenia. Dielo hovorí o znalostiach, talente a usilovnosti. Mementom dneška musí byť vzdelanie, ako 4. faktor výroby. Toto dielo nie je nepodnetné, práve naopak. Treba v ňom pokračovať.

 

Svoju víziu, čo sa dalo čakať, či čo priamo vyplýva z názvu diela, P. Zajac – Vanka zverejnil pod názvom Plán B pre Slovensko.

Jej podstatu nemôžem neuviesť v mojej spomienke, má celostný charakter. Víziu datoval do roku 2022 (dielo písal v roku 2016). Situáciu v roku 2022 charakterizoval týmto opisom: Slovensko má späť svoje národné hospodárstvo a má nad ním celospoločenskú kontrolu, čím sa rozumie situácia stabilizujúceho sa národného hospodárstva SR, usporiadaného na báze uskutočňovaného národohospodárskeho plánu 2018-2022, ktorý už pracoval  s prvkami národného vlastníctva celoštátneho významu i kolektívneho vlastníctva lokálnych a regionálnych podnikov, a regionálnych verejných fondov koordinujúcich s národným fondom verejných investícií, rozmiestňovanie investícií tam, kam to republika potrebuje a bilancovaním dodávok i produkcie po republike. Možno to hlbšie konkretizovať.

Ďalej uvádza, že národné hospodárstvo vlastní a obhospodaruje skutočné národné bohatstvo SR a tvorí ekonomický komplex.

Bázické požadované vlastnosti ekonomiky uvádza aj podľa odvetví, napríklad predpokladá, že sú obnovené potravinárske výroby, spracúvajúce vlastné domáce poľnohospodárske produkty rastlinnej a živočíšnej výroby, toto odvetvie zamestnalo to množstvo všetkých vraj „nezamestnaných“ obyvateľov a nezamestnanosť je prakticky zlikvidovaná. Slovensko dokáže zamestnať v iných odvetviach aj tých vyše tristotisíc občanov, čo v priebehu dvoch dekád museli emigrovať za prácou mimo republiky a teraz sa vracajú.

Uvažuje, že Štátne lesy obhospodarujú lesnú pôdu mimo poľnohospodárskej pôdy a spolu s urbárskymi spoločenstvami spolupracujú na báze technicko-pestovateľskej a údržbárskej servisnej služby , zamestnávajú priamo svojich členov na miestnych urbariátoch –  prekvitajú – zabezpečená je nevídaná ochrana životného prostredia a protipožiarne a protipovodňové systémy, vybudované na úroveň každej obce – takmer sa eliminoval vznik lesných požiarov a záplav.

 

Svoju duchovnú kvintesenciu, podstatu, jadro veci touto víziu „spredmetnil“. Trápi ho nielen rozvoj kapitalistickej výroby (extrémne protirečivé prejavy globalizácie, umelá inteligencia a zničené naše poľnohospodárstvo), ale aj, ba predovšetkým nedostatok jej rozvoja, máme koristnícku formu výroby (megamonopoly) a zastaralé spoločenské a politické pomery.

 

Keby si, drahá, videla tie mračná,
čo vôkol Tatry hrozivo sa valia,

zastrela by sa aj tvoja tvár krásna!

Náš pohľad je však pevný ani skala.

Nech hromy bijú; Tatra je naša mať,

my pri nej v búrkach budeme verne stáť!

V. Kondrót

 

Po prečítaní diela som si položil otázku či posledných 30 rokov nie je bezhlavá ekonomická cesta do neznáma vo vlaku už dávno vykoľajenom. Žiaľ, politici si neuvedomujú handicap medzier v ekonomickom vzdelaní. Ing. P. Zajac – Vanka nám dal jasnozrivý, predvídavý, prezieravý obraz ako by mala fungovať ekonomika po kapitalizme, čoho grafom je prvá strana obalu diela. Z diela vyplýva, že tak ako sa grófi stali anachronizmom, tak sa dnešní kapitalisti musia stať anachronizmom.

 

Odkaz diela by som zhrnul takto. Výsledky akehokoľvek zložitejšieho systému (činnosti), čím ekonomika je, sú v prevažnej miere závislé od toho, ako sme schopní tento systém premyslene usmerňovať, riadiť a organizovať, čo jasne vidieť v jeho vízii. Schopnosť účelovo usmerňovať a riadiť ekonomiku je možno charakterizovať ako schopnosť správne, na báze teórie, rozhodnúť.

Musíme vedieť, čo chceme dosiahnuť: uspokojiť dopyt.

 

 

Prof. J. Husár 

Bratislava, 8.1.2025

 

 

 

 

0 0 hlasy
Article Rating
Odoberať
Notify of
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

8 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
View all comments
Anton Julény sen
Anton Julény sen
24. januára 2023 11:57

Som rád, že profesor Husár medzi osobnosti Slovenských ekonomov vybral Petra Zajac -Vanku. Peter v dobe všeobecného úpadku politickej kultúry, priemyslu a poľnohospodárstva nestráca nádej, verí a hľadá reálne vychodiská.Svojimi aktivitámi burcuje v kalných vodách Slovenskú spoločnost z latergie v nádeji jej obrodenia. Prajem mu veľa zdravia a vytrvalosti.
„Z malej iskry, veľky oheň býva“ Slovenské príslovie.
Julény sen.

Karol Fajnor
Karol Fajnor
11. januára 2023 14:09

Milí priatelia Julko a pán Prof. Husár , dovoľte mi poďakovať sa Vám že ste sa rozhodli vytiahnuť na svetlo knihu Petra Zajaca Vanku. Práve čítam knihu /už som v závere/ knihu Prof. Katasonova pod názvom Stalinská ekonomika.Tu autor vyjasňuje pojem štátneho kapitalizmu a všeľudového vlastníctva.Ako uviedol a história mu dala za pravdu, od štátneho kapitalizmu možno veľmi rýchlo prejsť ku klasickému kapitalizmu. A ako opäť spoločenská prax potvrdila tento sa opäť zachraňuje fašizmom. Nič nové ostatných 100 rokov. Som veľmi rád že ste Petrovu knihu vytiahli . Správne bol povedané že okrem Petra sú tu aj iné publikácie. Viete môj názor bol že by bolo treba pripraviť dielo viacerých autorov kde by sme povedali ako po páde tohto systému. Ak vyhrá Schwab a Deep State , tak verte oni majú svoju koncepciu a ani sa ňou netaja. Ale s nami tam počítajú len veľmi obmedzene ako s otrokmi. preto je treba predstaviť a inú NAŠU koncepciu rozvoja spoločnosti. Ako Peter vo svojej knihe aj ja vychádzam zo základnej preambuly že je potrebné sa vrátiť k spoločenskému a osobnému vlastníctvu. Potvrdil to aj S. Hawking keď povedal že aj keby umelá inteligencia stroje urobili všetku prácu za nás, aj tak nebude spravodlivosť, pokiaľ tieto budú patriť úzkej skupine ľudí. Chodím k rodine na Liptov. Obyčajne cez BB a Donovaly. Pri Korytnici ma chytá hnev. Vždy si spomeniem na Petra. Správne poukázal vo svojej knihe čoho je „schopný“ súkromný kapitál. Samozrejme účinná spoločenská kontrola musí byť neoddeliteľnou súčasťou riadenia spoločnosti.Záverom prajem Vám všetkým len to najlepšie a hlavne silné zdravie. Karol Fajnor

Julius Forsthoffer
11. januára 2023 8:53

Okolnosti mi nedovolili skôr reagovať na túto charakteristiku Petra Zajaca-Vanku, ale ak uznávam múdrosť „história je učiteľkou života“ tak cez túto prizmu treba oceniť Petrov aj postreh „bez národohospodárov by sa neudialo ani SNP“. Zdá sa, že národohospodári majú rodnú hrudu kamenistú a nemajú ľahký chlebík, pretože sa nám štiepia záujmy spoločenské a ťahajúc povrazy na rôzne strany vynulujeme účinok akéhokoľvek smeru. Je principiálne to, aby sme vedeli čo, ako, kedy, chceme dosiahnuť, ibaže k tomu by sme potrebovali priznať aj to, že v minulom nekapitalistickom režime boli aj dobré prvky a nie iba všetko zlé ako nás presviedčajú glorifikátori kapitalizmu.
Áno, Ing. Zajac-Vanka vydal dielo: Ekonomika po kapitalizme (2017), ale boli už aj skoršie lastovičky. Problém súčasnosti je to, že na jednej strane uznávame nedostatky korporátneho kapitalizmu, ale na druhej strane sme nepripravili a nepropagujeme model ktorým by sme súčasný mali nahradiť ako lepší a spravodlivejší.
Ak k tomu pridáme ešte Petrovu snahu o podporu rozvoja družstevníckeho systému (nielen vo výrobe, ale aj v odbyte) tak sa nám ukáže jeho obraz národohospodára komplexnejšie. Pripomeňme si aj (zastieranú)výhodu združstevňovania agrosektora, ktorému sa vytýka všeličo, ale pozabudlo sa, že ten proces nezasiahol do vlastníckych vzťahov, ale výrazne pomohol riešiť problémy zamestnanosti v priemysle i na vidieku, vrátane zamestnanosti žien okrem nesporného ovplyvnenia rozvoja mechanizácie.
Vďačne spomínam na obdobie keď národohospodárske vysielanie redigované Petrom pochopilo a začalo uverejňovať príspevky k téze o dekarbonizácii, dokonca i k téze o recyklácii uhlíka z CO2. Iste, aj takéto prúdy vlastne vyvolávajú reštrukturalizáciu priemyslu a tá si vyžaduje významné investičné aktivity aj v konkurenčnom prostredí, čo má aj brzdiaci efekt a podporuje zotrvačnosť napriek tomu, že technológie sú známe, overené a sofistikované zariadenia dostupné.
Slovo DEKARBONIZÁCIA sa stalo moderným sloganom, ktorý je širokospektrálne používaný, ale vyslovujem obavu, že presné dôsledky toho čo naznačuje si neuvedomujú ani jeho horliví šíritelia.
Začnime teda tým, že si uvedomíme skutočnosť, že v pozemských podmienkach je takto zle chápaná DEKARBONIZÁCIA v životnom prostredí nereálnou víziou. Veď celý život v mikrobiálnej, rastlinnej i živočíšnej ríši, – nehovoriac o mnohých odvetviach priemyslu – je bezprostredne, dokonca životne spojený s uhlíkom a jeho premenami či už v mikro-svete, či makro-svete.
Je pozoruhodné, že hlásatelia pojmu „dekarbonizácia“ nedefinovali hranice či obmedzenia v používaní uhlík obsahujúcich zdrojov, ale pokúšajú sa o jeho absolutizáciu čo sa logicky nepodarí práve pre spomínanú previazanosť na podstatu prírodných zákonitostí v priamej väzbe na existenciu života.
Priaznivci pojmu dekarbonizácia akosi pozabudli na to, že príroda už v stave zrodu vytvorila mechanizmus na recykláciu uhlíka tým, že zaviedla nielen životný kolobeh energetických premien v organizmoch, ale dokonca vytvorila dokonalý systém pre recykláciu uhlíka fotosyntézou poháňanou energiou slnka a následným stupňovo pracujúcim spracovaním či zužitkovaním takto vytvorených základných zložiek až po vysoko sofistikované produkty ku ktorým sa dopracovala táto spoločnosť, ktorá si osvojila titul osvietená – rozumná. Veď hej. Titulovať sa môžeme rôzne, ale ak budeme nerozumne zasahovať do systému, ktorý pre nás vytvorila príroda, (alebo to čo ju vytvorilo a funkčnými zákonitosťami doteraz udržuje v aktivite) môžeme očakávať kolaps ľudskej civilizácie, pretože príroda je stabilnejšia, ona bez ľudí prežije, ale ľudia bez prírody neprežijú. Asi si to neuvedomujeme.
Veľký omyl je názor že súčasné pôdohospodárstvo je najväčším producentom skleníkových plynov. Máme preferovať tzv. ekologické pôdohospodárstvo, ktoré má ale uhlíkovú stopu l,5x väčšiu než to (akože)konvenčné, dokonca tradičné?
Verejná mienka obyvateľov na Západe je masírovaná vegetariánskymi skoro-teroristami, ktorí svoj životný štýl (a prinajmenšom deformovaný názor) agresívne vnucujú celej spoločnosti.
Už zo svojej biologickej podstaty musí byť agro-potravinárstvo uhlíkovo neutrálne, pretože všetok uhlík, ktorý je uvoľňovaný do ovzdušia rozkladom či spracovaním vyrobenej biomasy, bol rastlinami pri ich raste pomocou fotosyntézy odobraný z ovzdušia a pri rozklade sa tam len vracia spať. Je to znova iba o kolobehu uhlíka v prírode, nie o tom či sa cítime byť slobodní. Súčasné agro-potravinárstvo tu vystupuje ako ideový nepriateľ.
Záverom by som chcel popriať množine národohospodárov viac verejného porozumenia a k tomu aj dosť síl prekonávať ľahostajnosť a zotrvačné tendencie.

Ivan
Ivan
10. januára 2023 17:16

Ďakujem Vám pán profesor za uverejnenie a oboznámenie širokej verejnosti s pánom Ing. Zajacom. Dnes nám veľmi chýbajú takýto národohospodári a hlavne ich vízie – pandémia, ekonomická a hospodárska kríza a samozrejme vojna na Ukrajine. Samozrejme s portfóliom hospodárstva našej republiky.

Peter Zajac - Vanka
Peter Zajac - Vanka
10. januára 2023 11:50

Veľmi ďakujem, pán profesor Jaroslav Husár, s pokorou a vďakou, pretože ešte si nezaslúžim byť na Vašom portáli, veď napríklad Vy a Vaše dielo mi tu veľmi chýbate.
A máme ešte pred sebou aj spoločnú prácu: už sme to začali a kovidové obdobie nás prerušilo:
„Položiť“ tie tri princípy ( vlastníctvo štátu, kolektívne, celospoločenské/ ďalej spravodlivé rozdeľovanie výsledkov hospodárenia a spoločensky žiadúce rozdeľovanie investícií do ekonomiky a nakoniec vzájomne výhodný obchod, „férový trh“) a víziu Slovenska do ekonometrických modelov tak, aby bolo možné aj na číslach ukázať „tadiaľ a takto“.
Mimochodom, na vízii 2022 by som čiarku nemenil, akurát ju časovo treba posunúť tak o päť rokov ďalej, do 2027-2028, ale to bude záležať či v roku 2023 bude štartovať iný prístup k Slovenskej republike v politických kruhoch a či vôbec nebude ešte a ešte viac zhoršená situácia vo svete ako je teraz v januári 2023.
Vďaka, nezaslúžim si, ešte je v čom popracovať.

Marián Moravčík
10. januára 2023 11:13

Presne takýchto ľudí je málo. So zameraním na dlhodobú perspektívu a so systémovým zohľadnením súvislostí.
Po zamatovom prevrate zvíťazila myšlienka, že trh vyrieši všetko a za jedinú generáciu naša spoločnosť neuveriteľne ohlúpla.

Andrej Sablič
Andrej Sablič
10. januára 2023 7:46

Upozornenie na omyl:

Z článku Zajac_Vanka: >>>Napísal dielo Ekonomika po kapitalizme (2017). Je to prvé a jediné ekonomické dielo na Slovensku o žiadúcej budúcnosti našej ekonomiky, o autorovej vízii<<<
V roku 2003 Eko-konzult vydal moju knihu "Lúpež storočia a neoekonómia, alebo kto Vás okradol o prácu a milióny" Táto práca je zameraná nielen na post-kapitalistickú spoločnosť, ale aj post-socialistickú. Myslím si, že je to svetový unikát, ale žiaľ niet odvahy na túto tému seriózne diskutovať, lebo odmieta makroekonomickú ideológiu, ktorá bola používaná aj počas socializmu.
Nuž čo? Najprv sa pozabíjame a potom budeme múdrejší!!!

Andrej Sablič

Stanislav Kmeť
Stanislav Kmeť
9. januára 2023 17:24

Ďakujem pán profesor za priblíženie zakujimavych vízií tohto Pána ekonóma.