Môj zamestnávateľ ZSMK Tlmače

 

Verím, že viacerí dostali mail s názvom 180+ divov Slovenska. Potešili ma ozaj veľké divy. Našiel som medzi nimi aj tento najväčší elektromotor na svete s vysvetľujúcim textom:

 

Najväčší elektromotor na svete
Najväčší elektromotor na svete – snímka ses.sk

Najväčší elektromotor na svete

Priemyselný podnik ZSMK v Tlmačoch. Pracovalo tam až osem tisíc ľudí. SES Tlmače zvládli výrobu statorov s priemerom 6,5 m; unikátne. Výrobu si objednala nemecká firma Siemens. Bol to unikátny a najväčší elektromotor na svete. Išlo o prototypy troch obrích statorov s konštrukčnou hmotnosťou 224 ton, s maximálnym vonkajším priemerom 19,8 metra a výškou 2,3 metra. Kvôli rozmerom statora bolo treba ho realizovať v 4 častiach. Bola to zákazka za 25 mil. Sk (829 847,97€). Stator bol poskladaný z 90 000 kremíkových plechov. Motor bol vyrobený pre poháňanie obrovských mlynov na drvenie medenej rudy v Argentíne. Priemer jednej z drviacich oceľových gúľ bol 1 meter. Príkon elektromotora bol 400 MW. Pre porovnanie jeden blok atómovej elektrárne ma výkon 440 MW.

Priam zázrak.

 

V ZSMK som začal pracovať v roku 1960 a bolo nás 2500. Že sa rozšírili až na 8000 ľudí som sa dozvedel po premiére 20.4, 2012 v divadle vo Zvolene. Hral tam p. O. Hlaváček. Po predstavení ho čakali s nami ešte dvaja. Sadli sme si a vzájomne sa predstavili. Manželia boli z Tlmáč. Povedal som im, že po vysokej som nastúpil do výpočtového strediska počítacích strojov na dierne štítky Aritma. Mali sme ešte spoločných známych. Oni mi povedali, že ich bolo 8000.

Situácia sa zmenila, keď podnik sprivatizovali. Pracovné podmienky sa citeľne zmenili, zhoršili, zredukovali sa stále pracovné miesta, ba sa znížili aj platy. Už ich bolo iba 5000. Pre tých, čo ich vyhodili to bola nočná mora, veď fabrika bol jediným ich zdrojom zárobku, pracovali tam celý svoj život. Ľudia nemali z čoho zaplatiť účty. Obracali sa aj na Odbory v Leviciach, ba aj priamo na vedenie podniku.
1
Aký máte názor na spôsob privatizácie?x

Nik im nevedel dať odpoveď, krútili iba hlavami. Už vraj aj oni si začali hľadať zamestnanie v Leviciach.

 

Aby čitateľ vedel aké obrovské zmeny sa v Tlmačoch udiali musím uviesť, že ZSMK vznikli v roku 1950 v rámci industrializácie Slovenska. Vyrábali kotle rôzneho druhu, výborný exportný artikel. Produkty, kotle vyvážali do celého sveta. Získavali zahraničnú menu a tak sa mohli rozvíjať. Mali vynikajúcich zváračov, viacerí boli nositeľmi titulu Hrdina socialistickej práce, jedného som poznal. A zrazu nečakaná zmena. Od roku 2006 bol majoritným akcionárom SES Tlmače Segfield Investment a od roku 2017 bol majoritným akcionárom EP Industires. Nechápali tieto zmeny.

Manželia nám povedali, že prišli na nás s novými pojmami ako zvýšenie základného imania, minoritný vlastník, majoritný vlastník či, že je potrebná „zmena pozície voči bankám“. Vôbec nevedeli čo je to. Aby som to zjedoznačnil, uvediem čo som si otvoril na internete:

 

Úver SESke z peňazí od SES? 

Nepeňažný vklad predstavuje pohľadávku, ktorá vznikla na základe Zmluvy o úvere zo dňa 4.7.2007, v znení dodatkov č. 1 a č. 2 zo dňa 26. 6. 2008 a 24. 6. 2009, ktorou sa veriteľ J&T Private Equity B.V. zaviazal poskytnúť dlžníkovi teda SESke úver v celkovej výške 271 576 000 SK (9 014 671,71 EUR). Úver resp. pohľadávky zo Zmluvy o úvere prešli na akcionára Segfield Investments Limited. Splatnosť pohľadávky je 31.12.2009. Pohľadávka pozostáva z istiny a príslušenstva uvedenej pohľadávky, pričom celková hodnota pohľadávky k 1.12.2009 bude 10 521 596,10 EUR, pričom 10 521 595 EUR z tejto sumy sa použije na splatenie emisného kurzu novo emitovaných akcií.

Na prvý pohľad pekná snaha majoritného akcionára o pomoc dcére znížením dlhov a navýšením vlastných zdrojov. Na druhý a ďalšie pohľady divné. Otázkou je či je pohľadávka z úveru vôbec reálna. V konsolidovanej polročnej správe SES je uvedený údaj o pohľadávke voči firme J & T Investment Advisors s. r. o.. vo výške 12,215 mil. eur. (strana 14). J & T Investment Advisors s. r. o. ako už z názvu vyplýva patrí presne pod tú istú skupinu, ktorá dala SESke úver!!! Aj keď sa firmy J&T Finacnial group údajne zbavil, názov J&T a zrejme aj vplyv zostal. Pozoruhodné je, že za firmu J & T Investment Advisors s. r. o. konal a stále koná JUDr. Daniel Křetínský. Áno ten JUDr. Daniel Křetínský, ktorý sedí v dozornej rade SES. Áno ten JUDr. Daniel Křetínský, ktorý celú absurdnú schému navýšenie minimálne neprekazil.

 

Verím, že čitateľ po prečítaní vôbec nie je múdrejší. Hantírka kapitalizmu 21. storočia. Československo bolo rozvinutou ekonomikou. Baťa sa tiež rozšíril do sveta, do Juhoslávie, USA a aj do Afriky a to pod svojou značkou. Ale sa postaral o rozvoj Zlína.

Aj ZSMK sa starali o rozvoj Tlmáč, vzniklo sídlisko Lipník, kde som býval za lacný peniaz. Autobusy nás vozili do podniku. Boli tam rôzne športoviská, kde som behával, či cvičil na rôznych náradiach a pre deti zdroje zábavy. Ba do Tlmáč si prišiel priateľsky zahrať aj Slovan Bratislava, a bol som na zápase.

 

Zaujímalo to J&T či Křetínského? Chceli  blahobyt ľudí?

 

 

Záver 

 

ZSMK boli vynikajúcim strojárskym závodom. Po ich výrobkoch bol dopyt po celom svete. Teda, dopyt všetkých spotrebiteľov na svetovom trhu. Text pod obrázkom to dokumentuje. To malo ozaj málo podnikov.

Dnes už nie sú.

Ba som dostal aj

zoznam podnikov, ktoré boli vybudované alebo zmodernizované počas komunistického zázraku v rokoch 1948-1989 (aktualizácia 08.01.2024). Po prevrate v roku 1989, bola väčšina alebo všetky priemyselné podniky komunistického zázraku zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do zahraničia.

Bolo ich viac ako 140.

 

Verím, že moja úvaha poskytla čitateľovi akýsi hlboký vhľad, ktorý je ozaj nutný k pochopeniu ako príslušná ekonomika, teda slovenská ekonomika funguje, ba aj to ako by mohol vzniknúť efektívny ekonomický systém, aby skutočne zabezpečil problémy výroby, akumulácie a distribúcie outputu a aby sa nevyskytovala nezamestnanosť.

Úloha ekonómie ako vedy o riadení sa vytratila.

 

Zažil som vzostup a, žiaľ, pád a zánik veľkého a perspektívneho výborného podniku ZSMK Tlmače, môjho prvého zamestnávateľa.

 

 

Prof. J. Husár

Bratislava 30/6/2024

5 2 hlasy
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

14 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Vnorené spätné väzby
Zobraziť všetky komentáre
Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
9. júla 2024 12:12

Pán profesor, buďte oprávnene hrdí, že ste boli zamestnancom takého veľkého podniku a s takými výsledkami. Najväčší elektromotor sveta len tak bez zázemia ani dnes v 21,storočí nik nevyrobí. Pracovali ste v obrovskom podniku, volám ich ako ekonomický zdroj, pretože ten objem výroby a počet zamestnancov zaručovali, že do štátneho rozpočtu tiekli finančné toky z podniku prúdom. Nehovoriac o tom, že čo všetko si mohol podnik z vlastných zdrojov dovoliť zafinancovať cez fondy spoločenskej spotreby pre vlastných zamestnancov, ich rodiny a pre celú verejnosť v okrese, kde pôsobil. Dnes by si mohla vláda „laby lízať“ ak by takýto podnik vlastnila…desať takých podnikov a štátny rozpočet by nemusel byť deficitný…
Veď podnik ZSMK vznikol v roku 1950 v rámci industrializácie Slovenska. Ten nebol znárodnený! Ale v rámci privatizácie prechádzal z rúk do rúk. Ako v hre „monopoly“. Dnes má zo SES Tlmače zisk český EP Industries a.s. holdingového typu a peniaze, dokonca i z exportu, idú tam. Nie na Slovensko.
Príde čas, keď sa to zmení…a ten čas sa blíži.

Ing.Peter Zajac-Vanka
Ing.Peter Zajac-Vanka
9. júla 2024 11:57
Situácia sa zmenila, keď podnik sprivatizovali. Pracovné podmienky sa citeľne zmenili, zhoršili, zredukovali sa stále pracovné miesta, ba sa znížili…" Čítať viac »

Predovšetkým žiadna privatizácia veľkého priemyslu, bánk, poľnohospodárstva a energetiky nemala byť. Sme tak malým národným hospodárstvom, že narušenie vertkálnych a horizontálnych hospodárskych väzieb znamenalo rozpad ekonomiky Slovenska. Navyše, každý štátny podnik odvádzal peniaze do štátneho rozpočtu. Tak potom bolo možné zaplatiť všetko. A nezadlžovať sa. Teraz už platia do štát,rozpočtu iba ľudia. Nenadarmo sa hovorí, že to bola veľká rozkrádačka. Áno, bola.

Anton Julény sen
Anton Julény sen
2. júla 2024 10:53

Vážený pán profesor,
spomíname na bodu, ktorej sme boli svedkami. Štát po roku 1945 znárodnil podniky, ktoré naviazali na tradíciu a prosperovali. Kladiem si otázku podľa akých ekonomických zákonov po roku 1989 sa tieto podniky rozkradli, zlikvidovali a len ojedinele pod novým manažmentom prosperujú. Bohužiaľ sprievodným znakom likvidácie podnikov bola nezamestnanosť, stara spoločenských istôt, rozvrat zdravotníctva, školstva … Spomínam na zahraničného obchodného priateľa, ktorý mi povedal:“ škoda, že ten socializmus u Vás nevydržal do môjho dôchodku“

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
3. júla 2024 9:21
Odpovedať  Anton Julény sen

Vážený pán inžinier, milý Tónko,
čo mohli vedieť o ZSMK Tlmače, či JRD Lehnice Gaal, chemik, Budaj, kurič, či herec Kňažko. Slovenskí ekonómovia mali za sebou významné diela; môj vedúci katedry prof. Sojka Ekonomickú dynamiku s kapitolou o federácii či prof. V. Pavlenda, môj učiteľ a jeho dielo Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSRObsahPredslovPrvá kapitola Východisková interpretácia problémuI.                   Teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkachII.                Hlavné hľadiská medzioblastného vývoja v československých podmienkachIII.             Jednotná socialistická ekonomika a národnostná otázkaDruhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávaniaI.                   Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávaniaII.                Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávaniaIII.             Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávaniaTretia kapitola Realizácia hlavných atribútov medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkachI.                   Východiskové poznámky metodologického rázuII.                Realizácia prvého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkachIII.             Realizácia druhého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkachIV.             Realizácia tretieho atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkachŠtvrtá kapitola Sústava spoločenského riadenia a medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkachI.                   K otázke modelu riadenia socialistickej ekonomikyII.                Model spoločenskej ekonomiky a model riadenia socialistickej ekonomikyIII.             Doterajšia sústava riadenia a medzioblastný ekonomický vývojIV.             Nová sústava riadenia československého národného hospodárstva a medzioblastný ekonomický vývojV.               Model riadenia československého národného hospodárstva a oblasnté riadiace orgányPiata kapitola Ekonomické riešenie problému národnostíI.                   Miesto národností v ekonomickej teórii socialistického riešenia národnostnej otázky v ČeskoslovenskuII.                Limitujúce skutočnosti ďalšieho vývoja  ekonomického riešenia národnostnej otázky v ČSSRCelkové záveryPrílohová časťI.                   Stranícke materiály o ekonomických základoch riešenia národnostnej otázky v československých podmienkach II.                Vybrané dokumenty šesťdesiatych rokov, upravujúce pôsobenie slovenských národných orgánovIII.             Názory a skúsenosti z riešenia oblastnej problematiky – u nás i v zahraničíPrehľad najdôležitejších údajov o rozvoji Slovenska v československej socialistickej ekonomikeTáto časť obsahuje spolu 43 tabuliek, ktoré zväčša spracovali asistenti a odborní asistenti a ja som bol jeden z nich. Mnoho tabuliek je aj v texte knihy. Na s. 27 uvádza účasť predstaviteľov slovenského národa v orgánoch celoštátneho riadenia. Bieda. Na Ministerstve spravodlivosti nepracoval ani jeden Slovák.Teda také niečo nám mala ponúknuť EÚ a nie žiadať v prístupovom procese kapitoly modifikované pre ich potreby. My sme vedeli, čo znamená vyrovnávanie, keďže neustále hovorili o zaostávaní. Oni nevedeli o našich výrobných kapacitách, alebo vedeli a potrebovali ich utlmiť.Ďakujemjarko

Jan
Jan
1. júla 2024 8:28

Vazeny pan Husar, moj svokor pracoval v Tlmacoch, ako zvarac cca 30 rokov. Na 25 vyrocie dostal ako dlhorocny pracovnik, hodinky. Bol na to velmi hrdy a na zavod nedal dopustit.

Bohuzial tazka praca zvaraca zanechala na jeho zdravi fatalne nasledky. Bol to ukazkovy zavad a aj jeho pobocka v Zeliezovciach.

Skoda takych zavodov, skoda takej hrdosti pre cely svet.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
1. júla 2024 12:57
Odpovedať  Jan

Vážený pán Ján,
som rád, že ste sa ozvali a to predovšetkým zato, že viete o hrdinstvách ľudí, čo pracovali v Tlmačoch. Ani ja nedám na Tlmače dopustiť a to pre všetko, čo som tam zažil a videl kus poctivej práce. Ich výrobky išli do sveta a šírili dobré meno, hoc prostredníctvom První Brnenské. Ale ja rád spomínam aj to ako tí ľudia žili aj po pracovnej aktivite. Raz som hral volejbal s družstve ekonomického námestníka, ba aj to ako ma prijal p. riaditeľ Kováč. Ba Tlmače si vychovávali dorast – učňov a môj spolubývajúci strojný inžinier K. Uhrín ich učil.
Ďakujem
jhusár

Oujezdský Antonín
Oujezdský Antonín
30. júna 2024 22:30

Pane profesore, děkuji za informace – v Tlmačích jsem několikrát služebně byl v letech 1980-1983 -proto děkuji za podrobné informace, které jsem neznal. Podobné řešení financování pří získávání obchodních podílů přece známe i my v Česku. Pro mně je i zajímavá informace o p. Křetínském, velkém podnikateli a bafuňáři (vlastní špičkové fotbalové oddíly nejenom v Česku, ale i Anglii)
Díky a zdravím
Oujezdský

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
1. júla 2024 6:49

Vážený pán inžinier,
som hrdý, že prvé reálne životné skúsenosti v podniku som prežíval v Tlmačoch. V účtovníckom časopise som sa dočítal, že ČKD aplikovali zlepšovák na triedičke diernych štítkov Aritma. Požiadal som hlavného účtovníka, pod ktorého sme patrili, že by som sa stým chcel zoznámiť. Odišiel som do Prahy na mesiac.
Verím, že z citátu, ktorý uvádzam ste neboli, ako aj ja, múdry. Predstavte si tých ľudí keď reálne videli, čo sa robí a oni to nechápali, Osudy niekdajšej továrne ZSMK sú dobrou ilustráciou patológie slovenskej privatizácie, ktorá často viedla k zničeniu výroby,
Ďakujem
jhusár

Marián Moravčík
Marián Moravčík
30. júna 2024 20:18

Ďakujem za tieto informácie, pán profesor.
O tom obrovskom elektromotore som nemal ani tušenia. Úctyhodné dielo.
Tie privatizácie… vari som ešte nepočul o privatizácii veľkého podniku, v ktorej by nebola žiadna špinavosť. Je to škoda.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
1. júla 2024 6:57

Pán doktor,
bol to unikátny a najväčší elektromotor na svete. Išlo o prototypy troch obrích statorov s konštrukčnou hmotnosťou 224 ton, s maximálnym vonkajším priemerom 19,8 metra a výškou 2,3 metra. Precíznosť práce bola na prvom mieste. Ale tú precíznosť si vyžadovali aj kotly. A koľko zváračskej práce. Ja to prirovnávam k architektonickej dokonalosti Notre Dame.
Ale čo mnohí tí ľudia, ktorých vyhodili – na dôchodok boli primladí a na pracovní trh pristarí. Ich pracovné skúsenosti sa nedali vlastne nikde uplatniť, veď Tlmače boli výnimočný podnik, ich skúsenosti sa týkali strojárstva.
Ďakujem
jhusár

Ivan
Ivan
30. júna 2024 17:41

Veľmi pekne Vám ďakujem pán profesor. Klobúk dole – je veľká škoda, že to už je len minulosť.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
1. júla 2024 7:02
Odpovedať  Ivan

Pán inžinier,
tá minulosť sa týka aj, napríklad nášho textilného priemyslu, kde som praxoval ako vysokoškolák:
SLOVAKOTEXT – Trast textilných, odevných a pletiarskych podnikov v Trenčíne. – Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku – Závody MDŽ v Bratislave 4 – prevádzka v Novom Živote – Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši – závod v Starej Ľubovni – Tatraľan v Kežmarku – Ľanárske a konopné závody v Holíči – Lykové textilné závody v Revúcej – Slovena v Žiline – Merina v Trenčíne – Poľana v Lučenci – Tatrasvit vo Svite – Závod Spišská Nová Ves – Slovenska v Banskej Bystrici – Pleta v Banskej Štiavnici – Trikota Vrbové – Závod v Levoči – Odevné závody v Trenčíne – Závod v Topoľčanoch – Závod v Hlohovci – Makyta v Púchove – Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove – Odevné závody kapitána J. Nálepku v Michalovciach – Zornica v Bánovciach nad Bebravou – Slovenka, závod Vranov nad Topľou – Zekon Michalovce – Textilná farbiareň Spišská Nová Ves SLOVCEPA – Trast podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnym riaditeľstvom v Banskej Bystrici. V roku 1978 mal 17370 pracovníkov, priemerný mesačný zárobok bol 2420 Kčs, produktivita práce na pracovníka 229000 Kč
Ďakujem
jhusár

Andrej Sablič
Andrej Sablič
30. júna 2024 14:24

Klobúk dole a veľké poďakovanie za toto upozornenie.
Andrej Sablič

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
30. júna 2024 15:34
Odpovedať  Andrej Sablič

Vážený pán inžinier,
v ZSMK som dal na Aritmy účtovníctvo MTZ. Ozaj si to žiadalo dobre poznať metodiku.
Ďakujem
jhusár