Spomienka na velikána

 

Spomienka bude akási osobnejšia; verím, že čitateľ to príjme. Pred 150 rokmi sa narodil profesor Aurel Stodola. O jeho veľkom diele a zásluhách pre ľudstvo som sa dozvedel náhodou. Bolo to v roku 1969 a to na Univerzite v Zürichu.

 

Robil som v EHK v Ženeve, kde sme realizovali komparáciu krajín EHK na báze input/output tabuliek. Rumunsko malo najmenšiu a to 22×22, riadkov a stĺpcov. Iné krajiny mali väčšie, až 300×300. Tie sme museli transformovať na 22×22. Bolo tam veľa problémov. Najväčším problémom bolo ako komparovať, porovnávať matice. V literatúre sme sa dozvedeli, že analogický problém rieši oddelenie ekonomiky na Univerzite v Zürichu. Rozhodli sme sa ísť poradiť. Počas diskusie prišla reč na to odkiaľ sme. Povedal som, že pochádzam zo Slovenska a kolega z Maďarska.

Odpoveď bola – však tu v Zürichu robil slávny Slovák profesor Aurel Stodola. On nám vystaval najväčšie laboratórium na svete. Dozvedel som sa, že už ako 33 ročný sa stal profesorom na Polytechnickom inštitúte v Zürichu. V knižnici som videl jeho najslávnejšie dielo Die Dampfturbinen  von Aurel Stodola.

Začal som čítať články a knihy o Stodolovi.

 

Musím spomenúť ešte jednu náhodu. Po príchode do Ženevy som sa chcel s ňou zoznámiť. Za pomoci sprievodcu sme videli viacero pozoruhodných miest Ženevy, aj miesto kde v roku 1898 bol na cisárovnú Sisi, ktorá prišla do Ženevy, a pri Ženevskom jazere ju prepadol taliansky anarchista Luigi Lucheni. Spáchal na ňu atentát, bodol ju trojhranným pilníkom a Alžbeta tomuto zraneniu podľahla. Zastavili sme sa aj na ulici Grand Rue. Tam sa nachodí dom, kde sa narodil J. J. Rousseau. Dozvedel som sa, že to bol človek, ktorý bojoval za spravodlivosť. Obhajoval pravdu. Majetní mešťania a šľachta ho nenávideli. Musel vraj opustiť Ženevu.

Dočítal som sa, že aj náš Stodola ako člen poroty Švajčiarskej zemskej výstavy parných strojov v Ženeve si tiež išiel pozrieť toto miesto.

 

Pamätná eurobankovka
Aurel Stodola – pamätná eurobankovka

Čitateľovi nemôžem nespomenúť, či rád sprostredkujem aj fakt, že v roku 1896 po zasadnutí prípravného výboru Medzinárodného kongresu matematikov Aurela Stodolu pozval riaditeľ polytechniky profesor Albín Herzog, člen mestskej rady, a poveril ho vedením projektových  a realizačných pác na laboratóriu pre polytechniku. Dostal aj pozvánku na Prvý medzinárodný kongres matematikov ICM – International Congress of Mathematicians, kde aj predniesol príspevok.

Spomínam to zato, že ústredným heslom kongresu bolo viribus unitis, teda spoločnými silami. Žiaľ, dnes nám to chýba, naopak sme rozhádaní a roztrieštení. Otváraciu prednášku mal hádam najslávnejší matematik tých čias G. Poincaré. Prednášku mal aj A. Stodola. Svetovo uznávané kapacity v matematike neočakávali od mladého profesora prednášku s takým silným posolstvom pre človeka, hovoril o turbínach.

 

V priebehu rokov 1897-1889 sa dostavalo laboratórium, ktoré navrhol náš velikán. Na jar v roku 1900 bolo uvedené do prevádzky. Boli tam najdôležitejšie stroje tej doby a aj turbína. Svedkom slávnostného aktu bol ďalší významný Slovák a profesor Ľudovít Tetmajer.

Aurel Stodola po skončení školy začal pracovať v známej pražskej strojárskej firme Ruston, ktorá vyrábala parné stroje, okrem iných aj turbíny, údel nášho velikána. Aby čitateľ ocenil veľkosť diela A. Stodolu, odcitujem z diela Vzdelaní príbuzní od V. Leksu – Pichaniča:

 

Turbína v sebe spája dva princípy – princíp mlynského kolesa a princíp parného stroja. Mlynským kolesom človek zapriahol do práce  živly a parným strojom si tie živly skrotil. V turbíne sa energia  prúdiacej tekutiny  – vody, pary či iného plynu – premieňa na energiu  mechanickú, a potom, ako nás M. Faraday naučil vyrábať elektrinu, aj elektrickú. Dnes bez práce turbín nie sú hádam ani tie koláče. Turbíny sú v turbodúchadlách áut, čerpadlách, poháňajú lietadlá, vrtuľníky, lode, ponorky a hlavne  – vyrábajú absolútnu väčšinu  elektrickej energie, ktorú si každodenne užívame.

Za tento mimoriadny vplyv turbíny na človeka vďačíme Aurelovi Stodolovi. Pri práci vo firme sa Stodola veľa naučí, veľa pochopí a ako správny inžinier dostane množstvo nápadov, ako turbínu vylepšiť. Tie sa šíria do sveta , až sa dostanú na jeho alma mater do Zürichu. Tam sa na svojho výnimočného študenta ešte stále pamätajú, a tak neváhajú a ponúknu mu profesorské miesto.“

 

V dielach a článkoch, ktoré som čítal sa písalo o kľúčových cnostiach A. Stodolu, medzi ktoré patrilo sebaovládanie, statočnosť, a spravodlivosť. Odcudzoval, žiadostivosť, strach, a hnev. Nevšedné pohľady autorov článkov a diel mi dali veľa a ma zaujali, získal som nielen nový pohľad na dielo velikána, ale hlavne to vo mne zanechalo, myslím si, nový rozmer, uvedomil,  som si dôležitosť hĺbky poznatkov A. Stodolu.

Zanechal nám duchovné bohatstvo, urobil nám slávu a podnietil hrdosť.

 

 

Záver

 

Vyšla jedinečná publikácia Aurel Stodola od J. Banáša a podáva skutočne komplexný obraz o Aurelovi Bohuslavovi Stodolovi – velikánovi vedy a techniky. Za obsahom diela je ukryté doslova detektívne bádanie v mnohých domácich i zahraničných archívoch. Autorovo pojednanie o Stodolovi je doložené bohatým štúdiom korešpondencie a ďalšími archiváliami, tvoriacimi faktografický základ tejto monografie. Len keď spoznáme a pochopíme, čo všetko pre nás Stodolov odkaz znamená, získame priam hrdosť na Slovensko.

Aurel Stodola chodil na základnú školu v Mikuláši, strednú absolvoval v Levoči a Košiciach. Vysokú školu začal v Budapešti na technickej univerzite a dokončil ju na slávnom švajčiarskom Technologickom inštitúte ETH. Vedel dobre maďarsky a nemecky. Aj Aurel Stodola v živote zažil viac odbočiek, križovatiek, dôležitých uzlov a nových ciest pri svojom objavovaní. Pri čítaní prác o ňom som pre seba odkryl nový zdroj hrdosti – Slovensko bolo vždy významnou súčasťou vzdelaného sveta. Stodola, muž s nehasnúcou túžbu po poznaní a tvorbe by nám mal byť vzorom.

V Liptovskom Mikuláši máme Spoločnosť Aurela Stodolu, ktorej predsedom je RNDr. Marián Moravčík.

Aurel Stodola bol skutočný veľduch. Slovenskí technickí a prírodovední vedci nadviazali na jeho tvorbu. Som hrdý, že veľkých tvorcov sme mali aj v ekonomických vedách.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 25/6/2024

 

5 1 hlasovanie
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

15 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Vnorené spätné väzby
Zobraziť všetky komentáre
Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
7. júla 2024 19:36

pán profesor, bol som dlhšie preč, ale vďaka za osvetu, tento článok som prečítal veľakrát.
Ale vietem čo je smutné? Masmédiá ignorujú našich velikánov. Stačia im podenkovské pop-celebrity zo sveta, Vďaka M.Moravčíkovi sa šíri povedomie – a teraz Vy,Mimochodom, ešte v 2016 bolo v Bratislave tzv,Aurélium, v priestoroch vedľa Matadorky za Vajnorskou bolo Centrum vedy a techniky A,Stodolu. Ale školy tam nechodia, to už asi v osnovách nemajú.
Ako som sa dočítal, aj A,Stodola po strednej škole musel opustiť domovinu a študoval vo Švajčiarsku, kde sa stal profesorom, uznávaným, no a kedže ho C,K, mocnárstvo ignorovalo, všetky jeho práce i vynález zužitkovali iné krajiny, No aspoň že nakoniec skončil v Čechách a pomáhal praxi v priemysle,
Máme republiku. Ale koľko talentov končí v zahraničí? Koľkí musia predať svoj um, lebo ich vlasť o nich ani nevie?! teraz, v roku 2024

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
8. júla 2024 11:08
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Peter,
som rád, že si sa takto vhodne zapojil do diskusie. Presne ako opíšeš, dnes sú dôležité celebrity, ktoré nič nevedia, ani kto bol Štefánik a nie to ešte Stodola, oni poznajú stodolu na uskladnenie ďateliny.
Problém je aj v tom, že sa o ňom neučí v školách. Vďaka tým, čo o ňom napíšu článok, či v knih spomienok na našich veľkých vedcov (V. Leksa – Pichanič). Žiaci by mali vedieť, že Aurel Stodola chodil na základnú školu v Mikuláši, strednú absolvoval v Levoči a Košiciach. Vysokú školu začal v Budapešti na technickej univerzite a dokončil ju na slávnom švajčiarskom Technologickom inštitúte ETH. Vedel dobre maďarsky a nemecky. Aj Aurel Stodola v živote zažil viac odbočiek, križovatiek, dôležitých uzlov a nových ciest pri svojom objavovaní. Pri čítaní prác o ňom som pre seba odkryl nový zdroj hrdosti – Slovensko bolo vždy významnou súčasťou vzdelaného sveta. Stodola, muž s nehasnúcou túžbu po poznaní a tvorbe by nám mal byť vzorom.
Ďakujem
jarko

Mária
Mária
26. júna 2024 9:45

Veľká vďaka za zverejnenie života takej veľkej osobnosti, akou je Aurel Stodola. Len je mi smutno, že na Slovensku nikto o ňom nevie. Ľudia vzácni a múdri zostávajú neznámy pre nás, lebo vždy sa zviditeľňovali u nás neschopní hlupáci.
Počula som názor jedného zahraničného podnikateľa aj na to, prečo sa na Slovensko natlačilo toľko automobiliek. Vraj tu žijú ľudia veľmi múdri a zodpovední a ešte sú aj pekní.
Nuž máme byť na čo hrdí.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
26. júna 2024 11:04
Odpovedať  Mária

Marienka,
naozaj máme veľa veľduchov. Ba sme ako národ ozaj zbehlých ľudí. Na Slovensku sme vyrobili krásne auto Tatra 603A. Keď išli na olympiádu do Talianska tak ich po ceste zastavovali. Boli sme priemyselne vyspelá krajine. Hovorí o tom uverejnený zoznam našich priemyselných podnikov dr. K. Ondriášom. Ale hlavne aj môj materský podnik ZSMK Tlmače, ktorý vyrobil pre Argentínu najväčší elektromotor na svete. Zamestnávali až 8 000 ľudí. Mali sme aj velikánov politikov. Dnes nemáme takého, napríklad ako bol B. Chnoupek. Napísal niekoľko kníh.
Ďakujem
jarko

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
25. júna 2024 20:23

Moderný je Aurel Stodola svojou profesionalitou. Svet obýva obrovská populácia. No veľká časť sa zaujíma iba o to, ako si zabezpečiť vysoký konzumný štandard. Práca je pre mnohých len nutná, nudná a smutná povinnosť…Len málo ľudí sa stará o to, aby svoju prácu robili kompetentne, precízne, profesionálne a s nákazlivým nadšením. Môžeme sa chváliť Stodolovým rodiskom, turbínou, profesúrou, verejným uznaním a rešpektom. No to všetko bolo len formálnym vyjadrením jeho odhodlania zvládať svoju profesiu. Človek môže vykonávať aj prostú prácu, nemusí disponovať unikátnym intelektom, no vždy by mal tú svoju prácu vykonávať najlepšie, ako sa dá! To je odkaz velikánov. Nielen slovenských, ale na tých našich máme právo byť hrdý. Osobnosti, ako Aurel Stodola nás, Slovákov, vyťahujú z našich krpcov a ukazujú, že aj pod skromnou strechou sa môžu narodiť velikáni. Mimoriadne sympatická je mi Stodolova kritika maltuziánstva a nádej, že technický pokrok je schopný pozdvihnúť celú civililizáciu…

Marián Moravčík
Marián Moravčík
25. júna 2024 21:21

Juraj, Stodola je pre nás inšpirujúci aj tým, že sa nedal kúpiť za peniaze, keď bol presvedčený, že niečo je správne. Presne tak odmietol dať si patentovať svoj novátorský dizajn pohyblivej protézy – lebo nechcel bohatnúť na úkor chudákov, ktorým vojna zobrala končatiny. Svojim študentom kládol na srdce, že inžiniera má motivovať snaha prospieť ľudstvu, nie peniaze.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
26. júna 2024 9:21

Vážený pán inžinier,
mňa prekvapilo, že ešte v roku 1969 v Zürichu vedeli, kto je Stodola a čo urobil – vystaval strojárske laboratórium. Ale mňa ozaj zaujalo na ňom jeho cieľavedomosť a rozhodnosť už od detstva. Pozoroval mlynské koleso a videl v tom zmysel. V tých časoch bola silá maďarizácie, Maďari mu písali Sztodla, čo on nevedel pochopiť prečo. Postavil sa proti tomu a trpel. Trstenica. Hovoril aj maďarsky aj nemecky. V mladom veku na technike v Budapešti vedel, že ETH Zürich je najlepšia škola. Odišiel z Budapešti, vedel, že rodičia majú ešte 2 synov a že on dostáva viac ako bratia. Mal dobré zamestnanie v Prahe, ale niečo ho ťahalo. Odišiel do Zürichu a v 33 rokoch sa stal profesorom. Videl problémy talianskych prisťahovalcov. Manželke oni ušili šaty a krajčírovi ukradli peniaze, ktoré on zaplatil. Neváhal a poslal mu ich ešte raz. Na kongrese matematikov a v tom čase slávnych, predniesol referát, ktorý očaril, hĺbkou výkladu a problémom, ktorý riešil. To všetko som si uvedomil až teraz, keď som si prečítal knihu Banáša. Ozaj do hĺbky som si uvedomil aj jeho ťažký život. Uvedomil som si ako sa hrbí nad stolom premýšľa a formuje vzorce, či aj kreslí ako to bude.
Ďakujem
jhusár

Branislav Čech
Branislav Čech
25. júna 2024 17:43

Vážený pán profesor,
ďakujem za tento článok, je naozaj vynikajúci. Prostredníctvom tohto a podobných textov (následne vo verejnoprávnych médiách) by sa mala verejnosť intenzívnejšie dozvedať o našich najvýznamnejších osobnostiach. V tomto období „Európanov“ a potláčania národnej hrdosti a identity je to priam nevyhnutné. Ešte raz ďakujem.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
25. júna 2024 18:08
Odpovedať  Branislav Čech

Vážený pán inžinier,
ďakujem. Veľa našich vedcov, ich poznatky posunuli svet vpred. Keby sa vypočítal podiel vedcov, čo prispeli k zvratom vo svete na 1 milión obyvateľov, v príslušnom rebríčku by sme boli vysoko, iste vyššie ako v počte obyvateľov. Mám vnukov a všímal so si učebnice. O týchto velikánoch sa skoro neučia. Možno by aj EÚ bola prekvapená. Naši poslanci v EÚ o vedomostnom bohatstve Slovenska nehovoria, škriepia sa, čo je skôr úbohé.
jhusár

Dušan
Dušan
25. júna 2024 15:14

Pán profesor, ďakujem za Váš príspevok. Knihu pána Banáša mám a aj ďalšie jeho diela. Však na Slovensku sme mali veľa významných osobností na ktoré sa zabúda. Dúfam, že nový prístup ku kultúre sa prejaví aj v tomto smere. Len tak na okraj profesor Jur Hronec a tiež Ondrej Hronec. Tiež by si zaslúžili aspoň medailón. A nielen oni. Je veľa vynikajúcich osobností, na ktoré sa zabúda a to je história národa, ktorú dnes mnohí nechcú.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
25. júna 2024 16:31
Odpovedať  Dušan

Pán profesor,
na Slovensku máme ozaj velikánov, iba sme na nich zabudli. Treba ich pripomínať, aj v odborných časopisoch. Jur Hronec bo rektorom aj Slovenskej vysokej obchodnej. Ale aspoň čiastočne splatil dlh p. V- Lekasa – Pichanič, ktorý v spomenutom diele opísal osudy 3 našich velikánov.
Ďakujem
jhusár

Marián Moravčík
Marián Moravčík
25. júna 2024 11:18

Pán profesor,
veľmi pekne Vám ďakujem za krásny a oduševnený text o našom najslávnejšom rodákovi.
Do románu od pána Banáša sa pochopiteľne nedostalo veľa technických podrobností a inšpirujúcich príbehov zo života Aurela Stodolu. My v Spoločnosti Aurela Stodolu budeme pokračovať v popularizácii jeho diela.
Na tomto mieste by som chcel uviesť niekoľko detailov, ktoré dopĺňajú Váš text. Stodolov príspevok na Prvom medzinárodnom kongrese matematikov ICM sa týkal úlohy matematiky v práci technika – inžiniera. Bol motivovaný jeho výsledkami pri riešení regulácie otáčok turbín v elektrárni v Davose. Na riešenie si zostavil sústavu diferenciálnych rovníc tretieho stupňa a požiadal staršieho kolegu – slávneho matematika Hurwitza, aby mu pomohol nájsť technicky realizovateľné riešenie. Hurwitz to vyriešil ako typický matematik a navrhol Stodolovi presnejší model so sústavou diferenciálnych rovníc siedmeho stupňa. V tom čase (1894) však na technickú realizáciu nebola k dispozícii žiadna elektronika, žiadne výpočtové prostriedky, len mechanické súčiastky, ktorými sa dalo spoľahlivo realizovať len lineárne vzťahy. Stodola sa Hurwitzovi zdvorilo poďakoval a našiel vlastné riešenie, metódou, ktorej sa neskôr začalo hovoriť „Stodolova“. Od výpočtov až k úspešnej technickej realizácii prebehlo len niekoľko mesiacov (to len ako ilustrácia vysokej efektívnosti Stodolu).
Aurel Stodola potom na matematickom kongrese predniesol príspevok, ktorého hlavná myšlienka bola: „Znalosť matematiky je pre inžiniera absolútne nevyhnutná, ale musí poznať pravú mieru, aby sa výpočty dali realizovať.“
Toto bol unikátny znak Stodolovej geniality. Bol vyvážene brilantný matematik aj zručný konštruktér. Zároveň teoretik aj praktik, veľmi vzácna kombinácia.
Stodolov prístup sa takmer okamžite mali záujem naučiť inžinieri z celého sveta. Napríklad vynálezca parnej turbíny Švéd Lavalle k nemu poslal svojho najlepšieho študenta Gustafa Daléna, neskoršieho laureáta Nobelovej ceny, aby si osvojil princípy regulácie. Ten potom svoje od Stodolu získané vedomosti zúročil v originálnom vynáleze automaticky riadeného plynového majáka (sám sa rozsvecoval a zhášal podľa svetelných podmienok).

Dušan
Dušan
25. júna 2024 15:18

Máte 100 percentnú pravdu. Znalosť matematiky je nevyhnutná pre ďalší rozvoj a žiaľ jej úloha vo vzdelávacom procese stále zaostáva a znižuje sa jej význam. My sme mali na FIS SVŠT 4 semestre matematiky. Neviem, koľko je to v súčasnosti, ale ako sledujem študijné programy tak matematika sa stala popoluškou. Zrejme to súvisí s „neochotou memorovať“.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
25. júna 2024 16:37
Odpovedať  Dušan

Pán profesor,
v technike platia zákony mechaniky a termodynamiky a ak ich konštruktér neovláda, lokomotíva nemôže fungovať. A ako funguje ekonomika, jej systém dokážeme opísať predovšetkým jazykom matematiky a kto tomu jazyku nerozumie, bude iba vágne rozprávať. Veľkú službu na ekonomické otázky nám dali metódy založené na maticovej algebre.
Ďakujem
jhusár

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
25. júna 2024 17:54

Vážený pán doktor,
ďakujem Vám veľmi pekne za excelentné doplnenie poznatkov o velikánovi A. Stodolovi. Jeho životný príbeh je priam studnicou poučení a samozrejme riešení, ktoré ponúkol. Za tým je obrovskí práca., aj po nociach. Tie Vaše detaily sú práve zásadné. Som rád, že ste spomenuli aj diferenčné rovnice, ktoré nám pomáhajú opísať subjekt v takom detaile aký nedosiahneme verbálne. Ba ste mi vnukli myšlienku, že práve v ekonomike súčasné vlády nevyužívajú poznatky ekonomickej dynamiky a to či už na báze diferenciálnych, či diferenčných rovníc, a to vysokého stupňa.
To, čo ste napísali, môže iba odborník a Vy ste matematik a zároveň predseda Spolku a tak Vaše tvrdenia musia akceptovať aj technici a matematici. V ekonómii ozaj potrebujeme regulovať a regulácia nemôže spočívať na hádkach, ktorú nám prezentujú poslanci v NRSR a aj europoslanci krajín EÚ. Musíme mať poznatky, vedieť ako sa systém správa. Bez toho iba, ospravedlňujem sa, blábolíme a tárame.
Ďakujem
jhusár