V roku 2021 začal profesor Jaroslav Husár zverejňovať na portáli www.reminiscencie-súčasnosť.sk zaujímavé informácie o osobnostiach slovenského ekonomického života z histórie a s premietnutím na súčasnosť. Tak cenný informačný kanál je potrebný a prináša zainteresovaným potešenie a verejnosti cenné informácie o ekonomických odborníkoch zo Slovenska.
Pri všetkej skromnosti pána profesora, o jeho osobe a prínose pre slovenskú ekonomiku a pre ekonomickú vedu všeobecne tu zatiaľ nebolo napísané ani slovo. Tak to zmeňme:
Profesor Ing. Jaroslav Husár, CSc.
je absolventom Vysokej školy ekonomickej (dnes: Ekonomickej univerzity) v Bratislave, kde absolvoval aj doktorandské štúdium. Po jeho skončení študoval postgraduálne na Ústave ekonomického výskumu v Juhoslávii, pod patronátom Úradu technickej pomoci OSN, kde získal diplom magistra z Ľubľanskej univerzity. Na Ženevskej univerzite absolvoval kurzy ekonometrie a makroekonómie. Jaroslav Husár dosiahol medzinárodné uznanie. Počas svojej kariéry absolvoval študijné pobyty na Univerzite Neapol, Univerzite v Halle. Má za sebou prednáškové pobyty na Univerzite v Coventry, Univerzite v Halifaxe, BEA Washington, St. Mary´s University Halifax, Coventry University. Bol expertom Medzinárodnej organizácie práce (ILO) v kancelárii OSN v Addis Abebe v Etiópii.
Pracoval v podniku Západoslovenské energetické závody Tlmače (vtedy ZSMK 1960 – 1962), na VŠE Bratislava (1962 – 1968), v Európskej hospodárskej komisii v Ženeve (1968-1970), v Stredisku OSN pre životné prostredie, Bratislava, (1971-1974), vo Výskumnom ústave závlahového hospodárstva Bratislava (1974 – 1990) a na Ekonomickej univerzite v Bratislave(1990 -2010).
Po roku 1989 sa vrátil na Ekonomickú univerzitu kde získal pedagogické hodnosti docenta a profesora.
Jaroslav Husár je autorom niekoľkých desiatok vedeckých monografií, učebníc a skrípt. Okrem iného je autorom, alebo spoluautorom mnohých vedeckých štúdií. Je jedným z najskúsenejších ekonómov, ktorý sa celý život zaoberal modelovaním ekonomických procesov na Slovensku, ale aj na medzinárodnej úrovni. Vytvoril ich pre reálnu prax.
O zmysle ekonomiky Jaroslav Husár napísal:
„Tí, čo z dreva vyrobia stradivárky, či barle pre invalidov, zvyšujú hodnotu týchto zdrojov a spoločnosť obohacujú. Od „neviditeľnej ruky“ si zasluhujú dvojitý aplauz. Toto by sme mali vrátiť novodobému fungovaniu ekonomiky, ktorú dnes devastujú tí čo si u nás prisvojujú Donovaly, či odkladajú peniaze v peňažných rajoch.“
Slovenský ekonóm tvrdí, že taký vedecký prístup, ktorý nám ponúkli slovenskí ekonómovia z rokov 1960-70 na riešenie ekonomických problémov, musia ponúknuť aj dnešní ekonómovia na riešenie problémov nadštátneho celku nazývaného Európska únia.
z prameňa Združenia slovenskej inteligencie, https://www.zsi.sk/author/jaroslavhusar/ 2020
Z množstva kníh a statí profesora Jaroslava Husára aspoň výpočet niekoľkých:
- Makroekonómia
- Aplikovaná makroekonómia
- Kvantitatívne metódy a informatika
- Aplikovaná ekonometria
- Input-output analýza a systém národných účtov
- Strategické plánovanie (vyd. Európska vzdelávacia agentúra) – J.Husár a kol.
- Modelovanie ekonomických procesov
- Alternatívne prístupy k riešeniu problémov ekonomiky
- Modelovanie investičných procesov,
- Päť rokov Slovenskej republiky
- Globalizácia spoločenských procesov vo svete a rozvoj slovenskej ekonomiky
- Rozumieme makroekonómii
- Aj ekonómia je veda (2018)
Profesor Jaroslav Husár sa narodil 31.mája roku 1936 na Malom Peseku, chodil do ľudovej školy v Nevericiach(1942), navštevoval Meštiansku školu v Želiezovciach a Vyššiu hospodársku školu v Nitre. Už ste sa dozvedeli o jeho plodnom živote, dnes na dôchodku žije v Bratislave.
Keďže sa aktívne pripojil ku kritike hospodárskej politiky vlád Slovenskej republiky po svojom odchode do dôchodku, stal sa zrazu oficiálnej slovenskej verejnosti „neznámy“, ba až utajovaný. O jeho jubileách a dielach sa v masmédiách nedozviete. Našťastie odborná verejnosť si váži tohto „doyena“ slovenskej ekonomickej vedy a každý článok, ktorý profesor zverejní, je rozširovaný a čítaný, napriek ignorovaniu zo strany oficiálnych médií a vládnych činiteľov či poslancov NR SR. To ku škode slovenskej spoločnosti.
Niekoľko ukážok jeho odborných pripomienok, ktoré považujú dnešné kruhy za kritiku:
– „Predseda vlády a minister financií by mali dôkladne, hlboko a dokonale pochopiť rovnicu rovnováhy a na jej báze usmerňovať a riadiť ekonomiku“
– „HDP je jediné číslo!“
– „Ešte v roku 1988 európske vlády vytvorili Delorsov výbor. Ten mal preskúmať problém vzniku ekonomickej a monetárnej únie. Mal spracovať program jej implementácie. Delorsov výbor vypracoval a predložil Maastrichtské kritéria. Žiaľ, nie na báze vedy. Kritériá mali 5 bodov a boli založené na nejasnom ukazovateli hrubého domáceho produktu (HDP), už aj zato, že HDP je v peňažných jednotkách.“
– „Hoc ekonomická veda ponúka odborné riešenie konštrukcie ukazovateľov, EÚ ju nevyužila.“
– „Jednou z hlavných úloh dneška je zvýšiť opodstatnenosť ekonomických rozhodnutí. A priamo z tejto potreby plynú tiež rastúce požiadavky na ekonomické informácie – na sústavu ukazovateľov, na ich hodnovernosť, včasnosť a podrobnosť. HDP je jediné číslo! To priam vyžaduje vybudovať, na základe hlbokých poznatkov ekonomickej vedy, menovite teórie indexov a ukazovateľov, celý systém informácií. Predovšetkým je treba zjednoznačniť aký obsah vkladáme do pojmov, teda menovite aj do HDP. Ten ako vieme je základom Maastrichtských kritérií.“
– „Séria dôsledkov sa reprodukuje sama sebou“
– „A tak sa stalo, že sa nemôžeme spoliehať na múdrosť politikov a preto málo ekonómov spáva kľudne a iste vieme, presvedčili sme sa, že séria dôsledkov sa reprodukuje sama sebou.“
Systém národných účtov ( na čo je profesor J.Husár hrdý)
Profesor J.Husár ponúkol svoj originálny a zo sveta zdokonalený nástroj na pochopenie a riadenie ekonomiky na úrovni štátu: Systém národných účtov (SNÚ) Píše: „v SNÚ vidieť poriadok ekonomického sveta. SNÚ je najprodrobnejším usporiadaným systémom finančných tokov ekonomiky. Je spoločným empirickým základom ekonomických vied. Po dôkladnom rozbore položiek účtov a ich nadväzností, vzťahov, čitateľ získa výpovedný obraz o finančných tokoch, ktoré vytvárajú hrubý domáci produkt(HDP). Tu zreteľne vidíme výrobu, akumuláciu a distribúciu outputu (výstupu) ekonomiky, meranú HDP.“ (str.18, Aj ekonómia je veda). K tomu poznamenám, že profesor J.Husár sa obrátil na každú vládu SR, aby sa systémom národných účtov zaoberala. Bezvýsledne. Pritom Systém národných účtov je kľúčom k pochopeniu, prečo môže HDP krajiny rásť a pritom sa ľudia v danej krajine majú zle a ekonomika má problémy.
Profesor Ing.J.Husár zároveň píše o svojom pôsobení v Juhoslávii:
„V rokoch 1963 až 1965 som postgraduálne študoval na škole, ktorú založil Úrad technickej pomoci OSN v Belehrade. Učili ma tam velikáni – J. Tinbergen, Simon Kuznets, J. Johnson, B. Ivanovič, či B. Horvat. Na naše vedecké semináre prof. B. Horvat zabezpečoval účasť významných osobností ekonomického života“
Tak píše i o tom, že zažil zmenu: socializmus v Juhoslávii:
„Realizovaná hodnota produkcie sa v prvom momente rozpadá na dve zložky, a má tento tvar:
h = mnv + p
Nakoľko je v socialistickom podniku pracovný kolektív súčasne výrobca, správca a prvý prisvojovateľ realizovaného príjmu, tento príjem sa nedelí na mzdu a nadhodnotu, ale predstavuje jednotný celok. Realizovaný príjem podniku sa z hľadiska rozšírenej reprodukcie účelovo delí na fond osobnej spotreby a fond akumulácie.
Alebo matematicky vyjadrené:
h = mnv + fs + fa
Bez ohľadu na rôznosť funkcií, ktoré má fond akumulácie a fond osobnej spotreby z hľadiska reprodukcie v podniku, ich zdroj je jediný (oba pochádzajú z realizovaného príjmu) a oba slúžia rovnakému účelu, t. j. umožňujú stále plnšie uspokojovanie potrieb (bežných a budúcich) bezprostredných výrobcov a spotrebiteľov. Toto je akési statočné hľadanie racionálneho výkladu fungovania ekonomiky.“
Kniha Aj ekonómia je veda
Píše o tom aj vo svojom ostatnom diele, v knihe Aj ekonómia je veda ( vyd.Letra Edu,Bratislava, 2018). Túto knihu vydal vo veku 82 rokov, teda vo veku, keď mnohí ľudia už netvoria a neprinášajú pre spoločnosť nič. Pán profesor je naopak, činný a produktívny tak, ako starešina slovenskej ekonomickej vedy.
Slávnostná promócia knihy profesora Jaroslava Husára Aj ekonómia je veda, sa uskutočnila dňa 26.júna 2018 v priestoroch Univerzitnej knižnice UK v Bratislave a je tam aj prehľad knihy a odborný výklad profesora Husára s kultúrnymi vsuvkami jeho priateľa, majstra Olda Hlaváčka – link na youtobe https://www.youtube.com/watch?v=n6TsZisnodg&ab_channel=ISKRA
Kniha je bohatá nielen na vysvetľovanie vzorcov a súvsťažností v ekonómii, ale je plná aj vhľadov do ekonómie, ako bola ekonómia historicky vytváraná, je tu opísaných množstvo autorov ekonomických diel, ale je tu aj mnoho autobiografických poznámok autora, jeho názory a spomienky na roky účinkovania v oblasti ekonómie a ekonomiky. V knihe kladie veľa znepokojujúcich otázok, týkajúcich sa prevažne Slovenska v globalizácii, je tu veľa reflexií o tom, čo je dobré a pokrokové a kam sa niektoré deje zvrhávajú.
Veľmi ma inšpiroval pohľad na problematiku národného hospodárstva krajiny. Profesor J.Husár píše: „Pojem ekonomiky, hospodárstva, postupne vykryštalizovali diela ekonómov nielen z Čiech a Slovenska. Profesor Karel Engliš v roku 1937 vo svojom diele Soustava národního hospodářství ho definuje takto: Každý samostatný účelový súbor, v ktorom sa odohráva starostlivosť ľudí o udržanie a zlepšenie života, je hospodárstvo (ako jednotka)“. J.Husár: „A ak je tento účelový súbor ohraničený štátnou hranicou, hovoríme o národnom hospodárstve. Tento komplex však pozostáva z prvkov, z podsystémov, napríklad odvetví, a samozrejme z podnikov, vlády a domácností. Povahu týchto rôznych prvkov môžeme študovať, alebo inak, poznať štruktúru a dynamiku týchto hospodárskych jednotiek – a to je primárnou úlohou ekonómie, hospodárskej vedy…“ ( str.108, Aj ekonómia je veda).
Moja poznámka:
Týmto citátom profesor ekonómie Jaroslav Husár vyvracia a pobíja tých stúpencov globálnej ekonomiky a podriadenosti ku komisiám Európskej Únie, ktorí tvrdia, že tzv. národné hospodárstvo, to je muzeálny pojem, anachronizmus, ktorý nemá opodstatnenie v 21.storočí v ére globalizácie. Práve nutnosť mať národné hospodárstvo a vedieť ho riadiť sa ukazuje podstatnou pre prežitie kríz, od finančných cez pandemické až po vojnu a energetické krízy, ktoré sa rozvíjajú po roku 2020. A základný diagram tokov ekonomiky z knihy Aj ekonómia je veda (str.114,obr.4.2.Kolobeh tokov v ekonomike), pomohol aj mne pri analýze a konštrukcii budúcnosti Slovenska. Pretože aj v roku 2023 my máme ešte národné hranice, vlastný daňový a dôchodkový systém a tvoríme ich teda v rámci tokov národného hospodárstva republiky. (Autorstvo tejto poznámky nech ide na vrub PZV).
S pánom profesorom Jaroslavom Husárom som sa zoznámil v roku 2017, uskutočnili sme mnoho audiorelácií v internetovom rádiu Slobodný vysielač B.Bystrica v reláciách Klub národohospodárov Slovenska, Ekonomická demokracia a Ekonomické rozhovory. Písal články do webstránky Slovenské slovo, , z ktorých mnohé vyšli aj na webstránke Spolku národohospodárov Slovenska v rokoch 2018-2022.
Veľmi ma inšpiroval svojim vedeckým prístupom k hospodárstvu a zorientoval v problematike národného hospodárstva. Až pod jeho vedením som pochopil, ako je dôležité podložiť ekonomické filozofické vývody a teórie ekonomicko-matematickými výpočtami (ekonometriou), odvodiť vzorce pre dokazovanie fungovania ekonomiky a správne vyhodnocovať ukazovatele a kritériá v ekonómii pre reálnu ekonomiku. A máme ešte pred sebou aj spoločnú prácu: už sme to začali a kovidové obdobie nás prerušilo: „Položiť“ tri princípy ( celospoločenské vlastníctvo štátu, kolektívne vlastníctvo; ďalej princíp spravodlivho rozdeľovania výsledkov hospodárenia a spoločensky žiaduce rozdeľovanie investícií do ekonomiky republiky a nakoniec princíp vzájomne výhodného obchodu, „férový trh“), ako aj víziu Slovenska do ekonometrických modelov tak, aby bolo možné aj na číslach ukázať „tadiaľ a takto“.
Teším sa ešte na dlhú spoluprácu.
s úctou žiak
Peter Zajac-Vanka
Predovšetkým ďakujem Petrovi Zajac-Vankovi, za priblíženie diela profesora Husára.Áno profesor Husár patrí medzi najstarších členov skupiny ekonómov, ktorá sa sformovala a podielala na ekonomickom rozvoji Slovenska.Má hlboké Slovenské korene. Za každým úspechom, ktorý v živote dosiahol sa skrýva veľa tvrdej práce.V živote sa držal výroku „Byť čestný sa vypláca, lebo nečestnosť ťa uspokojí len na chvíľu“(Ezopová bájka)Má miriadne schopnosti vyjadriť myšlienku, ktorú obohatí o ľudové príslovia, slávne výroky tak aby tomu rozumeli aj naši politici. Narodil sa v znamení blíženeca. Blíženec je filozof idealista s množstvom záujmov, inteligentný a ich myšlienkové pochody vedú k vyriešeniu zložitých problémov. Verí, že kapitalizmus vo všetkých svojich podobách skončí tak ako všetky predchádzajúce spoločenské formácie. Vznikne nová spravodlivá spoločnosť a zavládne vo svete mier. Prajem profesorovi Husárovi zdravie, veľa tvorivých myšlienok .Podľa vietnamského príslovia“ Véľka perla býva v starej mušli.“
Anton Julény sen.
Veľactený pán ing. Peter Zajac – Vanka
Som Vám nesmierne povďačný za príspevok o prof. Husárovi.
Jarko Husár je môj spolužiak z Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Študovali sme účtovnú evidenciu, vedúci katedry bol prof. Bohuslav PARTYK, ktorý pôsobil a vyšiel z Baťovej školy, bol i hospodársky poradca u Baťu.
Ale my sa už tratíme.V uplynulých dňoch som vyprevadil na poslednú cestu jedného z nás. Jarko Husár ma požiadal o kondolenciu i za neho. Následne sa ma spýtal, koľko spolužiakov bolo na pohrebe. Moja odpoveď bola, bol som tam ja sám, z nášho kolektívu zo škply sme my dvaja poslední!
Uvádzam túto príhodu preto, aby sme na to mysleli, že prof.Husár v tomto požehnanom veku mu to ešte stále a mlado myslí a zanecháva po sebe hlbokú prázdu ekonomického myslenia, ekonomickej vedy, ktorá určite nezapadne do zabudnutia a bude inšpiráciou pre nových ekonómov.
Jarko, píš, tvor pokiaľ Ti kalamár nevyschne.
Srdečne
Jano Trungel
Pán profesor Husár je nesporne veľmi osobitý a hodnotný človek. Osobne nepoznám nikoho s takým zaujatím a prístupom k svojej práci, skôr až poslaniu. Desaťročia sprostredkúvať vedomosti a hľadať, prinášať k tomu niečo svoje a naďalej v tom pokračovať. Veľmi by som si prial, aby sa jemu podobní našli a nachádzali i v týchto časoch. No a nedá mi nespomenúť jeho prístup, správanie k ľuďom a keď sa k tomu pridá jeho typický motýlik, možno hovoriť o Osobnosti s viacerými, ale vždy iba pozitívnymi významami a črtami.
Pán profesor, prajem Vám veľa zdravia a toho pre mňa až nepochopiteľného elánu ešte dostatok rokov a ďakujem za spoločné stretnutia a rozhovory.
S úctou, Juraj Jánošík
Je chválehodné uplatňovanie vedy, jej vplyvu na život človeka a ním vytvorené a zdokonaľované postupy i meradlá. Je dobre, že oni majú podporovateľov, šíriteľov – aktívnych zástancov a ovplyvňovateľov meniacich stavy a procesy a s nimi i spektrálne súvisiace vedomosti, významné pre prax – každodenný život spoločnosti, jej inštitúcií, hospodárskych subjektov a jednotlivcov, ktorí zákonite a súbežne tvoria, spravujú a rozdeľuju statky a výsledky vlastného a pod vplyvom okolia i výsledky procesov dočasne a niekde i trvalo definujúce život jednotlivca, kolektívu, štátu a ich blízkeho a ďalekého okolia.
Pán dr. Peter Zajac – Vanka posudením vedecko – odborného diela a angažovania sa pána prof. Jaroslava Husára, Bratislava k chápaniu a z toho prameniacej praxe dodali osobné poznania a skúsenosti z ekonómie spresniac potrebu vážit si spomenuté posúdenia, poučenia, dosahy poznania ako z minulosti tak i súčanosti, ktorými boli a sú ovplyvňované osnovy zdokonaľovania spoločenských pohybov, ekonomických stavov a procesov na lokálnom a všeľudskom priestore. Uplatnením vedy prehlbujú sa výsledky práce – človekove diela – a poznanie. Je i to príkladom, že sa na území Slovenskej republiky a medzi jej činiteľmi na úrovni ekonomiky tak ovplyvňujú, skvalitňujú, podporujú, ponúkajú postoje, argumenty i činy pána prof. J. Husára a na to a tym upozorňujú i podporovatelia i myslitelia – zaujmová verejnosť. To by mohlo a malo zabezpečiť pokrok spoločenstva. S inými činiteľmi Slovenska a vedy v šírom svete, tym sa i pán prof. J. Husár zaradili do snaživcov stvárňovať (aspoň s časti ak to inak okolie neumožní) zmeny a sledovať jej následky i v tom prostredí. Oceňujem to ako klad a prínos poznania, menenia i ekonomického života a ako oprávnenosť pre úspešnú reprodukciu a obstátie spoločenstva a početných zložiek spoločnosti.
Tlieskam autorovi článku za to, že „čítal moje myšlienky“. Dúfal som, že ktosi z branže, teda odborník, sa podujme napísať do „RaS“ aspoň stručný medailón o Prof. Jaroslavovi Husárovi – pretože veľmi si to zaslúži pán Profesor. Celkom iste patrí do plejády výnimočných osobností ekonomickej vedy o ktorých sám píše. A uznanie si zaslúži nielen kvôli výnimočným odborným kvalitám, mne sa žiada vyzdvihnúť aj jeho neustály a mnohoročný boj s “ veternými mlynmi“ – ministerstvami „tejto krajiny“ i „Kozím palácom“ .V úctyhodnom veku nás všetkých prekvapuje ba aj zahanbuje nielen obdivuhodnou sviežosťou ducha, ale aj odhodlaným úsilím pomáhať národu. Patrí mu za to najvyššie celospoločenské uznanie.
Motto: Jonáš Záborský (1812-1876)
…Ľudia idú, ako ovce, kam ich baran vedie,
k stolu chodia vtedy, keď je už po obede…. aj po stopäťdesiatich rokoch!
Pripúšťam, že verše Jonáša Záborského stredná, ani mladá generácia nepozná. A o suverénnom štáte v globálnom korporátnom imperializme sa jej nemôže ani snívať: na koloniálne praktiky si navykli, aj na oportunizmus voči vedeniu štátu i voči hierarchii (pseudo)politických strán. No majorita občanov si neprizná že existujúci stav je iba odrazom toho čo ľud vládnucej hierarchii benevolentne dovolil.
Darmo budú plagáty o tom, že ovce idú za baranom, tie pôjdu aj za somárom lebo sa postavil na čelo stáda. Určitú odpoveď na vysvetlenie môžeme hľadať v postojoch vzdelanostnej triedy. Lenže aj tá sa liberalizovala (popri inom upadla materiálne i morálne; prestala tvoriť neformálnu i formálnu elitu národa), ale obávam sa, že ani vrstva vzdelancov nevie KAM, AKO, KEDY (ako o tom píše prof. Husár, ktorý nakoniec tiež zostal osamotený v úsilí šíriť osvetu pre hospodárske riadenie).
Obecne povedané: občas je deklarované to čo nechceme – (otrokárstvo, feudalizmus, monarchiu, diktatúru, fašizmus, socializmus, kolonializmus, dokonca ani akože/moderný kapitalizmus), ale niet ani náznaku o tom čo by sme vlastne chceli (čakanie na Godota či nového/iného správcu kolónie, ktorý určí smer i podmienky?). Mediálne prúdy slúžiace tomuto systému z toho odvodzujú, že pretrváva najvyššia celospoločenská spokojnosť a ten fakt neovplyvní ani to, že takmer všetci účastníci opätovne neplatného referenda vyznačili svoju nespokojnosť. Kto pretne tento „gordický uzol“, či vyčistí Augiášov chliev? Alebo musíme ešte počkať až sa situácia rukolapne zhorší natoľko, že precitnú aj ľahostajní? Aj taký scenár je možný a poučenia sa dajú nájsť i v histórii. Viem, že ani tieto postrehy situáciu nezmenia pretože sme zanedbali všetko to čo je celospoločensky prospešné a nevyhnutné (najmä školstvo čo prof. Husár tak dôsledne pripomína) a to systém súkromného vlastníctva a z toho plynúceho zisku nikdy nedokáže naplniť..
Děkuji autorovi za podrobné informace o životě a zejména ekonomické erudici pana profesora Husára. Je navíc velmi skromný – několik let jsem s ním ve spojení a mnoho věcí jsem se dověděl až z vašeho článku. O to větší je to i člověk. Díky
Ďakujem pánovi Zajac-Vankovi za priblíženie nádherného, obdivuhodného, vedeckého diela a super plodného života pána profesora Husára.