Globálna kríza – je v nej človek meradlom hodnôt?

Dostal som vzácnu knihu. Hans Vontobel, švajčiarsky významný ekonóm a bankár napísal dielo Človek ako meradlo hodnôt s podnadpisom Poznámky ku globalizovanému svetu. Ekonomická univerzita mu udelila vedeckú hodnosť Dr.h.c v roku 1996. O to lákavejšie bolo pre mňa jej čítanie.

Potreba a užitočnosť ekonómie

  V minulej mojej úvahe o deficite rozpočtu vlády, hoc nebola ľahko vnímateľná, ale jej užitočnosť bola zrejmá. Zistili sme jednoznačné väzby deficitu na bilanciu úspor a investícií a na bilanciu zahraničného obchodu.  O jej náročnosti mi napísal aj jeden čitateľ. Viem, že nie všetkým sa moje úvahy ľahko čítajú. Často som používal ekonometrický jazyk, ekonometrické zápisy, ktoré však išli …
Čítať ďalej Potreba a užitočnosť ekonómie

Potrebujeme zmeniť tvorbu ekonomickej politiky EÚ

Európska hospodárska komisia v Ženeve robila hospodársku politiku krajín regiónu EHK vedecky na báze input/output modelu Leontieva, nositeľa Nobelovej ceny. Starší ekonomickí poradcovia polročne  hodnotili chod ekonomík na báze ekonomickej analýzy, ktorú pripravila divízia plánovania a programovania. V r. 1969 dokonca za priamej účasti V. V. Leontieva. Input/output tabuľku konštruovali príslušné krajiny.

Čaká nás zmena?

  Čitateľ mohol dostať mail s článkom, ktorý mal nadpis: Rusko predložilo BRICS návrh nového platobného systému. Ba už mohol vidieť aj novú menu BRICS a aj jej niektoré výmenné kurzy. Ako mena BRICS zakýva výmennými kurzami? To je náročná otázka. V tlači sa už objavili negatívne články o mene BRICS. Problém výmenných kurzov je však aj ekonometricky náročný.

Nevidíme do roklín ekonomiky SR

  Začnem všeobecnejšie. Dnes (17/10/2024( sa v Bruseli koná samit EÚ, počas ktorého budú lídri rokovať o migrácii, vojne na Ukrajine, vývoji na Blízkom východe aj o konkurencieschopnosti Únie. Extrémne protirečivé problémy. Ale globalizácia preniká „všetkými pórmi“ do života národov a práve ona má protirečivé premeny a dôsledky, dovolím si povedať.

Povrchnosť sa zahniezdila v ekonómii

Každá veda má svoje pojmy a poznatky, ktoré by príslušní používatelia mali vedieť. Žiaľ, u nás sa rozmohla povrchnosť a týka sa to predovšetkým základných ekonomických pojmov a ekonomických poznatkov. Žalostne nám chýbajú, hlavne politikom, znalosti z ekonomickej teórie, ktoré sú rozhodujúce pre tvorbu hospodárskej politiky.

Čaká nás nový ekonomický svet?

V duchu nadpisu musím spomenúť knihu Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí, v ktorej vytvoril Keynes teóriu dnes známu ako makroekonómia. Priamo v nadpise uvádza tri rozhodujúce ekonomické javy ekonomiky, ktoré sú vo vzájomnej súvislosti, a všetky tri sú dnes v kríze. Nadväznosť a podmienenosť zamestnanosti úrokov a peňazí plasticky vysvetlil, hlavne ich spolupôsobenie.

Vedecké riadenie ekonomík krajín EÚ nemáme

Moja ilúzia? Môj sen? Žiaľ, asi hej? Hoc První mezinárodní kongres vědeckého řízení (PIMCO) se konal v Praze 20.–24. července 1924. Teda už je to 100 rokov. Avšak vedecké riadenie nevyužívame reálne v hospodárskej politike. Ide o viac nástrojov, metód ako lineárne programovanie  alebo tiež lineárna optimalizácia. Na tento typ úlohy sa dá previesť celá rada praktických hospodárskych problémov.

Potrebujeme zmenu – poučili sme sa?

K úvahe ma podnietil vedecký článok Bertrand Wong We should Control the Economy and Not Let the Economy Control Us: How this May Be Achieved through a Macro-Economical Way, teda My by sme mali kontrolovať ekonomiku a nenechať ekonomiku kontrolovať nás: Ako sa to dá dosiahnuť makro-ekonomickou cestou..