Ing. J. Forsthoffer, PhD. – všestranný vzdelanec

Ako začať o tomto vzdelancovi? Po roku 1965 veľa slovenských expertov pracovalo v zahraničí, lekári, technici či ekonómovia. V rôznych častiach sveta. Jedným z nich bol Ing. J. Forsthoffer, PhD. Obaja máme blízko k poľnohospodárstvu. Preto začnem inak.

 

Vieme, že vzácnym plodinám sa u nás nedarí. Nemusíme však pestovať ananásy. Ale užitočné plodiny sú aj vzdelanie, veda a kultúra. A to je oblasť, o ktorej sme spolu veľa debatovali. Na našej rodnej zemi akosi ťažko prospievajú. O to viac sa vzmáha rýchla vulgárna burina. Netreba ju ani siať. Ale tí, čo túžia po plnších klasoch, utekajú, nedbáme o nich. Veda sa sama do pôdy nezasadí. Nezaujíma nás či nezahynie. Pripomína mi to Timravu:

 

… iba u Ťapákov chlapi postávajú po dvore a nemôžu striasť zo seba zimný tieň. Nemôžu sa nahútať, či ísť dnes na oračku, či nie. Role síce túžia za pluhom – no nie je piatok, ale streda. U Ťapákov však odjakživa nezačínali práce v iný deň. V minulý piatok nemohli, bolo primokro… . Mali by teda ísť dnes, ale či to bude dobre, či sa vydarí, keď započnú prácu v iný deň? Či to bude požehnania? …

 

Nuž v našej vede asi nebude. Ako sme sa zhodli, do vzdelania a vedy sa u nás investuje najmenej v celej Európe; či je už pri moci ľavica, či pravica. Je to špirála a my sa prepadáme. Je našou hanbou a vážnym zlyhaním, že sme tento úpadok dopustili. Velikán Ilkovič skultivoval spustnutú pôdu; o to sa snaží aj Fortshoffer. Svoje vedomosti a skúsenosti odovzdával aj vo svete.

Ing. Július Forsthoffer, PhD. príslušník Slovenského Rádu rytierov destilátov, sa narodil 8. 11. 1935 v Brezne, kde ukončil stredoškolské štúdium. Zvolil si vysokoškolské štúdium zamerané na chémiu, ktoré ukončil v roku 1958 na Chemickej fakulte SVŠT (dnes STU), v odbore kvasná chémia a technológia a to s červeným diplomom.

 

Jeho prvým pracovným pôsobiskom bola droždiareň Kvasný priemysel Trenčín. Potom prešiel do Liehovaru v Leopoldove, kde sa venoval pokusnej výrobe kyseliny citrónovej. Získané poznatky uplatnil ako technológ projektant (Potravinoprojekt 1960) pre novú výrobňu 3 200 t/rok, ktorú potom ako vedúci investičnej skupiny v rokoch 1961 – 1966 staval a spúšťal do prevádzky, spolu s výrobňou kŕmnych bielkovín, octárňou, energetikou a kompletnými inžinierskymi sieťami tohto kombinátu. V roku 1967 prešiel do podniku Petrochema v Dubovej, kde v rámci investičných aktivít riešil výstavbu syntetických detergentov, bielych olejov i likvidáciu odpadov z kyselinovej rafinácie ropných produktov.

 

V období 1967 – 1969 absolvoval vo VŠCHT Praha inžinierske štúdium v odbore materiály a korózne inžinierstvo. V rokoch 1969 až 1971 pôsobil na Kube v oblasti výroby liehu a mikrobiálnych kŕmnych bielkovín. Technickým riaditeľom GRT LIKO v Bratislave sa stal v roku 1974 a do roku 1986 z tejto funkcie riadil výstavbu a rekonštrukcie v závodoch, ktoré zabezpečovali príslušné podnikové riaditeľstvá kvasného, konzervárskeho, škrobárskeho, mraziarskeho priemyslu, vrátane Výskumného ústavu LIKOOvocinárskeho štátneho majetku Stupava.

 

Po ašpirantskom štúdiu v rokoch 1975 – 1977 získal titul CSc. (PhD.) a v roku 1985 pôsobil v Indii pri zavádzaní submerznej výroby kyseliny citrónovej. Od roku 1986 do 1992 bol riaditeľom VÚ LIKO a potom do roku 1995 pôsobil v priemysle vo Venezuele.

Po návrate, vyučoval ako lektor-špecialista v rokoch 1995 až 2000 a v rokoch 2002 až 2005 na Strojníckej fakulte a Materiálovo-technickej fakulte Slovenskej technickej univerzity. Medzitým, v rokoch 2000 až 2002 pôsobil v Instituto Politéchnico Nacional (Mexiko). Od roku 2004 je tajomníkom Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku a v rámci tejto funkcie aj občasným technickým poradcom pre výrobu etanolu, ovocných destilátov, bioplynových staníc vrátane biometánu, recyklácie uhlíka z druhotných zdrojov na definovane uhľovodíkové paliva.

Je podporovateľom enviro-ochrany Slovenska, aktivistom proti skládkam odpadov a za zálohovanie sklených, plastových i kovových obalov, čo chápe ako stimuláciu prístupu občanov k separácii. Je občasným lektorom pre poslucháčov FChPT STU, alebo EU na súvisiace témy a prednášateľom na domácich a nadnárodných podujatiach i konferenciách. Cíti sa národovcom a podporuje renesanciu národného povedomia Slovákov.

Na mojom blogu mojej katedry alebo na internetovom Slovenskom slove uverejňujem moje odborné stanoviská k ekonomickým materiálom ekonomických agensov, ministerstiev, či iných a práve Ing. J. Forsthoffer ako aktívny pracovník hospodárskeho života často komentoval moje riešenia. Napríklad:

 

Milý Jarko Husár,

ďakujem, ale obdivujem toľkú Tvoju vytrvalosť. Obavám sa ci pani Štvrtecká aspoň pochopí to o čom ju v liste žiadaš. Ona nie je na tej funkcii preto, aby poukazovala na možnosti nápravy problémov hospodárstva. Vyznie to kruto, ale nečakaj nejaký prejav /záchvev smerujúci k pochopeniu a prijatiu rady či k realizácii čohokoľvek. Tam nie je štatút tvorcov, to je iba štatút poslušných vykonávateľov. Nemámúmysle Ťa ani zarmútiť ani znechutiť, ale vo všetkých vedúcich zostavách od „nežnej“ figurujú nevodkovápokiaľ sa nejaký „osvietený“ medzi nimi našiel tak bol likvidovaný, lebo „nepasoval“ do zostavy. Školiť „vrecúšku“ je celkom zbytočné, to je nepriestrelne, nemajú adekvátne vzdelanie, nemajú preto víziu ako-na-to, akými pomôckami, naviac sa ešte zjavne obávajú čokoľvekupraviť“ aby to nevypálilo proti nim ( v tom sa teraz „griluje min. zdravotníctva Krajci za asistencie všetkých titulovaných). To čo žiadaš/navrhuješzošnurovanej kolónii nemožno tak prosto uskutočniť. Veď preto sa potvrdzuje Miklošova téza že štát (teda cez jeho reprezentantov) je najhorší správca a preto musí byt všetko privatizované (lenže aj v privatizovaných mnohé ide od „deseti k nule“). Cesta (ale na dlhú trať) ide cez zmenu v systéme vlastníctva, v priamej zodpovednosti za konanie a v školení mladýchvysvetľovaním kde a prečo robia vlády i korporácie takéonaké chyby, ako tomu predchádzať, ale vždy je to spojene s tým „komu to prospieva“ a „kto je postihovaný“. Okrem toho ak aj takých súcich vyškolíš, neprijmú ich na takú prácu v uzatvorenom systéme direktív, skôr takého šikovného „kúpia“ korporácie pre seba do cudziny a doma zostane opäť len koloniálne prázdno. Pochop: ten tvrdý pancier partajnej oligarchie a väzieb, ktorými sa „nevedkovia“ navzájom ochraňujú nedá sa „evolučneprekonať. Veď dôkaz toho o čom píšem máš (po barnumskej reklame) aj v odhlasovaní ministerstva spravodlivostimusí byt dobrý/zaviazaný strážca na výkonnom poste. To je tá hra o kontrole a neútočení vtedy keď dotknutých spájajú nielen zisky, ale aj problémy prekračujúce hranu zákona či spravodlivosti ( rizika zodpovednosti za činy, aj prechmaty).

A pre poriadok pripomínamHistória nás poučila, že spokojní otroci nerozrušili Ríšu Rímsku a dnešok pridal iba takú triviálnosť, že blatníky z vyrobených áut, ani pri najlepšej vôli, sa konzumovať nedajú.

 

Jeho postrehy a komentáre si mohli čitatelia prečítať. Trápi ho, prečo sa dnes politici nevedia dohodnúť. Prečo sú v zvade. Odpoveď sa ťažšie hľadá, ale možno čitateľ pozná toto často spomínané vyjadrenie:

Sokrates: Povedz mi Hipokrates, prečo sa matematici vedia vždy medzi sebou dohodnúť o tom, čo je pravdivé, kým vo veciach, ktoré sa týkajú riadenia štátu alebo najlepšieho štátneho zriadenia, rozmýšľajú ináč ako my nielen Peržania, ale aj Sparťania; dokonca najčastejšie ani samotní Aténčania sa nevedia zhodnúť v tejto otázke“.

Hipokrates:  „Odpoveď je veľmi ľahká, Sokrates môj; keď je reč o riadení štátu, ľudí vedie nielen hľadanie pravdy, ale ich ovplyvňujú aj osobné záujmy; a teda tieto sú príčinou, že stoja proti sebe. Niečo podobné sa nemôže stať v matematike; matematika vedie len túžba poznať čistú pravdu.

 

Po týchto úvahách, a po už publikovaných reminiscenciách, nemôžem nezakončiť vzdanie úcty tejto osobnosti inak ako jeho krásnou úvahou prednesenou pri pasovaní nového člena za rytiera, a povedal aj na báze toho, že spoznal biedu, ba chudobu v krajinách kde pôsobil:

Čas, ktorý nám bol daný na to, aby sme konali dobro a šli po ceste spravodlivosti nepoznáme, ale vieme to, že predtým včas treba dielo odovzdať, aby mohlo pokračovať, pretože ponechané iba vo vetre udalostí a hre náhod, by mohlo zaniknúť“.

Aj poznatky chemických vied treba odovzdať, čo sa mu podarilo aj vo svete. Na vzdelaní sa nemá šetriť.

 

Pochopiť chemické vedy však vyžaduje štúdium, trpezlivosť, sústredenie, poctivosť ba aj dôvtip. Dnes, keď sa na hádam denne píše v tlači najmä v súvislosti s „figliarmi“, ktorým sa asi trpezlivosti, poctivosti a dôvtipu veľa nedostalo, a tak vedecký titul, ktorý si nezaslúžili, ukradli, povedal by som, slovútni alchymisti, tvorcovia poryvu hnevu, je povzbudzujúce vedieť, že Slovensko má osobnosti, ktoré mu šírili dobré meno aj v zahraničí. Patrí k nim aj J. Forsthoffer. Váha jeho myšlienok je veľká a vzácna. Stále má podnetné myšlienky ako

 

Ó zem ty krásna, sladká mati moja,
za tichých nocí v mojich snoch sa vežíš,
živičný pozdrav nesie vánok z chvoja,
mesačnou cestou v ústrety mi bežíš,
kde naše malé rodné chaty stoja
sťa hniezda teplé, krásna mati moja.

Žarnov

 

Máme zhodné emocionálne prežívanie dnešnej doby. Slovensko je bohaté na vzdelancov. Títo ľudia boli dobrodením pre celú našu spoločnosť., zanechali nám dedičstvo, dielo a skúsenosti. Mali by sme ich vnímať ako vzdelaných príbuzných. Musíme spoznať a pochopiť, čo pre nás ich odkaz znamená. Zvlášť keď nás preslávili v zahraničí.

Mali by si to uvedomiť nielen súčasníci, ale aj tí, čo prídu po nás. Pri písaní mojich spomienok som si pre seba odkryl nový zdroj hrdosti, a to v tom, že sme boli vždy súčasťou vzdelaného sveta. Jedným z nich je aj Ing. Július Forsthoffer, PhD. Podarilo sa mu odkryť viaceré tajomstvá chemických vied podobne ako Galileo, keď zistil pomocou svojho pulzu rýchlosť pohybu telesa. V 16. storočí neboli hodinky ako dnes, keď ich obsahuje aj mobil.

 

Prof. J. Husár     

Bratislava 9/12/2022

 

 

 

0 0 hlasy
Article Rating
Odoberať
Notify of
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

14 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
View all comments
Anton Julény sen
Anton Julény sen
12. decembra 2022 21:16

Vážený pán profesor,
v živote stretneme veľa ľudí, len málo nám zostane natrvalo zapísaanách v pamäti. Som rád, že medzi významné osobnosti Slovenska o ktorých z hlbokou znalosťou a ľudsky píšte ste vybral Ing. J. Forsthoffera PhD s ktorým sa viac ako šesťdesať rokov poznáme. Ako vedúci pracovník GRt LIKO významne prispel k rozvoju odvetvia. Vedel obhájiť a brat zodpovednosť pri uvádzaní nových technológii a poznatkov vedy do praxe nie len doma ale aj v zahraničí. Pokladá sebestačnosť v potravinách na Slovensku za prioritu a ťažko znáša kam sme to doviedli za vac ako tridsať rokov. Miluje Slovensko je hrdý na jeho dejiny na svoje rodisko a verí, že ráz bude spoločnosť v ktorej budeme šťastne žiť.Verím, že naše stretnutie pri mojej deväťdesiatke nebolo posledné. Prajem aby Ti zdravie slúžilo a mohol si ešte dĺho rozdávať svoje skusenosti sa rady .

jozef hlušek
jozef hlušek
11. decembra 2022 19:08

Sympatický portrét sympatického a múdreho muža, z ktorého za osobitnú pozornosť stojí jeho „stanovisko“, ktoré autor zverejňuje pre inform. čitateľa /kurzívou/ v úvode svojho článku. Tam sa prejavuje briskné myslenie J.F. Pod tieto jeho názory sa rád podpisujem. O to väčší obdiv si zaslúži systematické úsilie Prof. J.Husára primäť súčasným držiteľom moci vysvetliť, že ich nevedomosť, či skôr ľahostajnosť je v konečnom dôsledku síce nebezpečná pre národ ale doslova fatálna pre nich samotných. A ešte jeden poznatok: najmä s prihliadnutím k spoločenskopolitickej realite dneška je veľmi múdre a užitočné v autorom možno iba mimovoľne tvorenej „Encyklopedii osobnosti slovenskej vedy“ poskytnúť priestor aj žijúcim osobnostiam, medzi ktoré Július Forsthoffer patrí.

Ján Trungel
Ján Trungel
11. decembra 2022 11:17

Som nesmierne rád, že patrím do tejto generácii. Pomaly odchádzame ale stále zanechávame za sebou nehynúce stopy. Chvála Vám Ing. Forsthoffer i Jarko Husár, že ešte stále pracujete, doslova bombardujete a atakujete týchto, čo idú po nás. Je treba sa iba nádejať, že to všetko nepadá do jamy levovej.
Nech Vám kalamáre ešte nevyschnú!

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
11. decembra 2022 8:38

Obaja ( Prof. Husár aj Ing. Forsthoffer) ste žiarivým príkladom plného života. Dôkazom, že nie vek, ale len sebectvo a intelektuálna bieda bránia človeku byť, svojmu druhu a spoločenstvu, užitoční… Obzvlášť ma na zverejnenom článku hreje u srdca, ako centrujete Slovensko na vzdelávanie. Našou zbraňou a neprekonateľnou obranou vlastnej existencie je vzdelanie. Môže nahradiť málo nerastných i finančných zdrojov. A neskončiť naše bytie len tým, že udržujeme scenérie prekrásnej krajiny, na určené (pravidlami amerických a západoeurópskych kolonizátorov a ich miestodržiteľmi) kulisy pre golfové ihriská a, pre cenu zvyšujúce, výhľady z okien apartmánov. Do neba volajúcou hlúposťou a servilnosťou (zaprasenou úrodnou pôdou) strácame (spolu so zdrojmi vody) aj svoju sebestačnosť a samostatnosť . Bohužiaľ, nemáte (-me?) sily na viac, než ukazovať kontrast medzi (o-)hlupujúcou súčasnosťou a existenčným ultimátom pre prežitie Slovenska!

Ondrej Barič
Ondrej Barič
10. decembra 2022 23:08

Dlhodobo Slovensko vo svojom rozvoji zaostáva v efektívnom prepojení vzdelávania, vedy s praxou. Samozrejme je to problém aj s peniazmi. Vo všeobecnosti je ale aj paradox, ukazujú to aj štatistické výsledky. Sú aj finančné prostriedky, ktoré sa nedostatočne využívajú, resp. malo efektívne. Treba uviesť hlavne, že štrukturálne fondy, ktoré dostávame z EU bezmála 20 rokov sú toho príkladom.
V programovacom období 2004-2006, aby sa využili prostriedky na vedu, výskum, vzdelávanie sa presunuli na verejnoprospešne práce. Tieto prostriedky pre obdobie 2014-2020 sa presunuli do oblasti dopravy, pre pomalé využívanie.
Problém bude asi inde. Máme málo osobnosti s patričným vzdelaním, vedecký erudovaných s potrebnou praxou, pri zabezpečovaní úloh národohospodárskeho významu.
Preto treba, pán profesor oceniť, že dávate za príklad Ing. Júliusa Forsthoffera, PhD., ktorý je tou osobnosťou majúcom potrebné spomínané zručnosti. Je to aj na zamyslenie pre ľudí, aby do riadenia nepodporovali aj takých, ktorí sú plagiátori…!

Elena Horská
Elena Horská
10. decembra 2022 20:35

Vážený pán profesor,
krásne napísané. Každým Vaším príspevkom ukazujete veľkosť odborníka, ale aj úžasného tvorcu textu, a to nielen odborného. Krásne čítanie!

Vladimir VALENT
Vladimir VALENT
10. decembra 2022 16:59

Pán Dr. J. Forsthoffer sú mimoriadne vhodnou osobou na to, aby sa poukázalo verejnosti na človeka, čie uplatnenie vedy a skúseností zlepšili priemyselné a spoločenské procesy na domácich a zahraničných pracoviskách. Je tu uvedený príklad človeka, ktorého aktivity sú hodnotné pre spoločnosť, zdokonaľovanie mládeže, hodnotenie a skúmanie podmienok a udalostí v okolí. Vyplýva to z práce menovaného a nim pon
úknutej aplikácie vedy pre procesy i v oblasti liehovín a pre spoločenskú i profesionálnu angažovanosť ľudí s cieľom zlepšovania procesov, spoločenských rozhodnutí až ochrany životného prostredia. Ocenenie a konštatovanie, že v dnešnej dobe činitelia na Slovensku často premrhajú tu spomenuté poučky a prax, sú pre mňa ponukou na (pre)hodnotenie aktuálneho diania a potom aj na zmeny v bežnej praxi akú desaťročia úspešne vykonávali pán Dr. J. Forsthoffer a mnohé verejné osobnosti.

Branislav Čech Ing.
10. decembra 2022 12:27

Vážený pán profesor Husár,
ďakujem, že ste predstavili ďalšiu z osobností hodných nasledovania. Som presvedčený, že každým dňom sa blížime k dobe (ľuďom sa otvárajú oči), kedy budú takéto osobnosti príkladom aj pre budúcich predstaviteľov nášho štátu.

Stanislav Kmet
Stanislav Kmet
10. decembra 2022 11:39

Ďakujem pán profesor za všetky vzácne myšlienky demonštrované prostredníctvom tohto všestranného rytiera poznania.

Antonín Oujezdský
Antonín Oujezdský
10. decembra 2022 9:33

Velice děkuji jak za článek, tak i za stále intenzivní aktivitu jak pana profesora Husára, tak i pana profesora Forsthoffera.
Škoda, že podobnou webovku nemáme v Čechách.
Díky

Marián Moravčík
10. decembra 2022 9:03

Pán profesor, pekne ste premostili z minulosti do dneška. Naozaj aj dnes máme na Slovensku vynikajúcich ľudí a odborníkov, len ich spoločnosť, médiá a čo je najhoršie aj zodpovední za riadenie štátu čoraz viac ignorujú. Treba takýmto vynikajúcim ľuďom dávať viac priestoru v médiách a v kultúre, lebo mladí sa podvedome chcú podobať na tých, ktorých si spoločnosť váži.

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
9. decembra 2022 23:39

Pán profesor, už je načase pristúpiť na premenovanie webstránky na „Vznešenú spoločnosť slovenských vzdelancov!“ Tak môžete predstavovať aj ďalších a aj žijúce osobnosti slovenskej vedy a hospodárstva.
Pred pánom doktorom Forsthofferom stojím v úcte už aj preto, lebo on tvoril a budoval niektoré odbory slovenskej hospodárskej sústavy, keď ešte len vznikali, pozná a vie poradiť aj/hlavne do súčasnosti.
To už je úplne iná „liga“ tvorcov, praktikov, reprezentantov slovenskej vedy a hospodárskeho zázemia! …(ako tí dnešní „všeznalci“ z masmédií).
Dnes však niet miesta pre nich ani vo vláde, ani v poradnom zbore vlády, ani v „moderných expertných“ reláciách – možno práve preto, lebo by obrátili naruby dnes tu na Slovensku v roku 2022 hlásané „pravdy“….tak sme upadli v slovenskej spoločnosti.

Ivan
Ivan
9. decembra 2022 19:21

Vážený pán Ing. Forsthoffer jednoznačne patríte do skupiny velikánov hospodárstva. Je veľká škoda že súčasný politici nepočúvajú a ani sa nevedia niečo priučiť od takých ľudí ako ste aj Vy pán inžinier. Nikto z nich vo svojom profesnom živote nedokázal ani desatinu z toho čo Vy. Veľmi pekne Vám ďakujem pá profesor za opätovne veľmi dobrý článok. Je na škodu slovenského národa že v dnešnej veľmi náročnej a zložitej dobe možno alebo určite ani nepozná takýchto významných ľudí ktorí niečo dosiahli nielen doma ale aj v zahraničí.

Julius Forsthoffer
Julius Forsthoffer
9. decembra 2022 18:39

9.12.2022; Milý Jarko Husár.
Napísať jednoduché slovo ďakujem je málo, pretože ja sa necítim byť hodný zaradenia do série velikánov hospodárstva o ktorých si už predtým písal a ktorí nás už predišli. To nepíšem z formálnej skromnosti, ale držím sa príslovia o tom komu čo patrí. Napísané a uverejnené sa nedá vrátiť, takže na druhej strane ponesiem statočne aj to čo môže vyvolať zverejnenie takejto charakteristiky.
Nuž, som Ti dlžníkom a na poli šírenia vedy a poznatkov o hospodárstve aj v odovzdávaní skúseností som stále iba činný v pozadí, ale v podstate si ma povzbudil aby som v tej osvetovej činnosti nepoľavil. Dúfam, že mi vesmír dá dosť času na to, aby som mohol prejavil svoju vďačnosť aj širšiemu okruhu spolupracovníkov, pretože bez ich pomoci a porozumenia by sa nedalo konať ani to spomínané.
Takže ešte raz vďaka za celkom nečakané prekvapenie. Priateľsky pozdravujem Julo Forsthoffer