
V mojich úvahách som viackrát písal o tom, ako hlboko slovenskí ekonómovia analyzovali ekonomiku SR práve z hľadiska vstupu SR do EÚ, ba aj o tom, že EÚ nemá dobrý mechanizmus fungovania, ba nemá ani dielo, ktoré by definovalo ekonomické základy fungovania EÚ. A, žiaľ, dnes zažívame búrlivé obdobie EÚ v dôsledku vojny na Ukrajine.
Problém, ktorý indikuje nadpis, trochu objasním. Rektor EU Stern vymenoval 12 profesorov ako Radu starších Ekonomickej univerzity ako jeho poradný orgán. Vydávala zborník Alternatívne prístupy k riešeniu problémov ekonomiky SR a to v rokoch 1999 – 2012 stále pod rovnaký názvom, označených rôznymi číslami. Zborníkmi sme chceli vzdať hold ekonomickej vede vzniknutej na univerzite.
Zasadnutie Rady starších sme venovali aj Maastrichtskej zmluve a konvergenčným kritériám, ktoré Delorsov výbor kvalifikovane neformuloval a oprel ich o nič nehovoriace HDP.
Analyzovali sme aj vedecké články z anglických časopisov. Dôkladne sme sa zoznámili aj s dielom A Primer in European Macroeconomics od M. Gärtnera. Pripravili sme materiál na zasadnutie tripartity, ktoré viedol minister Mikloš. Zborník z roku 2006 má 161 s. formát A4 a má ISBN 80-225-2232-5. Bol venovaný rozboru a fungovaniu EÚ z rôznych strán, a čitateľ celého diela by zistil ako komplexne a súhrnne sme analyzovali aspekty jej fungovania. Sústredili sme sa na analýzu predovšetkým faktorov a zdrojov ekonomík EÚ. Pravidelné zasadnutia Rady boli venované aj rozborom ekonomickej situácie ekonomiky SR, čo v novom systéme po roku 1990, prednostne ekonomika potrebovala. RS sa však pravidelne venovala materiálom vlády. Stanoviská sme postupovali na Úrad vlády. Zborníky sme posielali nielen predsedom vlád, ale aj na všetky ministerstvá a ostatné štátne orgány. Posielali sme ho aj na všetky výskumné ekonomické ústavy a aj na výskumné ústavy SAV. Akad. Luby vysoko hodnotil jeho odbornú úroveň.
Naše názory boli ovplyvnené hlavne tým, že EÚ našej ekonomike neponúkla žiadne istoty a perspektívu, naopak, dovolím si povedsať, zničila náš priemysel a poľnohospodárstvo.
Čitateľa v dnešnej úvahe oboznámim s podstatnými tvrdeniami autorov.
- V. Balhar má nadpis K zodpovednosti Slovenska za úspech a kvalitatívny rozvoj Európskej únie. Nemôžem nespomenúť Abstrakt, kde hovorí účelom toho príspevku bolo zamyslenie sa nad problémami zodpovednosti Slovenska za úspech a kvalitatívny rozvoj Európskej únie. Slovensko sa už stalo členskou krajinou a z toho vyplývajú konkrétne záväzky a to v kontexte pre dlhodobú budúcnosť.
Spomeniem aj kľúčové slová: EÚ, kvalitatívny rozvoj, zodpovednosť za rozvoj, ekonomika SR, strategické možnosti. V diele píše, že SR svojim vstupom 1. mája 2004 rozhodlo o svojej novej rozvojovej stratégii – nielen pre najbližšiu budúcnosť – ale primárne pre koncepciu dlhodobej rozvojovej stratégie nášho sociálno-ekonomického kvalitatívneho rozvoja v rámci spoločenstva EÚ. Súčasne EÚ má v rámci geostratégie jednoznačne nelichotivú až zahanbujúcu charakteristiku: je v súčasnosti hodnotená ako politický a v podstate jednoznačne aj vojensko-strategicky veľmi malý aktér. EÚ musí získať zásadne nové dominantné postavenie EÚ v rámci globálneho sveta, plne zodpovedajúce svojmu dominantnému ekonomickému, presnejšie sociálno-ekonomickému postaveniu v rámci planéty ZEM.
- Druhým príspevkom je Hospodárstvo slovenskej republiky a EÚ, ktorý som napísal ja. Zásadnou je časť 4. Ekonomický rast a požiadavky Maastrichtských kritérií a v nej časť 4.2 Problém Maastrichtských kritérií. Delorsov výbor stanovil ako prvé kritérium konvergencie: dlh vlády nesmie prekročiť 60 % HDP. EÚ sleduje a hodnotí iba rast HDP. Problém však je vyjadriť ako sa v dynamike správa HDP a aj dlh, a aký je ich vzájomný vzťah, keďže limitujúcou hodnotou je 60 percent. Do platnosti prišli v novembri 1993 a ovplyvnili náš strategický rozvoj (vlastne všetkých krajín EÚ) tak som sa sústredil na konštrukciu dynamických modelov pre toto Maastrichtské kritérium (a predniesol som i na zasadnutí RS).
Medzi dlhom vlády (D) a národným príjmom (HDP, Y) je konkrétny ekonomický vzťah. Tých vzťahov je viac, mnoho. Uvažujme tieto bázické vzťahy medzi premennými ekonomického systému (hospodárstva), model 1:
Ako vidno, v tomto modeli národný príjem rastie konštantnou mierou rovnajúcou sa ß za jednotku času (rovnica 4.53) a miera rastu národného dlhu predstavuje fixnú proporciu z HDP, národného príjmu (rovnica 4.52). Čitateľ si môže vyriešiť model, uvediem iba graf, ktorý zobrazuje ich správanie. Vývoj veličín HDP a dlhu názorne vidieť na grafe:
Čitateľ by si mal graf prezrieť. Po preštudovaní zistí, že na grafe jasne vidno, že existuje bod, keď dlh prevýši hodnotu HDP.
Na to v EÚ zabudli.
Aby si čitateľ zreteľnejšie uvedomil problém rastu HDP a dlhu, ich možné dráhy, a uvedomil si hĺbku problémov riešenia kritéria, skonštruoval som ešte model 2 v časti 4.2 uvádzam aj konkrétne parametre modelu a píšem: Rozhodnime sa pre modifikáciu druhej rovnice modelu 1. Naším predpokladom bude, že národný príjem rastie (prvá derivácia) o konštantné percento (4.71). Rovnice modelu teda boli
Získať riešenie tohto modelu je o niečo ťažšie. Po preskúmaní rovnice (4.71) som sa rozhodol, na báze poznatkov z diferenciálneho počtu, a zvolil funkciu Y(t) = aebt. Po realizácii potrebných výpočtov som získal riešenie a zakreslil na graf:
Obrázok 4.13: Vzťah HDP a dlhu podľa modelu 2
Dynamika HDP a dlhu má celkom iný priebeh. Počas 7 období dlh neprekročil hodnotu HDP. Žiada si to konkrétnu hospodársku politiku.
Teda Maastrichtské kritéria neboli určené vedecky.
Prečo sa krajiny mali nimi riadiť? Poznajúc nedostatky ukazovateľa HDP sme už v roku 1969/70 komparáciu ekonomickej výkonnosti okresov SR urobili na báze metód známej diskriminačnej analýzy využijúc 72 ukazovateľov a získali stupeň ekonomického rozvoja okresu. EÚ nič také neurobila, hoc išlo iba o 25 krajín. Žiadali však kapitoly.
- Prokop Jurášek napísal príspevok Sebestačnosť v poľnohospodárstve EÚ. Píše: tento príspevok nazývame tiež „podmienečná sebestačnosť“. To preto, že síce máme k dispozícii údaje o klasickej sebestačnosti za pôvodných 15 krajín EÚ, nemáme však priemerné údaje o „klasickej“ sebestatočnosti za 10 nových krajín (až na malé výnimky). Nemôžeme preto vyčísliť „klasickú“ sebestačnosť za všetkých 25 krajín EÚ ako celku len v potravinách. Má časť 1. Niektoré vybrané spôsoby merania sebestačnosti. V tejto časti uvádza konkrétne výpočty za 11 produktov poľnohospodárskej výroby, rozoberá a hodnotí v nich podľa produktov jednotlivé krajiny. V zrnovinách získal takéto poradie krajín: Dánsko – 1 757 kg/ obyvateľ, Maďarsko – 1 236kg/ obyvateľ a Francúzsko – 1 024kg/obyvateľ. Priemerná svetová sebestačnosť je pomerne vysoká a činí okolo 65%, čo je ako v prípade mäsa čim mlieka. Máme vo všetkých troch prípadoch na mysli porovnanie sveta s priemerom krajín EÚ.
- Michal Leščišin má príspevok Eurotrendy v rozvoji inovatívnej ekonomiky. Kľúčové slová uvádza tieto: inovatívnosť, poznatkovo orientované firmy, znalostný manažment, Európska charta kvality, excelentná kvalita, inkubátorské procesy, podnikateľská výnimočnosť EFQM, obslužné a znalostné služby. A uvádza, že poznávať a prognózovať vývojové trendy predpokladá analýzu predovšetkým faktorov a zdrojov, ktoré perspektívny rozvoj determinujú, predurčujú. Jedným z rozhodujúcich prostriedkov ekonomickej perspektívy je sústavná inovácia výroby, služieb a ostatných ekonomických aktivít, ktoré vytvára. Inovatívna ekonomika prednostne vyžaduje rozvoj vedy, výskumu, vzdelávacích kapacít, rozvoj heuristických kreatívnych metód a iných podmienok pre inovatívnu výrobu. Teda toto sme očakávali. aj od EÚ, aby poznala zdroje a ich vplyv ďalší ekonomický rast.
- Otto Sobek má príspevok Medzigeneračná solidarita a rozdeľovacia politika. V Abstrakte píše: v príspevku rozoberáme závažný problém sociálneho zabezpečenia obyvateľstva. S týmto problémom zápasia aj vyspelé ekonomiky. Najskôr skúmame problém starnutia a potom analyzujeme súčasný systém SR – prvý a druhý pilier. Zistili sme, že výhody dnešného systému nie sú jednoznačné. Uvádza, že výbor EÚ pre sociálnu ochranu a výbor pre hospodársku politiku vypracovali v roku 2001 spoločnú správu pre koordináciu dôchodkovej politiky. V tejto správe odporúča 1. zabezpečiť, aby starší ľudia neboli ohrození chudobou a dosahovali primeranú životnú úroveň. Uvádza spolu až 10 odporúčaní. Bod 10. zabezpečiť transparentnosť a prispôsobivosť dôchodkových systémov. Zvýrazním ešte toto tvrdenie: nedostatkom týchto zásad (ako ostatne všetkých podobných zväčša kompromisných deklarácii) je, že sú formulované všeobecne a nedávajú konkrétnu odpoveď na to, ako by mal dôchodkový systém vyzerať. O pokuse (tak napísal autor) José Piňeru napísal: ako presvedčený neoliberál vypracoval a presadil dôchodkový systém, ktorý predstavuje prakticky jeho (čiastočnú) privatizáciu.
- Sojka má nadpis O vplyve Eura na zahraničný obchod a ekonomiku. V Abstrakte píše: V príspevku rozoberám možný vývoj zahraničného obchodu po prijatí eura. Nadväzujeme na výskum známeho ekonóma A. K. Roseho. Analyzujeme štáty, ktoré už dnes patria do Európskej menovej únie a štáty, ktoré nie sú členmi EMU. Dátovú bázu sme prebrali z internetu. V tabuľke 1. HDP za 15 štátov EMU / v mil. €) a uvádza HDP rastie v priemer 2,15% ročne v stálych cenách a okolo 4,35 percent ročne v bežných cenách pri cca 2,2 percentnej inflácii. Spolu má analyzovaných 13. tabuliek. Časť 4. Ekonometrická analýza sa venuje kvantifikácii vplyvu jednotnej meny na objem exportu resp. HDP a to pre 15 štátov EMÚ a pre 12 štátov EMÚ.
Z jeho záveru uvediem: V štúdii sa porovnáva tempo rastu exportu z 15 a 12 štátov EMÚ s 10 (prístupovými) štátmi EÚ. Je zaujímavé, že tempo rastu v 10 štátoch EÚ je vyššie ako (9,75 percenta) ako tempo rastu 15 resp. 12 štátov EMÚ (6 percent), hoci sa dal naivne očakávať opačný výsledok. To protirečí tvrdeniu A. K. Roseho o vysokom tempe rastu exportu medzi štátmi s rovnakou menovou jednotkou.
- Drahoš Šíbl má príspevok s nadpisom Európska ústava a budúcnosť EÚ. V Abstrakte hovorí: v príspevku rozoberáme problémy v EÚ a to v spojitosti s ústavou.. Poukazujeme na tie požiadavky, ktoré sú úzko späté s podnikateľským prostredím, ktoré umožňuje optimálne rozvíjať národné reprodukčné procesy a posilňovať podnikateľské istoty.
V časti 1.1 Impulz smerujúci k vytvoreniu Európskej ústavy zhodnotil 50-ročný vývoj EÚ. Časť 1.2 Obsah Európskej ústavy dôkladne rozobral jej časti. V časti 2. Pozitívne ohlasy na obsah Európskej ústavy porovnal právo Európskeho spoločenstva a právo Európskej únie. V časti 3. Negatívne ohlasy na obsah Európskej ústavy kde predovšetkým rozobral názory odporcov prijatia Európskej ústavy.
Zo záveru vyzdvihnem tvrdenie: Aj keby sa napokon nepodarilo , s jej obsahom by mal byť oboznámený každý občan Európskej únie oboznámený. Je natoľko závažný, že v tom prípade by okolnosti viedli k hľadaniu nových ciest, ako ho realizovať.
- Vincent Sniščák má príspevok Naše možnosti v rozvoji cestovného ruchu v nových podmienkach. V Abstrakte hovorí: Slovensko má všetky základné predpoklady pre efektívny rozvoj cestovného ruchu. Už v 30-tych rokoch minulého storočia skupina vzdelancov kvalifikovane poukazovala na naše možnosti v tomto smere. Aj následkom vplyvu objektívnych činiteľov doteraz tieto možnosti neboli a nie sú využité. Príspevok veľmi stručne mapuje doterajší vývoj, kriticky hodnotí najme formuluje úlohy v tomto smere pre súčasnosť aj budúcnosť.
Dôležitý rozbor urobil v časti 2. Globalizačné a integračné tendencie. Píše, že Krausová N. uvádza, že žijeme vo svete v ktorom sa už dvíha mohutná vlna nespokojnosti s liberálnou globalizáciou bez hraníc a bez zákonov. Uvádza aj to, že Hlušek, J. v Kultúre uvádza, že Stiglitz J. E. (laureát Nobelovej ceny za ekonómiu v roku 2001) vyhlásil, že neoliberálny ekonomický model stroskotal a že vo svete sa = jasne = črtá čosi nové – ekonomický model, ktorý zhodnocuje úlohu štátu v ekonomike krajiny a jeho kontrolu exploatácie prírodných zdrojov.
O tom, že slovenskí ekonómovia mali hlboké ekonomické znalosti a prehľad hovorí aj zoznam literatúry pod príspevkami.
Iba škoda, že ich ekonomické znalosti neboli využité.
Záver
Profesori Ekonomickej univerzity sa riadili tým, že veda musí byť zodpovedná, to znamená postupovať eticky, čestne a s cieľom posúvať poznanie na prospech ekonomiky, jej občanov. Mali vlastné skúsenosti ako autori významných ekonomických diel, ba aj angažovanosti v hospodárskom živote SR v minulom období. Ich zodpovednosť a schopnosť určiť, aké budú mať účinky konania tvorcov politiky EÚ na perspektívne spávanie ekonomického systému SR bola založená na ich znalostiach. O dôkladnej, hlbokej a vedeckej analýze fungovania EÚ už hovoria samotné nadpisy a podnadpisy príspevkov autorov. O to vážnejšie sú poznatky autorov priamo v príspevkoch.
EK nemôže byť majstrom rečí, výhovoriek a vyhrážok.
Úradníci EÚ a aj europoslanci uskutočňujúc zmeny musia rozumieť správne a jasne skutočnému stavu ekonomických pomerov a skutočným potrebám nášho obyvateľstva, ale aj obyvateľstva krajín EÚ. Mali by rešpektovať vážne ekonomické poznatky predstaviteľov ekonomickej vedy.
V EÚ by vôbec nemala prísť do úvahy nadvláda hociktorého národa, hoc sa v EÚ používajú rôzne jazyky. Predseda EK, myslím si, by sa mal zúčastňovať na zasadnutiach vlád, kde sa prerokovávajú všetky dôležité udalosti, takže by získal dobrý prehľad o najdôležitejších prostriedkoch pre správu štátu aj EÚ.
Inak sa z Bruselu dá usmerňovať ekonomiky EÚ iba byrokraticky. (Predseda RS sa mohol zúčastňovať zasadnutí vlády SR s poradným hlasom).
Byrokratickú prácu teda treba rozšíriť o poznatky o štáte, brať ju veľmi vážne, funkcionári aj europoslanci mnoho hodín denne čítať spisy a aj vedecké diela, ktoré obohacujú doterajšie ich poznatky, hlavne poznatkami ekonomických vied.
Predseda EK je vážna úloha a plnenie povinnosti smerom k krajinám musí byť prvoradé, ctiť si veľkosť a vážnosť funkcie a svojej úlohy. To musia aj europoslanci a nie sa hádať.
Aj p. A. Dubček a p. G. Husák chodili v rokoch 1967/9 na VŠE konzultovať s profesormi Pavlendom, Kočtúchom, Sojkom a Feriancom. Dobre boli oboznámení aj s výpočtami stupňa ekonomického rozvoja okresov SR.
Prof. J. Husár
Bratislava 12/6/2025
Pán profesor, prečítal som si Vašu stať hneď, ale odpovedám až po dlhom čase: ukladám si Vaše články „pre budúce generácie“, lebo pre tú dnešnú fungujúcu v politike je to „hádzanie perál sviniam“ ( a nech to neberú osobne…politika to dnes nevie zužitkovať, tie perly),,,inak, stalo sa v 21.storočí s ekonómiou to, čo kedysi v rannom stredoveku s kresťanským učením – uzurpovali si ju mocensky. Dnes ekonómia = politika a čo politik, to „ťažký nobelovský vedec“ …
Peter,
musím to obohatiť, lebo Ty to budeš hlboko vnímať, v roku 1965 vyšla v Bratislave na tú dobu a situáciu v krajinách RVHP svojím spôsobom originálna učebnica Politickej ekonómie socializmu, ktorú vypracoval kolektív vedený V. Pavlendom. Bola všeobecnou ekonomickou teóriou. Definovala princípy fungovania socialistickej ekonomiky. Originálne už bolo zloženie autorského kolektívu, lebo na rozdiel od dovtedajšej sovietskej tradície v ňom neboli len učitelia z Katedry politickej ekonómie VŠE. Popri nich sa na príprave učebnice výrazne podieľali také uznávané ekonomické osobnosti ako J. Ferianc, H. Kočtúch, Z. Hába, L. Klinko a J. Rosa. Vďaka tomu, že prof. Pavlenda sa rozhodol do spracovania ekonomického diela zapojiť nielen čistých politekonómov, bolo možné učebnicu koncepčne obohatiť a prekonať dovtedy prevládajúci schematizmus sovietskych učebníc. Spomenutí ekonómovia sa stretli v pravý čas. Pred dnešnými ekonómami, musím napísať, stojí otázka, či reťazec otrokárstvo – feudalizmus – kapitalizmus končí? Slovenskí ekonómovia, ale aj ekonómovia Juhoslávie hľadali pokračovanie tohto reťazca, sily sveta tomu zabránili. Ale čo je dôležité, aj O. Šik aj V. Pavlenda zastávali súčasne ako vedci aj vysoké funkcie. Pavlenda bol tajomníkom ÚV KSS pre ekonomiku.
Hoc sa na VŠE prednášala medziodvetvová analýza, za Slovensko sa nezostavovala I/O tabuľka. Presadili sme, aby ju Slovenský štatistický úrad konštruoval. Stalo sa to v roku 1969. Pre potreby hlbokej analýzy vzťahov som skonštruoval dvojregionálny I/O model, ktorého jadro je v prílohe v mojej knihe a navrhli sme ho používať na analýzu vzťahov českých zemí a Slovenska. Neexistencia údajov nedovoľovala ho reálne v tých rokoch naplniť údajmi. Teória bola. Vzyžili sme ju v projekte, ktorý sme mali s univerzitami v Holandsku, Maďarsku, Poľsku a Rumunsku na konštrukciu matice spoločenského účtovníctva. Zásadný materiál pre predsedu vlády.
Peter,
Práve si napísal o politikoch, ozaj by si mali prečítať tieto materiály z Pavlendovej knihy Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR.:
Prílohová časť
I. Stranícke materiály o ekonomických základoch riešenia národnostnej otázky v československých podmienkach
II. Vybrané dokumenty šesťdesiatych rokov, upravujúce pôsobenie slovenských národných orgánov
III. Názory a skúsenosti z riešenia oblastnej problematiky – u nás i v zahraničí
K tejto „Reminiscencii“ niekoľko faktov:
Vážený pán inžinier,
Iste ste do komentáru stelesnili vlastné skúsenosti. Slovenskí ekonómovia problém vyrovnávania riešili vedecky už v roku 1963, aj metodologicky, aj výpočtovo, kde sme využívali diskriminačnú analýzu.. Slovenskí ekonómovia majú významné diela. Upozorním iba na dielo Prof. Pavlendu, ktorý v roku 1969 napísal svoje najzásadnejšie dielo a v tejto kapitole ukázal čo treba riešiť, hlavne atribúty:
Tretia kapitola Realizácia hlavných atribútov medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
I. Východiskové poznámky metodologického rázu
II. Realizácia prvého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
III. Realizácia druhého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
IV. Realizácia tretieho atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
Už toto indikuje, čo sme čakali od EÚ. A práve v uvedenej úvahe slovenskí ekonómovia na to poukázali. Ozaj sme čakali aké atribúty mali ekonomiky EÚ pred našim vstupom, čo odborne spomenutí profesori vyjadrili. Veď sme vraj zaostávali. Ako? V čom? Veď koľko bolo zničených našich podnikov po roku 1993. Čakali sme, čo profesori napísali, aká bude vyspelá, vyvinutá, rozvinutá ekonomika SR po vstupe do EÚ. Ekonómia a riadenie nie je o vnucovaní, ekonomika je o poriadku. Veľký český ekonóm prof. K. Engliš, dvakrát minister financií a raz guvernér národnej banky, napísal dielo Soustava národního hospodářství s podtitulom Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Za hospodársky ideál pokladal uspokojenie ľudských potrieb. Bol zástancom teleologického výkladu všetkých hospodárskych javov.
Dnes sme na to zabudli a máme chaos. My sme už v rokoch po roku 1965 riešili problémy dynamického rozvoja, o čom hovorí dielo prof. Sojku Ekonomická dynamika a rovnováha.(1970) Nič také nám neponúkli. Nerobili to ani vodcovia po roku 1993. Dnes vôbec nevedia dať smer, ktorý pekne načrtol prof. Leščišin. Ako využijeme AI? Čií budeme uvažovať o výrobe metlí?
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, bohužiaľ, je škoda Vášho času a Vašich myšlienok, keď píšete o odbornej úrovni Europarlamentu a Európskej komisie. Veď len v predchádzajúcom období v Bruseli zvolili za podpredsedu z návrhu progresívnej frakcie Michala Šimečku. Dávali ho za príklad nového perspektívneho politika pre celú Európu. A on nám do očí povie, že kým bude predsedom vlády Fico, tak jeho strana bude škodiť…
Kým v Európe vládnu takíto bezcharakterní jedinci bez kúska spoločenskej zodpovednosti, tak nikto z nich ekonomickej vede nebude venovať pozornosť. Nemajú záujem.
Pán dokor,
musím iba zopakovať. Profesori Ekonomickej univerzity sa riadili tým, že veda musí byť zodpovedná, to znamená postupovať eticky, čestne a s cieľom posúvať poznanie na prospech ekonomiky, jej občanov. Mali vlastné skúsenosti ako autori významných ekonomických diel, ba aj angažovanosti v hospodárskom živote SR v minulom období. Ich zodpovednosť a schopnosť určiť, aké budú mať účinky konania tvorcov politiky EÚ na perspektívne spávanie ekonomického systému SR bola založená na ich znalostiach.
Verím, že nielen ja si spomínam či na prof. Balhara, ktorý mi prednášal ekonomiky ZO a bol aj dekanom,či n a prof. Sojku, ktorý študoval aj v USA aj v ZSSR a ozaj obetovali svoj život štúdiu a v prospech ľudí SR.. Oboch som dobre poznal. Oba konzultovali aj vládam v SR počas ich aktívneho života.
Dnes ako ste napísali sa skôr hanbíme, čo sa deje nielen u nás, ale aj v europarlamente, ten Šimečka je iba jeden spomenutý príklad.
Ďakujem
jhusár
Veľmi mi je ľúto úsilia toľkých vzdelaných a angažovaných odborníkov v snahe pomôcť účelnému fungovaniu Slovenska a Európskej únie.
Obávam sa, že sa problém už dávnejšie posunul z priestoru racionálneho posudzovania a otvorenej diskusie o politických a hospodárskych riešeniach lapidárnej krízy euroatlantického konceptu. Prax ukazuje, že sa ich politici a investori dostali do pasce vlastných predsudkov, ambícií, na ktoré nemá Západná Európa kapacitu a ani inovačný potenciál a reality technologickej revolúcie 21. storočia. Kultúrny (v zmysle civilizačný) euroatlantický koncept vychádza z predstavy, že je možné si ešte stále udržať exkluzívne postavenie koloniálnych centrál, uchrániť ukradnutý kapitál (akumulovaný od od Rímskej ríše, cez križiacke výpravy až po holandskú, španielsku, portugalskú, britskú lúpežnú kolonializáciu Afriky, Ázie a Ameriky).
Tvrdím, že aj politickú súťaž so sovietskym modelom rozhodla, najmä táto výhoda – zločinmi získaná kapitálová výbava Západu!
Západ nie je ochotný sa vzdať svojho exkluzívneho postavenia, ale globalizácia a informačná revolúcia, menia parametre, stále viac integrovanej, svetovej ekonomiky. Chaotické riešenia (Trumpove snaha oddialiť bankrot, Greendeal a sankcie EU zdražujúce energetické a surovinové vstupy) a pokus asanovať úpadok militarizáciou, sú potvrdením vyššie uvedenej úvahy.
Pán inžinier,
najskôr musíme toto skonštatovať:celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2025 sa rozpočtujú sumou 27 620 827 091 eur. Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2025 sa určujú sumou 33 899 538 438 eur. (2) Schodok štátneho rozpočtu na rok 2025 sa určuje sumou 6 278 711 347 eur.
Automobilke VW výrazne klesol zisk na jej kľúčovom čínskom trhu. Dodatočné vysoké náklady vznikli okrem iného aj v dôsledku zatvorenia závodu Audi v Bruseli. Prevádzkový zisk skupiny klesol o 15 % na 19,1 miliardy eur. Na druhej strane sa obrat zvýšil o necelé jedno percento na 324,7 miliardy eur. Spoločnosť oznámila, že dividendu za minulý rok zníži o 30 % na 6,35 eura.
Slovenskí ekonómovia očakávali to, čo môj profesor, u ktorého mám skúšku napísal vo svojej viac ako 400 stranovej knihe:
Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
I. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
II. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
III. Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
Neobjavil som takú knihu v EÚ. Teda my sme mali celkom konkrétne predstavy, ako máne vstúpiť do EÚ, čo očakávame.. Eurokomisar pre rozšírenie EÚ iste o tom ani nevedel. Žiaľ nevedeli to ani naši revolucionári a tak sa začali pripravovať kapitoly a bolo ich hádam 29..
A zopakujem: V EÚ by vôbec nemala prísť do úvahy nadvláda hociktorého národa, hoc sa v EÚ používajú rôzne jazyky. Predseda EK, myslím si, by sa mal zúčastňovať na zasadnutiach vlád, kde sa prerokovávajú všetky dôležité udalosti, takže by získal dobrý prehľad o najdôležitejších prostriedkoch pre správu štátu aj EÚ.
Ďakujem
jhusár