Dostal som knihu Esencionalizmus zamerajte sa na to podstatné od G. McKeowna. Pri jej čítaní som si položil otázku čím začať na Slovensku, čo je podstatné? Predovšetkým tým, aby sa v NR SR poslanci prestali konečne hádať. Opozícia nie je konštruktívna, nepredložila nič podstatné, iba organizuje demonštrácie, čo nie je esencionalizmus. A tak máme parlamentné turbulencie.
Mali by sme vedieť to, kam pôjdeme. Máme novú vládu a parlament. Je to ich úloha. Parlament však nerieši, čo ekonomika SR potrebuje, poslanci sa iba hádajú. D. Ricardo, ako člen Dolnej snemovne v Anglicku , sa zasadzoval za slobodný obchod. Schvaľovali obilné zákony a Ricardo sa v parlamente pokúšal objasniť možno jeden najzložitejší a najrozporuplnejší princíp ekonómie, odvtedy označovaný ako Ricardov zákon relatívnej výhody. Bohužiaľ len málo politikov si vtedy aj dnes dovolí riadiť sa týmto zákonom. V dôsledku toho sú dejiny svetovej ekonomiky zamorené uvaľovaním kvót, colných taríf a obchodnými vojnami. Nebudem ho rozoberať.
Vidím aj iný problém.
Ekonomický vývoj posledných 50 rokov je však iný ako ho predvídal otec ekonómie D. Ricardo. Opísala to D. Moyová v knihe Kterak Západ zabloudil 50 let ekonomického bláznovství – a neúprosná rozhodnutí, které nás čekají. Je známy aj tento výrok: „Dnes som videl neuveriteľnú vec,“ povedal Mark Twain, „totiž politika, ktorý mal ruky zastrčené vo vlastných vreckách“. A nemôžem neuviesť, že v roku 1986 dostal Nobelovu cenu za ekonómiu M. Buchanan, zakladateľ ekonomickej školy verejnej voľby. Sám hovorí, že je schopná vysvetliť mnohé hospodárske a politické problémy: prečo neustále trpíme deficitmi rozpočtu; prečo sa v spoločnosti množia skupiny majúce svoje „vlastné záujmy“; prečo raste moc a vplyv byrokratov, hoc každá vláda, či prezident sľubujú, že ich udržia na uzde? A nakoniec – prečo vládni úradníci často chránia záujmy podnikateľov a nie spotrebiteľov?
Mnoho ekonómov chápe politiku ako obťažujúcu, nepochopiteľnú a mimoekonomickú prekážku stojacu v ceste dobrej hospodárskej politike. Posolstvo školy verejnej voľby je veľmi jednoduché: ak sú biznismeni egoisti, orientovaní na svoj zámer, prečo by sme nemali predpokladať, že vládni úradníci sú jednoducho “politickými podnikateľmi“. Ekonómia teda dávno rieši problémy, ktoré trápia aj nás.
Teraz hlbšie. Sledovanie správania ekonomického systému bolo aj u nás aj v EÚ redukované iba na vyčíslenie hrubého domáceho produktu (HDP). Jeho projekcie do budúcnosti sú zbytočné, lebo nevime kde a ako. Verím, že súčasný parlament a vláda si to uvedomia, ako Ricardo. Ekonomická veda má jasný obraz, predstavu o tom ako je ekonomický systém konštruovaný a ako funguje. Eurostat vydal metodiku Eurostat Manul of Supply, Use and Input-Output Tables, ktorá uvádza, citujem: „I/O tabuľka predstavuje najdetailnejší obraz ekonomiky. Poskytuje detailnú analýzu procesu výroby a použitia tovarov a služieb ako aj príjmu generovaného v procese výroby, Tabuľka je oveľa komplexnejšia ako väčšina inej štatistiky a jej konštrukcia je výzvou“.
Čitateľ vidí jej tvar tu:
Input – output tabuľka vytvára základ hospodárskeho myslenia, je preň podnetom, je nástrojom tvorby hospodárskej politiky. Totiž hospodárske deje sa konajú, odohrávajú aj v čase. Treba teda nášmu žiadanému obrazu fungovania ekonomiky dať aj perspektívu času, nielen čo sa deje v určitom roku (2023), čo dnes rieši ekonometria. Tvorca politiky musí jasne vidieť činitele určujúce správanie ekonomiky v prítomnosti a aj v budúcnosti. O tom musí vedecky rozhodnúť, teda na báze vedy a aj skúseností. Vplyv predstáv tvorcu o budúcnosti pôsobí na všetky hospodárske diania, javy nie HDP len 1 číslo. I/O tabuľka zobrazuje všetko zásadné, podstatné. Čitateľ by si nižšie uvedenú I/O tabuľku mal starostlivo preštudovať, všetko je slovne opísané.
Kto pozná vzťahy a súvislosti v I/O tabuľke, tak jej analýzou získa nielen spomínané HDP a to dvomi spôsobmi, pomocou dvoch definícií, ale aj detailnú analýzu ekonomiky, jej problémov, ako bázy tvorby politiky.
Tabuľka má 3 odvetvia ekonomiky. Prvé, čo čitateľ v nej vidí, je to, či je ekonomika v rovnováhe. Odvetvie v prvom riadku, poľnohospodárstvo, vyrobilo produkciu v hodnote 3050 jednotiek, čo sú jeho príjmy. Výdavky, ktoré vidíme v prvom stĺpci boli tiež v rovnakej výške. Teda je v rovnováhe. Nerovnováha indikuje korupciu. Analogicky ostatné dve odvetvia.
V ekonomike je najmenej toľko rovnováh koľko je odvetví.
HDP v nej ľahko zistíme, či vypočítame, je súčtom pridanej hodnoty a tá je v riadku 8 a stĺpci 4 (3530). Túto hodnotu získame aj ak od veľkosti konečnej spotreby v riadku 4 a stĺpci 9 (4330) odpočítame dovoz v riadku 9 a stĺpci 4. Čitateľ by si však mal všimnúť z čoho všetkého sa skladá hodnota 4330, a teda vidí detaily, ako vzniká HDP, aké sú tam konkrétne finančné toky, napríklad export podľa odvetví. To nezískame púhou projekciou HDP z časového radu za niekoľko období; to je úplne zbytočné.
Pozrime si ešte saldo zahraničného obchodu, export mínus import, ktoré je 970 mínus 800 = +170. Iba za poľnohospodárstvo saldo činí 90 – 80 = 10. Avšak poľnohospodárstvo má aspoň štyri pododvetia: živočíšne výrobky; rastlinné výrobky; tuky, oleje, vosky a nakoniec potraviny, nápoje a tabak. Nie každé muselo mať pozitívne saldo, hoc celkové saldo je + 10. To časový rad HDP neposkytuje.
Potrebovali by sme to však pre tvorbu hospodárskej politiky vedieť. Ďalšiu analýzu nebudem robiť.
Vláda, ale aj EÚ teda potrebuje I/O tabuľku pre tvorbu hospodárskej politiky; v nej zistí čo a ako a to za všetky krajiny. Je to tak ako keď sa majiteľ záhrady pozrie na záhradu a hneď vie, či potrebuje motyku a či hrable.
Záver
Ekonómia je veda, aj ona hľadá pravdu, snaží sa pochopiť ekonomický svet v jeho komplexnosti – aj ekonómia všetko robí na základe faktov. Input – output tabuľka vytvára základ hospodárskeho myslenia, je preň podnetom, je nástrojom tvorby hospodárskej politiky, ktorú robí vláda.
Náš model malej a otvorenej ekonomiky orientovanej na automobilový priemysel naráža na svoje limity.
Vládu čakajú neúprosné rozhodnutia. Musí ich oprieť o nástroj, nie ľubovôľu poslancov. Ekonomika nie je svet bez ladu a skladu. V úvahe som poukázal na to, že štruktúra modelu ekonomiky slúžiaca na rozhodovanie je podstatná pre jeho úspech.
Eurostat pripravil dôkladnú metodickú bázu input-output analýzy. Vládni ekonómovia by ju mali akceptovať a aplikovať. Musí byť dostatočne podrobná, lebo tým je reprezentatívnejšia a vhodná pre odhad aj budúceho správania sa ekonomiky. Tak budeme vedieť, kam, kde pôjdeme. Aj ekonomická sloboda má hranice.
Vláda je dnes na rázcestí; musí vedieť kde a ako.
Prof. J. Husár
Bratislava, 16/1/2024
Pán profesor, milý Jarko,
rád čítam Tvoje ekonomické zamyslenia, v podstate návody, metodiku riešenia ekonomiky (na Slovensku). Žiaľ adresár, ktorý tieto rady by mohol a mal využiť, akoby neexistoval. Obnova vládnucich štruktúr, intelektuálne i mravne, v kontexte predchádzajúceho vývoja, i vonkajších súvislostí, je pravdepodobnostne porovnateľná s tým biblickým o ťave a uchu ihly. Ale aj napriek tomu je potrebné v tomto snažení pokračovať, aby nemali pokoja, a ako povedal jeden z klasikov: Z iskry vyšľahne plameň. S Novým rokom, Tebe aj Tvojim čitateľom. Michal
Milý Michal,
som rád, že si jednoznačne povedal, čo treba robiť s hospodárskymi poznatkami. Hospodárstvo nie je chaos. Mrzí ma úroveň ovládania ekonomických vid hlavne u poslancov, ktorí majú ekonomické vzdelanie. Hospodárske javy sú veľmi rôznorodé. Stačí si uvedomiť, čo sa stane na Slovensku za jeden deň, podniky vyrábajú, spotrebitelia nakupujú a tvorca hospodárskej politiky musí stanoviť hospodárske ciele a všetko toto treba dať do zrozumiteľnej polohy, čo vidieť na uvedenej I/O tabuľke. Aj praktici, aj politici potrebujú vedu a jej poznatky.
Neviem, či moje úvahy budú iskrou, ale metodika, ktorú urobil Eurostat musí byť bázou, základňou ekonomickej politiky EÚ, inak iba tápe, o čom sme sa za 20 rokov ozaj presvedčili. Potešilo by a ak by naši europoslanci boli iskrou zmeny správania sa ekonomického systému EÚ, jeho vedeckého riadenia, nie politikárčenia.
Ďakujem Ti
jarko
Milý Jarko Husár,
ďakujem Ti za avízo ďalšieho textu, už som ho videl dokonca aj s 3 diskusnými príspevkami:
Takže aby som to uzavrel: chýba nám organizácia na úrovni „štátnej plánovacej komisie“, ktorá by mala na starosti aktualizácie aj stratégie, ale musela by mať vytvorený program, plán, čo vlastne chceme dosiahnuť, alebo či chceme trvalo zostať v područí nadnárodných korporácií. To je kľúčová otázka bez ktorej sa štát nevie pohnúť, lebo – ako Ty vravíš: nepozná ani čo chce, ani ako chce, ani kedy, ani akými prostriedkami (ale veď to bol cieľ Mikloša I Dzurindu).
Veď čo je platný v novinách takýto srdcervúci postreh ak sú ruky rozhodovania o realite a krokoch na ich dosiahnutie sú celkom zviazané gordickým uzlom?
Slovenský agrosektor nedokáže nachovať ľudí. Naša závislosť od dovozu je obrovská a stále sa zvyšuje Tento výsledok vyplýva z výrobnej štruktúry nášho poľnohospodárstva. Vyrábame „lacné“ obilniny a olejniny, ktorých máme prebytok a časť ich produkcie tak musíme vyvážať za nízke svetové ceny na ďalšie trhy. A keďže chováme menej hospodárskych zvierat, ako potrebujeme pre potravinovú sebestačnosť, a nepestujeme ani dostatok ovocia alebo zeleniny, časť tejto produkcie, naopak, dovážame.
S výrobkami zo zahraničia dovážame nielen potravinu, no najmä prácu týchto poľnohospodárov a potravinárov, ich upravený vidiek a istým spôsobom aj ich blahobyt. Utekajúce milióny eur. Najsmutnejšie na celom hodnotení záporného salda je skutočnosť, že až 60 percent z dovážaných potravín patrí do skupiny takzvaných nahraditeľných, čiže si ich vieme bez problémov vyprodukovať a spracovať sami.
https://aktuality.sk/clanok/4s3TNRi/slovensky-agrosektor-nedokaze-nachovat-ludi-nasa-zavislost-od-dovozu-je-obrovska-a-stale-sa-zvysuje/ (12.1.2024)
Milý Julko,
som veľmi rád Tvojmu veľavravnému komentáru. I/O tabuľka v úvahe obsahovala iba 3 odvetvia. Ak si všimneš tabuľku Eurostatu, tak zistíš, že ako 3. odvetvie uvádza služby. Naša I/O tabuľka v roku 1989 mala 300 odvetví, teda v tom „štvorci“ bolo 90 000 údajov, čiže obrovská detailizácia, čo mala EÚ využiť na prognózovanie našej ekonomiky, jej zosúladenie s ostatnými ekonomikami v rámci EÚ a nie likvidovať naše podniky, my sme stratili trhy a neponúkli nám náhradu. Naša ekonomika sa nerozvíjala, ale upadala.
Je veľa druhov služieb a pre každú môžeš mať stĺpec a riadok. Dôležitý je ten štvorec ktorý zobrazuje vzťahy medzi odvetviami – vidíš akú hodnotu odovzdalo poľnohospodárstvo samé sebe a koľko išlo do iných odvetví. Teda vidíš i n t e a k c i e medzi odvetviami, čo nijaké štatistika nevykazuje, ale dôležité je, že práve túto maticu využil Leontiev na svoj model a ten slúži na prognózovanie, čo by mala robiť, ako hovoríš, plánovacia komisia. Ale I/O tabuľka dovoľuje mať aj pre export veľký počet stĺpcov (do koľkých krajín vyvážame) a dovoz, riadok by mohol mať toľko riadkov z koľkých krajín dovážame, teda veľká detailizácia. Model potom môže vyčíslovať aký bude dôsledok dovozu na ekonomiku, na jej štruktúru odvetví a pokles produkcie našich odvetví, čo zasiahne ľudí. V úvahe som práve spomenul, že v riadku poľnohospodárstva ozaj nestačí mať iba prehľad o celkovom exporte, či importe a uviedol som ich hrubé členenie, ktoré napr. používa SPPK. Údaje, ktoré si pripojil sú priam zarážajúce. D. Ricardo by sa iste bol ako poslanec ozval. Ozval sa pri ich obilných zákonoch a definoval paradox, ktorý je po ňom pomenovaný. Ktorý z ekonómov poslancov sa pri rozpočte ozval a presvedčil tým, že zlepšil I/O model? Z modelu by vyšlo aj to, koľko pracovníkov dovoz posiela medzi nezamestnaných. Literatúra taký model pozná. My nechápeme ekonomiku tak, že treba budovať hospodársky ideál, ale umožniť prienik zahraničiu.
Julko,
ďakujem Ti pekne
jarko
Prof. Husár vidí všetko jasne. Ekonomika má byť v rovnováhe. My sa stále zadlžujeme lebo sme si na to zvykli. Nemáme – požičiame si – a kolesá sa krútia ďalej. Ale kto bude splácať? Ako? Z čoho? Ekonomika nabrala trend stále rastu – stále viac, stále vyššie a to je tá najväčšia chyba. Mne raz jeden odborník – keď som mala na sebe starý sveter ktorý „nosím už sto rokov“ a tým som sa chválila – povedal, že že škodím ekonomike. Brzdím ekonomiku!!! keď si nekúpim každý rok nový sveter! Beriem ľuďom prácu! Zvyšujem nezamestnanosť! Atď. Viac a viac!!! Na toto sme si zvykli ako na božie prikázanie: Viac! Stále viac a viac nafukovať bublinu ekonomiky!!! A prečo? Aby KTOSI mal ZISK!!! Nafukovať až kým to celé nepraskne!!! Na to je predsa akýsi ekonomický zákon o kvantite – ktorá po dosiahnutí hranice MÁ DAŤ- DAL nutne musí prejsť na „novú kvalitu“ ľudského myslenia. Tu treba začať na samom spodku spoločnosti – u spotrebiteľa. Odvykli sme si šetriť. Zleniveli sme a spohodlneli. Odtrhne sa gombička z blúzky-košele ale my ju neprišijeme – veď kde teraz vôbec dostať kúpiť obyčajnú gombičku? – zahodíme celú blúzu-košeľu a kúpime novú… Odpadové koše sú plné potravín ktoré ľudia zbytočne nakúpili a vyhodili… Tak isto vyhadzujeme „staré oblečenie“ ktoré je ešte celkom dobré ale nám sa už zunovalo… Vidí sa mi, že tu pomôže už len aby to prasklo totálne. Upadnutie do biedy akú generácie po II. svetovej vojne ešte nezažili. Až to praskne, potom bude zbytočné zalamovať rukami nad ľudskou hlúposťou.
Vážená pani Slezáková,
ďakujem za, pre mňa, podnetný pohľad, či už ide o rast a či o zisk. Ozaj treba rozlišovať rast ekonomiky a rozvoj ekonomiky. Rast sledujeme cez rast HDP. Čo nám povie, akú informáciu získame, keď ŠR SR vyčísli, že HDP vzrástol o 2 percentá? Nevieme, čo sa v ekonomike stalo, aký bol jej r o z v o j, napríklad, že pluh už neťahajú kone ale traktor. Už dlho vieme, že zisk je zlé kritérium. Hospodársku politiku, menovite fiskálnu politiku treba oprieť o iné veličiny. Ekonomická analýza (čo vyplýva aj z I/O tabuľky musí odpovedať na otázku ako jej opatrenia (napr. zvýšenie daní) ovplyvní hodnoty tých makroekonomických veličín, ktoré hovoria o rozvoji, ako je blahobyt, zamestnanosť, národný príjem, output ekonomiky ceny tovarov, či až platobnú bilanciu. Prečo o tom nehovoria ekonómovia poslanci v našom parlamente. (Ricardo ako poslanec diskutoval odborne). Aj zato, že niektorí získali diplom podvodom. Rovnica rovnováhy začína členom(S – I), teda úspory mínus investície. Nepodarilo sa mi číselne naplniť všetkých 6 makroekonomických veličín, ktoré obsahuje, teda aj tu je príčina, že nie sme ako občania dôkladne a hlboko informovaní. Dane však platíme.
Ďakujem
jhusár
Pani Slezáková,
takí „odborníci“, ako ste citovali, sú schopní vnímať svet len cez peniaze. Ale nechápu, že ekonómia života je o čase, energii a uspokojovaní potrieb. Kapitalistický konzum sa nekonečne točí v „uspokojovaní“ potrieb na prvých dvoch poschodiach a nedovolí ľuďom zamerať sa na vyššie poschodia. Tiež mám práve teraz na sebe sveter, ktorý „nosím sto rokov“ a som si istý, že je to správne. Lebo keď nemusíme každý rok kupovať nový sveter, získame trochu času a energie na vzdelávanie alebo premýšľanie, proste brúsenie píly. A umožníme to aj ďalším ľuďom, ktorí by inak ten sveter pre nás museli vyrobiť.
Takíto odborníci nás držia v konzumnom otroctve a s nimi sa nikdy nedopracujeme k znalostnej spoločnosti.
Podľa môjho názoru toto sú dve kľúčové myšlienky úvahy:
“ Opozícia nie je konštruktívna, nepredložila nič podstatné, iba organizuje demonštrácie, čo nie je esencionalizmus.“
„Mali by sme vedieť to, kam pôjdeme. Máme novú vládu a parlament. Je to ich úloha. Parlament však nerieši, čo ekonomika SR potrebuje, poslanci sa iba hádajú.“
Áno, ekonómia je veda, zatiaľ čo politika je umenie /možného/, preto sa málokedy navzájom znesú, ba čo i len tolerujú. Je to tak od vekov a inak to nebude. My, užívatelia výhod /aj pohrôm/, ktoré tieto dve „neviestky“ vzájomnou koreláciou generujú, ak chceme prežiť, ich musíme vedieť vždy múdro rozsúdiť, pochopiť vždy nielen dôsledok ale aj príčinu. Tých sto dní pokoja pre novú vládu nie je nezmysel, je to nevyhnutnosť! Preto si zaslúžia pranier tí, ktorí jej ho nedávajú, t.j. súčasná, doslova hlúpa opozícia. Ktorá dokonca vedome škodí nášmu štátu, nám všetkým! Viď ich „iniciatívy“ v EP – tí si zaslúžia v prvom rade našu nielen kritiku ale verejné odsúdenie.
A kam pôjdeme? To veru nevie nik! Vedia to vari Nemci, Francúzi, Briti? Tí ani nevedia kam chcú ísť, nám aspoň naše smerovanie súčasná vláda deklarovala.
Vážený pán inžinier,
ukázali ste ba podstatu úvahy. Ale mňa trápi to, čo hovorí Buchanan: Posolstvo školy verejnej voľby je veľmi jednoduché: ak sú biznismeni egoisti, orientovaní na svoj zámer, prečo by sme nemali predpokladať, že vládni úradníci sú jednoducho “politickými podnikateľmi“.
I/O tabuľka je však zároveň najdetailnejší obraz o ekonomike. Sú tam všetky finančné toky, ktoré musí ustrážiť ministerstvo financií. Napríklad riadok odvetvia poľnohospodárstva vlastne v T účte predstavuje príjmy tohto odvetvia a stĺpec kvantifikuje výdavky odvetvia. Pridaná hodnota je reprezentovaná iba 3 položkami; tam však môže byť toľko riadkov ako to požaduje účtovníctvo. Z orámovaného rámika vidíte z čoho sa pridaná hodnota 3530 skladá. Každý riadok môžete vydeliť celkovou produkciou a získate hlbší prehľad o percentuálnej štruktúre druhov pridanej hodnoty po odvetviach. Keby mala 40 odvetví, iste by tvorca politiky získal predstavu, čo treba robiť, km má ekonomika smerovať. Predikcia časového radu HDP za posledných 10 rokov je zbytočná, HDP je iba číslo.
Ďakujem
jhusár
Išlo mi o to, že vláde /najmä teraz v situácii do akej sa ju usiluje vmanévrovať opozícia/ je potrebné radiť – to je chvályhodné, ale súčasne jej dať čas. Ale opozíciu za jej marazmus, ktorý to po svojom „vládnutí“ zanechala, za jej súčasné protištátne aktivity, tú treba tvrdo avšak vecne kritizovať! A poukázať na chyby, ktorých sa dopustila – to má zmysel a to je „verejnoprospešné“.
Hm, pán profesor, provokujete už len tým krásnym nadpisom:“Vieme, kam pôojedme?“
Odpovedať by sa dalo veľmi expresívne…ale obmedzím sa na konštatovanie múdrych, bol to mág v manažmente P.F.Drucker, ktorý v knihe Postkapitalistická spoločnosť potvrdil, že „prežitie národa nie je právne ani fyzicky povinné“…a dokonca že civilizácie „nemusia prežiť“ a že už sa to x-krát v histórii ľudstva opakovalo…
Ale chcem poznamenať aj k veci, k obsahu Vášho článku:
Správna osveta, len nemá adresáta vo vláde ani v parlamente. Vymeniť? A za horších?…
Tá I/O analýza, teda analýza vstupov a výstupov slovenskej ekonomiky podľa Eurostatu je dnes za uplynulé roky tragikomická – ekonomika vyrába vyše miliona luxustných áut ročne a zamestnáva 370 tisíc pracovných síl, ale tí si prevažne kupujú ojazdiny cca 90 tisíc kusov ročne a lacnejšie autá, lebo na to nemajú… ostatok ekonomiky je ešte smiešnejší – exportuje sa pšenica, kukurica, jačmeň, ale doma nevieme rozbehnúť výrobu hovädzieho, hydinového ani bravčového mäsa a importujeme to…nevyrábame olej, ale importujeme ho možno z tej suroviny, ktorú sme vyviezli a oni ju lisovali „vonku“, sme „sebestační“ v elektrickej energii, ale nie sme majiteľmi, a tak za ňu platíme vo svetových burzových cenách a ničíme si priemysel, poľnohospodárstvo, bývame v zime v chladných bytoch…atď
A to by úplne stačilo napraviť tieto nezmysly ako program pre novú hospodársku politiku. Dobre píšete, že vybrať treba kľúčové odvetvia…ale potom majsterka ekonómie za ľavicu Schmognerová prehlási, že „vláda sa zabetónuje v 90.rokoch“ ak chce zdroje z Fondu obnovy alokovať do reálneho priemyslu a nie do tých progresivno-startupových projektov UI, IT a podobne. My nie sme na špici umelej inteligencie ani informačných technológií, ale chlieb vieme robiť perfektný a ak to babka „š“ považuje za betónovanie, ta nech si odíde tam, kde jej dá umelá inteligencia najesť…
Nedá sa pokračovať, človek už je v emciách…
Milý Peter,
veľmi dobre si vypichol, že ani v parlamente ani vo vláde sa tak hlboko nad I/O tabuľkou nik tak hlboko nezamyslí ako poslanec D. Ricardo. Vtedy sa schvaľovali obilná zákony, bol teda jeho zákon veľký ekonomický počin a tak sa trápime s clami, čo slobodným obchodom aj dnes. Nemáme takého poslanca a ani ministra, ktorý by obohatil príslušný leontievovský I/O, hoc to ekonomická veda dokázala. Mám tabuľku za SR z roku 2007, ktorá má 63 odvetví a nikdy som nečítal, že by sa o ňu oprela vláda, či parlament pri schvaľovaní rozpočtu, či konkrétne, že by sa robili varianty hospodárskej politiky na jeho báze a boli predmetom rokovania schôdze NRSR. Bol tam zbytočný 6 hodinový referát. Hoc sme mali ministra zo špecializácie kde som učil, ba má aj skúšku u mňa, ekonometrické poznatky neuplatnil(a).
Ďakujem
jaro
Pán profesor, vraciate sa k správnej téme. Ja osobne si neviem predstaviť (keby som mal tú zodpovednosť) riadenie štátu bez komplexného matematického modelu. Taký nástroj je veľmi vhodný aj na testovanie „na nečisto“. Keď je nejaký nápad hlúposť, tak sa to po prepočítaní ukáže hneď, nie až po roku-dvoch, keď to beží v reále.
Taký model v podstate nie je politická záležitosť, je v záujme všetkých strán, aby ho štát mal. Ani by som s ním v hrubých rysoch nerobil tajnosti, nech sa orientujú všetky podniky.
Myslím, že taký prístup chýba nielen Slovensku. Keď pozerám na to, čo sa deje v Nemecku, tak kvalifikovaný kancelár by nemávol nad tým rukou, že „pár extrémistov“. Nemci nie sú lajdáci a všetky tie traktory spravidla celú zimu, koľko pustí počasie, pracovali na poli. Tento rok v lete bude v Nemecku cítiť, že poľnohospodári v zime namiesto toho obliehali diaľnice.
Pán inžinier,
I/O tabuľka je číselným modelom o tom ako funguje ekonomika. Jasne to definuje metodika Eurostatu. „I/O tabuľka predstavuje najdetailnejší obraz ekonomiky. Poskytuje detailnú analýzu procesu výroby a použitia tovarov a služieb ako aj príjmu generovaného v procese výroby, Tabuľka je oveľa komplexnejšia ako väčšina inej štatistiky a jej konštrukcia je výzvou“. Môžete urobiť veľa analýz, napr. vydeľte si podiel miezd celkovou produkciou a vidíte ako sú na tom zamestnanci odvetvia. Či vydeľte si export produkciou odvetvia a vidíte ktoré odvetvie koľko exportuje. Kvalifikovaný ekonóm môže urobiť hlbokú analýzu, ako ste naznačili. Ba vidíte, že aj čísla HDP sú dôsledkom iných veličín a teda treba prognózovať celú tabuľku a HDP je akýsi vedľajší produkt. Leontiev však odvodil aj matematický model, ktorý analýzu ešte prehlbuje. Mali by sa mu rozumieť aj podniky, inak by vnímali hospodársku politiku a asi by nerobili to, čo hovorí škola verejnej voľby, hlavne korupciu.
Ďakujem
jhusár
Ďakujem Vám pán profesor – napísali ste to veľmi výstužne – vládny ekonómovia ??? a vláda je na rázcestí – to je pravda. Len členovia vlády riešia len samých seba a nie problémy ekonomiky a krajiny.
Vážený pán inžinier,
prof. K. Engliš, dvakrát minister financií ČSR napísal v roku 1938 900 stranové dielo Sústava národného hospodárstva s podnadpisom Veda o poriadku, v ktorom jednotlivci a národy sa starajú o udržanie a zlepšenie života. A to práve vidieť v I/O tabuľke. Vidieť tam jeho hospodársky ideál. Dnes sme na to zabudli. Poslanci ekonómovia sa nesnažia o odborné vystúpenie ako D. Ricardo, zato sa vedia skvele hádať. I/O tabuľka je spôsob poznania ekonomiky ako funguje. Všetko je v nej logické.
Ďakujem
jhusár
Myslím, že nedávno zosnulý H. Kissinger povedal, že neverí žiadnej „štatistike“, ak ju sám nesfalšoval.
Nakoľko zodpovedá akákoľvek tabuľka I/O skutočnosti? Ak 93% peňažných transakcií sa netýka materiálnej výroby, ak viac ako 90% je spojených so službami, akú výpovednú hodnotu majú zistené „štatistické ukazovatele“?
Súhlasím, že základom rozumného rozhodovania je definovanie cieľov konania. Pre mňa je ešte vyššie na rebríčku dôležitosti autorita rozhodujúceho subjektu. Nie jeho „mediálna hodnota“. Dnes je v opozícií mediálne cenená equipa (nedávno vládla koalícia mediálne podporovaných bláznov…). Napriek tomu, že opozičné strany nemajú ciele (ak nepovažujeme za cieľ vzdanie sa práva veta v EÚ, či bezvýhradné podriadenie sa zahraničnej politiky cieľom a už aj názorom USA a NATO) disponujú vysokou mediálnou hodnotou…
Obnovenie suverenity malých štátov je v nerovnovážnom svete prakticky nemožné. A politika „možného“, nie je hospodársky efektívna (z pohľadu Slovenska).
Kompradori určujú hospodárske pravidlá a ciele podľa zadania, média strážia a likvidujú „majdanmi“ každého, kto by sa pokúsil o zmenu...
Pán inžinier,
dobre si tabuľku preštudujte. Pozrite si zložky konečnej spotreby. Je to definícia HDP Y = C + I + G + X – M, teda treba zohľadniť import, ktorý je v riadku. Obsah tabuľky môže určiť aj analytik. Vidíte, že tá Eurostatu sa líši od mojej prinajmenšom v jednom riadku. Ba v I/O tabuľke môžete export členiť podľa krajín, teda evidovať export do príslušnej krajiny. EÚ by mala konštruovať regionálny model, ktorý by obsahoval všetkých 27 krajín a sledovať aj pomoc EÚ krajinám. Nemá krajiny trestať, že neplnia ich číslo. Kto vie, či je optimálne. Model I/O tabuľky by to dokázal optimálne rozdeliť.
Ďakujem
jhusár