Máme novú vládu. Určite má svoje priority a bude sa ich držať tak, ako si ich schváli vo vládnom vyhlásení. Ľudia od nej veľa očakávajú. Na jednej strane sú ľudia, ktorí veria, že konečne táto vláda naplní Ústavu SR a v nej definované úlohy vlády, čo sa žiaľ nedarilo najmä posledným trom. Žiaľ, sú ľudia, ktorí netrpezlivo čakajú na jej neúspech a čakajú milosť z Bruselu. Denne čítame nezhody strán nielen v smerovaní SR, ale aj jej ekonomickej politiky.
Na internete som našiel takúto úvahu:
„Najnovšia štúdia Útvaru hodnoty za peniaze skúma proces schvaľovania materiálov na úrovni vlády i parlamentu. Jej cieľom je zvýšiť informovanosť politikov i verejnosti pri prijímaní rozhodnutí. Navrhované zmeny sa týkajú analýz, procesov aj inštitúcií. Najvýraznejšou zmenou je rozdelenie posudzovania vplyvov na tzv. malú a veľkú analýzu vplyvov a ich nezávislé posúdenie“.
Ani som to nepochopil, teda význam a zmysel tejto vetnej konštrukcie.
Súčasná ekonomická situácia SR je, povedal by som, čistá katastrofa, o čom jednoznačne hovoria naše obrovské dlhy, ktoré neustrážila ani RRZ, ani ARDL, ani IFP, či Útvar hodnoty za peniaze, ktorej najnovšiu štúdiu som citoval. Dať nový smer ekonomiky a zámer, čo chceme dosiahnuť, bude veľmi náročné. Uvediem iba situáciu v zahraničnom obchode nášho poľnohospodárstva:
Tabuľka je zreteľná, jasne vidieť veľké deficity odvetví poľnohospodárstva v mil. eur; záver čitateľa bude taký, že situácia je zlá, že sa musí doslova, obrazne povedané, „preorať“. Ako je to možné, že si nedokážeme vyrobiť dosť napríklad živočíšnych výrobkov? Nezhoršujme pozíciu domácich výrobcov dovozom?
Čitateľ hádam denne číta, že máme zaostalé okresy, a to Rožňavu, Rimavskú Sobotu a Revúcu. Ba zistí aj to, že priemerná mzda v zaostalých okresoch v roku 2021 bola 1151,01 a v rozvinutých okresoch bola 1830,55 eura. To je známe celé roky. Napísať iba to, že tie okresy zaostávajú a aká je v nich priemerná mzda nevystihuje, necharakterizuje zaostávanie. Sú uvedené 3 okresy rovnako zaostalé? Čo treba urobiť? Dnešní tvorcovia politiky to nevedia povedať, teda to, čo treba urobiť napr. v Rimavskej Sobote, aby prekonala zaostávanie. Podobne v ostatných 2 okresoch. Aby vláda zmenila ekonomické postavenie týchto okresov, vláda musí ozaj robiť potrebnú a iste po okresoch špecifickú ekonomickú politiku.
História svetového ekonomického myslenia, najmä posledných 50 rokov nás učí, že ekonómia hľadá aj teoretické zdôvodnenie takého, či iného riešenia otázky likvidácie oblastnej ekonomickej zaostalosti. Problém vyrovnávania ekonomickej úrovne totiž vystupuje vo viacrozmernej zložitej podobe. Ide jednak o problém vyrovnávania rozdielov medzi ekonomicky zaostalou oblasťou a vyvinutou oblasťou (R. Sobota, Bratislava), alebo o problém vyrovnávania rozdielov medzi oblasťami. V čom je jadro, podstata vyrovnávania? Spočíva vo vytvorení relatívne rovnocnných podmienok realizácie pracovnej sily našej ekonomiky, o čom hovoria údaje o výške priemernej mzdy, teda rozdiel v zaostalej a rozvinutej oblasti.
Ekonomická veda, ako je známe, vyriešila teoreticko-metodologický problém medzioblastného ekonomického vyrovnávania a to pomocou nástroja jednoznačnej kvantifikácie rozdielov. Ekonomická veda má niekoľko nástrojov na meranie a vyčíslenie zaostávania, teda kvantifikáciu, vie merať zaostávanie. Treba povedať aj to, že tie nástroje majú širokú možnosť aplikácie v ekonomickom živote krajiny. Pomocou tejto metodológie sa totiž riešia problémy regionálneho rozvoja, teda aj zaostávanie oblastí (okresov) podľa stupňa ekonomického rozvoja, potom je to skúmanie dynamiky rozvoja, ale aj významný problém rozdelenia investícií podľa odvetví a regiónov s cieľom maximálneho zvýšenia stupňa ekonomického rozvoja, ba aj problém medzinárodnej klasifikácie štátov (teda v EÚ) podľa stupňa ekonomického rozvoja atď.
Ekonomickú silu ekonomiky ekonómia popisuje konkrétnou množinou ukazovateľov v jednotlivých oblastiach, ako napríklad výroba elektriny v mil. kWh, výroba ocele v tisícoch ton, výroba mäsa v tisícoch ton, intenzita chovu hospodárskych zvierat v kusoch na 100 ha produkčnej plochy, pomocou hektárových výnosov plodín v tonách či výrobou automobilov na obyvateľa. Ekonomické zdroje, faktory a podmienky výroby sú bázou pre výpočet stupňa ekonomického rozvoja. Potrebujeme podstatné základné charakteristické znaky, indikátory. Výpočet stupňa ekonomického rozvoja priblížim údajmi v tejto tabuľke, kde v stĺpcoch sú zvolené atribúty, znaky a v riadkoch okresy:
Na výpočet stupňa ekonomického rozvoja som použil I – vzdialenosť. Získal som takéto jej hodnoty a poradie okresov: 1) okres I 13,375; 2) okres II a 10,00; 3) okres III a 8,75; 4) okres IV a 5,625; okres V a 2, 653 a 6) okres VI a 0, 50. Iba zo skúmania uvedených hodnôt v tabuľke človek poradie a úroveň stupňa rozvoja nevidí. Tvorca politiky môže metódou I-vzdialenosti identifikovať, ktoré ukazovatele sú tie, ktoré treba zmeniť, zvýšiť, aby sa zaostávanie oblasti zmenilo. Vie, čo treba urobiť.
Záver
Na posúdenie príčin a hĺbky zaostávania regiónu nestačí HDP na osobu, či výška priemernej mzdy. Pred vládou je dnes vážna úloha robiť potrebnú ekonomickú politiku, ktorá sa opiera o poznatky, nie domnienky strán. Ekonómovia musia vyhodnotiť ako a prečo zaostávajú naše niektoré okresy, či oblasti; nemôže to robiť zahraničie. Ľudia od novej vlády iste čakajú zlepšenie jednak výkonnosti ekonomiky, ale aj lepšie uspokojovanie ich potrieb a to nielen v platoch. Ekonomická politika nie je ľavicová, či pravicová!
Novinári (Fico IV neberie výstražné volania vážne) nesmú robiť ekonomickú politiku. Totiž novinárske slovo, čo si možno neuvedomujú novinári, má silu akéhosi bojového prostriedku a profesia novinára by mala zaväzovať novinára, podobne ako vedca, že ju nezneužije. To je veľmi dôležité. Nesmie sa stať, čoho sme boli svedkami, že polícia, prokuratúra, súdy a novinári vytvárajú clonu a obvinených predstavujú v tlači ako vinníkov, ba tlač vytvára tlak na určité konanie.
Slovensko nedosiahlo v histórii pokrok tým, že fňukalo, či správalo sa ako obeť, ale svojou pracovitosťou.
Národné hospodárstvo, ekonomika je, čo si musíme uvedomiť, komplexom, súhrnom všetkých ekonomických zdrojov a javov (výroba, akumulácia a rozdelenie outputu), ba aj vzťahov hospodárskych subjektov určitého štátu alebo aj hospodárskeho priestoru (EÚ).
Prof. J. Husár
Bratislava, 3/11/2023
Pán profesor,
Vaše úvahy a odporúčania ako vždy majú veľký prínos, či už po teoretickej alebo praktickej stránke. Chcel by som nadviazať na autora v úvode. Je ozaj veľa všelijakých spolkov a komisii označených viac menej ako „darmožračov“. Nový minister životného prostredia zverejnil že našiel na ministerstve 400 dohodárov!!! To čo je?
Verím však, že kompetentní v novej vláde SR pri koncipovaní novej hospodárskej politiky si všimnú Vašu fundovanosť a posilnia odbornosť komisie, ktorá musí byť a to Zbor poradcov, ktorý je nápomocný premiérovi. Tam jednoznačne patríte!
Pán inžinier,
iste nemáme racionálnu štátnu správu. Máme veľký počet ministerstiev a v nich príliš veľa ľudí. To, čo som napísal, a síce: Ľudia od novej vlády iste čakajú zlepšenie jednak výkonnosti ekonomiky, ale aj lepšie uspokojovanie ich p o t r i e b a to nielen v platoch“ bude náročná úloha.
Musíme už konečne dôkladne skonštatovať stav ekonomiky, čo nám dovoľuje urobiť makroekonomická databáza ekonomiky SR, ktorú zabezpečuje Štatistický úrad. Vládni činitelia to nevedia, nemajú poznatky o jej účelnosti a tak ju ani nepožadujú od inštitúcií, ktorých je to povinnosťou.
Ďakujem
jhusár
Skvelý článok, ktorý by mal osvietiť súčasných mocných, ako to robiť „do psej matere“. /Častý výrok súčasne najmocnejšieho/. Pravdaže, za dnešný stav našej ekonomiky zodpovedajú najmä dobrodruhovia ktorí nám vládli uplynulé takmer 4 roky. Ale kto ich volil? My všetci – áno, aj my ktorí sme ich nevolili, pretože tak to v demokracii chodí. Kto s nimi pri ich sabotáži štátu spolupracoval? Všetky tie komisie a subkomisie „odborníkov“ vrátane celej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a takých ekonomických odborníkov SAV ako je napr. istý Paleník. Protestoval z nich ktosi, že vláda koná hlúpo, protištátne a protinárodne? Nik! Ešte aj dnes štekajú falošne, že na trinásty dôchodok nie sú zdroje, že nie sú zdroje na školstvo, zdravotníctvo a že zdanenie ziskov bánk je „nesystémové“ – a iné idiotiny. Dokonca aj vo „verejnoprávnej“ RTVS. Ale vzdať sa zbytočne platenej funkcie, to nie! Oni si predsa svoj plat zaslúžia, to len dôchodcovia, chorí ľudia a rodiny s deťmi sa musia uskromniť – to radia títo „poradcovia“. Čo teda urobiť ako prvý krok v konsolidácii NH?
1.Radím rozpustiť všetky odborné komisie, rady a podobné spolky darmožráčov a kreovať nové z odborníkov, ktorí v nich budú pracovať bez nároku na akýkoľvek honorár, či odmenu.
2. Zoštíhliť všetky orgány štátnej správy aj samospráv. Prijať k tomu patričné legislatívne opatrenia.
3. Reorganizovať školstvo v súlade s potrebami štátu.
Možno bude treba prijať aj ďalšie medzi darmožráčmi nepopulárne opatrenia, ale ak chceme ako štát prežiť, myslím si, že treba začať práve s týmto.
Vážený pán inžinier,
aj ja si myslím, že Vaše 3 body sú ozaj zásadné, Totiž, ako som napísal dnešná ekonomická situácia SR je, povedal by som, čistá katastrofa, o čom jednoznačne hovoria naše obrovské dlhy, ktoré neustrážila ani RRZ, ani ARDL, ani IFP, či Útvar hodnoty za peniaze, ktorej najnovšiu štúdiu som citoval.
Dať nový smer ekonomiky a zámer, čo chceme dosiahnuť, bude veľmi náročné, čo som ilustroval b i e d o u salda zahraničného obchodu nášho poľnohospodárstva. Vlády sa spoliehajú iba na svojich odborníkov, ktorí venujúc sa tomu, aby sa stali poslancami, nestačia dôkladne hodnotiť stav ekonomiky, nehovoriac, že úplne zanedbávame nástroje analýzy, ktoré sú bázou tvorby hospodárskej politiky – systém národných účtov a input/output tabuľky.
Ďakuje
jhusár
Jarko,
prečítal som Tvoj príspevok. Treba zvýšiť ekonomiku krajiny, kde sú rezervy. Poukázal si na zaostalé okresy a čakáme tam nových investorov. Ale prečo do priemyslu, obrovské rezervy sú v potravinárskom priemysle. Veď ten sme takmer úplne zlikvidovali. Bravčové mäso dovážame zo Španielska!! Naši sedliaci obhospodarujú tisíce hektárov a bez živočíšnej výroby. Bol som vo Francúzsku.Okres Laval má 160 tisíc obyvateľov a 490 tisíc kráv!! Fabrika na spracovanie mlieka vyrába syry Prezident a vyváža do celého sveta. V našej dedine sedliak obrába 350 ha pôdy a nič nechová. A ďalší obrába 3000 ha a nič nechová a ďalší 5000 ha a nič nechová!! Tu sú rezervy v ekonomike. Najlacnejšia investícia je šetrenie. Taká malá krajina a obrovský riadiaci aparát. Toľko úradníkov nemôžeme vychovať. I na dedinách. Obecné úrady, na dedine starosta, prednosta úradu.. Vráble na 8000 obyvateľov 50 úradníkov a k tomu mestská polícia , policajné auto chodi po meste!! Štát musí začať šetriť od seba. Treba prijať nový volebný zákon. Nie jeden volebný obvod, ale napr. 8, po krajoch, a z každého kraja 10 poslancov a už ich bude iba 80. Demokracia je vláda ľudu, ale na čo je opozícia, aby sa v parlamente vadili, oponovali, vždy proti.
Nemáme múdrych ľudí na vládnutie. Toto je náš základný problém.
Jano
Janko,
ďakujem Ti za vážne argumenty. Tabuľka, ktorá uvádza saldo zahraničného obchodu poľnohospodárstva je zreteľná, jasne vidieť veľké deficity odvetví poľnohospodárstva v mil. eur; aký môže byť záver čitateľa? Bude taký, že situácia je zlá, veľmi zlá, že sa musí ako som napísal, doslova, obrazne povedané, „preorať“. Ako je to možné, že si nedokážeme vyrobiť dosť napríklad živočíšnych výrobkov? Veď tým vyraďujeme našich, domácich výrobcov. Nemáme ľudí ani doma ani v EÚ, ktorí majú argumenty?
Ďakujem
jarko
To, že sa dramaticky zhoršuje ekonomika je tragédia. Katastrofou je, že sa to deje mimo verejnej kontroly. Média propagujú zvyšovanie výdajov na zbrojenie a podporu Ukrajiny, chránia zisk zahraničných investorov a kritizujú všetky verejné výdaje v podfinancovaných oblastiach zdravotníctva, školstva či sociálnej bezpečnosti. Média zlyhávajú!
Paradoxne je potrebné riešiť ekonomickú nestabilitu, hospodárske problémy reguláciou mediálnej komunikácie. Šírenie propagandy proti verejným záujmom a na ochranu zisku by malo byť posudzované rýchlymi súdnymi procesmi (tak, ako je to pri výtržníctve v hľadiskách športových zápasov). Ak niekto napíše, že nie je potrebné zdaniť vysoké zisky bánk, v čase ich rastúceho zisku a nárastu chudoby, mal by byť súdený za poškodzovanie verejného záujmu a potrestaný zákazom činnosti, peňažnou pokutou a exekúciou všetkých príjmov nad úrovňou minimálnej mzdy. Uznávam, že chýba dôveryhodná autorita, ktorá by garantovala objektívne hodnotenie situácie. S nádejou hladím na UI, ktorá by mohla objektívne analyzovať údaje.
Pán inžinier,
ďakujem za komentár. Priam po roku 1989 sa nám nedarí robiť takú ekonomickú politiku, akú si žiada ekonomická realita ekonomiky SR. Preto som si zvolil tabuľku o zahraničnom obchode sektoru poľnohospodárstva, z ktorej priam bije do očí jeho bieda. Dovoz, a nevieme jeho kvalitu, priam degraduje naše poľnohospodárstvo, čiže ako ste napísali – katastrofu. Ba sme nevyriešili ani náš daňový systém, viď problém bánk.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, štrukturálne problémy bijú do očí, systémové však prekrýva propaganda. Po prevrate som niekoľkokrát prespával v Prahe u J. Lenarta, a viem tak o jeho snahe „ukončiť“ socializmus faktografickou bilanciou. Dnes sa ukazuje, akou škodou bolo, že sa slovenskí ekonómovia jeho prosieb a intervencií nezhostili. Nie pre apologetiku minulého, ale pre údajovú bázu budúceho. Mňa, ešte viac frustruje strata toho, čím kontrarevolucionári propagovali výhodnosť integrácie do tzv. „voľného trhu“. Nazývali to „komparatívna výhoda lacnej kvalifikovanej pracovnej sily“… Dnes máme kultúru, ktorá vyznáva tézu „práca je posledný spôsob, ako dostať k peniazom“… (špekulantov máme nadbytok)! A pracovná sila, hoci je stále lacná, je nekvalifikovaná, s nízkou produktivitou, vďaka štruktúre založenej na nenáročných (lacných) technologických procesoch. To už je vážny problém, ktorý blokuje ekonomické a aj politické riešenia! Biblické „Kto, čo seje – to bude žať!“ pochováva Slovensko, pochováva, ale aj celú európsku civilizáciu. Nezbavili sa koloniálneho myslenia, ale stratili na úkor USA a Číny dominanciu, naviac, niet už ani v slnečnej sústave čo kolonizovať…
Napísali ste to veľmi pekne a veľmi presne pán profesor. Aby sme sa pohli z miesta musíme najprv preorientovať zameranie nášho hospodárstva od ktorého sa odvíja aj ekonomika a samozrejme pokiaľ chceme dosiahnuť vyrovnávanie regionálnych rozdielov musí vláda začať okamžite riešiť decentralizáciu ! – v opačnom prípade budeme stáť na mieste, budeme stále dávať finančné prostriedky do spotreby – budeme ich prejedať, bude naďalej narastať naše zadĺženie a budú to len ďalšie stratené štyri roky.
Pán inžinier,
problémov j veľa, Zanedbávanie ekonomiky a viera, že nás vytrhnú poľnohospodári (CEO) z Dánska a zabudnúť aké výsledky malo naše poľnohospodárstvo je obyčajná neznalosť. Ale pozrite si tie 3 regióny o ktorých píšem. Už konečne musíme vedieť kde a ako. Ak uznávame pojem plán v Pláne obnovy, tak musíme prijať, že bez premyslenej orientácie, plánu ekonomiky sa nikde nedostaneme.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, píšete to výstižne. Najviac udrelo do očú to, čo ste osvietili:
„Naša situácia – čistá katastrofa a naše obrovské dlhy, ktoré neustrážila ani RRZ, ani ARDL, ani IFP, či Útvar hodnoty za peniaze“. Tak načo sme platili (a poriadne draho preplácali mzdy!) odborníkom, ktorí sa skryli do Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, či do Agentúry pre riadenie štátneho dlhu a likvidity pri Min.financií SR, či útvaru Hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií SR? To boli potom zbytoční ľudia – prepustiť, vyšetrovať o čom vedeli a prečo nezasahovali.
A máte pravdu, tie ich krkolomné vetné konštrukcie – tomu ak ani Vy nerozumiete, čo to bolo?
Len toho sa obávam, či nemáme príliš nadsadené očakávania od ministra financií Kamenického.
Peter,
som rád, že si to vypichol. Toľko inštitúcií a neustrážia ako ide ekonomika. Zlyhali ľudia. Obsah nadpisu si priam žiada, aby som ukázal v akom stave je zahraničný obchod poľnohospodárstva a v akom stave ú zaostávajúce okresy. Tabuľka indikuje, ako treba a aké informácie sústrediť. Potom MF musí mať nástroj, ktorý identifikuje stupeň ekonomického rozvoja a na tej báze treba robiť ekonomickú politiku, nie na báze domnienok jednotlivca.
Ďakujem
jaro
Pán profesor, schválne som si „nevšímal“ to saldo v potravinárskom zahraničnom obchode. Bolí to človeka, ak som v 1981 exportoval hydinu z množstva závodov a porážkární ma Slovensku a v Čechách, bola to značka Unigal. Dnes už neexistuje ani VHJ Hydinársky priemysel, ani množstvo závodov a porážok hydiny. Takisto ak celý Koospol a.s. exportoval tony potravín a zarábal tým doláre, marky, libre, i ruble.
To obrovské saldo jedna miliarda, 304 miliónov, tristotisíc eur za jeden jediný rok (2019, dnes v 2023 je to ešte viac, nárasty sú o šesť miliónov eur ročne), to znamená naozaj denný príchod 913 kamiónov s potravinárskym tovarom do sietí cudzích obchodných predajní na Slovensku i predaj polotovarov reštauráciám, hotelom, školským jedálňam i hospicom po Slovensku.
Je to otrasné, ako sme kolonizovaní.
To je presné – každý má robiť svoju profesiu a nepresadzovať svoju vôľu v oblasti, kam nepatrí. Novinári v tzv. hlavnom prúde naozaj chcú vláde prikazovať a ich rozhovory sú ako disciplinárne pohovory v polepšovni. Presne kvôli tomuto som to celkom prestal sledovať.
Zrejme by sa aj novinári chovali celkom inak, keby dostávali poctivý podiel z toho, čo reálne dokáže vyprodukovať naša ekonomika. Ak ich platia zahraniční vlastníci s vlastnými záujmami, tak ekonomická kondícia Slovenska môže byť týmto novinárom ukradnutá.
Pán inžinier,
napísali ste to jasne a zreteľne – každý á robiť svoju profesiu a nepresadzovať svoju vôľu. Hospodársku politiku treba robiť na báze zistených ekonomických faktov o čom hovorí aj tabuľka a zahraničnom obchode poľnohospodárstva. Podobne musím mať aj fakty o okresoch a zistiť v čom je problém, prečo zaostáva. Priemerná mzda a tom nehovorí.
Ďakujem
jhusár