Aká zmena fiskálnej politiky nás čaká?

Bol som v Terne nakupovať a pri pokladni sa kupujúca sťažovala p. pokladníčke vetou: „ zasa ste zvýšili cenu cukru“ a pokladníčka až lakonicky jej odpovedala „a nielen cukru“. Zaujalo ma to.

 

Otvoril som si na internete správu Štatistického úradu SR a ta je napísané:

 

Opätovné, v poradí už šieste spomalenie tempa rastu celkovej inflácie na aktuálnych 8,9 % sprevádzali medziročné rasty všetkých 12 odborov (výdavkových skupín domácností), v 5 z nich pritom ešte stále dvojciferné. V 7 výdavkových skupinách zdražovanie zmiernilo svoje tempo. Najväčší vplyv na celkovú infláciu majú stále dve najvýznamnejšie položky vo výdavkoch domácností – potraviny s nealko nápojmi a bývanie a energie. Dynamika rastu cien potravín spomaľovala už piaty mesiac, v auguste boli medziročne drahšie o 13,6 %. Tempo zdražovania poľavilo vo všetkých 9 zložkách. Rast cien nad 20 % zostal už iba pri položke cukor, džem a cukrovinky. Ďalší pokles zaznamenali ceny olejov a tukov, ktorých medziročné zníženie o 6,8 % bolo spôsobné predovšetkým ich prudkým zdražením v minulom roku. Rast cien v odbore bývanie a energie sa utlmil a klesol na úroveň 7,3 %, nižšia hodnota bola iba koncom roka 2021. Nad úrovňou 20 % sa však stále držali ceny pevných palív, tepelnej energie na 17 %, ceny údržby a opravy obydlia klesli na 15 %. Výraznejšiemu poklesu celkovej inflácie bránilo tiež zdražovanie v reštauráciách a hoteloch, zdravotníctve a vo vzdelávaní. Najvýznamnejšie boli posuny cien nahor pri farmaceutických výrobkoch a ambulantných službách, z toho najmä pri službách zubných lekárov, ktoré sa opäť priblížili k medziročnému navýšeniu o 20 %. Tovary a služby na bežnú údržbu domácností vzrástli oproti vlaňajšku o 17,9 %, primárne a predprimárne vzdelávanie je oproti vlaňajšku drahšie o 30,8 %. Ceny pohonných hmôt síce medzimesačne výrazne zdraželi, no oproti augustu 2022 sú nižšie o 4,5 %. Index spotrebiteľských cien sa v auguste 2023 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 8,9 %, za nízkopríjmové domácnosti o 9,4 % a za domácnosti dôchodcov o 8,8 %. V súhrne za osem mesiacov roka 2023 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 12,5 % (za domácnosti zamestnancov o 12,4 %, za nízkopríjmové domácnosti o 13,3 % a za domácnosti dôchodcov o 13,1 %).

 

Ozaj veľký rast inflácie. Ľudí na Slovensku však trápi ešte aj nezamestnanosť. Zo štatistík vyplýva, že každý 7., či 6. Slovák je nezamestnaný. Neradostné dva údaje. Infláciu pociťujeme všetci, nezamestnanosť predovšetkým nezamestnaní. Ale obe tieto veličiny sú veličinami, na ktoré vláda pôsobí nástrojmi fiskálnej politiky. Tie vyžadujú ekonomickú analýzu. Ona totiž odpovedá na otázku aké sú dôsledky efekty rôznych fiskálnych opatrení na hodnoty tých makroekonomických veličín, ktorých zmeny, pohyb je ukazovateľom výkonu ekonomiky, napr. národný príjem, output, zamestnanosť, rast, inflácia a obchodná, či platobná bilancia. Ekonómia má predovšetkým sofistikované nástroje analýzy fungovania fiskálnej politiky; sú to ekonometriké modely.

Treba ich vhodne naformulovať.

 

Aby som moje tvrdenie priblížil čitateľovi, skonštruujem trojrovnicový model. Východiskovou rovnicou je identita národného príjmu

Y = C + I

kde symboly predstavujú národný príjem (HDP), výdavky obyvateľov na spotrebu (C) a výdavky na investície (I). Pre lepšiu názornosť predpokladajme, že výdavky na spotrebu sú lineárnou funkciou  národného príjmu, teda C = a + bY, kde a je bázická spotreba a b je, odborne povedané, marginálna propenzita k spotrebe, teda prvá derivácia funkcie spotreby. Máme dve rovnice a tri neznáme premenné. Aby bol systém rovníc determinovaný, potrebujeme rovnicu tretiu. Predpokladajme, že hodnotu investícií poznáme vopred, že je to teda konštanta, čiže I = I*. Máme takýto model:

 

Y = C + I

  C = a + bY

I = I*

 

Riešene získame tak, že rovnicu 2 a rovnicu 3 dosadíme do prvej rovnice a získame rovnovážnu hodnotu národného príjmu a to

 

Y = (a + I*) / (1 – b)

 

Pre lepšie pochopenie si zvoľme, že a = 2, I* = 30 a b = 0,8. Po dosadení získame hodnotu rovnovážneho príjmu Y = 160 a C= 130. Čiže Y = 160 = 130 + 30. Ich pomer je 130/160 = 0,81, čiže obyvateľstvo odkúpi 81% HDP.

Nech sa v dôsledku politiky vlády zmení marginálna propenzita k spotrebe, túžba občanov kupovať tovary a služby na b = 0,60. Rovnovážne Y = (2 + 30) / (1 – 0,6) = 80 a C = 50. A tak Y = 80 = 50 + 30, čiže pomer C/Y = 50/80 = 0,62 a obyvateľstvo odkúpi iba 62 % HDP.

Vypočítali sme aj výraznú zmenu hodnoty, veľkosti HDP, národného príjmu a aj zmenu výdavkov obyvateľstva na spotrebu (C) .

Prečo k tej zmene došlo? Logicky sa dá predpokladať, že sa zmenili fiskálne nástroje vlády, teda dane; tie znížili príjem obyvateľstva. Aby sme to zistili, potrebujeme obohatiť uvedený model o funkciu daní (T) a funkciu výdavkov vlády (G). Nebudem to robiť. Reálny ekonometrický model môže mať stovky analogických rovníc.

 

Nemôžem nepripomenúť, že nedávno som uverejnil úvahu, v ktorej bol dynamický model s 9 premennými, ktorý modeloval vplyv výdavkov vlády na zvolené premenné, ovplyvnili všetky. Z dnešnej úvahy vyplýva, že je vzťah medzi disponibilným príjmom a HDP.  McConnell v svojej Macroeconomics v časti fiskálna politika uvádza významný a hlboký poznatok napísaný čierne: dane spôsobujú, že disponibilný príjem je nižší ako HDP a to práve o vyrúbené dane. Tento pokles disponibilného príjmu redukuje ako spotrebu tak aj úspory a to na každej úrovni HDP. Veľkosť poklesov v C a v S je determinovaný marginálnou propenzitou k spotrebe a marginálnou propenzitou k úsporám.

Tento hlboký poznatok by mal mať každý minister financií napísaný na pracovnom stole.

 

Problém s fiskálnou politikou majú aj v Nemecku:

Ústavný súd zabránil nemeckej vláde využiť prostriedky pôvodne určené na boj s pandémiou na iné ciele. V rozpočte tak bude v najbližších rokoch chýbať 60 miliárd eur. Sudcovia sa postavili snahe politikov obchádzať nastavené pravidlá rozpočtového deficitu.

Uvedomili si významný problém fiskálnej politiky.

 

 

Záver

 

Verím, že čitateľ zistil, že ekonómia formuluje ekonomické princípy, ktoré sú užitočné pri tvorbe hospodárskej politiky, ktorá má riešiť konkrétne ekonomické problémy. Uviedol som aj reálne číselné fakty o našej inflácii či nezamestnanosti. Na malom modeli som ukázal ako tvorca hospodárskej politiky môže vedecky konštatovať, čo sa v ekonomike deje a čo treba urobiť, príslušné opatrenia, ale aj význam veličín, ktoré sa v modely vyskytujú.

On nám umožňuje hlboké pochopenie toho ako funguje ekonomika. Nie akési intuitívne domýšľanie, hádanie, čo sa deje v ekonomike, čo robia politici. Model, logická konštrukcia vzťahov a závislostí v ekonomike, umožní určiť aká zmena fiakálnej politiky vládu čaká.

 

Čitateľ teda zistil, že vážnou úlohou ekonomickej teórie a príslušnej ekonomickej analýzy je systematicky usporiadať, interpretovať a zovšeobecňovať poznatky na báze faktov a dát. Princípy a teória vnášajú poriadok a dávajú význam faktorom a to tým, že ich spája, dáva ich do korektných vzájomných funkčných relácií.

Ony nám umožňujú aj príslušne, nie ľubovoľne, abstrahovať či simplifikovať.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 26/11/2023

 

 

 

 

5 1 hlasovanie
Article Rating
Odoberať
Notify of
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

16 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
View all comments
Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
28. novembra 2023 11:36

Iste, fiškálna politika štátu má vplyv na fungovanie hospodárstva.
Otázna je miera (sila) vplyvu, možný rozsah rozpočtových rozhodnutí štátu.
V marginálnej ekonomike neokoloniálne ovládaného štátu je tento rozsah nielen minimálny, ale aj presne ohraničený. Hranicami sú napr. „rovná“ daň (ako opak progresívnej), neregulovaný vývoz kapitálu, nízke zdanenie kapitálových výnosov a majetku a pod.
Je možné očakávať zmenu (k lepšiemu) bez zmeny politického postavenia konkrétneho štátu (v našom prípade Slovenska)?
Je lepšie hospodárstvo (produktívnejšie, efektívnejšie, racionálnejšie) otázkou fiškálnej politiky kompradorského štátu?
Nejde o kamufláž „demokracie“ (že vláda môže niečo zmeniť…)?
V prípade „národnosocialistických“ vlád, myslím si, ide iba o kompenzáciu neudržateľného postupu skorumpovaného štátu a jeho elít (základnou úlohou „pravicového/liberálneho štátu“ bolo „dopiť bar“…).
A zmena k tzv. „ľavici“ je len vynúteným pokusom udržania „sociálneho zmieru“ v krízových pomeroch. Slovensko nemá zdroje na udržanie sociálnych (ústavných?) štandardov! Rozkradnutie („privatizácia“) národného/štátneho majetku a vyčerpanie úverových možností končia prevádzku verejných služieb.
Pseudoľavica splní zadanie, ak udrží status quo. Ak ho neudrží „ponesie zodpovednosť“! Politickú, trestnoprávnu, morálnu…

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
28. novembra 2023 12:48

Pán inžinier,

z komentáru cítim pesimizmus. V úvahe som ukázal, aké dôležité sú p o z n a t k y. K tomuto poznatku, uvedenému v úvahe: „dane spôsobujú, že disponibilný príjem je nižší ako HDP a to práve o vyrúbené dane. Tento pokles disponibilného príjmu redukuje ako spotrebu tak aj úspory a to na každej úrovni HDP. Veľkosť poklesov v C a v S je determinovaný marginálnou propenzitou k spotrebe a marginálnou propenzitou k úsporám“ bola náročná cesta.

Tvorcovia ekonomickej politiky sa nemôžu spoliehať na vedomosti poslancov, ktorí schvaľujú rozpočet. Tvorcovia ekonomickej politiky by mali do parlamentu predložiť určitú konkrétnu politiku, ale iste má viacero variant a to v závislosti od požiadaviek na uspokojenie určitej potreby. Tá sa dá na počítači prepočítať a získať efekty, d ô s l e d y toho zásahu a na koho. O variantoch HP sa dá v parlamente diskutovať. Tam môžu ľavičiari požadovať ich pozíciu.

Ozaj chýba zodpovednosť.
Ďakujem
jhusár

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
28. novembra 2023 6:54

So všetkým čo napísal ct. pán Profesor možno súhlasiť. Diskusia k jeho úvahe ju skvelo dopĺňa a tak, „už po funuse“ , /keďže aj 80. má práce vyše hlavy/, si dovolím už len toto stručné zhrnutie:

Ekonómia je v moderných dejinách všade slúžkou politiky a na túto svoju „profesiu“ si zvykla. Boli aj sú Don Quijotovia, ktorí by ju chceli konštituovať na kráľovnú. Bolo by to lepšie? Ktovie. Isté je, že „kráľ „/politik, vládca/ by mal byť natoľko osvietený, aby sa svojej „pani“, či vernej slúžky opýtal na jej názor aspoň tak často ako s ňou „obcuje“. Ak to nerobí, je to chyba. Tie chyby sa v 21. storočí vŕšia tak, že privolávajú svetovú katastrofu. Pretože
„králi“ sa 1. utrhli z reťaze vlastného svedomia /ak ho kedy vôbec mali/, a 2. pretože sa množia ako kedysi šľachta /iba vo vlastnej rodine/ zdegenerovali. My však negeneralizujme, nechajme tým našim aspoň tých sto dní – zaslúžia si ich. Okrem toho, neštrngali sme vari kľúčmi v 89. a netlieskali sme šašom na tribúnach? Neskandovali sme „to je ono“?

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
28. novembra 2023 9:18
Odpovedať  Jozef Hlušek

Pán inžinier,
jadro problému ste vystihli veľmi dobre. Ale práve to, že by sa politici, predseda vlády a minister financií mali spýtať tej slúžky ekonómie, ako tá ekonomika má fungovať. Mali by pochopiť aspoň základné poznatky, aby nešliapali úplne vedľa. Veď čoho dôkazom sú naše dlhy? A kto ich spôsobil? Žiaľ, hovne tí, čo podvodom získali skúšku a teda aj titul. To že sa teatrálne vzdá titulu to nie je riešením. O ekonomike musíme mať grafický obraz a najlepšie ekonometrický. Ako som ukázal n malom príklade a už aj ten pomáha chápať, čo sa deje.
Ďakujem
jhusár

Ján Trungel
Ján Trungel
27. novembra 2023 10:24

Zásadný problém v riadení štátu je politický systém. Máme demokraciu, ale to sa iba hlása, v podstavte máme v politike anarchiu. Demokracia je predsa vláda ľudu, ľud si zvolil v slobodných voľbách vládu z nominantov politických strán. Víťazi vo voľbách dostali moc, viesť túto krajinu. Ale je tu opozícia. Tri roky vládli a zle a dnes zasa hovoria do vládnutia. Šimečka nemá ani prestavu o riadení štátu, ale je podpredseda parlamentu. Tak nech pomáha vládnuť ale nie hádzať polená pod nohy. Občania ho poverili, prehlásil , ale čím? Deštrukciou? Vládnúcim treba dať pokoj, nech vládnu, nech ukážu voličom, dostali ich dôveru. Ešte ani nezačali vládnuť a už odvolávajú ministra. Veď ten minister ešte si ani neohrial stoličku a mal by začať vládnuť vo svojom rezorte, ale musí odolávať odvolávaniu.
Minister financií by sa mal v prvom rade venovať tomu, kde hľadať peniaze. Zdražiť niektoré potraviny, zvýšiť dane, to je to najjednoduchšie. Ale najlacnejší zdroj príjmov je šetrenie. Začať u seba , štát musí začať šetriť. Toľko úradov, zbytočných, úradníci si vymysleli pracovnú náplň, aby dokázali, že sú tam potrební. Byrokracia je nedozerná a zbytočná. I v samospráve. Mestečko s 8000 obyvateľmi má 51 zamestnancov. Na dedinách starosta, prednosta úradu, a úradníkov.
Zmeniť volebný systém, po krajoch po 10 poslancov a už ich bude iba 80. Koľko sa ušetrí?
Treba chytiť pod krk sedliakov. Dovoz potravín? ve´d sme boli sebestační. Obhospodaruje 5000 ha a ďalší 3 000 ha a nič nechová!! A produkciu , surovinu vyvezie a potraviny z tej suroviny sa dovezú. Zvyšovanie cien základných potravín, energií, kto to vymyslel? Prečo sa tie ceny musia stále meniť , ale hlavne zvyšovať? To je zákon trhu? Ten totálne zlyhal. Reťazce si robia čo chcú!!
Nová vláda, čím začať. Kde sa pozrieš, všade neporiadok . Chudáci dôchodci a chorí ľudia. To je najcvčší biznis doktorov a lekární! Na stanovenie diagnózy čakáš v poradí 3 mesiace a potom na operáciu rok. Keď dovtedy nezomrie, tak nebol vôbec chorý!
Ale už som sa rozpísal. V tejto republike je neskonalý neporiadok.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
27. novembra 2023 11:02
Odpovedať  Ján Trungel

Janko,
som rád, že si napísal tie fakty. Zle vládli nie tri roky ale od vzniku SR máme s vládami neustále problémy. Nevládnu, ale sa hádajú. Robia zbytočné zákony a zmeny zákonov. Miklošovi som napísal, že sme urobili 77 novelizácií daňových zákonov, už účtovníci nevedeli čo platí. Koľko bolo v privatizácii zničených podnikov. Už na internete bol zoznam a bolo ch viac ako 140. V Tlmačoch, kde vyrobili najväčší elektromotor na svete a kde som začínal po VŠ sa stratila zamestnanosť. Už ich bolo 8000, keď som začínal v roku 1960 bolo nás 2500. Automobilky stavajú na najlepšej pôde, ľudia sa boja o svoje pracovné miesto. Mali sme francúzske účtovníctvo, americké účtovníctvo a tak vznikli pochybné položky. Zo zvýšenia dôchodkov robí opozícia problém a neuvedomujú si, že to čo dostanú im pomôže, aby si kúpili, čo si nedovolili. Teda oni s peniazmi pôjdu do obchodu, zvýši sa teda HDP. A okrem toho ako som v úvahe uviedol je tu obrovská inflácia a práve potravín. Vlády nevedia povedať aké budú dôsledky vplyvu a hlavne veľkosť fiskálnych nástrojov na fungovanie ekonomiky, teda aj na uspokojovanie potrieb ľudí.
Ďakujem
jaro

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
27. novembra 2023 9:13

Je dobré, že tvrdošijne opakujete princípy hospodárskej politiky, aká by mala byť, pán profesor. Je to výborná osveta a sám som si položil otázku, čo by som robil, ak by som bol vo vláde a mal na starosti finančnú politiku.
Pán profesor, ak by som teraz niečo chcel robiť, musel by to byť PRIAMY ZÁSAH, intervencia štátu do cien a do politiky zamestnanosti priamo v podnikoch.
Vysvetlím: Nie sme „pánmi situácie“, pretože máme euro a to riadi ECB. Nemáme možnosť riadiť podnikovú, teda podnikateľskú sféru a teda dosah na nezamestnanosť – zamestnanosť.
Za to sa poďakujme vládam a celému vývoju po 1990 a prechodu na euro po 2009. Politiku cien popíšem až v závere, lebo to už by bol „diktát štátu“…

Ak si vláda R.Fica dala ako princíp, aby sa ľudia mali lepšie, musel by som:
1/ prevziať kontrolu v rovnici Y = C + I nad C( spotrebou, ergo cenami) a I ( investíciami, ale podnikovými a vytvoriť i štátne investovanie do štátnych projektov či už tvorbou štátnych podnikov alebo a aj tvorbou projektov s účasťou domácich podnikateľov).
Lebo ak kontrolu nemám, nemôžem nič urobiť…
2/ Hodnotu národného príjmu, viď Y = (a + I*) / (1 – b), by som mohol ovplyvniť HNEĎ iba tvorbou štátnych projektov a zakázok ( napr. v potravinárstve – máme slad, ale nemáme ho kde spracovať, máme kapacity na sladový jačmeň, ale nemáme jačmeň – neurodil sa), napr. v energetike ( okamžite zahájiť projekt výstavby ďalších blokov jadrovej elektrárne a tvoriť ďalšie vodné elektrárne ako vodné diela). V perspektíve môžu investície do štátnych podnikov, či štátnych projektov na výrobné kapacity tj.I = I* vytvoriť ekonomické zdroje s prínosom financií na „a“, čo je bázická spotreba a „b“, čo je, odborne povedané, ako hovoríte, marginálna propenzita k spotrebe.
Tak si zabezpečím do budúcna, že ak by chceli odísť zahraniční investori, vedel by som im povedať: „Páči sa, vypadnite!“
A v praxi namiesto na „gigabaterkáreň“ by som sa zameral na obnovu výroby hliníka v Žiari n.Hronom a na sklárne a podobne – všade, kde máme suroviny doma a „vieme to robiť“ ( a vo svete sú hladní za týmito výrobkami!)
A možno by som ako minister financií presadil cez NR SR „cenový strop“ a každomesačné znižovanie cien spotrebiteľského koša vrátane cien energií a bývania i potravín, aj keď by som čelil každotýždennému odvolávaniu opozície v NRSR či fyzickej likvidácii nadnárodných korporácií….
Ale nie som… díky za pozornosť. Peter

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
27. novembra 2023 11:24
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Peter,
nie sme pánmi situácie. Veď si zober iba sebestačnosť. Kúp si liter mlieka a na krabici nájdeš Vyrobeno s.r.o. Mladá Boleslav. V mojej malej dedinke boli dva kravína a aspoň 150 kráv. Dnes tam nie sú. Maštale dedinčania rozobrali maštale a obnovili si domy. Už so čítal štatistiku, že dnešné stavy hospodárskych zvierat sú iba 20% stavov ako Slovensko malo. Ako si napísal výrobné procesy nemôžu pokračovať,

Náš priemysel je jednostranne orientovaný, 4 automobily. Ale parlament nerieši ako zmeniť stav ekonomiky stav jej fungovania, žiaľ riešia aké zločiny sa u nás robili. To má urobiť súdnictvo, prokuratúra a polícia. Čo sa stalo so Žiarom nad Hronom je priam ukážkový, že bola korupcia.

Na školách, ekonomických fakultách máme špecializácie financie, teda učia sa teóriu fislálnej politiky, ale prax ide pomimo. Na MF však máme stovky zamestnancov.
Ďakujem
jaro

Marián Moravčík
26. novembra 2023 19:02

Výborné teoretické námety.
Dovolím si však podotknúť, že daňová politika vlády nemusí mať len túto kvantitatívnu charakteristiku. Soc-dem vlády tradične robievajú prerozdeľovanie príjmov obyvateľstva, možno to bude robiť aj táto Ficova. To znamená, že môžu zaviesť progresívne zdaňovanie príjmov, ale vyšší príjem z dane z príjmov môžu inej časti obyvateľstva vrátiť, napríklad vo zvýšení dôchodkov alebo rodičovských príspevkov. V ideálnom prípade by sa im to mohlo podariť nastaviť tak, aby výsledná sumárna sústava rovníc ostala zachovaná.
Takéto prerozdelenie by však, podľa mňa, malo priaznivý dopad na ekonomiku (parameter C – spotreba na domácom trhu), lebo obyvateľstvo v nižších príjmových skupinách prakticky všetok príjem (s určitým oneskorením) minie na spotrebu. Pri príjmoch zámožnejších vrstiev je veľké riziko, že časť z nich sa neproduktívne presunie do zahraničia alebo do finančných produktov, ktoré sú tiež v ekonomike neproduktívne.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
26. novembra 2023 19:34

Pán inžinier,
spomenuli ste problémy, ktoré aj mňa trápia. Ide o vzťahy fiskálnej politiky, zamestnanosti a dnes aj úrovne cien. Ale ide aj o fiskálnu politiku a rast našej ekonomiky práve v dnešnej dobe. Hlavne však nemáme doriešené problémy cieľov našej hospodárskej politiky a príslušnej potreby fiskálnych nástrojov.
Ďakujem
jhusár

Dušan
Dušan
26. novembra 2023 18:32

Pán profesor,
Ako vždy je Vaša analýza výstižná. Doteraz z to v dôsledku diletantov a nevzdelaných ignorantov bolo hádzanie perál zvieratám. Oni to nikdy nečítali a ani by to nepochopili.
Súčasný stav je taký, že ani tá „strieborná ekonomika“ moc nepomôže, lebo na to s rastúcimi cenami základných potrieb a služieb dôchodcovia nemajú.
Mám nádej, že skutoční odborníci vo vláde SR získajú dosť času na realizovanie cieľov prezentovaných v PVV . Zatiaľ im v tom bráni generálne sústredenie opozičných síl, ktoré robia všetko možné aj nemožné aby znemožnili tvorivú prácu nového kabinetu. Nedali mu možnosť ani tradičných 100 dní a „pália“ zo všetkých dostupných kalibrov aby zabránili konsolidácii ekonomiky a obnove právneho štátu, v očakávaní svojho návratu aby plnili „zadané úlohy“.
Ekonomika je v tomto prípade druhoradá vec. Ide o moc.
Pevné verím, že prichádza čas, v ktorom aj Vaše analýzy nájdu uplatnenie.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
26. novembra 2023 19:11
Odpovedať  Dušan

Pán profesor,
Vy ste technicky založený odborník. Most SNP v Bratislave je jednopylónový, oceľový, cestný, zavesený most cez Dunaj. Je to jediný most v Bratislave, ktorý nemá žiadny pilier v prúde rieky Dunaj, most s najväčším hlavným rozpätím . Predstavu o ňom musel urobiť architekt. Naši ekonomickí architekti“, žiaľ, také predstavy o ekonomike nevedia urobiť. A pitom ekonomická teória fiskálnej politiky je ozaj plná zásadných poznatkov. Čaká na aplikáciu.
Ďakujem Vám pekne
jhusár

Ivan
Ivan
26. novembra 2023 16:40

Výborný článok pán profesor – pohyb ekonomiky a fiškálne nástroje vlády. Len vo vláde by ich museli poznať a implementovať. Už je najvyšší čas, aby vláda začala realizovať to, čo voličom sľúbili zástupcovia jednotlivých politických strán vo voľbách. Zároveň si ale treba uvedomiť, že na Slovensko sa každý deň dovezie cca. 700 kamiónov potravín zo zahraničia. Kedy vláda zakročí v oblasti marží obchodných reťazcov ? Ekonomika nemá nič spoločné s tým, že u nás sú ceny niektorých produktov na úplne inej cenovej hladine ako v druhých krajinách.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
26. novembra 2023 17:11
Odpovedať  Ivan

Pán inžinier,
žiaľ, všetky vlády po roku 1989 nedocenili ekonomickú vedu. Asi je nevedeli. Ale aj ministri financií neboli len ekonómovia a predsedovi vlády to neprekážalo. Aj ekonómia svojimi poznatkami uspokojuje túžby ľudí, tí sa chcú mať lepšie a tú túžbu by sme mali vedieť aj odmerať. Ekonómia, jej poznatky vnášajú poriadok do fungovania ekonomiky
Ďakujem.
jhusár

Marta Slezáková
Marta Slezáková
26. novembra 2023 16:26

Krásne zobrazený pohyb ekonomiky – ako keby to bol živý tvor, ktorý registruje všetky pohyby v prostredí v ktorom existuje a reaguje na ne. V tomto obraze však nevidno to, kto-čo ten pohyb spôsobuje. Václav Klaus nám kedysi hovoril že „všemohúca ruka trhu“ – ale mne sa to nevidí. Ja stále rovnako potrebujem cukor a všeličo iné k životu a vôbec nechápem, prečo ceny potravín aj iných vecí tá „ruka trhu“ stále všelijako premieňa, keď v minulom režime boli ceny pevné a rozhýbali sa až následkom „nežného prevratu“. Nemohli by ich ekonómovia opäť nejako ustáliť?

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
26. novembra 2023 17:07
Odpovedať  Marta Slezáková

Vážená pani Slezáková,
áno, nie je to ruka trhu, ale ľudia zareagujú, lebo rast ceny bude znamenať, že ľudia si začnú kupovať lacnejšie veci, miesto cukru náhradu. Trápi ma však to, že po toľkých rokoch a nedokážeme využiť poznatky, a to principiálne ako som v úvahe uviedol. Tak ako Kopernik ukázal, že Zem sa točí okolo Slnka, tak aj ekonómovia odvodili poznatky a politici ich musia vedieť, aspoň príslušní ministri.
Ďakujem
jhusár