Potrebujeme zmenu – poučili sme sa?

K úvahe ma podnietil vedecký článok Bertrand Wong We should Control the Economy and Not Let the Economy Control Us: How this May Be Achieved through a Macro-Economical Way, teda My by sme mali kontrolovať ekonomiku a nenechať ekonomiku kontrolovať nás: Ako sa to dá dosiahnuť makro-ekonomickou cestou..

 

Nemôžem neuviesť aj druhý článok:“European InStability Mechanism – A historical institutionalist analysis of European disintegration after the financial crisis”. Európsky destabilizačný mechanizmus  historická inštitucionalistická analýza európskej dezintegrácie po finančnej kríze. Nič lichotivé. Verím, že ho dostali viacerí. Ekonomická neistota má pravdepodobnostný charakter.

 

Pozrime si aj fakty z našej ekonomiky –

 

Japonský Nippon Steel je podľa opisu presne ten typ akcionára, akého košické oceliarne potrebujú. Vo svojom odvetví je štvrtý najväčší na svete, dosahuje multimiliardové zisky a chce investovať do ekologickej výroby, bez ktorej ani košický U. S. Steel neprežije. Nie je však isté, ako naloží s investičným plánom odchádzajúceho amerického vlastníka. „Je to pre nás celkom nové. U. S. Steel má nejaký svoj plán. My sa doň najskôr musíme ponoriť a po jeho vyhodnotení budeme vedieť, ako ďalej,“

 

reagovala firma na otázky médií. Koľko z tých miliárd zostane a pre koho v SR?

 

V ekonomickej spisbe sa nám zjavil aj nový pojem a tak čítateľ mohol čítať ako je možné využiť offshore spoločnosti, napríklad na získanie anonymity, keďže údaje o skutočných osobách stojacích v pozadí takýchto spoločností nie sú verejne prístupné. Dobre vieme, že požiadavky kladené právnymi predpismi na vedenie účtovníctva a podávanie daňových priznaní sú v týchto krajinách benevolentnejšie v porovnaní so Slovenskou republikou.

Už vieme aj čo je fúzia: „Trend fúzií veľkých plynárenských a ropných spoločností by mohli nasledovať BP a Equinor (22. 12. 2023“).

Čitateľ iste čítal aj o pomoci vlády podnikom (vynútená?): „Vláda v stredu schválila poskytnutie investičnej pomoci spoločnosti Volkswagen vo výške viac ako 5 miliónov eur vo forme úľavy na dani z príjmov“. To sú indície, že ekonomika ovláda vládu. Vývoj, ktorý je nie priaznivý.

 

Jadrom ekonomickej politiky, ako časti ekonómie, je zabezpečiť

 

1) alokáciu zdrojov ekonomiky (t. j. ich určenie na alternatívne použitie). Toto žiada aj verejnú, vládnu intervenciu s cieľom ovplyvniť kvantitu či kvalitu faktorov (kapitál, prácu, technológie (Gen AI) a pôdu) disponibilnú pre výrobu a ich sektorovú a regionálnu distribúciu,

2) makroekonomickú stabilizáciu vis a vi exogénnym šokom, ktoré odkláňajú ekonomiku z rovnováhy, internej (definovanú ako plnú zamestnanosť a cenovú stabilita), teda smerovať ekonomiku k rovnováhe

3) redistribúciu príjmu medzi ekonomických agensov a regióny.

 

Toto znamená robiť politiky cielené na korekciu primárnej distribúcie príjmu; progresívne zdaňovanie a sociálny transfery sú kľúčovými nástrojmi, pomocou ktorých sa to dosiahne, a to aj vďaka rozmachu AI.

EÚ nevyužila pri našom vstupe tieto poznatky, ale ani hlboké poznatky J. von Neumana, jedného z najväčších matematikov dvadsiateho storočia, ktorý vypracoval princípy fungovania počítačov a mal rozhodujúci vplyv na vývoj sveta. Je považovaný za otca jednej z najdôležitejších oblastí dnešných ekonomických vied a matematiky, a tou je teória hier. Ba ani poznatky nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu J. Nasha a jeho známe „Nash equilibrium“ a „Nash bargaining“ – pojmy ktoré používa nielen ekonómia ale aj nukleárna stratégia.

Vedci sa hlboko skláňali pred hĺbkou ich myšlienok, dnes  nie. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu je aj V. V. Leontiev, tvorca input/output modelu a príslušnej I/O tabuľky, ktorá zobrazuje spomenutú hlavnú úlohou ekonomického systému a to optimalizáciu vzťahov výroby, akumulácie a distribúcie outputu, výrobkov a služieb. Jej riešenie sa aplikovalo nielen v USA a Japonsku, ale aj Európe. V I/O tabuľke vidíme jednoznačne interdependencie medzi odvetviam a vzťahy na konečnú spotrebu a na pridanú hodnotu. Dáva hlboký vhľad do ekonomiky, do faktov o jej fungovaní. V nich sa skrýva ekonomická pravda.

I/O tabuľka za Československo v roku 1989 mala v prvom kvadrante 300 riadkov a 300 stĺpcov (počet odvetví), čiže obsahovala 90 000 údajov,. Príslušný input/output model dovoľuje dôkladne preskúmať rôzne zásahy do ekonomiky, napr. ako ovplyvní ekonomiku dovoz, či vývoz. Ba aj čo budú dôsledky zmien koeficientov matice A na ekonomiku, teda napr. náš zánik množstva podnikov. Umožňujú to interdependencie medzi odvetviami. Z tohto pohľadu boli pre viacerých našich ekonómov zbytočné kapitoly, ktoré sme museli pripraviť v procese prístupu.

EÚ vydala smernicu ako majú byť zakrivené uhorky, či koľko litrov mlieka má nadojiť krava Kvetula a čítali sme aj, že  Ursula von der Leyen, šéfka Komisie, sa v apríli 2021 pre New York Times vyjadrila, že si s výkonným riaditeľom Pfizeru mesiac vymieňala textové správy, za čo si vyslúžila kritiku, pretože v tom období sa schyľovalo k podpisu zmluvy medzi EÚ a týmto farmaceutickým gigantom z USA.

 

Pred ekonómami SR je teda úloha dôkladne zhodnotiť 20 ročné fungovanie našej ekonomiky v rámci EÚ. Musíme zhodnotiť naše skúsenosti, poučiť sa z chýb a urobiť nápravu. Ale predovšetkým využiť naše bohaté vedomosti a poznatky ekonómie. Slovenskí ekonómovia ešte v rokoch 1965/70 napísali zásadné vedecké diela o riešení problémov ekonomiky Slovenska; hlavne z pohľadu dlhodobo pretrvávajúcich problémov medzioblastného ekonomického vyrovnávania a ekonomickej dynamiky, dynamiky ekonomiky.

V rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci bolo Československo na prvom mieste v týchto oblastiach: hutníctvo železa, strojárstvo a kovospracujúci priemysel, chemický a gumárenský priemysel, a priemysel celulózy a papiera. V roku 1989 v rámci Európy sme boli na 2 mieste vo výrobe surového železa na 1 obyvateľa v kg a vo výrobe surovej ocele na 1 obyvateľa v kg a na 3 mieste vo výrobe cementu na 1 obyvateľa v kg a na 4 mieste vo výrobe plastov a pryskyrice na 1 obyvateľa v kg.

Teda ČSSR bola vyspelá a konkurencie schopná, o čom hovorilo aj EXPO 1958. Vedecký prístup si žiadal riešiť fungovanie ekonomiky v komplexe EÚ inak, na báze interregionálneho I/O modelu (či iného). Európska hospodárska komisia využívala I/O na komparáciu krajín regiónu EHK. V prístupovom procese sa na to zabudlo. Stratili sme mnohé ekonomické aktivity. To sú ekonomické reálie, na ktoré ponovembroví ekonómovia (resp. aj EÚ) zabudli.

Ekonómovia musia vedieť, čo s ekonomikou urobiť, nie politici. Prečo nás aj vedecké články označovali ako emerging country? Mohli by sme si položiť otázku, či bola okamžite užitočná naša ekonomika pre západné ekonomiky?

Po vstupe do EÚ sme zažili náročné obdobie; sprivatizované a zničené priemyselné podniky (zoznam viac ako 100 koloval na internete) pričom napr. ZSMK Tlmače vyrobili najväčší elektromotor na svete, ba sme mali aj prvý samočinný počítač SAPO; v 3. ročníku na VŠ nám o ňom prednášali. Ba aj počítače ARITMA (konkurovali IBM).

Dnes máme spustošené poľnohospodárstvo, inakšie, nie tak kvalitné potraviny ako v Rakúsku, v mäse z Poľska našli v obchodoch infekčné baktérie, máme zníženú kvalitu zdravotníctva a sociálneho a dôchodkového zabezpečenia (išlo o zámer?).

Pri prístupovom procese nám neponúkli perspektívnu ekonomickú prognózu rozvoja SR v rámci ; úplne ignorovali minulé celkové podmienky a výsledky fungovania bývalých socialistických krajín a teda neponúkli diferenciálne predvídanie ekonomickej budúcnosti EÚ.

Nehovorili o nerovnovážnom vývoji ich ekonomík a to vyčíslením rovnice rovnováhy, z pohľadu ktorej boli krajiny starej EÚ v zlom stave o čom hovorí dielo Manfreda Gärtnera, v ktorom vyčíslil rovnicu ich rovnováhy a všetky krajiny až na Luxembursko mali deficit rozpočtu.

Vôbec nám neponúkli parametrizáciu optimálneho fungovania ekonomiky SR v rámci EÚ. Od EÚ sme dostali iba úlohy. Nevedeli, že naše vedecké prognózy rozvoja ekonomiky na báze I/O modelu nevychádzali iba z predpokladu, že základné tendencie minulého obdobia treba pre zdravý chod ekonomiky zachovať.

Plné využitie zdrojov ekonomiky SR malo a má zásadný ekonomický význam pre ľudí, hlavne budúcej ekonomiky v rámci EÚ. Vedecky je mimoriadne náročné stanoviť závislosť možného finálneho dopytu ekonomiky plynúceho z jej zdrojov. V mojom diele Aj ekonómia je veda som skonštruoval model využitia zdrojov ekonomiky SR na báze I/O tabuľky.

Má túto podobu:

 

 

 

Tvorca politiky musí hlboko chápať význam a zmysel fij koeficientov a predovšetkým model aplikovať. Na báze fij musí vláda aj EÚ robiť variantnú hospodársku politiku, politiku optimálneho využitia zdrojov ekonomiky! Ak chceme efektívne využiť faktory L (práca) kapitál a pôdu U, môžeme sa spýtať aká bude potenciálna výroba finálnych tovarov a služieb ekonomiky podľa odvetví, teda D1 (produkcia odvetvia poľnohospodárstva), D2D3?

Politika súdržnosti (ako ju chcú merať?), ktorú SR uzavrelo na roky 2021-2027 má hodnotu 12,8 mld. eur.

Ako ju určili?

Ale hlavne ako prispeje k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v rámci celej EÚ a to podľa odvetví ekonomiky? Konečne vraj odstráni nerovnosti medzi krajinami a regiónmi  EÚ!

Ako ich budú merať?

Plán obnovy bol prijatý v roku 2021, následne v rokoch 2022-2023 prešiel aktualizáciou. Ako sa vypočítalo zníženie celkovej sumy o 323 miliónov eur? Interregionálny I/O model by práve za celú EÚ zobrazil finančné toky po odvetviach u nás celej hodnoty 12,8 mld. a ich dôsledkami aj v iných krajinách.

Vládne orgány budú potrebovať zvážiť pred tým ako sa rozhodnú pre investičné oblasti vyriešiť problémy, ako môžu zvládnuť vládne orgány aj potenciálne riziko Gen AI, ba aj to ako transformovať ich vlastné služby a nakoniec to, aby existoval orgán s povinnosťou vedeckého modelového riadenia ekonomiky a to v prospech ľudí.

 

 

Záver

Ekonómia je veda. Aj táto veda je založená na faktoch a to z nášho každodenného života. Ekonómovia študujú náš každodenný život. Študujú systém, ktorý ovplyvňuje naše životy. Ekonómovia sa snažia opísať fakty ekonomikyktorej žijeme.

Ekonóm vysvetľuje ako systém funguje. Jeho metódy musia byť objektívne a vedecké. Dnešná ekonómia používa komplexné modely, napr. Leontievov I/O model. Aj EÚ by ho mala. Náš ekonomický život potrebuje zmenu – potrebujeme vedeckú ekonomickú politiku, aj doma aj v EÚ.

Odveká potreba človeka je uspokojovať svoje potreby. Potrebujeme teda novú paradigmu a nové vládnutie; politika úsporných opatrení EÚ už nie je riešením, potrebujeme rozvojové perspektívne vedecké zasahovanie vládami a aj EK. Máme však obrovskú dlhovú krízu. Za štátny dlh platíme viac než Gréci. Slovensko patrí medzi najhorších v eurozóne. Potrebujeme transparentný finančný sektor.

Už konečne v 21. storočí nemôže vládnuť ekonomické bezvedomieAko sa môže stať príťažlivou? Poučili sme sa? Ekonomika nemôže žiť bez perspektívy.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 5/1/2024

 

 

5 1 hlasovanie
Article Rating
Odoberať
Notify of
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

18 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
View all comments
Branislav Čech
6. januára 2024 14:34

Máte pravdu pán profesor, no ak má byť vyriešená aj ekonomika Slovenska, v prvom rade musia byť odstránené cudzie vplyvy a závislosti a Slovensko musí byť suverénny štát bez diktátu. Zdá sa, že nová vláda chce kompenzovať to, čo predchádzajúce znivočili. No ak necháme na Slovensku beztrestne pôsobiť protištátne elementy, nemáme šancu ani v ekonomike.

  1. Dodržiavanie morálnych a etických zásad spoločnosti
  2. Prijať zákon obdobný zákonu FARA
  3. Zabezpečiť dodržiavanie zákonov o médiách (hlavne spravodajské relácie)

Potom má šancu aj ekonomika.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
7. januára 2024 7:58
Odpovedať  Branislav Čech

Vážený pán inžinier,
ďakujem pekne za dobré kroky, ktoré by sme si mali uvedomiť. Bod 1 si hneď dovolím skonkretizovať a to dielom V. Leksu – Pichaniča Vzdelaní príbuzní, Príbehy našich vedcov. Mal by ju mať v knižnici každý vzdelanec. Nemôžem neodcitovať: Napokon som mal pred sebou nepretržitú sieť navzájom prepojených príbehov mnohých ľudí, ktorí svojim vzdelaním pre nás zanechali kúsoček slobody“. To, čo zanechali slovenskí vedci (Paracelus a Jesenius J. A Rayman, D. Ilkovič, či V. Košel a i.) je pre mňa zdrojom hrdosti. Zanechali veľké objavy, užitočné pre celý svet. To by mali urobiť aj politici. Vzorom by im mal byť M. R. Štefánik.
Ďakujem
jhusár

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
6. januára 2024 12:51

Vyvolali ste pozitívnu diskusiu a to dnes možno oceniť najviac, pán profesor.
Spýtali ste sa ma cez mail, prečo som nereagoval…úprimne Vám odpovedám aj sem, že vlastne ani neviem ako zareagovať. Veď všetci to vieme, keď nevieme, tak to tak cítime ako píšete…ale čo s tým?
Obrovskú pravdu píšete, že „nemali by sme nechať ekonomiku kontrolovať nás“…a to sa žiaľ deje, že nás ekonomika kontroluje. Ani sme si nevšimli, však?
Chudák nový minister financií L.Kamenický – namiesto stratégie ekonomických zdrojov a alokovania ekonomiky rieši dnes i po schválení štátneho rozpočtu 2024 úlohy, ktoré mu zadala ekonomika vo svojej kontrolnej roli: sotva- sotva sa obrazne povedané „v tom šmyku drží ma vozovke“, rieši čiastkové zlepšenia a hasí najdivokejšie „požiare“, ale nemá čas strategicky pripraviť ekonomické zdroje Slovenska do budúcnosti. Držme mu palce!
Nemôže beztrestne zaviesť bankový odvod, i keď cudzie banky na našom území ťažia „zlato zo ziskov“, váhavo rozmýšľa nad zdanením obchodných reťazcov, lebo hrozí, že tých 913 kamiónov denne potravinovej „pomoci“ sa môže zastaviť ( hraničné prechody s UA a Poľskom blokovania kamiónov sú toho dôkazom). Musí splatiť v 2024 7, 8 miliardy eur za splátku dlhu z istín, ale sami si musíme brať na to ďalšie úvery…je to jeho „vojna v zákopoch“ a nemá čas na „plné a optimálne využitie zdrojov ekonomiky“ ako píšete, a už vôbec nie na makroekonomický rozbor a postup špeciálne pre Slovensko, ktoré nemá vlastnú menu, nemá finančné zdroje, panuje a kontroluje nás cudzí kapitál a zákonmi sme podriadení „bruselu“…
Nemá ani silu ( a možno ani politickú vôľu) donútiť ministerku hospodárstva SR Sakovú zakladať vlastné štátne podniky a vyčleniť jej tam finančné investície aspoň aby založila rozvoj ekonomických zdrojov do budúcna.
Takto sme kontrolovaní „eurom“ každý deň 24/7…

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
7. januára 2024 7:36
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Peter,
v Tvojom komentári cítiť pesimizmus. Ty predsa dobre vieš, aký sme mali potenciál. Robil si v zahraničnom obchode, a tak si dobre poznal náplň a prácu PZO Technopol, PZO Koospol, či inej. Tvoj otec bo v ý z n a m n ý m funkcionárom v hydinárskom priemysle a tak ty najlepšie vieš posúdiť čo sa udialo po roku 1992. V úvahe som napísal, v ktorom odvetví sme boli na 2, či treťom mieste v E u r ó p e, či v RVHP na prvom. Poznáš diela západných ekonómov, jedného výborne opisuješ v Tvojej knihe a poznám ich aj ja; mám ich skvelé diela, jedného som aj citoval. Prečo ich nevyužili, spoliehali sa iba na svoj rozum. V roku 1989 som mal 53 rokov a v rokoch 1965/70 som sa aktívne podieľal na prácach a ich realizácii našich skvelých ekonómov Pavlendu, Sojku a i. Zažil si to nadšenie z realizácie inej hospodárskej politiky. Nuž ale nás vyhodili zo zamestnaní. Očakával som, že v procese prístupu to budú presadzovať  tí, čo boli zodpovední za prístupový proces.. A ako som napísal: V prístupovom procese nám neponúkli perspektívnu ekonomickú prognózu rozvoja SR (ktorá nám bola jasná) v rámci EÚ; úplne ignorovali minulé celkové podmienky a výsledky fungovania bývalých socialistických krajín a teda neponúkli diferenciálne predvídanie ekonomickej budúcnosti EÚ. Nehovorili o nerovnovážnom vývoji ich ekonomík a to vyčíslením rovnice rovnováhy, z pohľadu ktorej boli krajiny starej EÚ v zlom stave o čom hovorí dielo Manfreda Gärtnera, v ktorom vyčíslil rovnicu ich rovnováhy a všetky krajiny až na Luxembursko mali deficit rozpočtu. Vôbec nám neponúkli parametrizáciu optimálneho fungovania ekonomiky SR (na čom bol z a l o ž e n ý náš prístup) v rámci EÚ. Od EÚ sme dostali iba úlohy. Nevedeli, že naše vedecké prognózy rozvoja ekonomiky na báze I/O modelu nevychádzali iba z predpokladu, že základné tendencie minulého obdobia treba pre zdravý chod ekonomiky zachovať. Ba som uviedol aj model optimálneho využitia našich zdrojov. Poznanie jeho štruktúry umožňuje robiť variantnú politiku, o ktorej môže rokovať NR SR. Zažil si tú zvadu pri rokovaní o ŠR. To nie je obsah ŠR a jeho zmysel.
Ďakujem
jaro

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
7. januára 2024 10:31
Odpovedať  Jaroslav Husár

Plne s Vami súhlasím a ďakujem i za ocenenie, pán profesor. Ale zas, je to smutnú čítanie to naše dopisovanie…a mladí to i tak nečítajú…
Ale nevyberieme si, inú vlasť nemáme a ani nechceme, tu sme doma – na Slovensku. …pozeral som si videá „české století“ (typický český šovinizmus v histórii) o situácii 1938, o mobilizácii, ako bola na tom armáda, generalita, ako sa zachoval Beneš, ako bol Mníchov…a bezmocnosť, ktorá nastala…a to smutné, čo zaplavilo spoločnosť na tie roky vojny. Veľmi podobné pocity mám teraz i ja – že sme v tej situácii bezmocnosti, preto ten pesimizmus…

Marián Moravčík
7. januára 2024 13:21
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Výborný nápad – „donútiť ministerku hospodárstva SR Sakovú zakladať vlastné štátne podniky“. Vôbec by nemuselo ísť o veľké investície, ale malo by to význam aj ako mobilizácia ľudského potenciálu a vytváranie skúsenej manažérskej vrstvy v rámci štruktúr štátu a samospráv.

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
7. januára 2024 18:17

Dík, áno, správne, ide o ten správny krok správnym smerom, Marián, nuž ale: Sakovú kto osobne pozná a kto sa „prebojuje“ k jej kancelárii? Síce poznám pár ľudí zo Smeru ( i Hlasu), ale viete, keď sa potentáti „zasklia“ tam hore, už je to „hrach na stenu“…pán profesor to pozná…

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
6. januára 2024 6:34

Zdieľam autorovo znepokojenie zo stavu ekonomiky Slovenska, EÚ a globálnej ekonomiky. Podľa hesla „Mysli globálne, konaj lokálne!“ sa obávam, že ďalšie inštitúcie problémy na Slovensku nevyriešia. Ak aktuálna politická reprezentácia myslí vážne svoje ekonomické ciele, chápem, že začať musí s posilnením suverenity. Regulovať, logicky, môže len suverénny subjekt, prípadne subjekt s dostatočnou mierou limitovanej suverenity. Bez možnosti artikulovať a presadzovať vlastné záujmy je kritika stavu platonickou, akademickou diskusiou (užitočnou, ale bez reálneho vplyvu na riešenie zistených nedostatkov).
Slovensko nemá jasnú politiku. Nevie, či chce svoje záujmy presadzovať v relevantnom silnom spoločenstve (nielen hospodárska politika EÚ vzbudzuje pochybnosti o jej vlastnej suverenite…), alebo – v prechodnom období – zvyšovať vlastnú suverenitu. A využívať ju pri regulácií vlastného hospodárstva, v snahe zvyšovať jeho produkciu a zlepšovať infraštruktúrnu kapacitu na kľúčových vektoroch globálneho technologického, ekonomického a politického vývoja. Moje obavy súvisia s tým, že Slovensku, v plnom slova zmysle, scudzili mladú generáciu!
Za kľúčové považujem obnovenie dialógu a zvýšenie angažovanosti mládeže pri objektivizácií, analýze a stanovovaní cieľov Slovenska!

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
6. januára 2024 8:01

Vážený pán inžinier,
som rád, že ste sa tak hlboko zamysleli. Čo je dôležité? Napísal som to takto: Pred ekonómami SR je teda úloha dôkladne zhodnotiť 20 ročné fungovanie našej ekonomiky v rámci EÚ. Musíme zhodnotiť naše skúsenosti, poučiť sa z chýb a urobiť nápravu. Ale predovšetkým využiť naše bohaté vedomosti a poznatky ekonómie. Slovenskí ekonómovia ešte v rokoch 1965/70 napísali zásadné vedecké diela o riešení problémov ekonomiky Slovenska; hlavne z pohľadu dlhodobo pretrvávajúcich problémov medzioblastného ekonomického vyrovnávania a ekonomickej dynamiky, dynamiky ekonomiky. EÚ je dnes realita a naši zástupcovia musia argumentovať, vidieť tie chyby, čo by mali urobiť dnešní ekonómovia, a nie pochlebovať. Neustále len dobiehame. Potrebujeme silnú ekonomiku a to žiada mať výrobu, rozdeľovať už potom ozaj zvládneme.
Ďakujem
J. Husár

Marián Moravčík
5. januára 2024 21:02

Úplne súhlasím s Vašim kľúčovým záverom:
„Potrebujeme teda novú paradigmu a nové vládnutie; politika úsporných opatrení EÚ už nie je riešením, potrebujeme rozvojové perspektívne vedecké zasahovanie vládami a aj EK.“
To, čo dlhodobo kritizujete, pán profesor, to naozaj nie je špecifikom slovenských vlád. Aj veľké korporácie sa príliš často rozhodujú len „pocitovo“ a ich veľký vankúš ziskov to znesie. Príliš často som videl, že vyšší manažéri sa orientujú na krátkodobé ciele a nemajú zmysel pre dlhodobú koncepčnú prácu.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
6. januára 2024 8:13

Vážený pán inžinier,
som rád, že ste vo Vašom komentári spomenuli, že potrebujeme novú paradigmu. To bola jedna z mojich myšlienok, na ktorých som budoval celú úvahu. Ale aj to, že po 20 (33) rokoch už predsa vyspelá demokratická spoločnosť musí byť schopná sebareflexie alebo aspoň kritickej bilancie, čo podľa mňa čaká dnešných ekonómov, svojho vývoja namiesto bezduchých chválenkárstiev, ktoré skôr pripomínajú iba propagandistické videnie reality.
Ďakujem
jhusár

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
5. januára 2024 17:34

Vážený pán Profesor,
k Vašej úvahe niet čo dodať – iba zvýrazniť, že vláda vo vlastnom záujme, /aby sa obhájila pred dejinami/ nehovoriac už o eminentnom záujme Slovenskej republiky /štátu/ musí urýchlene /už „včera“ bolo neskoro/ zriadiť orgán /inštitúciu – nemusí to byť nutne ministerstvo, ale malo by mať kompetencie na úrovni podpredsedu vlády/ s povinnosťou vedeckého modelového riadenia ekonomiky a to v prospech ľudí = štátu.
Pravdaže, akýkoľvek dôkazový materiál je pre súčasný „manažment EÚ“ – nech by ním operoval ekonomický podstatne silnejší štát ako SR – nepodstatný, zbytočný. Inak by neprijímali idiotské sankcie sami proti sebe a mysleli si, že sú proti Rusku. SR však musí byť pripravená na zmeny, ktoré nevyhnutné prídu. A to v každom prípade – či už bude EÚ zachovaná, alebo zanikne.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
5. januára 2024 18:49
Odpovedať  Jozef Hlušek

Vážený pán inžinier,
som rád, že ste t tak jasne napísali. Potrebujeme orgán. Dnes v dobe vysokých technológií a aj poznatkov nositeľov Nobelových cien za ekonómiu, nemôžeme rozhodovať amatérsky. Všetky 3 veci, ktoré som uviedol sú náročné
1) alokáciu zdrojov ekonomiky (t. j. ich určenie na alternatívne použitie). Toto žiada aj verejnú, vládnu intervenciu s cieľom ovplyvniť kvantitu či kvalitu faktorov (kapitál, prácu, technológie (Gen AI) a pôdu) disponibilnú pre výrobu a ich sektorovú a regionálnu distribúciu,
2) makroekonomickú stabilizáciu vis a vi exogénnym šokom, ktoré odkláňajú ekonomiku z rovnováhy, internej (definovanú ako plnú zamestnanosť a cenovú stabilita), teda smerovať ekonomiku k rovnováhe
3) redistribúciu príjmu medzi ekonomických agensov a regióny.
Ak požadujeme od tenora, aby perfektne zaspieval tak od ministra financií a predsedu vlády musíme čakať, že svoju úlohu ovládajú. A tí, čo nás vedú v Bruseli, nemôžu byť iba politikmi, musia byť odborníkmi.
Ďakujem
jhusár

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
6. januára 2024 9:06
Odpovedať  Jaroslav Husár

Opäť iba bezvýhradný súhlas.

Ivan
Ivan
5. januára 2024 15:45

Vážený pán profesor, máte úplnú pravdu – len kompetentným vízia chýba, taktiež je veľmi otázna aj vízia EÚ. Vyjadrujem svoj súhlas s názorom pána Dušana.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
5. januára 2024 16:46
Odpovedať  Ivan

Pán inžinier,
ale mňa inšpiroval vedecký článok: Bertrand Wong We should Control the Economy and Not Let the Economy Control Us: How this May Be Achieved through a Macro-Economical Way,
teda My by sme mali kontrolovať ekonomiku a nenechať ekonomiku kontrolovať nás: Ako sa to dá dosiahnuť makro-ekonomickou cestou. Kde sú dnešní ekonómovia. Nevidia, že sa tackáme. Kto iné ako vedci? Oni musia vedieť ako má ekonomika fungovať.
Ďakujem
jhusár

Dušan
Dušan
5. januára 2024 14:40

Po troch nekompetentných vládach bude ťažké nastaviť ekonomiku štátu v súlade s ekonomickou vedou. Najprv treba „hasiť“ vzniknutý požiar, dať do poriadku právny štát, prežiť prvý rok obnovy a potom začať uplatňovať ekonomické analýzy pri plánovaní rozpočtu. Je jasné, že nepôjde o optimalizáciu, nakoľko nás viažu limity vyplývajúce z regulácií EÚ a „princípy spoločnej politiky“. A tento zmätok kombinovaný so sankciami nemôže viesť k optimalizácii a rozvoju našej ekonomiky. Musíme sa prispôsobiť a to bude bolestné.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
5. januára 2024 15:24
Odpovedať  Dušan

Vážený pán profesor,
práve v tom je problém, že vo vláde od roku 2020 neboli kompetentní. Ale aj Karol IV mal víziu inak by nepostavil Karlov most. Problém je aj v tom, že sa rozpadol systém zodpovednosti a to až zdola. Plán súdržnosti a aj Plán obnovy sú iba na papieroch, lebo sa nezakladajú na faktoch a vedeckom riešení problémov. A toto, čo som napísal : Vládne orgány budú potrebovať zvážiť pred tým ako sa rozhodnú pre investičné oblasti vyriešiť problémy, ako môžu zvládnuť vládne orgány aj potenciálne riziko Gen AI, ba aj to ako transformovať ich vlastné služby a nakoniec to, aby existoval orgán s povinnosťou vedeckého modelového riadenia ekonomiky a to v prospech ľudí.
Ďakujem pekne
jhusár