Dostal som tento mail:
„V stredu hlasuje Europarlament o obmedzení suverenity členských štátov, teda aj Slovenska. Dôležité právomoci majú prejsť na EÚ a najmä, má sa zrušiť právo veta a to jednoznačne poškodí malé krajiny. Lebo tie veľké si presadia, čo chcú. Potom bude možné robiť rozhodnutia, ktoré sa týkajú Slovenska, bez súhlasu Slovenska. Prosím, čítajte viac tu: Štandard – Slovenskí europoslanci, nezraďte svoju krajinu! (standard.sk) Ste stálimi voličmi SaS? Váš názor si rád prečítam na richard@sulik.sk
S pozdravom
Richard Sulík“
Analogické problémy Slovensko riešilo v rokoch 1964/70. Československo bolo dvojnárodný štát dvoch slovanských národov a slovanských a neslovanských národností; malo vyspelú ekonomiku a aj ekonomickú úroveň. Mali sme aj výrazné medzioblastné rozdiely. Slovenskí ekonómovia práve preto v rokoch 1964/70 riešili bázické problémy ekonomického vyrovnávania SR a ČR. Publikovali zásadné, ekonomickú vedu obohacujúce, a významné diela, z ktorých nemôžem nespomenúť tri.
Viktor Pavlenda v roku 1967 vydal 412 stranovú knihu Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR. V nej riešil aj problémy merania výkonnosti ekonomiky. Venoval tomu druhú kapitolu diela: Teoreticko – metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania, ktorá ma tieto časti: Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania, Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania, Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania. Iba v Prílohách je 42 tabuliek popisujúcich výkonnosť ekonomiky SR a to v porovnaní s ČR (bol som spoluautorom). V kapitole IV. dôkladne rozoberá sústavu spoločenského riadenia. V bode V. má časť 3: Plnšie uplatnenie slovenských národných orgánov a v časti 4. Orgány hospodárskeho riadenia na Slovensku v novej sústave riadenia. Dôsledok? Slovensko malo konečne predsedu slovenskej vlády (nie predsedu Zboru povereníkov) Prof. P. Colotku, ktorým sa stal 5. mája 1969.
Zásadné dielo o fungovaní ekonomiky napísal aj S. Kočtúch a to Ekonomická efektívnosť investícií, ba ju aj definoval, ktorá pre mnohých ekonómov, zaoberajúcich sa touto problematikou predstavovala východiskové predstavy o tom, ako ďalej pokračovať, aby sa oblasť efektívnosti investícií vedecky a prakticky na Slovensku posunula dopredu. Dokumentuje to ekonomickým rozborom investícií SR.
Prof. J. Sojka napísal knihu Ekonomická dynamika (1970), ktorá má z hľadiska riadenia ekonomiky mimoriadny význam, hlavne kapitola 6. Optimálna cesta rozvoja ekonomických systémov a aj kapitola 7 Všeobecná ekonomická rovnováha a ekonomická reforma. V čase vydania diela prebiehala veľká diskusia medzi ekonómami aj politikmi o federalizácii. Práve kapitola 7 má podkapitolu 7.3 Federalizácia ekonomiky a jaj vplyv na ekonomickú rovnováhu (ekonomické optimum) a v nej hovorí: „Ekonomická reforma je v našej spoločnosti vývojovým procesom, ktorý prekonával určité etapy. Prvú fázu ekonomickej reformy videl takto: 1. zabezpečiť fungovanie trhového mechanizmu 2. zabezpečiť, aby sa splnili ciele, ktoré si socialistická spoločnosť vytýčila 3. pripustiť tlak svetového trhu. Musím zacitovať významné tvrdenie: „V práci sme vysvetlili teóriu dekompozície ako základ pre úvahy o rozdelení ekonomického systému na dva podsystémy a jeho dôsledkoch, ak je jeden podsystém ekonomicky rozvinutejší ako druhý. Za určitých podmienok – čiastočne zjednodušených predpokladov sa ukazuje, že systém ekonomicky silnejší, ak sa neuskutoční znovurozdelenie dosiahnutých výsledkov, odčerpáva výsledky aj od ekonomiky slabšieho podsystému. Systém (ktorý nie je ochotný uskutočniť znovurozdeľovanie), nazývame agresívnym systémom. Systém, ktorý je ochotný pripustiť takúto činnosť, nazývame tolerantným systémom.“ Naši ekonómovia teda už vtedy riešili problém dynamického správania ekonomiky SR, prišli však vojská Varšavskej zmluvy.
Nie je EÚ z pohľadu malých štátov v EÚ agresívnym ekonomickým systémom?
Zásadný význam z hľadiska potrieb vyčíslenia stupňa ekonomického rozvoja SR mali práce Výskumného ústavu oblastného plánovania a menovite výskumná práca Diskriminačná analýzy v ekonomickom výskume (bol som zodpovedným riešiteľom), v ktorej je matematicky precízne spracovaná I-vzdialenosť, ktorá slúžila na určenie stupňa ekonomického rozvoja. Túto metodiku konkrétne aplikovali VÚOP, Štatistický úrad SR a VŠE a vypočítali sme stupeň rozvoja všetkých okresov SR na báze 73 ukazovateľov pre potreby SlPK. Plánovacia komisia mala podrobný prehľad o možných zdrojoch zmeny pozície okresu.
Bohaté skúsenosti slovenských ekonómov z rokov 1964/70 vlády po roku 1992 nevyužili, a následne EÚ presadzovala svoje aspekty riešenia ekonomických problémov SR; bez základných znalostí hĺbky našich problémov, bez poznania vedeckých prác ekonómov SR a uskutočnených krokov.
Slovenská republika musela pred vstupom do eurozóny, ako každý iný štát EÚ, mimo eurozóny splniť štyri konvergenčné kritéria, Maastrichtské kritériá.
- Prvé kritérium sa týka verejných financií. Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, nesmie presiahnuť 3% HDP. Okrem toho celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP, alebo musí klesať.
- Druhým kritériom je inflačné kritérium. Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov (meraná podľa HCIP), nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 % bodu.
- Ďalším kritériom je stabilita dlhodobých úrokových sadzieb. Priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých vládnych alebo obdobných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2% body.
- Posledným kritériom je stabilita výmenného kurzu. Slovenská koruna musela byť dva roky pred hodnotením zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto obdobia nesmelo Slovensko korunu jednostranne devalvovať, koruna nesmela vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, musela sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmeli vyskytnúť vážne napätia (čo to je?).
EÚ nedocenila vážny problém vplyvu centrálnej parity a zmysel jadra kritérií a to HDP, ktoré tým, že je v peňažných jednotkách nevyjadruje úroveň ekonomického rozvoja, či pozíciu v rámci štátov EÚ.
Záver
Profesor A. M. Húska v šesť stranovej spomienke v knihe Spomienky a príbehy z dejín Ekonomickej univerzity v Bratislave na Prof. Kočtúcha píše :
…. „Kočtúch nahováral odborníkov Slovenskej plánovacej komisie, aby túto diskrepanciu ventilovali. V slovenskom vedomí však strašilo obdobie honu na „slovenských buržoáznych nacionalistov“, a teda vymysleli takú metódu, že sa to nenastolí ako požiadavka SlPK, ale že VŠE a SlPK usporiadajú vedeckú konferenciu…. . Nuž Kočtúch neváhal a v hlavnom referáte prezentoval výsledok svojho výskumu. Vznikol „veľký poprask“. Novotný ako hlava štátu a vládnucej strany žiadal trestné stíhanie výčinov akéhosi docentíka zo Slovenska.“
Máme dnes tak odvážnych a vzdelaných vládnych ekonómov?
Verím, že som čitateľovi vnukol myšlienku, čo máme žiadať od dnešných ekonomických expertov politických strán a aj to, že naši zástupcovia, ktorých si budeme voliť do europarlamentu, musia mať za sebou diela, činy a nie reči a prázdne sľuby.
Prof. J. Husár
Bratislava 22/11/2023
vážený pán prof. Husár,
veľmi pekne ďakujem za článok a upozornenie na následky agresívneho ekonomického systému.
Problematiku sa ako nie ekonóm snažím pochopiť a preto ďakujem aj všetkým, ktorí reagovali na Váš článok. ich pripomienky mi dovolili viac pochopiť ekonomické zložitosti, ktoré jednoznačne prekračujú moje intelektuálne schopnosti a možnosti. Diktát EU, strata národnej suverenity hrozí aj v iných oblastiach riadenia, vrátane zdravotníctva napr. prostredníctvom Svetovej zdravotníckej organizácie. Spoločným menovateľom týchto nebezpečenstiev je kríza morálky, tak ako to pomenoval pán kolega Čech.
Vážený pán profesor,
ďakujem pekne. Nám sa po roku 1989 nedarí robiť hospodársku politiku, ktorú definuje ekonomická veda. Vládni ekonómovia asi nepoznajú do hĺbky až základné jej poznatky. Slovenskí ekonómovia v rokoch 1964/70 napísali zásadné diela a začali ich aj uplatňovať v praxi, lebo sa dostali na príslušné pozície. Ale hlavne vedeli. Mal som šťastie, že som pri nich vyrastal, ba aj vedľa iných velikánov.
jhusár
Vážený pán profesor,
ďakujem za ďalší hodnotný článok. No to, čo píšete, by malo byť už len čerešničkou na torte. Dnes myslím, že tu máme – tak ako som písal už viackrát – krízu morálky. Aj keby boli ministri financií a hospodárstva laureátmi Nobelových cien za ekonómiu, nič by to nebolo pre Slovensko platné ak by úprimne nechceli najskôr nezištne pomôcť.
S úctou,
Branislav Čech
Pán inžinier,
súhlasím. Asi ozaj máme poriedko morálne silných osobnosti, ktoré sa pohybujú v politike. Vo viacerých úvahách som navrhol, aby minister financií a predseda vlády, ak nie sú ekonómovia, skladali skúšky z makroekonómie. Ako Ohmov zákon, veľký poznatok, definuje vzťahy medzi veličinami, tak aj zákon obehu peňazí M = mm.B definuje vzťahy medzi peňažnými ekonomickými veličinami, kde mm je zložený zlomok a tak zasahovať do množstva peňazí je ozaj náročné. Pochopiť ekonomické poznatky je náročné a ich uplatnenie v praxi žiada aj čosi viac (v dnešných časoch) o d v a h u a povedať pravdu, ba mať za sebou aj ekonomické dielo.
Ďakujem
jhusár
Fascinuje ma úvaha, že je možné súčasne navrhovať cit. „…. fungovanie trhového mechanizmu ….pripustiť tlak svetového trhu.“ a žiadať tolerantnú ekonomiku (rozumej nie agresívny ekonomický systém). Táto úvaha značne prekračuje moju intelektuálnu kapacitu. Potreboval som dovysvetliť, ako je možné pripustiť fungovanie trhového mechanizmu a tlak svetového trhu (ktorý je určovaný „agresívnym“ ekonomickým systémom) a presadzovať „tolerantnú ekonomiku“. Zrejme mylne sa domnievam, že trhový mechanizmus je určený silami, ktoré sú vlastné agresívnemu ekonomickému systému (trhová sila, ekonomická efektivita a pod.). Kde v trhovom prostredí vzniká tlak na „toleranciu“ (zrejme zle rozumiem tlaku trhu na úspech slabších na úkor silnejších…)
Pán inžinier,
som rád, že ste položili tie otázky. Prof. Sojka na s. 294 píše, čo chápe tolerantným systémom v zmysle úhrady za využívanie zdrojov a na s. 295 uvádza aj model, na ktorm to ilustruje. Odvoláva sa aj na literatúru a to Goľstein Nové smery v lineárnom programovaní, ktorá vyšla v Moskve a aj na Kornai-Lipták Dvojúrovňové plánovanie, ktoré vyšlo v Bratislave. Sojka študoval aj v ZSSR aj v USA.
Verím, že ozaj hlboké pochopenie spomínaných prístupov Vám uľahči pochopenie tlaku trhu.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor,
veľmi dobrý príspevok, trochu iného zamerania. Ale dnes potrebujeme práve takéto, ktoré majú veľký prakticky význam. Poučenie z minulosti.
Hlavne keď sa formuje nová vláda SR, ktorá dúfajme bude zohľadňovať predovšetkým naše slovenské záujmy.
Podčiarkli ste význam dvoch vynikajúcich národohospodárov, odvážnych!
Pavlendu a Kočtucha.Samozrejme mali aj širší tým, do ktorého ste patrili aj Vy.
Treba zvýrazniť hlavne to, že svojimi prácami preukázali v tej dobe a vyvrátili na konkrétnych príkladoch falošne teórie „čechoslovakistov“, že Česi doplácajú na Slovákov, ale že je to práve naopak!
Bude veľmi prospešne, ak budete v tomto zameraní pokračovať.
Pán inžinier,
neboli iba odvážni, boli aj vzdelaný, hovorili viacerými jazykmi a tak mohli študovať vtedajšie poznatky. Hlavne však prispeli do bohatstva ekonomických vied. To neboli frázy ak v sovietskych učebniciach. Pavlenda predsa získal CSc. v ZSSR a tak vedel aké majú slabosti. Kto sa vtedy zamyslel nad mierami, nad vtedy už známymi slabosťami HDP. Kto z našich ekonómov riešil problém, že Maastrichtské kritériá sú zlou, falošnou mierou. Kto si dovolil povedať, že česká ekonomika je agresívny ekonomický systém. Oni ponúkli aj riešenie.
Ďakujem
jhusár
Dnešná EÚ už vôbec nie je tá, do ktorej sme vstupovali a už nehovorím o tej EÚ, do ktorej sme posielali prihlášku. Veď vyrovnávanie regionálnych rozdielov bolo zmyslom prerozdeľovania rozpočtu EÚ a zmyslom existencie takmer všetkých eurofondov.
Pán inžinier,
je to tak. Dostali sme sa do administratívno – prikazovacieho modelu. Ak chceme racionálne ovplyvňovať našu ekonomiku, slovenské orgány musia mať všetky potrebné právomoci. Predsa ide o ekonomické vyrovnanie našej ekonomiky, o blaho ľudí, o našu národohospodársku efektívnosť, nielen prírastok nič nehovoriaceho HDP.
ďakujem
jhusár
Pán profesor, ako vždy, vystihujete podstatu vecí. Je dôležité, aby ostalo právo veta lebo by sme sa dostali do pozície „o nás bez nás“. Verím,že terajší predseda Vlády SR bude mať dosť odvahy v EP postaviť sa proti všetkým. (dúfam, že ich tam už bude viac)
Pán profesor,
problém veta je ozaj vážny. Musíme však zhodnotiť naše skúsenosti ako fungovala a funguje EÚ. Zmenu nemožno urobiť bez zásadného riešenia otázky postavenia národných orgánov, neuberať im právomoci. Naši politici musia formulovať obsahové požiadavky.
jhusár
Stručne a jasne k otázke či “ Máme dnes tak odvážnych a vzdelaných vládnych ekonómov?“
1. Myslím, že máme, iba podmienky „buchnutia do stola“ sú iné v spolku 27 v porovnaní s 2 „partnermi“. Okrem toho svet sa od šesťdesiatych rokov min. stor. radikálne zmenil k horšiemu. Platí v ňom opäť už len „právo silnejšieho“. EÚ nemá oponenta, ani vnútorného a ani vonkajšieho, pretože je aj proti svojim záujmom vo vleku USA.
2. Som presvedčený, že máme ekonómov, ktorí by dokázali riešiť nastolené problémy. Ibaže poznajúc ako je v súčasnosti EÚ riadená, považujú námahu vynaloženú na Návrh opatrení na riešenie zaostávania ekonomického rozvoja Slovenska v rámci EÚ za márnu, pretože navrhnuté opatrenia napriek akejkoľvek argumentácii nebudú ER ani EP akceptované.
3.Napriek vyššie uvedenému, vláda SR by mala zadať SAV i vlastným odborníkom takýto materiál vypracovať! Keď už pre nič iné, aspoň pre vlastné alibi, pretože príde čas, a som presvedčený, že to nebude trvať ani desaťročie, národ sa opýta. A nebude iba štrngať kľúčmi. Európa je už v pohybe.
Pán inžinier,
toto je ozaj dôležité: ako je v súčasnosti EÚ riadená. Terajší model riadenia treba zmeniť. Predseda EK nie je doživotná situácia. Má byť Predsedníctvo EK pozostávajúce zo 7 členov a každý rok sa predseda bude meniť; aj skladba predsedníctva – ročne jeden opustí predsedníctvo a príde nový z iného štátu. Už dnes sa žiada, v dnešnom modeli, plnšie uplatnenie orgánov národných štátov, hlavne malých nielen moc Nemecka či Francúzska. Vládni ekonómovia by mali predložiť hlbokú ekonomickú analýzu aj číselne, dnešných „42“ tabuliek. Na základe rozboru podmienok určiť usporiadanie ústredných riadiacich orgánov EÚ. Potrebujeme urýchlenú premenu diktovanú dnešnou politickou a ekonomickou situáciou v Európe a svete.
Ďakujem pekne
jhusár
Súhlasím, je to tak! Ale nie je to v silách Slovenska, ani Vyšehrad. štvorky, ktorá je navyše vinou Poľska a Česka v troskách. Aby sa EÚ prebrala z letargie do ktorej bola umne vmanipulovaná, musí prísť oveľa silnejší impulz. Aký? Možno to bude problém ekonomického úpadku Nemecka, ktorý je dôsledkom jeho terajšej „veľmocenskej“ politiky. Počúvať Scholza je ako počúvať Matoviča alebo Leyen-ovú – rovnaká úroveň.
Dobré je, pán profesor, že ste pripomenuli zápas o rovnoprávnosť dvoch národov za ČSSR a úsilie o ekonomickú rovnováhu v rámci federalizácie republiky v minulosti. Nakoniec, som toho produktom, vysokoškolsky vzdelaný inžinier ekonomiky a riadenia zahraničného obchodu pracujúci v slovenských exportných firmách a exportujúci výrobky ako slovenské tak i z českých podnikov…
ale ten problém obmedzenia suverenity členských štátov EÚ, ktoré sú ešte stále národnými zvrchovanými republikami, je v niečom inom. Posranci EU si môžu odhlasovať čo chcú – správne to vysvetlil dr.Radačovský ( náš poslanec v europarlamente), že to je iba návrh, ktorý ale musia všetci predsedovia vlád člen.krajín ( a teraz čítajte dobre! ) jednomyselne odsúhlasiť na Rade Európy zloženej z premiérov vlád členských krajín. A ja dúfam, že to neprejde minimálne v Maďarsku a na Slovensku.
Kažopádne je to dôkazom, kam smeruje ľavicovo-progresivistická úchylka „bruselu“ a úradníkov europarlamentu, ktorí v mene ideológií ochotne hodia demokraciu za hlavu – pretože zrušenie „práva veta“ znamená DIKTÁT NEMECKA či dokonca eurobruselu – nevolených progresivistických úradníkov. Také sme nepoznali ani v RVHP a za tých „štyridsať rokov totality“!
Tu je už ekonomika postavená do kúta…
Peter,
čo dôležití, že prvýkrát v histórii Európy sme mali s l o v e n s k é h o predsedu vlády, rovnocenného partnera č e s k é m u predsedovi vlády a nie iba bezvýznamného predsedu Z b o r u povereníkov, ako máme aj v EÚ bezvýznamných funkcionárov, mali sme orgány hospodárskeho riadenia na Slovensku. To treba docieliť aj v EÚ. Nie je možné, aby predseda EK bol „doživotný“ Má sa striedať každý rok, aj tak by krajiny čakali až 27 rokov. Potrebujeme aj tvorcov ekonomickej vedy. Kto vedecky odvodí, že existuje agresívny ekonomický systém. Sojka ho odvodil z modelu. Kto odvodí miery ekonomickej efektívnosti? Iba ekonomická veda, teda vedci. Ale naše fakulty, povedal by som „vedecky spia.“
Ozaj Ti ďakujem za podnety.
jaro
Pán profesor, pokiaľ školstvo bude vychovávať takých novinárov, ako sa predviedli pred pár dňami pred Úradom vlády SR, tak informácie pre verejnosť budú nekompletné. Nevadí, nájdu si to v slobodných médiách, ktorých je už dnes dostatok. A čo sa týka školstva v oblasti ekonomiky, tak je to asi to isté – žiadna extra budúcnosť pre Slovensko. Dnešní mladí na základe propagandy sú už nie Slováci ale akísi tzv. európania, ktorí idú prostredníctvom dnešného multi-kulti dobrovoľne na bitúnok. Samovražda v priamom prenose. Výmena obyvateľstva v Európe pokračuje a jedine šoková terapia možno zachráni pôvodné obyvateľstvo Európy, resp. niektoré národy v nej. Budeme patriť k tým zachráneným? Držme si palce. VYDRŽAŤ!
Pán Potúček,
práve novinárom chýbajú bázické poznatky ako funguje ekonomika a akých máme ekonómov velikánov (Karvaš, Pázmán, Pavlenda,…) a čo napísali a čo teda zanechali ako hlboké poznatky nám pokračovateľom v ekonomickom živote aký nám pripravili naši vládni ekonómovia a či EÚ. Riadiť ekonomiku, jej komplexný systém bez vedy nie je možné, je možné, ale ekonomika sa rúti zlým smerom. V hlave musíme mať jej obraz ako mal Kopernik o Vesmíre.
S vďakou
jhusár
Ďakujem Vám pán profesor za Váš článok – odpoveď na Vašu otázku je veľmi jednoduchá – nemáme ! a vidíme kto nám Slovenskú republiku zastupuje aj v Europarlamente alebo kto a s akým vzdelaním a odbornosťou sa na budúci rok pripravuje kandidovať za poslanca do Európskeho parlamentu ako zástupca Slovenskej republiky. Niektorým chýba odvaha kandidovať, niektorí kandidovať ani nechcú a tých pár jednotlivcov ktorí naberú odvahu a majú svoju odbornosť sa tam nedostanú čo je veľká škoda.
Pán inžinier,
ďakujem pekne. Ale aj dnes treba pripraviť „42 tabuliek“ a vecne argumentovať EÚ. Vtedy sme nemali internet a nemohli sme ťuknúť a získať nejaké údaje, robili sme to všetko ručne. Treba vedecky spracovať a komentovať údaje o finančných tokoch, hlavne z EÚ a do EÚ, či aj pomoc, ktorú poskytujeme a ktorá je v platobnej bilancii. Politici sa nebudú hádať a tvrdiť, že 4=5.
Ďakujem
jhusár