Blog

Čo sme mali čakať?

Na internete som si prečítal hodnotenie PVV. Mňa zaujal nadpis: Peniaze nerastú na stromoch. Zdravé verejné financie sú jedinou zodpovednou cestou voči súčasným aj budúcim generáciám. Tak všeobecný ako je nadpis, tak je všeobecný aj text pod ním. O problémoch píšem v mojej knihe Aplikovaná makroekonómia.

Zabúdame vedecky riadiť ekonomiku

Kúpil so si knihu A. Greensapan, bývalý guvernér Centrálnej banky USA, Věk turbulencí. Na s. 46 píše: „Bol to však iný účel, ktorý mi umožnil dospieť k predstave, že by som sa jedného dňa mohol pokúsiť porozumieť hospodárstvu ako celku a predpovedať jeho vývoj (jh). V roku 1951 som sa zapísal na kurz matematickej štatistiky, technickej disciplíny založenej na predstave, …
Čítať ďalej Zabúdame vedecky riadiť ekonomiku

Programové vyhlásenie vlády z pohľadu poznatkov ekonómie

NR SR prerokováva Programové vyhlásenie vlády. Čitateľ iste čítal nadpis Ódorov program je predzvesťou konca rozpočtovej fantázie. Už toto tvrdenia je dôkazom, že štátny rozpočet sa nezostavoval tak ako to žiada makroekonómia. Pozrime si jeden bod z PVV:  

Preceňujú svoje schopnosti v ekonómii

Riadenie ekonomiky, čo robí vláda a parlament, sa musí opierať o vedu, ekonómiu. Tvorca hospodárskej politiky musí ovládať pojmy, ktorých význam a klasifikáciu rieši kognitívna veda logika a ekonómia. Čitateľ si iste pamätá ako sa novinári spýtali našich viacerých politikov (B. Bugár, K. Tóthová) čo je HDP. Nevedeli. Iba potvrdili existenciu Dunning – Krugerovho efektu. Predovšetkým zato, že sa blížia voľby …
Čítať ďalej Preceňujú svoje schopnosti v ekonómii

Kde sme dokráčali, čo nás čaká?

K tomuto nadpisu mojej úvahy ma podnietila úvaha p. poslankyne M. Beňovej Transparentná EÚ. Zaujala ma hlavne jedna veta, či tvrdenia : „Všetko je utajené, zmluvy, spôsob ako boli vyjednané ceny, dĺžka trvania kontraktu a najmä súkromná komunikácia predsedníčky EK UvDL, ktorá bola „vymazaná“…

Čo potrebuje ekonomická veda v EÚ?

Jej aplikáciu. K úvahe ma podnietili volebné aktivity našich strán. Vo volebných programoch by mali predovšetkým pamätať aj na naše vlastné skúsenosti s EÚ. SME malo nadpis: Všetky známe tváre Remišovú opustili, KDH s ňou nerokuje. Ostať jej môže len Matovič. Hospodársky klub bude mať konferenčný klub na tému Aby nám lepšie bolo.

Prečo vlády nechcú ekonomickú vedu?

Ani jedna vláda po roku 1992 neuplatňovala dôsledne ekonomickú vedu, jej bohaté poznatky. A občania prehliadame zlyhania vlád. Český exminister L. Zaorálek na videu zhodnotil situáciu na Slovensku. Povedal, „že v dobe energetickej krízy, agresii na Ukrajine, v čase veľkej inflácie má na Slovensku premiér 80 percentnú nedôveru a nízku má aj vláda, ba vláda stratila dôstojnosť, premiér pokútne založil stranu, …
Čítať ďalej Prečo vlády nechcú ekonomickú vedu?

Profesor Ing. Jaroslav Husár, CSc. – „doyen“ slovenskej ekonomickej vedy

V roku 2021 začal profesor Jaroslav Husár zverejňovať na portáli www.reminiscencie-súčasnosť.sk  zaujímavé informácie o osobnostiach slovenského ekonomického života z histórie a s premietnutím na súčasnosť. Tak cenný informačný kanál je potrebný a prináša zainteresovaným potešenie a verejnosti cenné informácie o ekonomických odborníkoch zo Slovenska.

Profesor Branislav Ivanović – excelentný štatistik

Prof. Ivanovič získal titul Dr.na Sorbone, ktorá bola založená v Paríži v rokoch 1253/57. Dodnes je excelentnou univerzitou a za jeho čias z 15 000 uchádzačov prijali 1 500 ako to spomínal na prednáškach už vtedy bola najväčším centrom vysokoškolského štúdia vo Francúzsku. Profesor Branislav Ivanović bol moji dekanom na postgraduálnom štúdiu v rokoch 1963 – dec. 1965 v Belehrade. Štúdium organizoval „Jugoslovenski institut …
Čítať ďalej Profesor Branislav Ivanović – excelentný štatistik

Ing. Peter Zajac – Vanka,  národohospodár, prognostik

Zajac – Vanka bol predsedom Spolku národohospodárov, čo je pojem v slovenčine obrazotvornejší, ako Spolok ekonómov. Napísal dielo Ekonomika po kapitalizme (2017). Je to prvé a jediné ekonomické dielo na Slovensku o žiadúcej budúcnosti našej ekonomiky, o autorovej vízii. Svetová literatúra  podobné problémy rieši hlavne formu vedeckých článkov a aj diel ( P. F. Drucker, D. Schweickart).