Ani jedna vláda po roku 1992 neuplatňovala dôsledne ekonomickú vedu, jej bohaté poznatky. A občania prehliadame zlyhania vlád. Český exminister L. Zaorálek na videu zhodnotil situáciu na Slovensku. Povedal, „že v dobe energetickej krízy, agresii na Ukrajine, v čase veľkej inflácie má na Slovensku premiér 80 percentnú nedôveru a nízku má aj vláda, ba vláda stratila dôstojnosť, premiér pokútne založil stranu, v ktorej je 7 bývalých ministrov a prezidentka nedokázala pomôcť.
Teda ozaj ťažká situácia. Hegerova vláda mala byť nádejou zmeny fungovania ekonomiky a ukázala sa ako nekompetentná. Nedokázala získať verejnosť. Ba varoval, aby sa tá situácia nedostala do ČR“. Nie je to medzinárodná hanba? Inú nám urobil Klus v Bruseli, čo je európska hanba. Predstavitelia štátu musia byť vzdelaní. Veď riešia závažné otázky života ľudí a predovšetkým hospodársku politiku štátu.
Tak ako je v kríze politická situácia na Slovensku, tak je v kríze aj ekonomika. Poľnohospodárstvo trvale vykazuje deficit zahraničného obchodu a po roku 1992 bolo zničených viac ako 120 podnikov. Nehovoriac, že ekonomika je v područí nadnárodných korporácií ako Monsanto a iné. Nedokážeme vybudovať nemocnicu Rázsochy. Vláda nevedela konkrétne vyčísliť, čo sa stane ak vzrastú výdavky vlády (G), zvýšia sa investície (I), či zníži daňové zaťaženie (T), hoc ako uvidíme nižšie, veda má na to prostriedky, čo SR potrebuje. Totiž ani jedna vláda po roku 1992 nedokázala robiť hospodársku politiku na báze vedy.
Prečo? Aj preto, že viacerí súčasní politickí činitelia pokútne získali skúšky, či aj diplomové práce. Nemajú poznatky. Iba ekonomická veda (nie poslanci hlasovaním) môže odpovedať na otázku, čo môže ekonomická analýza povedať o dôsledkoch rôznych ekonomických opatrení (menovite aj fiskálnych) na hodnoty tých makroekonomických veličín, ktorých zmeny, pohyb berieme ako indikátor výkonu ekonomiky, napr. príjem (HDP), output, zamestnanosť, rast, ceny či platobnú bilanciu.
Pre plné pochopenie hĺbky poznatkov nám poslúži iba makroekonomický model, ako uvidíme nižšie. Vlády lipli len na pojme HDP, zbožňovali ho. Nevideli do jeho útrob. Videli v ňom iba číslo, avšak HDP je množina relácií na množine premenných. HDP je súčet hodnôt premenných (v analýze budeme uvažovať HDP bez zahraničia), teda HDP = spotreba + investície + výdavky vlády, pričom spotreba, investície a výdavky vlády sú funkcie viacerých premenných, konkrétne
Z čoho plynie, že rovnovážna úroveň HDP, národného príjmu bude daná týmto vzťahom
HDP predstavuje zložité a komplexné vzťahy s celou množinou premenných. Dnes je ľahké preskúmať efekty, dôsledky zmeny napr. v hodnote investícií na rovnovážny úroveň príjmu (Y), či spotrebu C, pretože môžeme využiť derivácie. Alebo konkrétne, ekonomická analýza Y pomocou prvých derivácii podľa všetkých veličín za znamienkom rovná sa zjednoznační dôsledky, efekty rôznych v čitateli uvedených nástrojov, menovite aj fiskálnych na hodnoty tých makroekonomických premenných, ktorých zmeny opisujú výkon ekonomiky. Hlboký vhlad do ekonomiky vďaka ekonometrii! Tieto fakty potrebuje tvorca hospodárskej politiky. Každá konkrétna hodnota veličín po znamienku rovná sa inak ovplyvní výšku HDP plnej zamestnanosti, čo komplexne neriešila po roku 1992 žiadna vláda, hoc rast veličiny HDP bol jej prvoradým záujmom.
Verbálnou analýzou sa k záverom uvedených nižšie nedopracujeme. Vypočítať treba nielen Y, čiže HDP, ale všetky veličiny rovnice Y = C + I + G . Zo vzťahu vidíme, že vláda môže prostredníctvom výdavkov vlády (G) meniť hodnotu HDP. Ba daňami zmení HDP na disponibilný príjem, ktorý obsahuje transferové platby (penzie, prídavky na deti,…), premenná R. Všetky možné zásahy vidíme v zlomku za Y, ktoré možno derivovať podľa všetkých premenných a tak analyzovať ich efekty, dôsledky na ekonomiku. Zlomok, ako vidí čitateľ, je citlivý na menovateľ, v ktorom je uvedená daňová sadzba (ty) a veličina b z funkcie spotreby. Ďalej investície (I) závisia od úrokovej miery (i), čo indikuje vzťah k množstvu peňazí. Teda vplyvov je veľa a vláda ich nemôže ignorovať, naopak poznať a využiť ich. Vážne obohatenie modelu by malo zavedenie exportu (X) a importu (M), teda modelu Y = C + I + G + X – M, pričom každá veličina, ako sme videli, je funkciou nejakej premennej. Tak by model obohatil možnú analýzu efektov.
Čiže vďaka ekonomickej analýze by rokovania v parlamente a vo vláde mali byť odbornou diskusiou a nie „rozprávkami“, či zvadou. Exminister Zaorálek by ČR neodhováral od našej cesty, naopak požadoval by ju; vláda by sa takou politikou ukázala ako kompetentná, bola by excelentná, elitná. Aj vedci ekonómovia. Nežili by sme v neustálom strese a v obavách.
Záver
Čitateľ musí vedieť, že články a knihy z hospodárskej politiky a menovite aj fiskálnej politiky vyšli už v roku 1950, teda uplynul čas, keď by už aj členovia nášho parlamentu mali mať hlboké poznatky vedy a ich aplikovať, zvlášť zato, že schvaľujú významnú časť fiskálnej politiky a to štátny rozpočet. Uviedol som iba časť makroekonomických poznatkov, ktoré musia byť základom pre tvorcov hospodárskej politiky. Čitateľ zistil vyššie nevyhnutnosť ekonometrie pre tvorbu hospodárskej politiky, ako bázy pre stabilizačnú politiku v ekonomike, jej udržania v rovnováhe a vplývania na dynamiku chodu ekonomiky, či optimalizácie vzťahu zamestnanosť – inflácia, čo je dôležité pre otvorenú ekonomiku akou je aj naša.
Dnes veda ponúka oveľa sofistikovanejšie modely ako ten vyššie, čo umožňuje mimoriadne hlbokú ekonomickú analýzu fungovania ekonomiky. Tá poskytuje významné zlepšenie tvorby hospodárskej politiky. Politici však musia rozumieť modelovaniu. Je to dôležité lebo je to každodenná potreba; inak môžeme zažívať iba zlyhania hospodárskej politiky, čo je žiaľ naša každodenná realita. Totiž, práve ekonomickou analýzou Y pomocou prvých derivácii podľa všetkých veličín za znamienkom rovná sa, sa zjednoznačnia dôsledky, efekty rôznych v čitateli vzťahu uvedených nástrojov, menovite aj fiskálnych, na hodnoty tých makroekonomických premenných, ktorých zmeny opisujú výkon ekonomiky. Slovensko by nebolo ohovárané.
Občania si zaslúžia kompetentné vlády.
Otázkou zostáva, kedy prelomíme kolobeh nevedeckej tvorby hospodárskej politiky, či prečo vlády nechcú ekonomickú vedu?
J. Husár
12/4/2023
Pán profesor J.Husár, veľmi ma potešilo, „že ste späť“. Už som žalel, že postupne odchádzame my všetci…burcujete a robíte osvetu. To je úžasné.
Mať tak vlastný čtát, tak tie vzorce aplikujem na hospodársku politiku toho svojho štátu, veď som vlastenec. Ale – máme my ešte vôbec náš štát?
Dobre píše tu v komentároch pani Slezáková, pýta sa, vzhľadom na už nesplatiteľný dlh štátu SR, komu že sme to predaní? Kto vlastní náš dlh?
A sám pridám: Aká je vlastne hospodárska politika štátu Slovenská republika dnes? Len – splácať dlhy? Z čoho?
Toľko kritizovaný socializmus mal hospodársku politiku jasnú: dostať do štátneho vlastníctva všetku výrobu, obchod, investície. Potom mohlo toto vlastníctvo produkovať tak, že nielen zásobilo vlastné obyvateľstvo a krajinu, ale produkovalo kladný hospodársky výsledok, takže „zisky“ z ekonomiky išli rovno do štátneho rozpočtu, aj na investície, aj pre infraštruktúru ľudí.
Ten matem.model Y = C + I + G + X – M potom možno po vládnej línii uplatniť ihneď :
áno, štát môže z príjmu svojho vlaatníctva dať aj na spotrebu C, aj na investície späť do výroby I, aj na infraštruktúru výdavkov vlády pre ľudí G a ešte utŕži za export a má peniaze na nutný dovoz.
( prakticky – tých milion dvestortsíc luxusných aut vyrobených na Slovensku by pri exporte a tržbách z neho vo vlastníctve štátu SR prinášalo MILIARDY EUR do štátneho rozpočtu, nie ako dnes – čistú NULU!!!)
Takže taká je dnes hospodárska politika SR – ne ve dec ká!!!!!
Každá politika má svoje vlastné výsledky. Pán prof. Husár v článku upozorňujú na hospodársku politiku SR a poukazujú na výkonnosť ekonomiky a význam ekonometrie prostredníctvom makroekonomických premenných. Oceneniami – argumentmi – čie osnovy vlastni a ponúka veda – opominajú verejných funkcionárov pripraviť opatrenia „…ako bázy pre stabilizačnú politiku v ekonomike, jej udržania v rovnováhe a vplývania na dynamiku chodu ekonomiky, či optimalizácie vzťahu zamestnanosť – inflácia, čo je dôležité pre otvorenú ekonomiku…“. Opodstatnenosť jej riadenia s uplatnením vedy by malo vyplývať z postojov, z činov predstaviteľov SR parlamentu a tak byť zárukou spoločenského pokroku so žiaducimi a kladnými dôsledkami pre občanov, podnikateľov a štát. Upriamujúc pozornosť na dôležitosť vedou stanovených záverov a tak i tomu venované diskusie člankom sa ponúkajú postoje zveľaďujúce ľudské pôsobenie, ktoré by (aspoň čiastočne) mohlo zbaviť človeka nebytia a nežitia „…v neustálom strese a v obavách“. Chválehodné upozornenia a uzávery, pan prof. Husar !
Potešený slovom Prof. Husára po odmlke, mi stúpla nálada.
Chápem rozčúlenie z insitného prístupu exekutívnych aj poradenských orgánov a inštitúcií. Bohužiaľ to však nie je vada k odstráneniu, ale fundament hospodárskej politiky.
Civilizácia (globálnej oligarchie) nechce vecne riešiť hospodárske problémy. Systematicky koncentruje moc (kontrolu) globálnej ekonomiky a jediné, čo ju zaujíma je interpretácia vzťahov a diania zvyšujúca rešpekt jej postavenia a kamuflujúca reálne pohyby v ekonomike. Argumentujem eróziou a deformáciou štatistických údajov, ignoráciou faktov a adoráciou účelovej interpretácie vybraných údajov s obchádzaním údajov, ktoré „nepasujú“ do popularizovanej propagandy!
Prečítal som si pozorne článok aj reakcie čitateľov, vari ani niet čo dodať – stav v akom sa nachádzame je popísaný, východiská naznačené, reakcia tých, ktorí by mali reagovať konkrétnymi krokmi bude ako vždy – hrobové mlčanie. U tých blbších ešte príznačnejšia -absolútny nezáujem. Čo s tým? Národ/?/ si ich zvolil. Takáto situácia však nie je len u nás, ale všade v Európe, aj kdekade inde na svete. Rovnako „Kompetentní“ ako tí naši vládnu aj veľkým národom aj EÚ. Je to teda zámer, riadený proces. Smerovanie – „zlatá miliarda“. Ostáva nám len dúfať, nie svietiť ale osvecovať a osvetľovať ako to robí ctený pán Profesor Husár, ktorému prajem ešte dlhé roky plodného života.
Po dlhšom výdychu prof. J. Husár čitateľom predostrel svoju ďalšiu brilantnú výpoveď o bolestiach a svojom recepte na uzdravenie nášho (slovenského?) národného hospodárstva. Jeho úvodnej textovej časti porozumie každý laik, tak podobnej predohre Predanej nevesty. Modelová hospodárska kvantitatívna metrika už od väčšiny čitateľov vyžaduje dôveru v pravdivosť a vedeckosť poznania autora. Javí sa mi, že výpoveď pána profesora sa odohráva v rovine formálneho hospodárstva, ktorého poznatkové posolstvo spolu s jeho mocenskou statusovou funkciou má, najmä v podobe hospodárskej politiky, usmerňovať obsah, smerovanie a dianie v reálnom (hmatateľnom) hospodárstve. Tú formálnosť úplne vyjavuje výrok „hodnoty za peniaze“. Ten je už u nás inštitucionalizovaný a obracia logiku hospodárenia dole hlavou, ak máme v mysli to skutočné, hmatateľné hospodárenie. Tu sa vyjavuje, že naše doterajšie poznanie o hospodárení nedisponuje filozofiu o sebe – disciplínu hospodárska filozofia. V nej počnúc tým, že hospodárska stránka nášho života vyrastá z prírodného podhubia a košatí sa v podobe hospodárskej záhrady, ktorú zriaďujeme, sýtime, kultivujeme svojou prácou a užívame jej plody všetci, nie len hospodári z povolania. Peniazmi ako dnešnou virtuálnou veličinou hospodárska stránka nášho kultúrneho života nepovstáva, tak ako oslík ťahajúci káru sa nikdy nenasýti z otiepky sena, ktorú mu niekto predstŕka. Pritom sa takmer denne cítime závislí najmä od peňazí, ktorými disponujeme a ktoré nám niekto neznámy v nedohľadne hodnotovo a množstevne neustále (z akéhosi dôvodu) moduluje. Do hospodárskej pesničky nám radno doplniť ešte viacero veršov, ktoré nám napovedia kam máme pri rozhodovaní o našich prirodzených potrebách a kultúrnych túžbach hľadieť a uberať sa.
Aj študenti poznajú, že na hospodársku politiku vlády sa treba pozerať nielen z teoretického aspektu, ale aj v praktickej rovine, čo napomôže získať základnú orientáciu v hospodárskej politike, pochopenie určitých zákonitosti a súvislosti vývoja ekonomiky, dá možnosť zhodnotiť prijaté opatrenia zo strany nositeľov hospodárskej politiky nielen na národnej, ale aj na nadnárodnej úrovni. Títo nositelia všeobecne však nespĺňajú požadované kritéria.
Pán profesor v príspevku ste jasne pomenovali hlavné problémy z uvedeného pohľadu na hospodársku politiku vedeckým spôsobom. Nakoniec to vychádza aj z Vášho celoživotného profilu uvedeného na tejto web stránke.
K Vami naformulovanej… Otázkou zostáva, kedy prelomíme kolobeh nevedeckej tvorby hospodárskej politiky.. myslím, že musí prísť vývojom potreba, aká bola po druhej svetovej vojne pri obnove európskeho a národného hospodárstva, keď pôsobili významní politici a hospodári napr. R. Schuman, L. Erhard, H. Schmied….O.Šik, H.Kočtúch, V. Pavlenda..a ďalší!
Vážený pán profesor,
s dobrým pocitom som prečítal Váš článok. Som rád, že s odhodlaním poukázať a prispieť k riešeniu problému sa znovu vraciate.
Ak posudzujeme zo širšieho hľadiska uplatňovanie vedeckých poznatkov do praxe je zrejme, že štát a ministerstva majú vytvorené inštitúcie,ktorých úlohou je aplikovať vedecké poznatky pri aplikácii do rozhodovania o smerovaní ekonomiky štátu. Príkladom môže byt : Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií SR, ktorého úlohou je zvyšovať hodnotu, ktorú za svoje peniaze verejnosť dostáva. Cieľom je posilniť orientáciu na výsledky pri rozhodovaní o verejných politikách, reguláciách, investíciách a prevádzke štátu. Podstatou hodnoty za peniaze je posúdiť, či peniaze daňovníkov budú skutočne vynaložené najlepšie ako je možné pre dosiahnutie stanoveného cieľa. Významnou inštitúciou je Výbor pre hodnotu za peniaze. Cieľom Výboru je dohliadať na kvalitu projektu Hodnota za peniaze a jeho konkrétnych výstupov. Medzi kľúčové úlohy výboru patrí: strategické odporúčania pre projekt ako napr. odporúčanie oblastí určených pre revíziu výdavkov a posudzovanie návrhu plánu revízií výdavkov spolu so zapojením ministerstiev; posudzovanie odborných výstupov súvisiacich s realizáciou projektu (metodika revízie výdavkov, analýzy, a pod.);dohľad nad dodržiavaním pravidiel transparentného zverejňovania výstupov projektu. Okrem uvedeného UHP a Výboru má Ministerstvo financií stovky odborníkov čo by malo zaručiť kvalitu odporučení a návrhov ako vedecky riadiť štát. Zostáva otázkou, či výstupy a odporúčania odborníkov sú kvalitné, alebo o smerovaní ekonomiky a riadenia štátu rozhodujú politici podľa vlastného uváženia. Predložené ekonomické opatrenia v parlamente akých sme svedkami v posledných rokov svedčia, že politici rozhodujú nezávisle od odporučení odborníkov čo potvrdzuje Bohužiaľ aj konštatovanie profesora Husára.
Nemajú všetok úpadok nášho hospodárstva na svedomí len dnešní ekonómovia a neschopní podkupní politici.
Ten pes je zakopaný v samotnej podstate ekonomiky EÚ. Je to úžasný stroj so zvrátenými kolieskami. Namiesto toho aby viezli dielčie ekonomiky ako je naša k zvyšovaniu domácich aktív dominantným Číslom HDP – priviezli konkrétne našu SR k takým vysokým číslam pasív, že mne, neekonómke odmalička naučenej šetriť a prikrývať sa len takou perinou na akú mám, sa z toho až tmie pred očami. Predtým náš štát mal „čistý štít“ – ja ako občianka som bola hrdá že nikomu nič nedlhujem – teraz padám do mdlôb od hrôzy, že mám na krku podiel zo štátneho dlhu SR vo výške viac ako 8000 eúr!!! Nemám z čoho splatiť tento dlh…
V starom demokratickom Grécku by ma takú zadĺženú predali do otroctva.
Komu – akému otrokárovi som už vlastne v skutočnosti predaná dnes?
To je otázka pre dnešných ekonómov. Mne ten zakopaný pes smrdí v makroekonomike. V tom falošnom úžasnom Čísle univezálneho HDP.
V nečujnom neviditeľnom odlive aktív HDP SR do súkromných rúk.
Rozpredaj národného majetku bývalej ČSR a závislosť na „investoroch ktorí dávajú prácu našim ľuďom“ má na svedomí tento stav. Nielen u nás, aj inde. Zisky z podnikov, ktoré predtým tiekli do štátnej kasy a prikrývali sme sa takou perinou na akú vyšlo – do škôl, nemocníc, starobincov a všade kde bolo treba vložiť peniaze – dnes tie podniky zvyšujú aktíva súkromných majiteľov podľa starého známeho zákona pyramídy kapitálu: čím väčšia základňa tým väčší zisk. Žraloky požierajú ryby.
V rámci univerzálneho rastu HDP EÚ rastie len blahobyt hŕstky ľudí a ostatní čoraz viac chudobnejú. To je hlavný zákon globálnej makroekomiky.
Tomuto starému známemu zákonu by sa mali dnešní ekonómovia pozrieť na prevrátené koliska ekonomiky. Povedané slovami Hamleta: „Je niečo zhnitého v tomto štáte dánskom.“
Veda je naša budúcnosť, ale musí byť aplikovaná aj v prítomnosti. Vláda, ktorá si to neuvedomuje sa dopúšťa chýb. Odnesú si to občania.
Ďakujem pán profesor za výstižnú charakteristiku súčasnej situácie.
Nech bola situácia po II. svetovej vojne akokoľvek zložitá a v 50. rokoch zúrila doba postihujúca inteligenciu, hlavne na vysokých školách ostali (v tichosti) naslovovzatí odborníci, ktorí zabezpečili vzdelávanie študentov na vysokej odbornej úrovni na základe poznatkov vedcov zo zahraničia, najmä pomocou odbornej literatúry a z nej čerpaných informácií prezentovaných v skriptách, mnohokrát vytvorených na základe rukou písaných a rozmnožených vo forme publikácie. Išlo hlavne o technické odbory. Ale aj učebnice boli k dispozícii. Sám som študoval matematiku z učebnice od Ľúzina – Diferencialnoe izčislenie. Štruktúra knihy a tiež zrozumiteľnosť bola vynikajúca aj napriek tomu, že bola v ruštine. Kúpil som ju v Ruskej knihe na hornom konci námestia SNP v Bratislave. A skoro každý študent tam našiel potrebné publikácie. V tom čase sa veľká väčšina svetovej odbornej literatúry prekladala do ruštiny. Neboli sme veľkí znalci ruštiny, ale na porozumenie to stačilo.
Dnešná „elita“ v riadiacich orgánoch štátu je nedostatočné vzdelaná a chýba jej EQ a IQ ktoré nahrádzajú aroganciou a „bohorovným“ rozhodovaním. Oni nepotrebujú prislúchajúce odborné vzdelanie lebo majú „intuíciu a osvietenie“ ktorým likvidujú všetko v presvedčení svojej „neomylnosti“!
Už v niekoľkých analýzách ste poukázali na potrebu analytického ekonomického plánovania pri financovaní štátu a že to DPH je nedostatočný ukazovateľ pre štátny rozpočet (vlády). Obávam sa, že len málo z členov súčasnej vlády ako aj parlamentu sa nad tou Vašou analýzou zamyslel a hlavne pichopil, ako by sa malo plánovať financovanie nášho štátu. Používajú známe „jánošíkovské – od buka k buku“ čo sa im v noci sníva, ráno zrealizujú „bez hlavy a päty“. Úvahy o deriváciách ako aj jednoduchého lineárneho programovania sú mimo ich pochopenia. To ako rozhádzali milióny € na hlúposti a rôzne „atómovky“ budú pociťovať aj naše ďalšie generácie. Žiaľ, vôbec si to neuvedomujú. Bojím sa to vyjadriť: „Blahoslavení chudobní duchom“..