Kúpil so si knihu A. Greensapan, bývalý guvernér Centrálnej banky USA, Věk turbulencí. Na s. 46 píše: „Bol to však iný účel, ktorý mi umožnil dospieť k predstave, že by som sa jedného dňa mohol pokúsiť porozumieť hospodárstvu ako celku a predpovedať jeho vývoj (jh). V roku 1951 som sa zapísal na kurz matematickej štatistiky, technickej disciplíny založenej na predstave, že vnútorné fungovanie a vzájomné vzťahy vo veľkej ekonomike sa dajú skúmať , merať, modelovať a analyzovať matematicky. Dnes sa tomu hovorí ekonometria. ….Profesor Wolfowitz písal rovnice kriedou na tabuľu a dával nám ich preto na cyklostylovaných kópiách aby sme ich mohli študovať.
Okamžite som videl silu týchto nových nástrojov (jh). Ak sa dá ekonomika presne modelovať s použitím empirických faktov a matematiky, potom sa dajú vyvodzovať metodicky prognózy vo veľkom miere, bez kvazivedeckej intuície používanej toľkými ekonomickými prognostikmi. Premýšľal som , ako by sa tieto modely dali využiť. Najdôležitejšie však bolo, že som vo veku 25 rokov našiel rozvíjajúci sa obor, v ktorom by som mohol excelovať.
Neskoršie som získal určitú zručnosť pri vytváraní celkom rozsiahlych ekonometrických modelov a dospieť k hlbšiemu oceneniu ich použitia, a aj k ich obmedzeniam. .…. Najmenej zdôrazňovanou výhodou formálnych modelov je jednoducho to, že ich použitie zaisťuje , aby základné pravidlá národného účtovníctva a ekonomických závislostí boli aplikované na súbor predpokladov. ….. Čím je model špecifickejší a bohatší, tým bude účinnejší. ….. Nemôžete vymyslieť model len tak zo vzduchu. Musia byť vyvodené z faktov. “
Myslím si, že čitateľ zistil, že sú to vážne tvrdenia. Aby som tieto tvrdenia previedol do konkrétnejšej podoby, uvádzam malý príklad, model o štyroch rovniciach, kde C sú výdavky obyvateľstva na spotrebu, Y je HDP, I sú investície, Md je dopyt po peniazoch, Ms je ponuka peňazí a r je úroková miera:
| C = 132,5 + 0,65Y rovnica spotreby obyvateľstva
I = 105 + 0,1Y – 25r rovnica investícií Md = 0,3Y – 15r rovnica dopytu peňazí Ms = 60 rovnica ponuky peňazí. Určuje centrálna banka |
Po vyriešení tejto sústavy rovníc som získal tieto konkrétne hodnoty makroekonomických veličín: Y = 450, C = 425, I = 25, r = 5, Md = 60 a Ms = 60. Hodnoty veličín sú konzistentné, teda nerozporné a skĺbené, čo je zásadnou požiadavkou makroekonómie a hlavne národného účtovníctva.
Teraz je zrejmé, že metóda, spôsob získania celkového obrazu ekonomických aktivít ekonomiky aj SR je esenciálne, podstatné pre efektívne zasahovanie do jej správania. A práve toto je funkcia ekonometrie a jej dátovej bázy národného účtovníctva. Inak, tvorca hospodárskej politiky potrebuje teoretickú superštruktúru, ktorá mu slúži na analýzu stavu, reality, obrazu ekonomiky. Makroekonómia je separátna disciplína s jej vlastnými pravidlami, pretože sa zaujíma o agregované ekonomické veličiny, ktoré nie sú obyčajným súčtom individuálnych aktivít. Jej úlohou je stabilizovať chod ekonomiky, čo sa hlbšie dá uskutočniť vhodným nástrojom, ekonometriou.
Čitateľ iste vie, že tvorba ekonomickej politiky je narábanie s určitým počtom nástrojov ekonomickej politiky tak, aby sa dosiahla množina predeterminovaných cieľov. Odpovedá teda na otázky, ako napríklad, ako sa zvýši úroveň HDP konkrétnym nárastom výdavkov vlády (G). Odpoveď je náročná.
Čitateľ vie, že konečným cieľom ekonomických aktivít krajiny je satisfakcia ľudských potrieb. To implikuje, že zdroje ekonomiky (práca, pôda, kapitál) musia byť plne využité a optimálne. Zistili sme, že ekonometria má za následok aj precíznosť ekonomických pojmov, ktoré je zväčša ťažko pochopiť verbálnym jazykom. Nielen to, ale púhe zhromažďovanie údajov a ich nejaké usporiadanie zriedka poskytne riešenie dôležitého ekonomického problému. Potrebujeme teóriu, aby sme dokázali interpretovať čo nám údaje hovoria, čo je v nich skryté. Fakty z čísiel.
Záver
Moja úvaha má slúžiť tomu, aby čitateľ porozumel povahe ekonomiky Slovenska, ak číta novinové správy, ale aj čo má žiadať od parlamentu či vlády, aby ekonomika dobre fungovala. Čitateľ už iste zistil z mojich aj minulých úvah, že kde je to len možné vyjadrujem svoje tvrdenia pomocou ekonometrie, a to v kontexte mojich skúseností; na ústave, kde som pracoval sme skonštruovali model, ktorý mal 2200 rovníc a 2500 premenných (mám výročnú správu). Ba aj kvôli zmyslu pre zodpovednosť aj voči už našej historickej pravde za 30 rokov, z ktorej sa musíme poučiť.
Ekonometrii musíme porozumieť, aby sme ju mohli aplikovať a musíme ju aplikovať, aby sme ju pochopili. Prehlbuje vnímanie fungovania ekonomiky, ako to vidieť z uvedeného príkladu. Dnes zabúdame vedecky riadiť ekonomiku, presnejšie ignorujeme. Nestačí, aby si moju úvahu uvedomil iba čitateľ. Totiž, vôbec sa nejedná iba o to, ako znížiť, či zvýšiť úrokovú sadzbu, čo robí naša NBS a aj ECB.
Dobré fungovanie našej ekonomiky závisí od 1) kvality inštitúcií, ktoré vykonávajú ekonomické aktivity riadenia ekonomiky, 2) od úspechu tvorcov ekonomickej politiky pri presadzovaní opatrení nutných pre makroekonomickú stabilitu ekonomiky SR,
Prof. J. Husár
Bratislava 18/6/2023
Moja poznámka sa týka príspevku pána profesora Husára s odkazom na spomenut=u knihu Alan Greenspan Věk turbulencí a je zameraná na jeho vecnú podstatu – aplikáciu ekonometrie v národnom hospodárstve
Ekonometria je nadstavbou účtovníctva. – citujem z uvedenej knihy
„Národní kancelář ekonomického výskumu … spolupracovala s vládou ve tŕicátých letech na zřízení takzvaných celostátních příjmových účtů – mamutího účetního systému, který poskytl Washingtonu první přesný obraz hrubého národního produktu.“ str. 45
„Přesné účetnictví je zásadní pro fungování kapitalizmu volného trhu.“ str. 450
„Přesné ocebění zisku vyžaduje přesné zaúčtování nákladŮ“ str. 451
Účtovníctvo je v knihe Alana Greenspana spomenuté 38-krát, napriek tomu nemá heslo v registri.
Domnievam sa, že u nás nestojí otázka využivania účtovníctva ale ďaleko hlbšia otázka vlastnej výuky účtovníctva. Účtovníctvo je teoretická veda a jej výuka nemôže preto začínať pragmatický výkladom účtu a súvahy. Mýlia sa všetci „vyššie vzdelaní“, ktorý nad účtovníctom ohŕňajú nos a tým, že to je vec pre účtovníčky strednej ekonomickej. Vlastné účtovanie áno, ale zostavenie účtovného systému ako informačného systému, to zrejme ešte nikoho na Slovensku ani nenapadlo. Ale to je skutočný účel účtovníctva.
Mohol by som to ukázať na príklade účtovného systému bývalej Štatnej banky československej. Jej účtovný systém nepoznal syntetické účty, účtovalo sa výlučne na analytických účtoch (presné dohľadanie každého účtovného prípadu), pričom každá účtovná položka bola klasifikovaná tromi symbolmi, ktoré dobre poznáme – konštantný, variabilný a špecifický – na základe ktorých sa zostavovali potrebné výkazy, súvahu ŠBČS nepotrebovala nezostavovať. Tento systém využíva aj dnešný systám ABO v Národnej banke Slovenska.
Súčasná výuka je okrem toho zaťažená opakovaním chybných východík – Luca Paciolii nebol otcom podvojného účtovníctva. Bol františkánsky mních, ktorý presne opísal, akým spôsobom si zaznamenávajú florentskí obchodníci svoje obchodné prípady.
Toto zásadné dielo o povahe účtovníctva (cca 100 strán) z ktorého by výuka účtovníctva mala vychádzať, nebolo doteraz preložené do slovenského jazyka.
Dôsledky sú ďalekosiahle a nákladné. Pracovníci, ktorí rozhodujú o implementácii účtovných systémov nemajú ani šajnu o rozdieloch medzi systémami účtovníctva na báze náklady, výnosy, zisk určené pre výrobné podniky a systémami príjmy, výdaje a limity určené pre správne orgány. (Nebudem konkretizovať, kto pracuje v štátnej správe, vie o čom hovorím)
Zvykli sme si že profesor Husár otvára témy, aktuálne dobe.Aplikovaná ekonometria využíva nástroje teoretickej ekonometrie , ktorá je dôležitá vo väčšine odvetví ako je zdravotníctvo, priemysel, makroekonómia, rozvoj, marketing, financie atď. Môže odpovedať napr. aký vlyv má vzdelanie na mzdy a možno by sme dostali odpoveď prečo za viac ako tridsať rokov nám natralo odišlo zo Slovenska 360 tisíc odborníkov. Politici viac ako vedeckým analýzam veria agentúrným prieskumom a populisticky na základe výsledkov sa rozhodujú. Napriek tomu že máme Matematický ústav SAV, ktorý vo svojej náplni má aj vypracovávanie expertíz pre vládu a vládne organizácie
Návrhy na zmeny v ekonomickom živote a účasti Slovenska na dianiach v EÚ a vo svete sú vzácnou súčastou článkov pána prof. Husára. Vľúdnosť, odborná orientácia v ponúknutom a v postupoch zlepšenie praxe a prínosy vo fungovaní štátnych praktík, ich závislosť od diania v lokálnom a globálnom prostredí, zveladenie znalosti vykonávateľov svedčia o túžbe autora pomáhať a aplikovať vedecké a praxou overené poznatky. Kladne oceňujem a pozitívne chápem snahu autora o spomínané zásahy do každodenného života a aplikáciu vedeckých poznatkov v prospech podnikateľov a obyvateľstva s uzáverom: „…konečným cieľom ekonomických aktivít krajiny je satisfakcia ľudských potrieb. To implikuje, že zdroje ekonomiky (práca, pôda, kapitál) musia byť plne využité a optimálne…“
Ekonometria je nielen zaujímavá vedná disciplína ale v NH aj veľmi potrebná, o tom nemôže byť sporu. Iné je, že ani jej znalosti nezaručia fungujúce NH. Opäť musím zdôrazniť, hoci si už pripadám ako „velebníček“, že vedomosti musia korelovať s morálkou ich nositeľa, aby prinášali osoh celku, nie iba „elite“. O tom je aj život spomínaného „služobníka“ Greenspana. Uvádzam niekoľko faktov /iba/ z Wikipedie:
Noam Chomsky použil část Greenspanova proslovu z února 1997 jako příklad jednoúčelových postojů. Greenspan uvedl, že rostoucí nejistota pracovníků je významným faktorem udržujícím nízkou inflaci a očekávání inflace, čímž podporuje dlouhodobé investice.
Matt Taibbi popsal výroky Greenspana slovy: „pokaždé, když banky vyhodily do vzduchu spekulativní bublinu, mohly se vrátit zpět k Fedu a půjčit si peníze na nulu nebo na jedno nebo dvě procenta a poté začít hru znovu“, což bankám „téměř znemožňuje“ ztrátu peněz. Nazval Greenspana „klasickým podvodníkem“, který prostřednictvím politického důvtipu „polichotil a vykecal se na Matterhorn americké moci … “.
V dokumentárním filmu Inside Job je Greenspan uváděn jako jedna z osob odpovědných za finanční krizi v letech 2007–2008. Také byl v časopisu Time (magazine) označen jako jeden z „25 lidí kteří způsobili finanční krizi“
jh
Pán inžinier,
som rád, že ste to tak napísali. Komentáre nemajú byť jednostranné. Kniha ma zaujala a je tam vysvetlených mnoho udalosti svetovej politiky a ekonomických problémov.. Iste každá líška svoj chvost chváli. Mne však išlo hlavne o to, že on sa zapísal na kurz matematickej štatistiky, potom ako ekonometrie. Ktorý náš guvernér má či mal niečo také. Išlo mi aj ukážku možností modelu, ktorý iste zabezpečí neprotirečivosť výsledných makroekonomických veličín. Ukázal som, že aj úroková miera sa musí určiť koherentne, súladne a nie výmyslami ECB, či NSB, raz plus hore, raz mínus dole. No a na záver som napísal toto:
„Dobré fungovanie našej ekonomiky závisí od 1) kvality inštitúcií, ktoré vykonávajú ekonomické aktivity riadenia ekonomiky, 2) od úspechu tvorcov ekonomickej politiky pri presadzovaní opatrení nutných pre makroekonomickú stabilitu ekonomiky SR,“
Bohužiaľ 2 body u nás úplne chýbajú. Samozrejme plus morálky, nie ako Matovič.
J. husár
Milý pán profesor,
máte vo všetkom pravdu.
Ale myslíte si, že niekto spomedzi „odborníkov“ v našej súčasnej VLÁDE ešte uvažuje o vedeckom prístupe pri zostavení štátneho rozpočtu?
Sledujú jediný cieľ, zavďačiť sa svojej „sponzorke“ a nevystaviť sa nebezpečenstvu stíhania za zneužitie právomocí.
A druhý cieľ – postaviť do najpriaznivejšieho svetla súčasnú „progresívne scénu“ aby sa dostala k „hryzu“.
Pán profesor, viem na čo narážate: To Programové vyhlásenie Odórovej vlády SR malo byť v ekonomickej časti nastavené cez model uspokojovania potrieb obyvateľov Slovenska. Ani to nezvládli- odborníci.
Viete, príliš nahlas bolo vykríknuté, že to budú odborníci. A pritom pozliepali z každého ministerstva zopár „priorít“, preliali to omáčkou módnych výrazov ako inkluzívna spoločnosť, zelená ekonomika, a bolo.
Azda tu už na Slovensku nik nevedie také ekonomicko-matematické laboratórium, ktoré by robilo tie výpočty, čo požadujete?
Pán profesor,
už dlhodobo vo svojich príspevkoch ukazujete možnosti vedeckého hospodárskeho riadenia. Vychádza to z Vašich teoretických aj praktických skúsenosti. A tu je otázka pre porovnanie. Majú takéto skúsenosti, resp. vedomosti politici a vedúci úradníci, „manažeri“ v štátnej služby?
Znalý čitateľ vie, že v tejto oblasti zaostávajú. Potom tu máme nekoncepčné rozhodovanie, kde vznikajú neefektívne náklady. Treba spomenúť napr., jednu oblasť. Už máme dlho po pandémii. Z analýz vyplýva, že z hľadiska objemu poskytnutých zdrojov sa polovica štátnej pomoci ušla spoločnostiam, ktoré by si poradili aj bez nej. Inými slovami, ak by štát pomoc lepšie cielil, na rovnaký výsledok by potreboval len približne polovicu vynaložených zdrojov. Na pandemickú pomoc štát vynaložil1,07 miliardy eur. A je podobných viacej nesystémových štátnych výdajov….
Veľmi pekne Vám ďakujem pán profesor za Váš ďalší veľmi a vysoko obsahovo aj myšlienkovo dobrý príspevok. Pri riadení je vždy na prvom mieste odbornosť, znalosti a vedomosti ktoré treba aplikovať v praxi. Pevne verím, že v najbližšej dobe sa osobne stretneme a začneme spolupracovať – takých ľudí ako ste Vy táto spoločnosť potrebuje. Vy pán profesor viete čo mám na mysli a kam mierim. Ďakujem Vám a prajem Vám všetko dobré.
Je to pravda. Čím je systém zložitejší, tým viac znalostí treba na jeho riadenie.
Voláte, pán profesor, po tom, aby ľudia – voliči vyžadovali od svojich politických zástupcov to vedecké riadenie ekonomiky. Ale ak ma pamäť neklame, bežný človek sa počas takmer 20 rokov vzdelávania v štátnych inštitúciách nenaučí o riadení (ako takom) zhola nič.
Keď si spomínam na svoju mladosť, tak prvé veci o riadení som sa dozvedal na príprave pionierskych vedúcich a potom neskôr na vojenskej katedre pri dôstojníckej príprave.
Ale ďakujem pekne za túto inšpiráciu. Bude to jeden z dlhodobých cieľov ISOPu (Inštitút sociálnych práv) .