Na internete som si prečítal hodnotenie PVV. Mňa zaujal nadpis: Peniaze nerastú na stromoch. Zdravé verejné financie sú jedinou zodpovednou cestou voči súčasným aj budúcim generáciám. Tak všeobecný ako je nadpis, tak je všeobecný aj text pod ním. O problémoch píšem v mojej knihe Aplikovaná makroekonómia.
V mojej úvahe, ktorá je náročnejšia, sa dnes čitateľ dozvie o determinantoch ponuky peňazí. Ponuka peňazí má tento tvar: M = CU + D, kde M je masa peňazí, CU je obeživo a D sú vklady. Pochopiteľne, že správanie podnikov, domácností a bánk ovplyvňuje ponuku peňazí. Dopyt verejnosti po obežive ovplyvňuje CU a jej dopyt po vkladoch ovplyvňuje D. Úloha bánk vyplýva zo zodpovednosti za vklady, ktoré sú vlastne dlhmi bánk, ktoré dĺžia svojim klientom. Zároveň ich však môžu využívať na poskytovanie úverov podnikom a domácnostiam.
Pozrime si hlbšie čo sú determinanty ponuky peňazí a čo je tzv. monetárna báza. Čitateľ to zistí ak sa začíta ďalej. NBS môže robiť pomerne presnú kontrolu monetárnej bázy. Monetárnou bázou rozumieme obeživo (papierové peniaze a mince) plus celkové rezervy bankového systému(R). vklady bánk v NBS. Má takýto vzorec H = CU + R. Verejnosť totiž drží iba časť obeživa. Významnú časť obeživa majú banky v podobe rezerv.
Pre určenie masy peňazí (M) je dôležitý tzv. multiplikátor. Ponuka peňazí (M) a monetárna báza(H) sú v takomto vzťahu
M = mm x H
Premenná mm je peňažný multiplikátor, ktorý hovorí, ako sa zmení ponuka peňazí ak je daná monetárna báza. Teda multiplikátor hovorí, koľko násobok monetárnej bázy sa transformuje na ponuku peňazí. Jedno euro monetárnej bázy má za následok viac ak eurovú zmenu ponuky peňazí.
Aby tomu lepšie rozumel čitateľ, musím sa obrátiť k matematike. Predovšetkým musím uviesť základnú rovnicu , ktorá dáva do rovnovážneho vzťahu ponuku peňazí a dopyt po peniazoch, ktorý sa vlastne rovná súčtu vkladov a obeživa a ten je
M = D + CU
Multiplikátor peňazí však zahŕňa aj iné faktory a teda vplýva na ponuku peňazí ako monetárnu bázu. Totiž rozhodnutia veriteľov (vkladajú svoje peniaze) o tom či budú fyzicky držať obeživo a vklady, je jeden z faktorov, ktorý vplýva na multiplikátor. Druhým je požiadavka centrálnej banky na tzv. povinné minimálne rezervy. Banky však môžu mať aj záujem o vyššie rezerv a tak si stanovia tzv. potrebu prebytočných rezerv, budú ich držať či nie. Aj tie ovplyvňujú ponuku peňazí.
Preto musíme obohatiť naše poznatky o už uvedené formulácie. Predpokladajme, že obeživo (CU) a prebytoční rezervy (RR) rastú proporcionálne s vkladmi (D). Tieto podiely (CU/D) a (ER/D) nech budú konštantné. Rezervy bánk rozčleníme na dve skupiny R = RR + ER, súčet povinných minimálnych rezerv (čitateľ iste počul tento pojem) a prebytočných rezerv. Čitateľovi ešte musím uviesť jeden vzťah a to, že veľkosť RR, veľkosť požadovaných rezerv sa rovná súčinu koeficienta požadovaných rezerv rD a veľkosti vkladov D, teda
RR = rD x D
Pp dosadení do rovnice R dostaneme
R = (rD x D) + ER
Dôležitým faktom je, že koeficient požadovaných rezerv stanovuje centrálne banka, u nás NBS a je vždy menší ako 1. Teraz už môžeme definovať monetárnu bázu komplexnejšie a bude
H = R + CU = (rD x D) + ER + CU
Táto rovnica stanovuje veľkosť monetárnej bázy, ktorá je nutná, aby zabezpečila existujúcu veľkosť vkladov, obeživa a prebytočných rezerv.
Viem, že výklad je pre čitateľa náročnejší, ale bol nutný, aby si uvedomil aká závažná je úloha centrálnej banky a vlády. Ďalší podrobnejší výklad čitateľ záujemca nájde v mojej spomenutej knihe. Potrebujeme odvodiť komplexnejší vzťah pre monetárnu bázu, ktorý v knihe uvádzam a má tento tvar:
Aby som doterajšie úvahy lepšie čitateľovi priblížil, uvediem tieto konkrétne hodnoty veličín.
Hospodárstvo má tieto makroekonomické premenné (knihu som písal, keď sme mali koruny):
rD = koeficient povinných minimálnych rezerv = 0,10
CU = obeživo (peniaze v obehu) = 200 mld. Sk
D = vklady = 400 mld. Sk
ER = prebytočné rezervy = 0,4 mld. Sk
M = ponuka peňazí = 600 mld. Sk
Vypočítajme si potrebné hodnoty do mm:
Po dosadení týchto hodnôt do mm dostaneme (podľa vzťahu vyššie)
Hodnota mm 2,4958 hovorí, že pre danom koeficiente minimálnych rezerv, pri danom (CU/D) = 0,5 a pri danom (ER/D), zvýšenie monetárnej bázy o 1 Sk má za následok zvýšenie ponuky peňazí M o 2, 4958. Úlohou NBS je preskúmať , ako sa zmení multiplikátor peňazí v dôsledku zmien premenných uvedených v modeli multiplikátora, čiže čo sa zmení ak sa jedna z premenných zmení, pričom ostatné premenné sa nezmenia. To nájde čitateľ v mojej knihe.
Profesor Karvaš vo svoje knihe má časť: Funkcie peňazí v hospodárskom živote. Hovorí o týchto funkciách: peniaze ako prostriedok výmeny, peniaze všeobecný platobný prostriedok, peniaze prenášateľom kapitálu, peniaze meradlom hodnôt a peniaze uchovávateľom hodnôt. O peniazoch hovorí na 70 stranách. Je to teda závažná makroekonomická problematika.
Záver
Po tejto úvahe už vieme, čo sme mali čakať. Mám knihu Aj ekonómia je veda. Verím, že v tejto úvahe som aspoň čiastočne naznačil, že je vedou a aj hĺbku jej poznatkov, ktoré by mala naša hospodárska prax akceptovať, menovite vláda a NBS.
Neznalosť jej poznatkov znamená iba to, že vláda a NBS nedokážu stabilizovať fungovanie ekonomiky. Spomenutý podnadpis z PVV iba dehonestuje úlohy vlády.
Prof. J. Husár
Bratislava, 21/6/2023
Nie je to úmyselné, že reagujem vždy „posledný“. Práce v záhrade mám vyše hlavy a na internet mi zostáva v týchto dňoch iba minimum času. Radšej „hľadám peniaze na stromoch“ – to je užitočnejšie. A teraz k článku: Plne sa stotožňujem s tým čo napísal pán J.Janošovský – niet čo dodať, iba ak stručnú politickú repliku: Odorova vláda mala byť vládou odborníkov, štýl akým bolo PVV napísané však „odborníkov“ usvedčuje z extrémnej politickej angažovanosti a odbornej plytkosti. „Peniaze nerastú na strome je odveký volebný slogan ten najneľudskejšej čriedy kapitalistov, pri ohlupovaní voličov. Pri svojej tuposti si ani neuvedomujú, ako veľmi sa mýlia. Váženému p. Profesoroví a nám všetkým, ktorým záleží na osude nášho národa želám, aby sme sa takých „odborníkov“, ktorí ostatné PVV napísali, v septembrových voľbách do NR SR raz a navždy zbavili.
Súčasná virtuálna ekonomika nepotrebuje (ignoruje) ekonometrické analýzy. Resp. iba selektívne používa tie časti, ktoré vyhovujú tendenciám a interpretáciám, ktoré hegemóni presadzujú. Povšimnime si, kto a ako sleduje stav a vývoj ekonomiky. Namiesto tvrdých dát sa vyhodnocujú „očakávania“. Pozorný čitateľ, určite, registruje možnosť výberom respondentov, ako i výberom otázok, získavať možnosť zverejňovať také výsledky, aké hodnotiaca autorita chce…
To umožnilo a umožňuje, nielen, vyviazať sa (súčasnej globálnej ekonomike) z pravidiel a ekonometrických pravidiel.
Ako inak môžu „prediktori“ dosiahnuť deštrukciu funkčného peňažného systému? Po zrušení zlatého štandardu a likvidácií krytia meny prácou, sú už zdecimované kľúčové funkcie „peňazí“! Dnes už peniaze nie sú “ meradlom hodnôt a …uchovávateľom hodnôt“.
V Starom zákone (aj Talmude) sa snažili zamedziť aj tomuto procesu tým, že každých sedem rokov kapitál „znárodnili“(a rovnostársky prerozdelili)…
Čo v tejto situácií možno očakávať (od „dočasnej vlády“)?
Nič!
Je len epizódou osobných biografií a zničenia malej kultúry v strede Európy…
Máte pravdu, pán profesor. PVV by mal byť technický dokument, aby bolo jasné, čo konkrétne chce vláda urobiť, aké má (merateľné) ciele a že vie, ako tie ciele bude dosahovať.
Napríklad aký význam má hovoriť o zásadných reformách vo financiách verejnej správy, keď tam nie je ani slovo o tom, čo a ako vlastne chcú zmeniť.
PVV, ktoré má jazyk, stavbu a obsah na nerozoznanie od volebného programu strany, je bezcenné.
Ale toto sa týka nielen tejto „vlády odborníkov“, ale aj minulých vlád a aj tej nasledujúcej.
Už po stáročia v prostredí kde sa používajú peniaze panuje presvedčenie (idea) , že ZISK je blaho pre celú spoločnosť. Preto mi nikto nechce veriť, že:
Zisk je zločin, ktorý páchajú jedinci na spoločnosti ako celku!!!
V dialektike a teda aj v podvojnom účtovníctve je samozrejmosťou, že peniaze sú obrazom reálnej hodnoty, a preto z toho plynie:
• Zisk je obrazom straty reálnej hodnoty vyjadrenej v peniazoch.
• Zisky reálnu hodnotu devalvujú a spôsobujú infláciu peňazí, požiadavku na ich rozmnožovanie aby sa nimi pokryla znehodnotená časť hodnoty.
• Nadhodnota to nie je zisk, nadhodnota je hodnota vytvorená nad rámec spotrebovaných reálnych hodnôt vyjadrená peniazmi. Nadhodnota znižuje cenu produkcie a revalvuje peniaze. Toto je možné zistiť len na sklade a nie na trhu!
Som si vedomí toho, že som sam proti celosvetovému názoru na zisk, ale toto čo som tu napísal mi nikto nevyvráti!
Z toho plynie, že monoteistická veda uctievajúca ZISK nikdy nebola vedou ale len a len ideológiou na olupovanie spoločnosti bohatými. Nuž a tomu zodpovedajú aj bezprizorne peniaze bez väzby na realitu!!!!
Pekne v kocke zhrnuté.
Štát by, mimo iného, mal inak zadefinovať podnikanie. Nie ako dnes, že je to aktivita za účelom zisku. Z obchodného zákonníka by mali zmiznúť všetky nároky na náhradu „ušlého zisku“ a mali by sa zrušiť dane zo zisku, lebo tým sa štát podieľa na tejto krádeži.
Výborne, pán profesor! Som veľmi rád, že ste spracovali tie determinanty ponuky peňazí a odborne ste posúdili ten nezmysel z Programového vyhlásenia Odórovej vlády. Po správnosti vláda dôveru v Národnej rade SR nedostala a tie samotné nadpisy kapitol – hrôza!
My vieme, v čom je problém: Vláda „má na krku“ nesplatiteľný dlh svojich predchodcov a bola by to splácanie „hodila“ podľa programového prehlásenia naplno na ľud slovenský, lebo veď odkiaľ by brala peniaze „ak nerastú na stromoch“ ?- len od ľudí – daňových poplatníkov, zvyšovaním poplatkov, ešte aj tá drahota v maloobchode im pomáha naplniť kešeň v DPH ( vznešene povedané daňou z každého nákupu ako „daň z pridanej hodnoty“) a navyše skresávaním VŠETKÝCH štátnych výdavkov pre verejnú správu, zdravotníctvo, školstvo, …atď.
My vieme, „kde by rástli peniaze“, povedané tak provládne:
Ak by vláda zainvestovala do kľúčových priemyselných odvetví a poľnohospodárstva a nelákala cudzí kapitál úľavami, do tých štyroch rokov jej vlády by už mohli štátne podniky produkovať peniaze aj do štátneho rozpočtu. Ale to im ideológia nedovolí.