Preceňujú svoje schopnosti v ekonómii

Riadenie ekonomiky, čo robí vláda a parlament, sa musí opierať o vedu, ekonómiu. Tvorca hospodárskej politiky musí ovládať pojmy, ktorých význam a klasifikáciu rieši kognitívna veda logika a ekonómia. Čitateľ si iste pamätá ako sa novinári spýtali našich viacerých politikov (B. Bugár, K. Tóthová) čo je HDP. Nevedeli. Iba potvrdili existenciu Dunning – Krugerovho efektu. Predovšetkým zato, že sa blížia voľby do NR SR pozrime sa na problém odbornejšie, vedeckejšie.

 

Na internete ľahko zistíme, že: „Dunningov-Krugerov efekt je typ poznávacej chyby, na základe ktorej menej kvalifikované osoby či osoby s nízkymi schopnosťami a kompetenciami v danej oblasti výrazne nadhodnocujú svoje schopnosti a výkon v porovnaní s ostatnými. Ani zďaleka nie sme všetci racionálni a neovplyvniteľní, schopní zaobchádzaťinformáciami neutrálne a vždy robiť tie najlepšie rozhodnutia. Všetci sme totiž neobjektívni. Pri vstupe alebo výstupe z nášho či do nášho kognitívneho, poznávacieho systému prechádzajú informácie určitými deformáciami. Často o nich nevieme, a pritom majú kritický vplyv na naše rozhodnutia v oblasti ľudských zdrojov..

Iba na objasnenie, aby čitateľ lepšie vnímal spomenutý efekt a predchádzajúci odstavec sa zamyslime nad konkrétnymi ekonomickými faktami. Hrubý domáci produkt (HDP), ktorý som spomenul vyššie, v stálych cenách vo štvrtom štvrťroku 2022 medziročne vzrástol o 1,1 percenta. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 1,2 percenta a medzikvartálne o 0,3 percenta. Vyplýva to z rýchleho odhadu HDP a zamestnanosti Štatistického úradu (ŠÚ) SR.

To je veľmi všeobecné tvrdenie. Z týchto údajov nezistíme napríklad, že náš zahraničný obchod mal výrazné záporné saldo. Nedozvieme sa ani to, že aktuálny rast slovenskej ekonomiky podporil najmä rast konečnej spotreby, čiže výdavkov domácností, ako aj medziročné zvýšenie investícií, čo sa prejavilo rastom hrubého fixného kapitálu. Vývoz síce rástol, ale dovoz mal vyššiu dynamiku medziročného nárastu, a preto zahraničný obchod skončil s výrazným záporným saldom. V tejto spojitosti, teda v spojitosti  schopnosti vnímať si pozrime zmysel pojmu percento. Osvetlím to takto – ak má krajina HDP vo výške 10 jednotiek a zvýši ho o 100 percent dosiahne úroveň 20 jednotiek. Ak má iná krajina HDP vo výške 100 jednotiek a zvýši jeho hodnotu iba o 10 percent (!!) dosiahne hodnotu 110 jednotiek. Prírastok je 10 jednotiek. Čiže dôležitá je báza.

Čitateľovi ešte priblížim aj ďalší aspekt. Pozrel som si údaje o EÚ.  Ekonomika eurozóny sa v 1. štvrťroku 2023 prekvapujúco dostala do recesie. (Uvedomme si našu politickú a ekonomickú krízu v prvom štvrťroku 2023.)  Pozrime si to podrobnejšie. Totiž druhýkrát za sebou sa jej objem medzikvartálne znížil o 0,1 percenta; oznámil Eurostat. Zhoršili sa čísla za celú EÚ, hoci tá si udržala mierny rast. Čo to presne znamená zistíme z hlbšieho štúdia (podrobnejších) údajov; aj k tomu potrebujeme poznatky, schopnosť hodnotiť. Tak napríklad:

  • Najnovšie spresnené dáta Eurostatu za prvý kvartál sú horšie ako predbežné z minulého mesiaca. Tie hovorili, že ekonomika eurozóny v prvých troch mesiacoch roka o desatinu percenta vzrástla,
  • Nové dáta trochu tlmia nadšenie z toho, ako Európa úspešne zvládla energetickú krízu. Nie je to však žiadna katastrofa. Keby nebolo teplej zimy, šetrenia a diverzifikácie zdrojov, recesia by bola oveľa hlbšia,
  • Recesia znižuje pravdepodobnosť, že Európska centrálna banka ešte aj po lete zvýši úrokové sadzby, povedal pre denník Financial Times hlavný ekonóm nemeckej banky Berenberg Holger Schmieding. Centrálna banka naznačuje, že základné sadzby zvýši o štvrť percentného bodu. Pravdepodobné je ešte jedno takéto zvýšenie v júli, po ktorom by mala nasledovať prestávka,
  • Ekonomika eurozóny by mala v tomto roku rásť o 1,1 percenta a v budúcom o 1,6 percenta. Vyplýva to z jarnej prognózy Európskej komisie.

 

Prečo sa dáta, ako hovorí Eurostat, zhoršili? To by si žiadalo hlbšiu analýzu. Mne však ide o iný, nový aspekt vnímania uvedených údajov. Údaje sa týkajú celej EÚ a tak nič nevieme o stave ekonomiky SR, či akejkoľvek inej krajiny. Čiže majú malý poznávací význam (žiadny), o čom hovorí kognitívna veda. Ale poznávacie proces ekonomickej analýzy majú základný význam práve pre tvorcu hospodárskej politiky. Ide skutočne o to ako tvorca HP, akým spôsobom vníma a hodnotí základnú domácu a vonkajšiu realitu ekonomiky. Medzi hlavnými dôvodmi je pokles spotreby domácností v dôsledku vysokej inflácie, čo sa ukázalo aj na Slovensku. Čím menej totiž poznáme určitú oblasť, tým menej si uvedomujeme to, čo v nej nepoznáme. O tom hovorí nadpis mojej úvahy.

 

 

Záver

Z toho, čo som napísal plynie, že ho pokladám  za dôležitý, lebo nás čakajú voľby. Ako som ukázal: totiž, čím menej  poznáme určitú oblasť, tým menej si uvedomujeme to, čo v nej nepoznáme. Viacerí politici preceňujú svoje schopnosti, hlavne v oblasti ekonomických vied. Ekonómia je náročná veda, lebo sa opiera o kognitívnu vedu logiku a ekonometriu, kde sú potrebné náročné matematické poznatky.

Politici iste nie sú si vedomí existencie Dunning – Krugerovho efektu. Práve z kognitívnej vedy, logiky vieme, že ako je dôležité, aby pojmy boli jasné a jednoznačné (hrozný pojem rovná daň; krivá daň nie je). Občan, totiž, má mať jasné požiadavky na politikov, na ich schopnosti a vedomosti. Náš parlament je plný rôznych šarvátok. Aj fluktuácie ukazovateľa HDP, ktoré možno vyjadriť ekonometricky, predovšetkým môžu tlmiť hlboké ekonomické poznatky, schopnosti. Zvlášť sa to týka stratégie. Stratégia, ktorá nám chýba, musí byť vedomím zasahovaním do fungovania ekonomiky. Ona hovorí aké majú byť efekty tých makroekonomických premenných, ktoré vplývajú na HDP, príjem.

 

Čiže, dôležitá je kvalifikácia. Politici  musia ovládať, ak chcú riadiť ekonomiku, aj teóriu ekonomickej politiky a nepreceňovať svoje schopnosti.

 

 

Prof. J. Husár

Bratislava 11/6/2023

0 0 hlasy
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

14 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Vnorené spätné väzby
Zobraziť všetky komentáre
Anton Julény sen
Anton Julény sen
13. júna 2023 19:51

Pán profesor Husár v príspevku obracia pozornosť na Dunningov-Krugerov efekt ,keď menej kvalifikované osoby zo značnými kompetenciami výrazne nadhodnocujú svoje schopnosti a svojimi výrokmi, následne spôsobia škodu spoločnosti. Roky prebieha dizkuzia o hmotnej zodpovednosti za rozhodnutia v hospodárskej sfére. Nuž ak chce politik, pracovník vo verenej správe riadiť štát, mesto, tak by mal za svoje rozhodnutia brat aj hmotnú zodpovednosť. Myslím, že rozhodnutie napr. o zložení kaucie viazané na post by prospelo spoločnosti a preriedilo rady našich politikov.

Julius Forsthoffer
13. júna 2023 10:23

Motto trikrát:
1) Milý pán kolega, problém, ktorý kvári našu spoločnosť je na jednej strane nedocenenie ekonomických vedomostí a na druhej strane precenenie schopností. Budem rád, ak si to prečítate a pridáte slovo.
*
2) Ak niekto preceňuje svoje schopnosti tak to je predovšetkým makroekonómia a jej apologeti! Ak niekto uctieva TRH a jeho produkt ZISK, tak je rovnaký šarlatán ako uctievači ohňa, či zaklínači hadov! Tak, tak prosím zamysli sa nad tým.
*
3) Že „my už nemáme slovenskú ekonomiku, ale máme ekonomiku na Slovensku“. Vývoj – a to i politický – nám to dokazuje.
* *
Zhrnutie:
Nemyslím si, že je rozumné míňať sily v boji, ktorý sa nedá vyhrať. Kým bude trvať kapitalizmus a spomínané princípy voľného trhu a zisku tak nijaké úvahy nepomôžu, lebo makro-ekonomika tomu trendu slúži. Neviem ani to, či protipól mikro-ekonomika je výstižnejší, pretože ani tomu pojmu priveľa ľudí nerozumie. A už vôbec je chybou stotožňovať oba pojmy s tretím EKONOMETRIA, pretože to je iba odnož štatisticko-matematických-plánovacích metód vztiahnutých na sledovanie ekonomických procesov. Lenže ak ekonomické procesy slúžia systému kapitalizmus, tak aj príslušná ekonometria bude tomu podriadená. Ak sa zmení systém a vzniknú iné podmienky a ekonometria sa im prispôsobí, teda aj ten iný systém bude využívať možnosti ekonometrie.
Prof. Husár sa sústavne a dlhodobo snaží poukázať na to, že tí, ktorí sú (akože)na čele republiky v rôznych zodpovedných funkciách nie sú dostatočne kvalifikovaní na taký výkon a neovládajú metódy riadenia ekonomických procesov, teda, že politicko-stranícka nominácia dáva síce oprávnenie, ale nedáva „dosť vzdelania, rozumu a skúseností“ na riadenie najdôležitejších procesov v štáte.
Je také príslovie, že dobré účty robia dobrých priateľov, takisto správna terminológia a označovanie dejov pomáha odstraňovať nedorozumenia. Na terminológiu a jej logické základy sa pričasto zabúda a využívajú sa novotvary i všelijaké kombinácie (ako kapitalizmus s ľudskou tvárou), ktoré problémy zahmlievajú – aj keď to nemusí byť prvotným zámerom ich autorov.
Priateľsky Vás pozdravujem Julo

jozef hlušek
jozef hlušek
13. júna 2023 18:07

100%-ný súhlas a – bodka

Marián Moravčík
13. júna 2023 9:46

Veľmi trefný postreh s tým Dunningovým-Krugerovým efektom. Ľudovo sa o tom hovorí tak, že „Pánboh je spravodlivý, keď niečo dá, aj niečo vezme, a keď niekomu dá úrad, tak mu zoberie rozum.“
Myslím, že s týmto efektom treba počítať a práve preto bolo dobré, že za socializmu sa kládol taký dôraz na všeobecné vzdelanie. Niekedy mám pocit, že vtedajší absolventi učňovky by lepšie zvládali povinnosti ministrov, než dnešní plagiáto-inžinieri.

jozef hlušek
jozef hlušek
12. júna 2023 18:55

Výborný článok, mal by ho pochopiť aj Matovič, ktorého financie spravuje, ako sám povedal, jeho manželka. Predsa len nemôžem súhlasiť s tvrdením, že vládnuť musia iba ekonómovia. Vládnuť národu, či byť jeho reprezentantom /poslancom/, by mal byť múdry človek a v tom prípade je jedno, či je lekár, právnik, „kelňa“ a či „iba“ politik /nie politruk, tobôž „polydrúk“, ktorými sa to, žiaľ, v NR SR hemží ako mravcami v mravenisku. Múdry človek totiž nemôže byť nečestný a vie načúvať iným a zvažovať /kvalifikovane prijímať alebo odmietať/ ich argumenty. Taký človek potom dokáže prijímať aj správne ekonomické odporúčania, riešenia a rozhodnutia. Avšak aj vysokokvalifikovaný ekonóm bez morálnych zásad bude iba trstina ohýbajúca sa vo vetre politiky – mocenských záujmov. Teda morálny kredit kandidátov na poslancov a vlastne na všetkých „zástupcov ľudu“, to by mala byť primárna požiadavka, až po nej možno uplatniť ďalšie „pomocné“ kritéria. Pokým toto nepochopíme, pôjde to s našim štátom dole vodou. A ešte čosi: veľmi ma teší a blahoželám Vám, vážený pán Profesor, že na Vaše články je vždy toľko múdrych, v mnohom originálnych reakcií..

Branislav Čech
Branislav Čech
12. júna 2023 17:47

Vážený pán profesor,
ďakujem za ďalší z článkov, ktorý by sa mal dostať hlavne tým, ktorí žiaľ momentálne riadia Slovenskú republiku. Ako som písal už viackrát, poniektorí z nich asi aj vedia o čom píšete aj si uvedomujú aktuálny stav, no nie je v ich záujme pracovať pre národnoštátny prospech. Môžeme mať vo vláde najlepšieho ekonóma, no ak nemá základy morálky a z akéhokoľvek dôvodu nepracuje na prospech SR, je nám to prd platné.

S úctou,
Branislav Čech

Dr Peter Kasalovský
12. júna 2023 11:38

Prírodné a ekonomické zákony sú dnes nemenné. Aj to, čo napísal prof. Husár. Faktom však je, že sú problémom pre nevzdelancov a kvázi lídrov, ktorí potrebujú presvedčať verejnosť, že ke mᡠ“lepšoe a lepšie”. Kedysi prezident Sarkozy sa “pohrával” s myšlienkou nahradit infex HDP infexom “šťastia”. Dobu predbehol o celú večnosť. Je taký nobelista, ktorý hlása, že centrálna a východná Európa by na tom bola podstatne lepšie bez “zahraničnej pomoci”. Hokusy-pokusy, a žiadal by sa ešte jeden pre inšpiráciu, ktorého východiskom by bol fakt, že ani Slovensko nemá národné hospodárstvo, ale “ekonomiku” na svojom štátnom priestore. To by sme sa štatisticky nielen zapotili, ale aj takpovediac “vypenili”. Inak, sme preďaleko za schopnosťami našich ľudi, ktorí sú vo všetkom limitovaní celkovou malosťou národného štátu, terajšou organizáciou hospodárstva vôbec a absolútnym nedostatkom vizionárov a zhmotňovateľov ich podnetov, plánov… A tak, sme blízko európskeho dna, keď sa sotva plaholčíme za chymérnymi cieľmi.

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
12. júna 2023 15:03

Ďakujem pán dr.Kasalovský i za tú poznámku o „ekonomike vo svojom štátnom priestore“ ( ešte stále slovenskom podľa väčšinového domorodého obyvateľstva) ha 🙂
Niekedy na Klube Nového Slova okolo 2012 sme v besede s Ing. Františkom Škvrndom st. skonštatovali ( a k tomu autorstvu výroku sa hlásim!) , že „my už nemáme slovenskú ekonomiku, ale máme ekonomiku na Slovensku.
Vývoj – a to i politický – nám to dokazuje. Ďakujem.

Stanislav Kmeť
Stanislav Kmeť
12. júna 2023 11:13

Ďakujem pán profesor za perfektné nastavenie zrkadla a realistické posúdenie súčasného stavu.

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
12. júna 2023 8:32

Čo bolo skôr- vajce alebo sliepka?!
Majú prioritu nekompetentní politici, alebo insitné ekonomické riešenia?
Problém nemá riešenie (resp. je možné za každé rozhodnutie bojovať do nekonečna).
Jedno je isté jedno bez druhého neexistuje!
Myslím, že tento stav (chaos) nie je náhodný. Zvýhodňuje tých, ktorí exaktne riešia ekonomické problémy! Globálna finančná oligarchia, týmto spôsobom, paralyzuje potencionálny odpor!
V súčasnosti sa taja, alebo aspoň zahmlievajú základné, verejne dostupné, dáta. Metodika ich zberu sa mení v čase aj priestore. Porovnania (tendencie) sú znemožnené. Namiesto tvrdých dát, sa vyhodnocujú subjektívne „očakávania“. Pritom „očakávajúci“ sú definovaní bez pravidiel a podľa ľubovôle spracovateľov.

Ivan
Ivan
11. júna 2023 22:40

Veľmi dobrý článok pán profesor a vysoko aktuálny.

Ondrej Barič
Ondrej Barič
11. júna 2023 22:15

Pán profesor,

Váš rozbor HDP ako aj pri iných ekonomických veličinách je vždy perfektný. Predpoklad uvedený v závere, že dôležitá je kvalifikácia, politici musia ovládať ak chcú riadiť ekonomiku aj teóriu ekonomickej politiky a nepreceňovať svoje schopnosti je kľúčový. Spomínate z minulosti niektorých politikov ktorí v tomto smere zaostávali. Zoberme si však súčasnosť, ktorá predstavuje katastrofu preto je riadenie SR v chaose. Predovšetkým ide o tri ústavne funkcie. Ďalej ak si zoberiem posledných predsedov vlád SR, alebo, že poľnohospodárstvo riadil bankár, ministerstvo informatizácii, investícii a regionálneho rozvoja babkoherečka, minister dopravy prišiel z mediálnej oblasti….o plagiátorstve nehovoriac! Prognóza pre budúcnosť podľa prieskumov môže byť problematická. V rôznych kombináciách môže tento trend pretrvať…! A čo k tomu voliči?!

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
11. júna 2023 21:00

Pán profesor Husár, je to opäť veľmi múdre a potrebné upozornenie pre tých, čo chcú po 1.októbri 2023 v Slovenskej republike vládnuť a byť zákonodarcami.
Tá posledná garnitúra vzišlá z volieb 2020 a potom z tých všakovakých interných „prevratov“ a odvolávaní, naplno dokazuje existenciu toho Dunning – Krugerovho efektu, tj. že menej kvalifikované osoby či osoby s nízkymi schopnosťami a kompetenciami v danej oblasti výrazne nadhodnocujú svoje schopnosti a výkon – a dôkazom je ten chaos a rozvrat 2020 – 2023.
Existuje výnimka medzi nimi?
Obávam sa však, že rozhodovanie o ekonomických záležitostiach je už aj u nás v rukách „deepstate“, teda ľudí- mecenášov, ktorí “ z pozadia“(=deepstate) ovplyvňujú politikov a prikazujú úradníkom, čo robiť.
Sú nejaké politické strany teraz idúce do volieb, ktoré by mali vlastnú hospodársku a ekonomickú „komoru“, v ktorej by sa rojili ľudia zo slovenskej praxe „zdola“, vidiaci do problémov a držiaci riešenia? Majú už dnes tie strany „tieňového ministra hospodárstva, tieňového ministra financií, tieňového ministra pôdohospodárstva, tieňového ministra práce, sociálnych vecí a rodiny? Alebo zas „MackoPú“ z pozadia deepstate určí zvolenému parlamentu a vyvolenej vláde po 1.októbri, čo majú robiť ?
Som skeptik.