Čo potrebuje ekonomická veda v EÚ?

Jej aplikáciu. K úvahe ma podnietili volebné aktivity našich strán. Vo volebných programoch by mali predovšetkým pamätať aj na naše vlastné skúsenosti s EÚ. SME malo nadpis: Všetky známe tváre Remišovú opustili, KDH s ňou nerokuje. Ostať jej môže len Matovič. Hospodársky klub bude mať konferenčný klub na tému Aby nám lepšie bolo.

 

Problémov, ako vie každý občan, máme veľa. Oba spomenuté nadpisy indikujú problémy ako na politickej scéne tak aj v ekonomike.  Čo by programy strán mali ponúkať, čo čaká občan?

Od vstupu SR do EÚ ubehlo 19 rokov. Preto dnešní ekonómovia musia najprv preskúmať naše vlastné praktické skúsenosti s EÚ a len na základe podrobného preštudovania príslušných (ekonomických, spoločenských) faktov odporúčať nápravu chýb, zlepšenie fungovania EÚ. Totiž, procesy vzniku EÚ sa neopierali o bohatú vedeckú teóriu o fungovaní viacnárodných ekonomík, v ktorej slovenskí ekonómovia zanechali hlbokú brázdu.  Prišiel, dozrel čas zosúladiť ekonomickú teóriu a konkrétnu jej aplikáciu v konkrétnych historických podmienkach. Po skúsenostiach to treba chápať ako tvorivosť prístupu k fungovaniu ekonomík EÚ. Skutočnosťou prvoradého významu je potrebná zmena fungovania ekonomiky SR a aj ekonomík EÚ. Dosiahnutý stupeň ekonomického poznania sa konečne musí realizovať v praxi. V budúcnosti by sme sa nemali stať kolóniou. V EÚ chýba teória ekonomického riešenia národnostných otázok fungovania ekonomík. Predtým však predovšetkým potrebujeme národnopolitickú symetriu na všetkých úrovniach orgánov EÚ, hlavne vrcholových.

Ekonomické vedy disponujú bohatými ekonomickými poznatkami o fungovaní viacnárodných ekonomík a to aj poznatkami pomocou veľkých ekonometrických modelov na báze medziodvetvových modelov (input/output analýza), za ktorú dostal V. V. Leontiev Nobelovu cenu, a ktorá analyzuje interdependencie odvetví a určuje všeobecnú rovnováhu ekonomiky. či na báze sofistikovaných diferenciálnych rovníc jasne opisujúcich relácie v ekonomike medzi HDP (príjmom), outputom, zamestnanosťou, rastom, cenami, a vzťahmi v platobnej či obchodnej bilancii, spolu s premennými opisujúcimi výkon ekonomiky, majúce stovky rovníc a to práve pre viacero ekonomík; viacnárodné ekonomiky. Veda nám teda dáva a definuje veľkú obsahovú bohatosť vzťahov v ekonomike. Z hlavy človek vyrieši 2 rovnice o 2 neznámych.

Nemajúc teóriu, vlády krajín EÚ sa spoľahli na Delorsov výbor, ktorý stanovil pre konvergenciu nič nehovoriace Maastrichtské kritériá, ktorých podstatou je HDP. Avšak ani tie neplnili ani ekonomicky vyspelé krajiny, ako to vidieť na tejto tabuľke:

 

 

Anglicko z EÚ aj vystúpilo, čo si vopred vyhradilo, ako to vidíme v tabuľke. Hlbšia analýza 5 kritérií ukáže, že Maastrichtské kritériá nemajú žiaduco komplexne prepracovaný prístup ani medzinárodného ani medzi oblastného ekonomického rozvoja, vyrovnávania; kritéria sa neopierajú o bohatú už spomenutú ekonomickú vedu s náročnými vedeckými postupmi, algoritmami. A preto je dnes,žiaľ, kľúčovou východiskovou otázkou v ekonomike ako zabezpečiť podmienky realizácie pracovnej sily a to z hľadiska jej rovnocennej realizácie v krajinách EÚ.

Z hľadiska obsahového vymedzenia fungovania viacnárodných ekonomík (čo mali vyššie spomenuté modely), sa jasne ukázalo, že EÚ nemala rozpracovanú teóriu a hlavne zámer, cieľ, ktorý chce dosiahnuť, čo sa po našich 19 ročných skúsenostiach ukázalo ako zásadné, teda podmienky realizácie pracovnej sily národov a národností žijúcich v . V SR máme 4 zahraničné automobilky a ani v jednej nie je vrcholovým riaditeľom Slovák.

Procesy vzniku EÚ sa mali oprieť o vedeckú ekonomickú teóriu, zvlášť o ekonomické základy riešenia aj národnostných otázok – EÚ má 27 členov, o ich aplikáciu v konkrétnych historických podmienkach, utvoriť priestor pre tvorivosť ako má komplex ekonomík fungovať, zosúladiť vedu a prax. Obsahovú bohatosť  vzťahov, súvislostí, javov spoločenského  ekonomického vývoja. Neponúkli nám ucelený obsahový projekt fungovania, ktorý by lákal, iba žiadali 29 kapitol. Rovnocenná realizácia všetkých národov a národností je najzásadnejšia.

Eurokomisárovi P. Gentiloneovi som napísal o hlavných nedostatkoch ukazovateľa HDP, jadra Maastrichtských kritérií.. Odpovedal mi, avšak k zmene neprišlo. Aspoň ako mieru výkonnosti ekonomiky potrebujeme stupeň ekonomického rozvoja. Aj tu veda ponúka, má definovaných aj matematicky zdôvodnených niekoľko riešení. Najznámejšie si Mahalanobisova vzdialenosť, Fisherova vzdialenosť a matematicky najnáročnejšia I-vzdialenosť.

 

Záver

Ekonomickým problémom spoločenského vývoja v EÚ treba venovať sústavnú pozornosť, vedecky skúmať aj túto oblasť EÚ, využívať vedecké poznatky ekonomických vied a na nich a overených praktických skúsenosti budovať opatrenia v EÚ, a to bez zbytočného vzájomného podozrievania , či tezaurovania problémov, o ktorých sa nemá hovoriť. Nič nemá brániť poznávať a formulovať objektívnu pravdu.

Vzhľadom na 29 kapitol odovzdaných v rámci prístupového procesu som čakal, že EÚ nám na báze ekonomickej teórie EÚ ponúkne perspektívu ekonomického rozvoja Slovenska. Rovnako tak som čakal, že nám dá spôsob merania ekonomického vyrovnávania s krajinami Západu, nie HDP. No nestalo sa. Vzhľadom na to, že 140 000 Slovákov pracuje v zahraničí, SR potrebuje viac ako iba prácu, potrebuje rovnocenné postavenie pracovnej sily v EÚ.

Európska únia (EÚ) je, ako vie každý občan, hospodársky a politický zväzok 27 európskych krajín, teda nie je štátom. Svet by mohol byť lepší, keby ekonómii rozumeli politici.
Stratili sme hrdosť na slovenskú ekonomiku, stratili sme hrdosť, lásku ku krajine k národu a vlasti.

 

 

Prof. J. Husár
Bratislava 27/4/2023

0 0 hlasy
Article Rating
Odoberať
Notify of
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

9 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
View all comments
jozef hlušek
jozef hlušek
30. apríla 2023 14:13

Podľa čl. 3 Zmluvy o EU je jej cieľom podporovať mier a blahobyt svojich obyvateľov. Únia však vo všetkých svojich dokumentoch deklaruje, že svojim občanom garantuje slobodu, bezpečnosť a dodržiavanie práv. Ďalej oficiálne dokumenty EÚ deklarujú, že únia sa usiluje o trvalý rozvoj Európy, založený na vyváženom hospodárskom raste, konkurencieschopnom sociálno- trhovom hospodárstve a ochrane životného prostredia.
Tieto vysoké a chvályhodné ciele, najmä po rozšírení EÚ o členské štáty z bývalého „východného bloku“ , sa však politické elity členských štátov vrátane Slovenska rozhodli zabezpečovať prostredníctvom tých najneschopnejších svojich zástupcov, ktorí ich na domácej politickej scéne svojou neschopnosťou iba kompromitovali. Čo možno od takej únie čakať? Za všetko hovorí, žiaľ úspešná, nominácia absolútne neschopnej Leyenovej na post predsedu EÚ. A túto persónu nominovalo Nemecko! Slovensko nezostalo pozadu, keď naposledy na post vysokého komisára nominovalo vo voľbách neúspešného kandidáta Smeru za prezidenta SR. O poslancoch /česť niekoľkým málo výnimkám/ nominovali politické strany tiež len „odborníkov“. Nielen naposledy, už od začiatku, za všetkých spomeniem len všeodborníka Zalu. Môžeme sa za tejto situácie diviť, že za tejto situácie to s hospodárskou výkonnosťou EÚ ide rapídne dole vodou, že nespokojnosť obyvateľstva členských štátov EÚ rastie závratným tempom? A môže byť niekto prekvapený, keď títo všeodborníci presmerovali EÚ od riešenia hospodárskych problémov únie k politickým avantúram? A pravdaže, tu im už začínajú prekážať aj garantované občianske slobody. Tak to je! Napriek tomu, článok p. Prof. Husára má zmysel ako zrkadlo doby, ktorú žijeme-pre budúce generácie. Úprimne mu ďakujem, že svoj boj s hlúposťou a hluchotou mocných nevzdáva.

Branislav Čech
Branislav Čech
30. apríla 2023 10:44

Vážený pán profesor Husár,
ďakujem za ďalšiu odbornú úvahu, z ktorej by sa kompetentní mali učiť. Žiaľ chýba im ten základ, bez ktorého sa nedá nič vybudovať – etika, morálka a zodpovednosť k vlastným potomkom.

S úctou,
Branislav Čech

Tibor Šagát
Tibor Šagát
30. apríla 2023 9:51

vážený pán profesor,
cením si a obdivujem s akou trpezlivosťou a taktom upozorňujete na to, ako sa ignorujú poznatky z ekonómie pri riadení nielen SR, ale aj v celej EU. Myslím si, že sa to výrazne prejavuje aj v systéme zdravotnej starostlivosti, v ktorej sa stratila rovnováha medzi štátnymi a neštátnymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Zdravie je predmetom obchodu a zisk základný cieľ. Žiaľ, východiská ako toto riešiť sú dnešnej garnitúre politikov nejasné, energiu míňajú a obyvateľov zaťažujú druhoradými problémami.
teším sa na Vaše ďalšie pekné články a postrehy.

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
28. apríla 2023 23:53

Som veľmi rád, že pokračujete, pán profesor. A zatínate do živého: Do NEriadenia ekonomík komisármi Európskej Únie.
Lebo to čo stvárajú nevolení komisári EÚ a čo im schvaľujú nadštandartne platení „vyvolení“europoslanci (sú výnimky ako Uhrík, Radačovský, …) to sa už nedá nazvať RIADENIE, kdeže ešte vedecké riadenie ekonomík.
A nezabúdajme, že komisári ešte neriadia akúsi ucelenú nadštátnu ekonomiku EÚ, ale zasahujú svojimi zákonmi a mocou do riadenia štátnych ekonomík jednotlivých krajín EU.
A to si netrúfla ani RVHP.
Vedu v riadení komisármi EU nehľadajte, preboha!
Pri jednej debate cez reláciu v Slobodnom vysielači sme sa bavili s ekonómom M.Vitkovičom o zásahoch do ekonomík EÚ a vtedy to tam zaznelo, že EÚ, to je ako keby v pilotnej kabíne lietadla skákalo 101 opíc a lietadlo sa rúti dolu. Tam zaznela tá kultová otázka: A kedy sa to lietadlo zrúti? My dnes už vieme v roku 2023, že už nás to lietadlo vláči po zemi, všeličo sa utrhlo a je stále horšie…len tie opice v kabíne prežili.

Ondrej Barič
Ondrej Barič
28. apríla 2023 20:51

Pán profesor,
Je pravdou, že hlavne Vaše naznačené problémy v príspevku EU len malo riešila v priebehu nášho 19 ročného členstva. Hlavne väčší rozvoj na vedeckom základe. A v poslednom čase možno sledovať, že politika EU pod určitým tlakom hlavne z vonkajšieho prostredia sa prejavuje iným spôsobom ako hospodársky a politický zväzok 27 krajín.
Treba tiež poznamenať, že fenoménom, ktorý je v dnešných debatách o európskej integrácii a o súčasnosti a budúcnosti Európskej únie buď prehliadaný alebo zámerne ignorovaný, hoci môže mať na európske dianie zásadný vplyv, je identita ako základný tmel spoločnosti, ktorý u jej členov vytvára pocit spolupatričnosti a súdržnosti a o ktorý sa opiera aj existencia spoločenskej solidarity.

Ivan
Ivan
28. apríla 2023 19:12

Veľmi pekne Vám ďakujem pán profesor za výborný článok. Plne sa stotožňujem s názorom pán Kmeťa ako aj s názorom pána Forsthoffer.

Marián Moravčík
28. apríla 2023 19:09

Veru, je to pravda. Ale ako podotkol aj pán Forsthoffer, v kapitalistickom prostredí sa to nepodarí. Veď sa to nepodarilo ani Nemcom po integrácii NDR.
Myslím, že systémové vlastnosti kapitalizmu sú na tej nerovnosti podpísané vyššou mierou ako neschopnosť euroinštitúcií (a je to pritom ťažký kaliber).

Julius Forsthoffer
28. apríla 2023 17:30

Milý pán prof. Husár, ďakujem úprimne za tento článok – pod dlhšej odmlke- ktorý sa v podstate stavia kriticky k ekonomicky-politickému systému v ktorom existujeme
Čo potrebuje ekonomická veda v EÚ? Jej aplikáciu. Toto sú nesporné body opory, ale nasleduje otázka: dokážeme starať o národné hospodárstvo, dokonca v kapitalistickom korporátnom konkurenčnom prostredí? Múdrejší napísali: V kapitalistickom prostredí NIKDY ! pretože systém podlieha princípom voľného trhu, ktorý vedie ku krízam, tiež externalitám i tolerovanej korupcii ako legálneho prostriedku na získavanie výhod na trhu, to všetko pre ústrednú modlu ZISK.
Rieka bez brehov je neovládateľná.
Kapitalizmus je to isté ako by sme chceli riadiť svoje výnosy pri hazardných hrach. Samozrejme i v hazarde môžeme si plánovať čokoľvek, ale skutočnosť nemusí zodpovedať predstavám !
Takže v komentári využijem ten prekrásny argument na diskusiu: áno „rieka bez brehov je neovládateľná“, rovnako platí i veta o prirovnaní k hazardným hrám, čo je nesporne výstižné a v praxi realizované;
= Súhlasím, že procesy vzniku EÚ sa neopierali o bohatú vedeckú teóriu o fungovaní viacnárodných ekonomík, v ktorej slovenskí ekonómovia zanechali hlbokú brázdu, ale vždy to nebolo len o kapitalistickom systéme, v ktorom ti mocní svoje prehry kompenzujú na úkor slabších, ovládaných či podriadených, dokonca i kibicov a neváhajú siahať k falošným „kartám“ či machináciám. Nájdeme tu všetky znaky (neopodstatneného) „práva“ silnejšieho v spoločnosti.
Sem patria napriek proponovanej -ekonómii ako vede- aj rôzne účelové ekonomické triky, či bankové pôžičky a úroky, či burzové obchodovanie, podnikanie i špekulácie. Veď aj význam pokusov či takého plánovania sa prejaví až po zhodnotení dosiahnutých výsledkov.
= Skutočnosťou prvoradého významu je potrebná zmena fungovania ekonomiky SR a aj ekonomík EÚ. V budúcnosti by sme sa mali vymaniť z postavenia kolónie „táto krajina“. V EÚ chýba teória ekonomického riešenia národnostných otázok fungovania ekonomík. Predtým však predovšetkým potrebujeme národno-politickú symetriu na všetkých úrovniach orgánov EÚ, hlavne vrcholových. Píšeš, že kritéria sa neopierajú o bohatú už spomenutú ekonomickú vedu s náročnými vedeckými postupmi, algoritmami. A preto je dnes, žiaľ, kľúčovou východiskovou otázkou v spoločnosti najmä potravinová bezpečnosť bez hazardnej závislosti od dovozov tiež veci verejnoprospešného charakteru, ktoré súčasný systém akosi nedoceňuje, tiež ako v ekonomike zabezpečiť podmienky realizácie pracovnej sily a to z hľadiska jej rovnocennej realizácie v krajinách EÚ; doplním, že aj jej adekvátneho ohodnotenia aj v agro-potravinárstve.
= Nesporne, ale tá zmena sa nedá riešiť bez zmeny materiálnej základne a z toho vyplývajúcej ekonomicko-sociálnej nadstavby.
= Pre moje poznámky nemám ambície ani v sfére politickej, ani hospodárskej, jedine v šírení osvety na kompenzáciu mnohých bludov, ale uznávam, že aj to má relatívnu hodnotu. Lenže to porozumenie ekonomických vzťahov i podmienených súvislostí potrebuje aspoň snahu či záujem pochopiť súvislosti v širšom zornom uhle i to aké limitácie a prečo nesie každý systém so sebou.
Žurnalistika to nevysvetľuje, odborná publicistika je prevažne inojazyčná bez reflexie potrebných zmien a bežným občanom preto takmer neprístupná, takže zostáva iba vysvetľovanie v priateľskom duchu na ktoré sa vzťahuje podobenstvo o rozsievačovi. Nová úroda je podmienená tým na akú pôdu tie zrná dopadnú: na kamennej nevzídu a vtáky ich vyzbierajú, v burine i tŕňoch možno vyklíčia, ale vonkajšie prekážky nedovolia priniesť úžitok; takže iba to zrno, ktoré padne na priaznivú pôdu môže priniesť očakávanú úrodu, ktorá vynahradí straty aj tých neúspešných rozsevov. Nuž tak je to s nami a preto treba šíriť dobré vzdelanie, nebáť sa zmeny a VYDRŽAŤ. Julo /28.4.23

Stanislav Kmeť
Stanislav Kmeť
28. apríla 2023 17:15

Ďakujem veľmi pekne pán profesor za super príspevok. Aplikácia vedeckých poznatkov ekonomických vied by určite významne skvalitnila rozhodovacie procesy EÚ.