NR SR prerokováva Programové vyhlásenie vlády. Čitateľ iste čítal nadpis Ódorov program je predzvesťou konca rozpočtovej fantázie. Už toto tvrdenia je dôkazom, že štátny rozpočet sa nezostavoval tak ako to žiada makroekonómia. Pozrime si jeden bod z PVV:
Hlbšie som sa nad týmto bodom zamyslel. V jednom mojom vedeckom článku som analyzoval finančné toky ekonomiky SR. Aby som to mohol urobiť zodpovedne, dlho som uvažoval nad množinou finančných tokov a potom nad ich vzájomnými väzbami a vzťahmi. Predovšetkým som akceptoval sektory ekonomiky ako ich definuje makroekonómia. Sú to podniky, domácnosti, vláda a zahraničie. Vzťahy som zakreslil do tohto grafu:
Čitateľ by si mal dôkladne pozrieť, preštudovať bázické finančné toky, ktoré sú na grafe. Keďže každý tok je slovne opísaný, úloha nie je ťažká. A práve tento graf mi slúži ako báza aj v dnešnej úvahe.
Z grafu vidíme, aké finančné toky prichádzajú do obdialnička vláda a aké toky odchádzajú, jadro verejných financií. Z grafu je možné skonštruovať ekonometrický model.
Významný nemecký ekonóm G. Felbermayr, prezident hlavného výskumného centra Nemecka Kiel Institute of World Economy napísal (HN,6/6/2020), že „Nemožno dosiahnuť dva také dôležité politické ciele použitím jedného nástroja. Nedosiahnete optimálne výsledky ani pri jednom“.
Totiž, predovšetkým z makroekonómie vďaka nositeľovi Nobelovej ceny J. Tinbergenovi (môjmu učiteľovi) a jeho dielu Economic Policy: Principles and Design vieme, že prvým princípom ekonomickej politiky je, že treba použiť aspoň toľko nástrojov ekonomickej politiky, koľko je cieľov. Tento princíp Tinbergen odvodil zo sústavy rovníc: ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p), potom dva príslušné ekonomické vzťahy môžeme ekonometricky takto vyjadriť (ukážka možnej konštrukcie veľkého modelu z uvedeného grafu):
kde G sú výdavky vlády, M je masa peňazí a koeficient a1 predstavuje zmenu príjmu, ktorá, (iné fakty sú konštantné), vyplynie zo zmeny (zvýšenia) G o 1 euro, čiže reálny príjmový multiplikátor vládnych nákupov. Podobne ostatné koeficienty majú svoj obsah. Tvorca politiky, vláda totiž rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 82 mld. euro) a p = p* a ak chce získať tie ich konkrétne cieľové hodnoty, potom veličiny G a M by mali mať(ideálne), musia mať takéto hodnoty:
Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G. Zo vzťahov vyššie jasne vyplýva aké budú ich zmeny pri rôznych koeficientoch ai a bi, budú vždy iné (napr. a1= 0,8 či 2,3). Možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom rokovania vlády (teda aj NRSR) pri tvorbe jej ekonomickej politiky. Takto hlboký vhľad do ekonomiky, do hodnôt premenných modelu, nástrojov ekonomickej politiky by vláda získala z vyššie spomenutého veľkého ekonometrického modelu.
Záver
Aplikovanie najnovších poznatkov IT a ekonometrického modelovania môže zabezpečiť koniec rozpočtovej fantázie. Vedecký prístup ku konštrukcii štátneho rozpočtu musí vláda spoznať, pochopiť a realizovať. Vzniku helikoptérových peňazí, o čom hovorí PPV, musí zabrániť ECB a naša NBS monetárnou politikou.
Reálny ekonometrický (optimalizačný) model by mal mať aspoň 2-3 tisíc rovníc. Vláda pomocou odborníkov musí zabezpečiť jeho používanie ako výkonného nástroja riadenia, vedeckej ekonomickej politiky vlády.
Prof. J. Husár
Bratislava 14/6/2023
Vážení diskutéri, Odorova vláda je taká skôr „oolorová“ , pre niekoho možno aj voňavá, pre väčšinu /ako ukázalo aj hlasovanie vrajNR SR/ však páchnuca, smradľavá, zatuchnutá /zo špan./. Oni nie sú hlúpi ale nie sú ani múdri, sú to iba „chytráci“ , ktorí sa chopili /myslia si/ šance a prijali predpísanú rolu. To je ten prípad o ktorom som písal minule. Toho, kto nie je múdry, resp. po našom, kto nemá „sedliacky rozum“ , t.j. /rozum+morálka/,toho je márne poúčať, vysvetľovať mu, ukazovať správnu cestu, tak je to! Kiež by sa zachoval múdro pospolitý ľud 30.septembra t.r. – iné nám neostáva a nepomôže.
Rady ekonóma svetovej úrovne prof. Husára, najmä o dôležitosti ekonometrie v ekonomike SR, žiaľ, domáce „jelity“ v ekonomike a politike ignorujú už od vlády likvidačného komanda druhej Slovenskej republiky po roku 1998, na čele s ekonomickými šarlatánmi a hochštaplermi ako Mikloš, Dzurinda a spol. Vrchol štátneho rozvratu nielen v ekonomike reprezentuje plagiátorská junta po roku 2020, ktorá ako nedovzdelaná nedokáže chápať podstatu a dôležitosť ekonomickej teórie.
PVV prestanú po chvíli počúvat aj “malkári”, lebo je to nezáživná rozprávka. Realita je o tom, že sa už ako spoločnosť nepohybujene ani vďaka princípu zotrvačnosti. Do pohybu sa nedostaneme nijakým dobrým ani rozumným slovom, ale predostrením ako vnímať a riešiť problémy, spätkovať od priepasti, a zbaviť sa politikov – nevedkov. Máme tu aj dnes politikov minulosti, pomýlených, ktorí ako vládni činitelia nadbiehajú “masám”, a šermujú starnutim populácie, nedostatkom pracovnej sily, dôchodkovým sysťémom, organizáciou a riadením zdravotníctva, falošnou solidaritou atď. ako tými najproblémami.
PVV je obrazne “mrtvym bodom”, o ktory sa postarali predovšetkým tri ostatné vlády. A tak môžeme čakať na zázrak, že ostaneme pred priepasťou zadľžených po uši a vlastne nad hlavu a s predstavou, že v tom možno pokračovať. Povedať – objektivizovať to, kde sme, to si vyžaduje “myslenie a dovidenie za zákruty a tunely”. V tejto prezidentkinej vláde je takých ľudí málo. Sú tak ako väčšina poslancov mimo toho, ako to “ide” v niektorých štátoch sveta. Od tejto vlády som neočakával nevyhnutnú zmenu, keďže chcem ešte chviľu žiť a vnímať pohyb nahor. Na našom videokonferenčnom zhromaždení som bez snahy o akékoľvek znevažovania vyjadril želanie, aby okrem rutinných a odberne opodstatnených opatrení pristúpila aspoň k jednej revolučnosti: odstráneniu nedopaľkov v našom životnom priestore.
Veľmi dobrý článok a veľmi dobré zhodnotenie pán profesor. Tak by to malo byť – len na škodu veci, že u nás to tak nie je a ani v predchádzajúcich obdobiach to nikdy nebolo. Aj to je jedným z dôvodov prečo sme dnes tam kde sme.
Bodaj by bol nakreslený diagram uzavretým systémom , a zo systému nič neodchádzalo! Mám na mysli primárne dividendy a obsluhu úverov (úroky a iné príjmy z investovania). Teda tú ich časť, v ktorej odtekajú vyprodukované hodnoty do zahraničia oligarchom a nadnárodným bankám i koncernom…A to ešte opomínam vývoz kapitálu podvodnými operáciami vo vnútri podnikov a jeho odsávanie na „trhu“. Narážam na to, že kvalifikovaná vláda má sa postarať nielen o monitorovanie týchto tokov, ale aj na ich redukciu ( z neokoloniálnej, prinajmenej na obvyklú úroveň). Neviem, kto iný (ako vláda) má kontrolovať a regulovať rozdeľovanie?!? Vládna regulácia je predsa kompenzáciou vplyvu deformácií na „trh“ (vojenské základne, nadnárodné inštitúcie a ich sankčné mechanizmy, exkluzívne postavenie subjektov a i.). V našich neokoloniálnych podmienkach by diagnostika (cash flow) mohla určiť nielen dva ciele vládnej politiky….Ak som sa insitne zapojil do diskusie, opravedlňujem sa! No naozaj ma rozčuľuje, ako sa tu mrskáme za „rozpočtovú politiku“, a súčasne obchádzame vysávanie kapitálu z miestnej ekonomiky…
Juraj, plne s Tebou súhlasím, zapojil si sa správne. Tie vlaky plné „slovenských výrobkov“ (luxusných automobilov vyrobených v SR vo fabrikách, čo vlastnia cudzí investori) čo denne odchádzajú ako „zahraničný obchod“ sú zdokladované – nedostávame za ne z predaja do štátneho rozpočtu ani cent. Už to by stačilo do začiatku!
Pán profesor,
Mate pravdu. Asi však musíme vychádzať z toho, že úradnícka vláda bola vytvorená za určitým účelom. Plní v takomto prípade niekým stanovené dispozície, aspoň je to takto prezentované v zásade naprieč politickým spektrom. Zostava preto dúfať, som presvedčený, že po voľbách sa to do určitej miery zlepší….
Toto aj mne stavbárovi pripadá ako paródia na štátny rozpočet.
Voľakedy sa používalo podvojné účtovníctvo a tu nie je ani takáto jednoduchá metodika použitá.
Aké ciele boli stanovené pre nové plánovacie obdobie a aké zdroje sa využijú.
Už teraz sme zadĺžení po uši a východisko od „vlády odborníkov“ nikde.
Dúfam, že voľby prinesú do čela štátu ľudí ktorí budú mať v prvom rade na zreteli záujem obyvateľov Slovenska!
Jój, povzbudil ste ma, pán profesor!
Je vidno, že ste aj učil na univerzite a máte iný pohľad – zhovievavý, pretože mne sa znechutením zdvihol z toho smradu programového vyhlásenia „vlády 130 dní“ úprimne žalúdok.
Ono to chce mať skutočne odvahu drzo a „odborne“ vytárať akýsi „hospodársky program vlády“ na možno štyri mesiace, z toho tri letné ( haha, ani slovo o žatve a potravinách okolo poľnohospodárstva….).
( To vyhlásenie Odora, pripomína mi to záchranára zo sanitky, ktorý udržuje krvný tok zranenej po páde z výšky, ale už jej toká o svatbe a koľko že budú mať detí…)
Praktik by bol očakával:
vládne opatrenia na jún (keď už máj nestihli…), ako zabezpečiť dostatok vody, potravín, preventívne opatrenia pred požiarmi lesov a polí,
vládne opatrenia v júli – auguste ( ako uskladniť novú úrodu, ako zabezpečiť aby sa sem nedovážali kontaminované suroviny a potraviny zo sveta, ako mieni vláda naložiť s prílevom „turistov“ i platiacich turistov, keď sme si umŕtvili gastro a celý cestovný ruch covid-opatreniami)
opatrenia vlády na september ( skontrolovať, či boli bezo zbytku vyplatené kompenzácie obciam a mestám za covid-pandemické náklady i za náklady spojené s vlnou utečencou z Ukrajiny obciam a mestám ak nie – vyplatiť.
A zabezpečiť vykurovaciu a „svietiacu“ pohodu na jesenné dni.
Nič viac.
Ale Vy ste im to „predpísal“! Neviem, či sa to stihnú naučiť „v letnej škole“.