K tomuto nadpisu mojej úvahy ma podnietila úvaha p. poslankyne M. Beňovej Transparentná EÚ. Zaujala ma hlavne jedna veta, či tvrdenia : „Všetko je utajené, zmluvy, spôsob ako boli vyjednané ceny, dĺžka trvania kontraktu a najmä súkromná komunikácia predsedníčky EK UvDL, ktorá bola „vymazaná“…
Tak napríklad, že vakcíny boli zazmluvnené až do roku 2027, cena jednej vakcíny je 19,50 eur a na tento rok bolo len od Pfizeru objednaných 450,000 000. Celková hodnota kontraktu je cca 8,8 mld. eur. Hlavná vec, že na sociálne programy nie sú peniaze.“
EÚ však nebola transparentná ani v čase nášho vstupu do EÚ, menovite v tom, že údajne všetky bývalé socialistické ekonomiky boli zaostalé, avšak pri vstupe nám nepovedali zámer EÚ ako vyriešiť zaostalosť. V histórii svetového ekonomického myslenia nájdeme knihy a články o teoretickom zdôvodnení riešenia likvidácie ekonomickej zaostalosti. Ba v roku 1960 sa konala v Neapoli svetová konferencia ekonómov „O prekonaní zaostalosti juhu“. Svetová ekonomická literatúra rieši aj ekonomické problémy viacnárodných ekonomík, akou je EÚ, veľmi dôkladne. Vzhľadom na bohaté skúsenosti spolužitia dvoch národov v jednom štáte, slovenskí ekonómovia mali dôkladný vedecký obraz o problémoch, analýzu.
Hoc diel bolo viacero, predovšetkým je to komplexné dielo Prof. V. Pavlendu Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR, ktorú napísal v roku 1968. Zaujímala ho obsahová bohatosť vzťahov a súvislostí ekonomického systému. Zvýrazním to tým, že uvediem názvy základných častí diela. Pozrime si podrobne časť obsahu, aby čitateľ získal konkrétnu predstavu. Prvá kapitola Východisková interpretácia problému má prvé dve podkapitoly označené ako I. Teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkach a II. Hlavné hľadiská medzioblastného vývoja v československých podmienkach Druhá kapitola má názov Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania a delí sa na I. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania a II. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania. Tretia kapitola má názov Realizácia hlavných atribútov medzioblastného ekonomického vyrovnávania v československých podmienkach so 4 podkapitolami. Dielo má 5 kapitol a má 411 strán.
Už z napísaného vyplýva, že ekonómovia mali jasnú koncepciu, spôsob nazerania na ekonomickú skutočnosť, vedomú stratégiu vzhľadom na riešenie ekonomických problémov. Pochopiteľne, že Prof. Pavlenda svoje riešenia videl aj v konkrétnej organizácii ekonomiky, o čom hovoria ďalšie kapitoly.
Moju úvahu treba chápať aj tak, že čakajú nás predčasné voľby, čo znamená, že sklamala nás „protikorupčná“ vláda a nastúpila úradnícka vláda a teda občan by mal jasne vedieť, aká bude europolankyňou spomenutá transparentná EÚ a aj SR.
Po zhodnotení našich vlastných skúseností, ale aj skúseností europoslankyne čitateľ zisťuje, že nepostačuje formálno-proklamačné tvrdenie o dobrom fungovaní EÚ; dôležitá je existencia kompaktnej ekonomickej teórie riešenia ekonomických problémov viacnárodnej ekonomiky EÚ a z toho vyplývajúci spoločensko-ekonomický vývoj. V tomto smere nevystačíme so všeobecným konštatovaním o pozitívnych výsledkoch EÚ. Nemáme riešenie protirečenia medzi spoločensko-ekonomickou realitou a vedeckou teóriou. Treba vidieť aj slabé miesta a otvorené nevyriešené problémy. EÚ musí vymedziť teoretické kontúry komplexu ekonomík, ukázať jeho obsahovú náplň a hlavné póly ďalšieho pohybu ekonomík EÚ. Môže to urobiť iba ucelená teória. Totiž transparentnosť fungovania EÚ prispieva k tomu, aby EÚ, menovite EK získala v očiach občanov EÚ legitímnosť jej riešení v riadení fungovania spoločnosti a menovite ekonomík EÚ pri napĺňaní svojho cieľa, ktorý bol základom pre vznik EÚ. Vyplýva to aj z pojmu transparentnosti, teda priehľadnosti, zrejmosti či zreteľnosti.
Čakajú nás predčasné voľby, a tak spomeniem ešte ďalší problém. Tiež nás čaká netransparentnosť aj v prebiehajúcej globalizácii? Rastie produkčná sila spoločnosti ale čoraz bezprostrednejšie prebieha proces „odľudštenia“ ekonomiky. Prebieha totiž globálne zhodnocovanie, celoplanetárne zhodnocovanie kapitálu (KIA má u nás podnik), ale úžitok sa koncentruje v materských podnikoch. Ďalším vážnym rozporom dneška je, ako občan vidí, rastúca produkciu bohatstva a zároveň nerovnomernosť jeho rozdelenia.
V EÚ máme niekoľko supermilionárov. Vďaka IT technológiám sú ekonomické subjekty po celej planéte pospájané flexibilnými sieťami. Ekonomické rozhodnutia uskutočňujúce sa na „jednom konci sveta“ bezprostredne vyvolávajú účinky na „druhom konci sveta“. Teda ide o nebývalé zväčšovanie celoplanetárnej interdependencie. Zväčšuje sa závislosť čoraz väčšej časti ľudstva na rozhodovaní čoraz menšieho počtu nadnárodných korporácií, finančných skupín, špekulantov a nimi priamo, či nepriamo lobisticky ovplyvňovaných inštitúcií, aj vládnych. Charakter a ostrosť uvedených faktov (rozporov) hovorí o tom, že sa mení paradigma dnešnej spoločnosti.
Vyžaduje sa nová paradigma, všeľudsky dôstojná. Naši vodcovia musia pochopiť, že 21. storočie nemôže prežiť s etikou 20. storočia. To si musí uvedomiť náš občan hlavne preto, že nás čakajú voľby, kedy môže usmerňovať či regulovať vládnu moc a orientovať jej aktivity.
Pred vedou stojí úloha rozpracovať fundamentálny charakter novej paradigmy. A zároveň dôkladne analyzovať turbulentne fungujúcu globalizáciu. Iste nie je potrebné zdôrazňovať, že pre malé Slovensko, so silne otvorenou ekonomikou to má priamo existenčný význam, ak nechce byť iba pasívnym objektom, na ktorý iba chaoticky dopadajú dôsledky procesu globalizácie. Aj Slovensko musí byť aktívnym subjektom, ktoré chce zažívať výdobytky AI technológií.
Záver
Kam sme dokráčali, čo nás čaká? Hovorí o tom úvaha. Verím, že aj dnešní naši ekonómovia tak dôkladne ako ekonómovia v roku 1968 vyjadria, ba poskytnú nám teóriu ako má fungovať ekonomický systém SR v podmienkach mnohonárodného ekonomického systému EÚ.
Pred vedou stojí úloha rozpracovať fundamentálny charakter novej paradigmy pre 21. storočie. A zároveň dôkladne analyzovať turbulentne fungujúcu globalizáciu.
Prof. J. Husár
Bratislava 16/5/2023
Pán profesor, nedá mi spávať, čo píšete. Teraz k Vášmu záveru v článku:
Myslím, že som našiel aj namiesto seba myšlienku, ktorá je základom, fudamentálny recept a nie je to teória – ako má fungovať ekonomický systém v SR, ale je to postup:
Píše to stručne bloger a prevzal som to doslova, z češtiny:
“ Reforma hospodářství znamená, že uvolníte více zdrojů na to, aby vytvářely další zdroje. Další zdroje vytvářejí další zdroje, až jednoho dne zjistíte, že ty obrovské státní dluhy jsou vlastně jen pakatel, který snadno zaplatíte. “ úplne súhlasím a hlásim sa do uskutočňovania tejto myšlienky. Napísal to Daniel Sterzík-Vidlák 17.5.2023 pre webstránku novarepublika.online a len dodám:
Veď to už sme odskúšali a fungovalo to po roku 1945 a ešte lepšie v období 1948 -1989, vytvorili sme investičné vlastníctvo 5 biliónov ( tj.päť tisíc miliárd Kčs) a to za embarga od Západu a bez pôžičiek. Toto že by sme dnes nezvládli?
Otázne je iba, či by nám to EÚ „dovolila“ v podmienkach mnohonárodného ekonomického systému EÚ.
Píšete ďalej:
„Pred vedou stojí úloha rozpracovať fundamentálny charakter novej paradigmy pre 21. storočie. A zároveň dôkladne analyzovať turbulentne fungujúcu globalizáciu.“
Najnovšie vyhlásila česká ekonómka Ilona Švihlíková v !Argument, že globalizácia sa pod údermi krízy, pandémie a vojny na Ukrajine rozpadáva. Takže je tu čas konať národne a v rámci republiky, to už tvrdím ja.
Možno vymyslia niečo „lepšie“, ale praktický postup nielen na úrovni štátu poskytuje trojzložkový model ekonomickej demokracie – štátne resp. verejné a kolektívne vlastníctvo výrobných prostriedkov, verejné financie a férový, vzájomne výhodný obchod. Už to len rozbehnúť.
Prepáčte, že píšem už tretíkrát….
V úvahe pána profesora Jaroslava Husára sú východiskovo príčinné pojmy hospodárske zaostávanie a vyrovnávanie. Teda zaostávanie a vyrovnávanie vo vzťahu k okolitým, navyše únijne „zjednoteným“ hospodárstvam krajín. V čom má spočinúť a ako dosiahnuť vyrovnanie (cestu) vyžaduje spoznať povahu a rozsah rozdielu v zaostávaní. Určiť rozdiel ako poznatkovú kategóriu, pretože ním sa vyjadruje odlišnosť stavu a vývoja nášho (národného) hospodárstva vo vzťahu k okolitým hospodárstvam. Spoznaný rozdiel je výsledkom ich porovnania a ohodnotenia – či je rozdiel prijateľný alebo je problémový, neželateľný. Poznatkovo zdôvodnenú cestu vyrovnávania môžeme zvoliť vtedy ak oproti problémovému rozdielu postavíme jeho protipól – cieľový stav hospodárstva. V tom je nevyhnutné poznanie aj odpovede na otázku: Prečo došlo k zaostávaniu, čo ho spôsobilo?
To vyrovnávanie a vyrovnanie sa dnes zväčša vníma rozsahovo – množstevne či intenzitne. Kto má aké veľké brucho – HDP. V úzadí zostáva obsah. Je to aj následkom dlhodobej prevahy zamerania hospodárskeho myslenia na efektívnosť, akoby jestvujúcej samej o sebe, a v tom spôsobilej liečiť problémy hospodárstva. V úzadí zostáva zmysluplnosť hospodárskeho snaženia, akoby bolo v popredí len altius, fortius, citius – kto bude víťazom. Aj v našom čase je opäť desivo protihumánne výhodnejšie vyrábať kanóny a nie investovať do zdravia a vzdelávania. Snaha o „vyrovnanosť“ nemá zakladať na pohľade cez plot do susedovej záhrady a porovnávaní čo zas on nové má a my ešte nie. Preto riešenie a realizácia úlohy vyrovnávania, či dosahovania hodnotovo dôstojného miesta medzi susedmi sa má opierať aj o paradigmu nastávajúceho nového času, ako ju uvádza pán profesor. V tom zároveň o paradigmu v zmysle nie len toho „čo nás čaká a čo neminie“, ale doplnenú o (dlhodobú, nadgeneračnú) rozhodujúcimi kultúrnymi hodnotami naplnenú celospoločenskú víziu.
…. prednášky profesora Viktora Pavlendu, v zodpovednosti prístupu, metodike a v novosti
hospodárskeho poznania, mi zostali v pamäti do súčasnosti. Na začiatku kurzu ekonomickej teórie socializmu povedal: môj dedo nevedel čítať a písať, môj otec bol už baník a ja mám tú česť prednášať na vysokej škole, vám váženému auditóriu. V obdobnom sa skrýva aj posolstvo poznania dejinnej povahy zaostávania, dobiehania, vyrovnávania, …, nie len v hospodárskej oblasti.
Vážený pane profesore,
Vaše články čtu pravidelně a přeposílám je i svým kolegům. Škoda, že se u nás v Česku nenajde takto uznávaný ekonom jako Vy (vynikající teoretik, poznamenaný praxí), který by stejně pravidelně a srozumitelně publikoval i u nás.
Jinak v článku popisujete v podstatě totéž, co trápí i Česko. Plně se ztotožňuji s názorem Jendy Trungela, se kterým jsem dlouhá léta spolupracoval.
Kde sme dokráčali, čo nás čaká? Dostal som sa k úvahe Prof. J.Husára až teraz, a to je dobre, pretože som mal možnosť prečítať si aj všetky komentáre k nej. Samotnú úvahu nejdem hodnotiť, bolo by to jednoduché, stačí na to jediné slovo – skvelá! Radšej sa pristavím pri komentároch a tiež napíšem – skvelé, múdro dopĺňajú úvahu. Žiaľ, niektoré s pesimistickým záverom, s ktorým nesúhlasím! V prvom rade preto, že nik by nemal čakať odovzdane ako hoviadko na svoju popravu! Treba sa brániť ako sa dá, myšlienkou, písaným slovom ako to robí ct. pán Prof. alebo akýmkoľvek činom ktorého je človek schopný. Vodítkom k takémuto konaniu musí byť svedomie a kresťanská morálka /alebo česť – u ateistu/. Preto, ak nemáme iný efektívnejší nástroj, treba ľudí aspoň mobilizovať k účasti na voľbách a zodpovednej voľbe. Pretože aj málo je viac ako nič! Dôležitá je aktivita národa pri rozhodovaní o svojom osude. Pokiaľ ide o EÚ, už som o tom písal, je to „stratený podnik“ od chvíle, keď začala uprednostňovať ideológiu pred ekonómiou. Vývoj je preto predvídateľný a dnes už nezvratný, EÚ skončí „na smetisku dejín“ ako aj ostatné „ideológie“ a jej rozpad je naštartovaný práve jej angažovanosťou v Rusko- Ukrajinskom konflikte. Preto, vážení ekonómovia hlavu hore a riešte budúcnosť Slovenska, nebude to márna práca a vy na ňu budete raz hrdí /alebo budú na vás hrdé vaše deti.
Peknú budúcnosť Vám /nám/.
Myslím, že majstrovská úvaha kladie aj odpovedá na mnohé otázky existencie EÚ. Ciele , ktoré si dala do vienka EÚ je možné zhrnúť „prispievať k mieru, bezpečnosti a udržateľnému rozvoju Zeme, prispievať k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov, voľnému a spravodlivému obchodu, odstráneniu chudoby a ochrane ľudských práv, dôsledne dodržiavať medzinárodné právo“ Za bezmála dvadsať rokov od vstupu Slovenska do EÚ ani zďaleka sme sa nepriblížili na úroveň starých členských štátov (15).Naopak napr.“ HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily máme v EÚ druhý najhorší hned po Bulharsku, teda sme druhá najchudobnéjšia krajina únie“(Pavelka Pravda 24.4.2023)V poľnohospodárstve hrubú pridanú hodnotu v roku 2009 tvorili štáty (15) 85,3 % , a v roku 2019 to bolo 84,5 %. Z podpory poľnohospodárstva štáty (15) v roku 2009 dostali 84,3% a v roku 2019 to bolo 76,4% Podiel poľnohospodárstva na na hrubej pridanej hodnote na Slovensku klesol zo 4,7% v roku 2010 na 2,77% v roku 2020.Nepriaznivé výsledky v poľnohospodárstve spôsobili, že sebestačnoť v potravinách klesla pod 40% saldo zahraničného obchodu za rok 2021 v mínuse 1,67 mld. Eur. Europská únia sa viac zameriava na zahraničnú politiku, angažoavnie vo vojne na Ukrajine ako na riešnie naliehavých problémov ekonomiky ako by zabudla na ciele, pre ktoré vznikla.
Milý Jarko
Ako spolužiaci dožili sme sa úctyhodného veku a nie div, že sa pozeráme na tento svet inými očami. Padla vraj protikorupčná vláda, dosť dlho im to trvalo. Ja som im dal pôvodne menej, ale veď od počiatku vládnutia to nešlo. Vládnúci musia mať ekonomické myslenie a poznanie. keby to mali, tak by vedeli, že korupcia je súčasťou trhového hospodárstva a akýkoľvek boj proti korupcie je nezmyseľ. Všetok neporiadok sa skrýva za slovo demokracia. To je ďalší nezmyseľ. Akáže je to demokracia, vláda ľudu, keď občania si nevolia svojich zástupcov, ale ľudí , ktorí sú na zozname politických strán a to sú i ľudia z ulice, žiadni odborníci, štyri roky presedí v parlamente a iba tlačí tlačítko podľa pokynov svojho vodcu. Už to bol zlý krok, že ich tam je 150. K čomu to je, ale to sa nezmení, predsa nepôjdu proti sebe. Vláda musí slúžiť občanom, aby mali dobrý život na tomto svete. V TV, že štatistický úrad uviedol, že počet bezdomovcov za posledné roky stúpol trojnásobne a dosiahoôl neuveriteľné číslo 75.000. Toto je starostlivosť o občanov, svojich voličov? A takto by sme mohli pokračovať. Do čoho kopneš, všade otvoríš neporiadok. Za 30 rokov sme sa nenaučili sami sebe vládnuť!! V Kultúre 2. júna 2021 vyšla moja úvaha Quo vadis Slovensko. Píšeme, upozorňujeme, dávame podnety a to je všetko ako ten hrach na stenu.
Nové voľby nič nevyriešia, toto je hnilý systém vládnutia!
Milý pán profesor,
ďakujem za múdre podnety a nastolené otázky. Nachádzame sa skutočne v bode „zlomu“, kde sa v týchto týždňoch a mesiacoch rozhoduje o tom, kam bude smerovať Slovensko, aké bude Slovensko a či ešte bude Slovensko Slovenskom. Momentálne sme v situácii, keď je na čele riadiacich procesov v štáte vymenovaná úradnícka vláda. Niekto hovorí, že je to vláda odborníkov. Platí to asi len z malej časti. Ak sa napríklad pozrieme na profil ministra školstva, zistíme, že fakticky nemá žiaden odborný základ pre vedenie rezortu. K jeho úspechom patrí aktívna účasť v novembri 1989, nedokončené štúdium na FF UK v Bratislave, riaditeľovanie slovenskej sekcie Rádia Slobodná Európa, absolvovanie množstva špeciálnych líderských kurzov v USA, štúdium amerických štúdií na Karlovej Univerzite, manažovanie rozvoja skupiny škôl Cirkvi bratskej. Nenájdeme zmienku o jeho odbornej školskej kvalifikácii. To je mimoriadne znepokojujúce.
Obávam sa, že predčasné voľby nemajú potenciál nič podstatného zmeniť. Občania totiž majú minimálnu možnosť usmerňovať či regulovať vládnu moc. A ona robí všetko pre to, aby nemali žiadnu.
Myslím, že by sme sa mali pozrieť do očí realite – sme znovu uprostred triedneho boja a najhoršie na tom je, že proti globálnej, kompaktnej a všetkého schopnej triede vykorisťovateľov stojí naša trieda úplne fragmentovaná, nevedomá a bezbranná. Začíname takmer od nuly.
Ďakujem Vám za veľmi podnetný článok pán profesor.
Žiaľ ekonomické teórie nie sú vôbec zaujímavé pre naše a hlavne Európske „riadiace kádre“ a naše dvojnásobne.
V EÚ obnovili zásady „Centrálne plánovanej ekonomiky“ bez ohľadu na podmienky a potreby ľudí v jednotlivých regiónoch.
O samostatnom rozhodovaní vedenia štátu sa už nedá hovoriť. Stačí si pozrieť kompetencie EÚ definované v Lisabonskej zmluve.
To už nie je Európa „spolupráce“ ale len diktát v záujme „elít“.
Stanovisko europoslankyne hovorí dosť jasne o fungovaní EÚ. Vyvoláva to skepsu a protirečenie ako ďalej. Z ekonomického hľadiska je integrácia nevyhnutná. Ešte horšia je skutočnosť, že Slovensko nemá premyslenú, možno žiadnu koncepciu ako využívať prostriedky z eurofondov a Plánu obnovy!
Pre II.časť: Ako vidíte, pán profesor, stáva sa zo mňa viac kronikár dejov ako aktívny „hráč“.
Ale veľmi pozitívne ste ma ovplyvnil a trvám na Vašom vysvetlení, ako funguje cirkulárny obeh tokov hospodárstva krajiny, teda „motor ekonomiky“ – my si rozumieme – v národnom hospodárstve Slovenska.
Celé vysvetlenie som prevzal a doplnil do knihy Ekonomika po kapitalizme (str.75 diagram) a obaja si rozumieme, že TU a TERAZ treba začať s analýzou, čo máme dnes na Slovensku v tom globálnom chaose robiť.
My predsa máme riešenia! Potvrdíme s Orbánom, že EÚ nesplnila svoje ciele a nemá význam pokračovať v EÚ. Nakoniec, ak nás „vyžmýkajú“ ako kolóniu, vypudia nás sami z EÚ.
A tie naše riešenia môžeme spustiť vždy a v každej chvíli: Presne podľa toho cirkulárneho obehu tokov hospodárstva krajiny. Ak vytvoríme výrobné kapacity v našom vlastnom štátnom vlastníctve, ak dokážeme primäť už existujúce kapacity, aby sme mali kontrolu nad ich finančnými tokmi tu v Slovenskej republike, ak budem riadiť investovanie a rozvoj v rámci cirkulárneho obehu, o 12 mesiacov, o dva roky, nebudeme vôbec potrebovať „nejakú“ Európsku Úniu.
Lenže obaja sme už vo veku „kmeťov“. Kto to po nás prevezme?
Vážim si znenie Vašej úvahy, pán profesor, aj keď v súčasnej ére na Slovensku je veľmi nebezpečná pre toho, kto ju číta, ešte viac pre toho, kto ju píše. Klobúk dolu pred Vašou odvahou.
Netrúfam si ani len rozobrať Vašu myšlienku o tom, kam sme dokráčali a čo nás čaká. Nie celosvetovo, ale aj tu, medzi nami, na Slovensku.
Za „naše okolie“ to vyjadril predseda maďarskej vlády V.Orbán vo svojom prejave v meste Veszprém, ktorý kritizoval EÚ. Podľa neho za hospodársky pokles, ktorý postihol veľkú časť zemegule, môže práve Európska Únia. Ako doslova uviedol: „Moderná forma európskej spolupráce bola poháňaná dvoma cieľmi: mierom a prosperitou. Ak EÚ nedokáže splniť svoje dve pôvodné misie, aký má potom zmysel?“. Zamyslime sa.
Za nás na Slovensku to povedal „grázel“ v diskusii pod Orbanovým článkom v Slovenskej Iskre:
Isteže, ak MIER a PROSPERITA národov v Európskej Únii vtedy v 28 členských národných štátoch nie je naďalej dosiahnuteľná vnútri a v rámci politiky Európskej Únie, treba odtiaľ preč. Pokusy o zmenu a reformovanie EÚ boli v minulom období, ale to sa ešte viac byrokratická mašinéria rozhodovania EÚ zideologizovala – a to nesprávnym smerom preč od prosperity: v prospech „gríndílu“ a v prospech rôznych „menším“ až za hranicu ľudskej normálnosti: „sliepka má v EÚ pomaly vyššie ľudské práva ako dôchodca z východoeurópskych štátov“.
Ešte niečo svoje pripojím, ale to dám na II.príspevok.
Vážený pán profesor, ďakujeme za super úvahu. Chaos má svoje vyššie usporiadanie, ale je potrebné ho nájsť. Potom ho možno ovládať a aj určitým spôsobom využívať ….
Múdry apel vzdelaného a rozhľadeného akademika. Globálne elity odpovedajú na výzvy k racionalite tým, že ju zamieňajú za iracionalitu. Upozorním napríklad na to, že sa ekonomické (a aj politické) rozhodnutia sa neriadia faktami. Všimnite si, že podkladom pre rozhodnutia (aj emisných) bánk nie stav ekonomiky, ale štatisticky „zistené“ očakávania! (podnikateľov, spotrebiteľov, obchodníkov!?!) Fakty, realita kazia virtuálny obraz, rysovaný, podľa liberáltanianistických modelov… Skutočnosť je kazítkom globálnej ekonomiky a politiky! Upachtená a nenásytná verejnosť ju ani nechce poznať. Nechá sa vodiť od jedného k druhému fiktívnemu krmelcu, za krúžok v nose a cestou rozdupáva všetko, čo stojí v ceste ich „gazdom“.