Nemôžem nezačať nadpisom: Ekonomický newsfilter (26/9/23): Ak sa rozpočet ozdraví hneď, bude to menej drastické ako po veľkej kríze. A odcitujem toto: „ Šetrenie podľa Ódora nemusí veľmi bolieť, ale nemôže sa odkladať cesta k ozdraveniu verejných financií tak, ako ju navrhla vláda Ľudovíta Ódora, nebude síce bezbolestná, ale ani drastická. Podobné, ale aj väčšie znižovanie rozpočtového deficitu bolo v Európskej únii pred desiatimi rokmi bežné.
Šetrenie počas vtedajšej dlhovej krízy sme porovnali s Ódorovým návrhom prostredníctvom takzvaných štrukturálnych deficitov. Tie lepšie vyjadrujú stav rozpočtu, lebo neobsahujú jednorazové výdavky, ako je napríklad pomoc s pandémiou a energetickou krízou.
Ódorova vláda navrhuje, aby sa štrukturálny deficit Slovenska znížil z tohtoročnej úrovne 5,8 percenta HDP na 3,6 percenta v budúcom roku a v ďalšom na 2,6 percenta. Približne takto sa v priemere zlepšovali verejné financie Európskej únie po roku 2010, hovorí člen rozpočtovej rady Martin Šuster. Slovensko vtedy muselo šetriť oveľa viac. „Sú tu aj iné krajiny, ktoré toľko konsolidovali a prežili to,“ hovorí Šuster.“ Prekvapilo ma to. V závere zistí čitateľ prečo.
Verím, že aj p. Šuster vie, že štátny rozpočet nedáva hlboký vhľad do fungovania ekonomiky. Pojmy ako skutočný, potencionálny, cyklický a štrukturálny rozpočet je len šibrinkovanie pojmami. Trochu ich čitateľovi objasním. Skutočný rozpočtový deficit alebo rozpočtový prebytok predstavuje sumu, zaznamenanú za daný rok. Tvorí ju štruktúrny rozpočet, ktorý ukazuje, aké by boli štátne príjmy, výdavky a deficity, keby hospodárstvo fungovalo na úrovni potenciálneho produktu, a cyklický rozpočet, ktorý vyjadruje vplyv ekonomického cyklu na rozpočet.
Pre čitateľa uvediem ešte aj takéto tvrdenie v angličtine: A structural deficit problem implies that even allowing for cyclical fluctuations in the economy, current government spending is being financed by borrowing. A structural deficit problem implies that borrowing is becoming increasingly unsustainable or expensive.
Takže naše dlhy sú drahšie a drahšie.
Aby som čitateľa zreteľnejšie uviedol do problematiky a ukázal, že potrebujeme viac účtov nielen účet ŠR, uvediem časť z mojej knihy Aj ekonómia je veda, čo verím, že čitateľovi osvetli podstatu a uľahčí pochopiť záver:
<ooo>
1.2 Identity finančných tokov v hospodárstve, ich účtovný rámec
Vážený čitateľ, základom každej vedy je dobrá metodológia. Pozrime sa na čo sa spolieha ekonómia. Už vieme, že každá veda potrebuje konštatovať fakty. Vedeckými faktami sú tie, ktoré prispievajú k riešeniu nejakého vedeckého problému. Ako vieme, fakty sa konštatujú kvalitatívnym opisom alebo kvantitatívnym určením. Ekonómia si žiada oba spôsoby. Po pochopení obrázku 1.1 sa teraz zahĺbime do odbornejšieho konštatovania faktov v ekonómii, čo ukáže základy ekonomickej vedy bez toho, aby som písal o tom, že aj ekonomické vedy sa musia spoliehať na bázické poznatky logiky, či teórie poznania. Teraz spoznáme pojmy a vzťahy. Systém účtov, v ktorých môžeme makroekonomickú štatistiku zobraziť (pozri obr. 1.1), sa úzko viaže na množinu navzájom skĺbených ekonomických relácií a identít. Pre potreby makroekonomickej analýzy a aj posúdenia vývoja ekonomiky SR po roku 1989, je nutné dôkladne pochopiť identity Keynesa (General Theory, kapitola 6), ktoré vyjadrujú bázické relácie v ekonomike. Keynes definoval tieto hlavné vzťahy:
príjem = hodnota outputu = spotreba + investície
úspory = príjem – spotreba
a preto úspory = investície.
Toto je verbálne konštatovanie aj matematické vyjadrenie vzťahov v ekonomike. Čitateľovi pripomeniem, že otec Luaca Pacioli (1445-1514) bol taliansky matematík, františkán, autor sústavy podvojného účtovníctva. Neviem, či o ňom vedel Keynes, ale urobil úvahu vyššie na báze podvojného účtovníctva, ktorá musí zostať základom aj súčasných národohospodárskych úvah. Podvojnosť je svetlom pravdy.
Po malej úprave každá z uvedených identít predstavuje jeden z troch účtov veľmi agregovaného systému národných účtov, a to pre zatvorené hospodárstvo bez vlády a hospodárstvo bez akýchkoľvek ekonomických vzťahov so zahraničím. Ale práve jednoduchosť pomáha. Účty a príslušné identity sú:
- účet výroby : Y = C + I
- účet príjmu : C + S = Y
- kapitálový účet : I = S
kde: Y je output, čo je aj príjem faktorov,
C sú výdavky na spotrebu (spotreba), výdavky súkromného sektora a vlády,
I je formovanie kapitálu (tvorba kapitálu),
S sú úspory.
Tieto matematické identity opisujú vzťahy, zákonitosti v ekonomickom systéme, ktorý má iba dva sektory (podniky a domácnosti). Identity sme usporiadali tak, aby makroekonomické veličiny (v účtovníctve položky) objavujúce sa na ľavej strane identity boli tie veličiny, ktoré sa v účte vyskytujú na debetnej (ľavej) strane a veličiny, ktoré sa vyskytujú na pravej strane identity boli tie položky, ktoré sa vyskytujú na kreditnej strane príslušného účtu ( v prospech účtu); politici to ignorujú. Čiže účty v tvare T majú túto podobu:
Účet výroby má na pravej strane zložky HDP a na ľavej strane národný príjem, ktorý sa objaví na účte príjmu. Pre súčasné ekonomiky navrhol systém národných účtov S. Kuznets.“
Simon Smith Kuznets bol rusko-americký ekonóm, ktorý získal v roku 1971 Nobelovu cenu za ekonómiu „za empiricky podloženú interpretáciu ekonomického rastu, vedúcu k novému a hlbšiemu pochopeniu ekonomických a spoločenských štruktúr a procesov rozvoja pomocou sústavy účtov.
<ooo>
Avšak rovnako významné pre riadenie ekonomiky sú aj práce Leontieva, ktoré dnešná ekonomika, minister financií musia využívať. Wassily Wassilyevich Leontief bol sovietsko-americkým ekonómom a získal Nobelovu cenu za jeho input/output analýzu, kde ukázal ako zmeny v jednom sektore ekonomiky ovplyvňujú celú ekonomiku.
Záver
Štátny rozpočet je len jeden účet zo systému, nezobrazuje fungovanie ekonomiky. V EÚ aplikujeme systém ESA 95, ktorý definuje pravidlá účtovania ekonomických javov v ekonomike záväzne pre všetky štáty EÚ a to konzistentným, spoľahlivým a kopmaratívnym spôsobom. Je záväzný pre rôzne inštitúcie spoločnosti, vlády a všetkých čo sa podieľajú na ekonomických aktivitách krajiny. Citujem: „ESA 1995 is an essential tool for administering the whole range of European Union policies and for the instruction of those who are interested in the operation, analysis and understanding of the European economy. Teda, ESA 1995 je esenciálnym nástrojom pre administráciu celej škály politík EÚ a pre tie inštitúcie, ktoré sa zaujímajú o fungovanie, analýzu a pochopenie európskej ekonomiky“.
Vládni ekonómovia a aj ministri financií by tieto fakty mali vedieť. Iný, ako ten dnešný, by bol chod ekonomiky. Riadili by vedecky. Pôžičky by sme mali lacnejšie a nevykazovali by sme 30 rokov deficit rozpočtu a nemali obrovské dlhy.
Prof. J. Husár
Bratislava 23/9/2023
Ódorovi a jeho „vláde“ predsa nejde o konsolidáciu verejných financií, on má iné „zadanie“. Ako to z jeho činov vyplýva, usilovne pracuje na likvidácii slovenskej štátnosti. Naše územie je veľmi cenné, doslova strategické, preto súčasných „lodivodov sveta“ znervózňuje už aj možnosť, že by po voľbách mohla „blcha zakašľať“. Iné je, /a je to pravda/ že našu ekonomiku riadili ekonómovia a politici síce s dobrými úmyslami nie veľmi odborne už od jej vzniku. Po roku 1998 potom už celkom zámerne „od desiatich k piatim“ . A keďže nik nebol nikdy braný na zodpovednosť, diletantstvo v spolupráci s cielenou ekonomickou sabotážou sa stupňovali až na úroveň nešťastníka „Mytodokážeme“. Toho neprekoná /pre krátkosť času/ani vedomý ekonomický záškodník.
žiadne limity sa pritom nedodržiavajú
na prekročenie limitu by nemalo stačiť schválenie, súhlas by mohol byť vydaný iba ak išlo o nutné náklady, ktoré v čase tvorby a schvaľovania rozpočtu neboli známe a tento princip sa neobchadzal
takéto ľahkovážne a nezodpovedné využívanie rozpočtových prostriedkov by malo byť trestné a navyše spojené s aspoň desaťročným zákazom zastávať funkcie s dosahom na štátny rozpočet
to však iba v rozprávke raz bolo nebolo…
to nespomínam vrátky.unikajuce z príjmov ani predražené zakázky na strane výdavkov
Pán inžinier,
ozaj ste napísali vážny fakt: takéto ľahkovážne a nezodpovedné využívanie rozpočtových prostriedkov by malo byť trestné a navyše spojené s aspoň desaťročným zákazom zastávať funkcie s dosahom na štátny rozpočet. Dobre vieme, že štátny rozpočet alebo ako sa hovorí aj štátna pokladnica je bilancia príjmov a výdavkov štátu vyjadrujúca peňažné vzťahy spojené s plnením funkcií štátu čiže plán príjmov a výdavkov štátu. Je to najdôležitejší finančný nástroj presadzovania štátnej hospodárskej politiky. Je však súčasťou systému účtov na čo sa zabúda; bez nich nemáme dobrý prehľad o ekonomike. Nespráva sa k nemu tak naša politická scéna. Ale už pripustili slovo plán.
Ďakujem
Husár
Vďaka za jasný a prehľadný výklad.
No Odor, samozrejme, vie, že rozpočet bude schvaľovať nová Národná rada a ak po voľbách nebude v horšom stave ako pred nimi, tak rozpočet neprejde.
Ide, podľa mňa, o politický signál. Ak vyhrajú progresívci, tak niekto z Odorovej vlády bude ministrom alebo štátnym tajomníkom na financiách a v tom prípade sa budú snažiť o kontinuitu s úradníckou vládou.
Ak vyhrá druhá strana a pravdepodobný premiér Fico sa bude pokúšať o zostavenie vlády, tak pripravený rozpočet je jeden z tromfov v hre o čas proti Ficovi.
Myslím, že nás tak či tak po voľbách nečaká nič dobré, v politike tento rok bude riadne jedovatý Advent.
Vážený pán inžinier,
ďakujem pekne za dobrý, výstižný komentár. Ale konečne už rešpektujeme nobelovcov a nie výtvory našich politikov. Systém národných účtov by sa mal podľa metodiky zostavovať štvrťročne a teda hneď vidíme, čo sa v ekonomike deje. A hlavne môžeme urobiť nápravu. Neviem, či je skutočný záujem na náprave a či ide iba o peniaze, ktoré získa od štátu. Môžem Vám poslať Bosák ako v Amerike vypadal jeho záverečný účet aj s položkou nerozdelený zisk. Ten podnik zachraňuje. Nás dlhy.
J. Husár
Veľmi pekne Vám ďakujem pán profesor za Váš vysoko aktuálny a pravdivý článok. Pán Ing. Peter Zajac – Vanka, súhlasím s Vašim názorom – ale, prepáčte mi, momentálne je jedno kde bol p. Odór alebo čo robil alebo robí. Podstatné a veľmi smutné je v akom stave sa nachádza Slovenská republika pod že vraj za 30. rokov odborným riadením. Ešte smutnejšie je, že len posledné dva dni naprieč politickým spektrom začíname počúvať a stretávať sa s výrazom – KONSOLIDÁCIA. Všetci sľubujú raj na zemi ! len realita je niekde nikde. Heslo dňa : Menej troviť – viacej tvoriť ! Chyba je, že politika znásilňuje ekonomiku, len ekonomika sa znásilniť dá, ale v krátkom čase si opäť ide vlastnou svojou cestou.
Vážený pán inžinier,
som rád za Vašu reakciu. Dôležité je to, že na tých 3 účtoch vidieť vzájomnú závislosť a hlavne to, že súčty ľavej a pravej strany účtu sa musia rovnať. Ak sa nerovnajú tak sa musí jednať o nejaký problém, napríklad korupciu, ktorá u nás rozvitá a nik s tým nič nerobí. Je to tak, že politika znásilňuje ekonomiky.
Ďakujem
Husár
Ťažko je mi, „ťažké váhy“ súčasnej ekonómie, podozrievať z metafyzického vnímania súčasných problémov. Myslím, že dobre vedia, čo činia.
Zreteľné sú kontúry deštrukcie verejného finančného systému!
Zničenie verejného sektoru je úmyselná likvidácia regulácie súkromného sektoru.
Rozumej odstránenie akejkoľvek kontroly imperialistickej centrály globálnej ekonomiky.
Je to paralýza akéhokoľvek pokusu o zmenu statusu quo!
Obzvlášť počas zásadnej zmeny hospodárskeho systému potrebuje oligarchia voľné ruky a zabezpečenú nedotknuteľnosť.
Mystici signalizujú „príchod (biblickej) šelmy“… Nech už si pragmatici predstavujú pod „šelmou“ čokoľvek, nedá sa ignorovať obavy z krvavých reálií likvidácie nadbytočnej populácie, trepanácie vedomia zbytku populácie.
Organizovaná debilizácia degenerovaným školstvom a médiami je príliš pomalá (v porovnaní s technologickými zmenami).
Nie je reálna akákoľvek osveta, kocky sú vrhnuté!
Dohoda odmietnutá!
Prepperi zásobení, elity v krytoch…
Živí závidia mŕtvym…
Len my, vo veku, hľadáme nádej (vraj vždy je).
Angličania majú porekadlo: Don´t have the cake and eat it…(nemôžete súčasne koláč mať aj ho zjesť).
Nemôžete akceptovať kapitalizmus, a súčasne si myslieť sa, že sa je možné vyhnúť jeho kolapsu!
Vážený pán inžinier,
zaťali ste do živého. Predseda vlády a minister financií by mali mať na pracovnom stole graf finančných tokov ekonomiky aspoň v agregovanej podobe, ktorú som už v Reminiscenciách publikoval. Aj mňa mrzí, že osveta, ktorú robia viacerí autori je, žiaľ, dnes nereálna. Ale účtovníctvo, ako to vidieť na uvedených 3 účtoch, si vyžaduje precíznosť a zodpovednosť.
J. Husár
Pán profesor, vďaka, že ste sa toho ujali, pretože z toho Odórovho verejného vystúpenia „Vláda odborníkov predstaví desiatky opatrení na zníženie deficitu verejných financií“ tri dni pred voľbami sa mi chce vracať. Už nie, mal na to 120 dní! A bol odmietnutý zákonodarcami, tak čo to vyvádza.
Dobre nám to vysvetľujete, nuž ale kto sú tí „odborníci“ o ktorých sa on opiera? Sú vôbec platení vládou, či čo?
Je také čs.príslovie: hodí sa: Odór robí „účet bez hostinského“.
Opiera sa o štátny rozpočet a verejný rozpočet, na ktorý už nebude mať dosah, ale vôbec nemá analyzované iné účty a javy.
Skrátka ide mu iba o to, zdôvodniť, prečo budú neskutočne zvyšované dane občanom a prečo budú neuveriteľné škrty vo výdavkoch štátneho rozpočtu a verejných financií. Pošlite ho už niekam…
Šetrenie „podľa Odóra“ slovenská spoločnosť NEPREŽIJE.
Peter,
Máš pravdu. Ale ja predovšetkým zdôrazňujem, že systém účtov, v ktorých môžeme makroekonomické dáta zobraziť, sa úzko viaže na množinu navzájom skĺbených ekonomických relácií a identít. Ale hlavne pre potreby makroekonomickej analýzy a aj posúdenia vývoja ekonomiky SR po roku 1989, je nutné dôkladne pochopiť identity Keynesa (General Theory, kapitola 6), ktoré vyjadrujú bázické relácie v ekonomike. Keynes definoval zásadné, hlavné vzťahy. Vedia to vládni ekonómovia? Ozaj si sa dobre spýtal, že kto sú tí odborníci, o ktorých sa predseda vlády opiera. Majú za sebou ekonomické diela, či aspoň články?
Ďakujem
jaro