Slovensko je na tom ekonomicky ZLE! V roku 2023 sa na tom zhodneme už všetci

Naši dedovia a otcovia by neverili, že sme až takí nešikovní… Rok 2023 Slovenská republika: deficit verejných financií 6,5 percenta z hrubého domáceho produktu, z čísla, ktoré sa odhaduje na 200 miliárd eur pre rok 2023.

 

Toto „číslo“ nemá pán profesor J. Husár rád a ja som sa naučil pojmu HDP nedôverovať. Pretože nič prípadné nevyjadruje. Desivé ale je, že už oficiálne sa hovorí z odvodenia tohto čísla, že ten pre deficit pripúšťajú okolo 12 miliárd. Nezrátavajte tú sumu – pretože tak ako je odhadom udaný hrubý domáci produkt, tak je odhadovaná i suma deficitu, len deficit štátneho rozpočtu je uzákonený na 8 miliárd eur. Hrôza.

 

Rok 2023 Slovenská republika : Dlh štátu, čiže vlád SR za sebou od začiatku roku 1993 idúcich, dosiahol 77 miliárd eur…ale kto je veriteľ?

 

Ešte pred letom sa hovorilo o 65 miliardách eur…nehľadajte komu dlžíme, podstatní sú tí pokrytci, ktorí mediálne ten dlh prepočítavajú „na hlavu obyvateľa“, čo nie je pravda. Obyvateľstvo nerobí dlhy, obyvateľstvo poctivo platí dane a odvody. Dlhy robili konkrétni predstavitelia vlád, teda všetci ministri financií SR a zodpovednosť za ne majú osobne predsedovia vlád SR, ako aj poslanci parlamentu SR, kto predsa odsúhlasovali každoročne a uzákonili štátny rozpočet každej vláde SR Nie, ľudia, to nie je váš dlh! To je výsledok ich „hospodárenia“. Vy máte dosť osobných dlhov, pod ktoré ste sa „v právnom štáte“ podpísali a tie dlhy sa prenesú i po vašej smrti na rodinu. Výšku tohto zadĺženia si netrúfne už nik odhadnúť, sú to hypotéky, spotrebné úvery, podnikateľské úvery, státisíce ľudí v exekúcii, atď.

 

Rok 2023 Slovenská republika: Priamo v zákone NR SR je určený štátny rozpočet priamo s deficitom 8 341 372 192 eur. Osem miliárd, 372 miliónov eur.

 

Neberte si to tak: zákonom 526/2022 Zb. predsa uzákonili poslanci NR SR, že celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2023 sa rozpočtujú sumou 26 699 184 040 eur. Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2023 sa určujú sumou 35 040 556 232 eur. Nevieme, ako sa to plní, ale určite čo vieme je fakt, že denne prispievame do príjmov štátneho rozpočtu sumami daní DPH z každého nákupu tovaru a služby, každým otočením kohútika vody či zapnutím svetla. A takisto denným odpočtom do mesačnej dane z príjmu a sociálnych odvodov. Dane korporácie a zahraniční investori u nás nemusia platiť, je tu zákon EÚ o zamedzení dvojitého zdanenia. Oni prispievajú „domov“ do sídla v Nemecku, Taliansku, v Amerike, v Anglicku…

 

Rok 2023 Slovenská republika: Zlaté zásoby Slovenskej republiky, celkovo 31,7 tony zlata v hodnote približne 1,3 miliardy eur ( v cene 2019, dnes trojnásobok!) sa nachádzajú ako zábezpeka dlhu mimo územia SR, dokonca mimo Európskej Únie, v Bank of England

 

Ale nepochybujte, že toto zlato už nikdy kvôli zadĺženosti neuvidíme na bratislavskom Hrade vystavené. Ani tehličku! A pritom by sme mohli naďalej ťažiť vlastné zlato v v Kremnických horách – ale nemáme štátny ťažiarenský závod.

 

Hrubý dlh Slovenskej republiky vrátane verejných financií a neštátnych subjektov dosiahol ešte v lete 2021 sumu 110 miliárd eur – viď tabuľka ( dnes musí byť o 25 % vyšší vzhľadom na infláciu a históriu zadlžovania sa).

 

Priložená tabuľka aby ste videli kto… leto 2021:

 

 

Rok 2023 Slovenská republika: Nemáme  vlastné ekonomické zdroje, iba príjmy občanov SR a dane právnických osôb so sídlom v SR

 

Tak ako sme po roku 1948 dokonale všetko znárodnili, tak sme i v priebehu rokov do 2023 dokonale všetko odštátniii. Až na pár svetlých výnimiek ako Štátne lesy, Štátny vodohospodársky podnik, Vodohospodárska výstavba vlastniaca VD Gabčíkovo a VD Žilina, stratové Železnice SR, už nemáme nič. Takže Slovensko nemá vlastné produkčné ekonomické zdroje vo vlastníctve štátu a napriek „našľahanému“ HDP – hrubému domácemu produktu 200 miliárd eur, ktorý tvoria hlavne výsledky hospodárenia cudzích investorov na území Slovenska, hlavným ekonomickým „zdrojom“ pre vládu zostáva občan. Preto všetky politické strany a experti v nich uvažujú iba o zdanení občanov a škrtaní vo verejných financiách. A dnes to chcú i predstavitelia verejnej správy. Lebo štát škrtá aj im.

 

Rok 2023 Slovenská republika: Sociálna situácia a bezpečnosť občanov je katastrofálna

 

Sociálne výdavky štátu sa dejú skokovito iba na základe politických bojov koalícií a opozícií a nesystematicky a bez priebežného systému . Áno, dosiahla sa drsná diverzifikácia spoločnosti (odborníci hovoria o úspešnej stratifikácii príjmov) občanov SR, z rovnostárstva 1989 sme vyhupli na niekoľko miliardárskych rodín, potom niekoľko desiatok tisíc milionárov, na stenčujúcu sa vrstvu strednej príjmovej triedy tvoriacej dnes sotva 25 percent obyvateľstva a na širokú a rôznorodú vrstvu chudoby, od sociálne odkázaných osôb a neprispôsobivých občanov SR cez invalidov, dôchodcov, nezamestnaných až po „armádu“ bezdomovcov, ktorým už 30 rokov nevie nik poskytnúť iné sociálne riešenie ako bezdomovectvo ( odhaduje sa ročne 35 tisíc takých občanov, fluktuujú, pretože umierajú a ich rady sa doplňujú neskutočne neuveriteľnými príbehmi vyhadzovov, rozvodov, okradnutí rodinou, alkoholizmom a narkomanstvom)

V roku 2023 k tomu pribudlo nekontrolované množstvo a pohyb nelegálnym imigrantov z iných kontinentov sveta (asi 35 tisíc v súčasnosti) a utečencov z vojnou ničenej Ukrajiny, ktorých je rôzne, málokto zostáva a integruje sa do slovenskej spoločnosti.

 

Narastá nebezpečenstvo chorôb, nákaz, konfliktov, ľudia sa už necítia bezpečne na verejnosti, niekedy ani v domovoch. Kdeže je tá verejná bezpečnosť pred rokom 1989?To všetko ide do nákladov štátu a každý občan SR musí rátať s nepredvídateľnými rizikami i finančnými výdavkami pre seba v prípade, nákazy, úrazu, napadnutia a ublíženia na zdraví…

 

Rok 2023 Slovenská republika: Sme vo vojne? Postavili sme sa „na správnu stranu“ vojenského konfliktu?

 

„Slovensko je vo vojne“ – deklarujú minister obrany SR i prezidentka SR. Slovenská armáda odovzdala svoje ťažké zbrane jednej strane vojnového konfliktu na Východe a tým plne zariskovala svoju históriu. A znovu sa opakuje situácia z rokov 1939-1945, keď sme uverili „Západu“ (Mníchovská zrada) a to  dnes ešte na horšej úrovni, pretože profesionálna armáda nemá viac ako 15 tisíc „mužov“ a nemá vycvičené zálohy.

Je to nakoniec jedno, ak nastane svetový vojnový konflikt, bude tu na našom území už len horúci rádioaktívny prach ďalších stotisíc rokov. Žiadna stopa po živote, kdeže ešte po inteligentnom živote.

 

 

Záverom

 

Vydali sme sa teda a kráčame už 34 rokov tým správnym smerom?

A prečo je tak veľa nesprávnych návrhov a riešení tej situácie, v ktorej je Slovensko na tom zle – a nielen ekonomicky?

Prečo si všetci myslia, že Slovensku pomôže iba to, že sa „zreformujú verejné financie“ úsporami a znižovaním smerom dolu a to tým, že sa zoškrtajú všetky výdavky a že sa zvýšia všetky dane?

Prečo sa nik neobzrie dozadu aby uvidel, čo prinieslo Slovensku rozvoj v minulosti? Že to bolo zakladanie štátnych podnikov, výroby a obchodu i bankovníctvo vo vlastníctve štátu, ktoré umožnili vzájomne rásť, tvoriť kladný hospodársky výsledok a potom dostať do štátneho rozpočtu toľko peňazí, koľko potrebovalo zdravotníctvo, školstvo, byty, kultúra a všetko ostatné?

 

Osobne mám názor, že bez zainvestovania do vlastnej výroby, obchodu a do bankovníctva na Slovensku, čo všetko bude v rukách štátu, žiadna budúcnosť nebude…bez ohľadu na „Brusel“, bez ohľadu na dlhy…

 

Ing. Peter Zajac – Vanka

 

 

0 0 hlasy
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

3 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Vnorené spätné väzby
Zobraziť všetky komentáre
Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
25. septembra 2023 12:26

Peter,
tak si to dobre napísal, že ozaj musím napísať toto:
Edmund Burke bol írsky filozof, štátnik a teoretik politiky, zakladateľ intelektuálneho konzervativizmu, nazývaný aj otec konzervativizmu. Burke sa snažil zlúčiť whigovský princíp slobody s toryovským princípom poriadku a povedal: … „demokracia sa môže ľahko stať vládou darebákov.“ …
Do Tvojej úvahy sa človek musí zahĺbiť a bol by som rád, keby to urobilo viacero čitateľov. Fakty, ktoré uvádzaš sú ťažkým bremenom dnešnej ekonomiky, žiaľ, teda aj obyčajných ľudí, ktorí sa o to nezaslúžili, ako si to výborne vystihol. Boli to politici. Nemáme politika vodcu ako bol Hlinka, či Clementis a Husák a dnešní ekonómovia sa asi boja vyjadriť ako vedci.
J. Husár

Ing.Peter Zajac-Vanka
Ing.Peter Zajac-Vanka
26. septembra 2023 11:28
Odpovedať  Jaroslav Husár

Pán profesor, ďakujem, zišiel by sa niekto ako štátnik a odborník, ako dr.Imrich Karvaš, ktorého odsudzujú za to, že bol za Slovenského štátu prvým guvernérom Slovenskej národnej banky (1939-1945) a že ho menoval Tiso. Lenže on sa zapojil aj do ilegálnej práce a dokázal ako sa len dalo uchrániť slovenské zlato ( to súčasní papaláši nezvládli), ale aj pripraviť ekonomicky podmienky pre Slovenské národné povstanie, samozrejme s ďalšími.
Nám chýba ten „team“, tá skupina ľudí, ktorá by organizovala opäť návrat do tvorby a prosperovania slovenského národného hospodárstva. Pozrite čo sa deje vo svete: globalizácia krachla a len úzka časť „kolektívneho Západu“ si uzurpuje svetovú ekonomiku i financie, všetky krajiny sa obracajú dovnútra svojich ekonomík, všetci posilňujú úlohu štátu ( díky, pán Moravčík) iba naši šašovia si tu vymýšľajú spoluúčasti na Zelenom „dílerstve“ (green deal sa i takto dá označiť, kedže je v prospech bigbiznisu v tejto oblasti) a na Pláne obnovy a odolnosti, ktorý sa ukázal ako dobrý zámer zotročiť európske krajiny spoločným ručením na 800 miliárd eur,
To iba dopĺňam, nediskutujem. Na diskusiu si budeme musieť nájsť priestor a čas, ale budeme diskutovať k veci, aby sme niečo dosiahli.

Marián Moravčík
Marián Moravčík
24. septembra 2023 20:48

Súhlasím. Dosť bolo experimentov so „samoreguláciou trhu“, nefunguje to. Treba začať budovať životaschopný štátny sektor.