Profesor Hvezdoň Kočtúch – ekonóm národovec

Začnem inak. Prečo si hrdý na Slovensko? To bývala jeho otázka. Do mojich spomienok som si vybral aj životnú dráhu Prof. Kočtúcha, lebo je spriaznená s mojou orientáciou.

 

Prof. Ing. Hvezdoň Kočtúch, DrSc.  sa narodil 31. marca 1929 v Lipovskej Porúbke. Bol slovenský ekonóm, národohospodár, pedagóg, politik a verejný činiteľ, ktorý sa špecializoval na výkonnosť a efektívnosť národného hospodárstva, zvlášť či menovite v oblasti investícií. Študoval na Gymnáziu M.M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši  potom na VŠHV, čiže dnes  Vysokej škole ekonomickej v Bratislave (VŠE, dnes Ekonomickej univerzite). Pôsobil tam ako vysokoškolský pedagóg a odborník na národohospodárske plánovanie. V 60. rokoch prednášal na Univerzite v Oxforde v Spojenom kráľovstve. Stal sa členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (1968- 1970) a členom ÚV KSČ (1968- 1971).

 

Do širšieho podvedomia vstúpil 1964 ako kritik centrálneho direktívneho plánovania, pražského unitarizmu a hospodárskej politiky A. Novotného. Autorita vedca bola nesporná. Budí obdiv aj spôsobom hľadania pravdy o spoločnosti a človeku, hlavne v rozvíjaní metodologických postupov, bez ktorých pokrok ekonomickej vedy je nemysliteľný. Vzácny človek a vysokoškolský učiteľ, ktorý udával vysoké tempo nielen pre seba, ale pre každého, nielen v práci, ale aj v živote. Ak niekto zaostával, nezabudol ho povzbudiť, že všetko sa dá spraviť, len treba chcieť.

 

Profesor Hvezdoň Kočtúch pri tom mladším kolegom nezabudol pripomenúť, že on už v  takomto veku sa stal prvým docentom, prvým vysokoškolským profesorom i prvým kandidátom a doktorom vied. Je toho veľa, čo by v spomienke bolo treba pripomenúť z Kočtúchových úspechov, výsledkov jeho práce, aj nezaslúžených prehier. Jeho prínos pre univerzitu bol veľký, pre ekonomickú teóriu značný, pre spoločnosť pozoruhodný a pre prostredie, v ktorom žil a pracoval, nezabudnuteľný. Z mnohých záslužných činov profesora Kočtúcha treba pripomenúť hlavne jeho zápas o samostatný slovenský štát, presadzovanie pravdy o pomýlenej predstave centrálnej vlády ČSFR o tom, že Česko na Slovensko dopláca, o nespravodlivom systéme prerozdeľovania zdrojov v štáte, aj to, že bol v popredí pri presadzovaní emancipačných snáh Slovenska. Obdivuhodná bola jeho občianska angažovanosť. Výrazne sa angažoval v názorovej skupine ekonómov, ktorí presadzovali slovenskú cestu ekonomickej transformácie. Angažoval sa aj v KSS, bol predseda ZO KSS fakulty. Bol spoluzakladateľom záujmovej organizácie slovenských ekonómov NEZES, ktorej bol predsedom. Najvýraznejšie sa jeho osobnosť prejavila v oblasti výchovno-vzdelávacej činnosti a v jeho vedeckovýskumnej práci.

 

Svoje názory publikoval v knihe Ekonomická efektívnosť investícií (Bratislava: Alfa 1990), ktorá pre mnohých ekonómov, zaoberajúcich sa touto problematikou, predstavovala východiskové predstavy o tom, ako ďalej pokračovať, aby sa táto oblasť posunula dopredu.

 

Z analýz, ktoré sú v diele, vyplýva, že maximálna ekonomická efektívnosť investícií  je syntetickým dôsledkom splnenie všetkých v diele uvedených objektívnych podmienok,  ktoré ju určujú a ktoré sa odvodzujú z teoretického rozboru mnohotvárnych investičných procesov.

 

Vedecky dôležitou častou práce je Časť druhá a to Faktory podmieňujúce optimálny objem investícií s časťami 1. Minimálny objem investičnej výstavby, 2. Maximálna hranica investičnej výstavby, 3. Formulácia  podmienok pre skúmanie optimálneho objemu investícií. Z hľadiska metodológie vedy pokladám za rozhodujúcu Časť tretiu Metodologické otázky výpočtu únosných investícií, ktorá sa hlbšie člení na 1. Ceny a hodnota, zložky ceny a cenové relácie, 2. Problémy konštrukcie cien pre výpočet únosných investícií, 3. Otázky odchýlok cien od hodnoty.

 

Nemôžem nespomenúť celoštátnu konferencia pri príležitosti 10. výročia úmrtia profesora Kočtúcha. V príspevkoch, ktoré na konferencii odzneli, účastníci kladne hodnotili jeho prínos k tomu, ako riešiť investičné procesy a efektívnosť v ekonomike Slovenska. V otváracom vystúpení organizátorky konferencie prof. Viery Bacovej, pod názvom Živý odkaz prof. Ing. Hvezdoňa Kočtúcha, DrSc., odznelo, aký bol teoretický odkaz prof. Kočtúcha a rady, ako treba využiť teoretické zázemie a cesty, ktoré naznačil. Jeho púť v politickom trasovisku v tomto období, v ktorom Prof.  Kočtúch predstavoval jednu z  vedúcich postavení pri politike uskutočňovania transformácie v spoločnosti, zhodnotil a ocenil jeho spolubojovník za pravdu a spravodlivosť prof. Ivan Laluha.

 

Kočtúch nám zanechal dedičstvo, jeho poznatky v mnohých článkoch vnášajúcich nový pohľad do ekonomickej vedy. Ľudí okolo seba podnecoval k hrdosti na Slovensko. Poznajúc jeho priamosť a odvahu iste by dnes povedal: krivda a moc sa držia za ruky. Kočtúchovo dielo nemá charakter synkretického zhrnutia predchádzajúcich poznatkov, naopak hĺbavé premyslenie najmä požadovaním nových východísk fungovania ekonomiky. Znalosti,  ba hlavne ekonomická filozofia slovenských ekonómov spomenutých v mojich reminiscenciách predstavujú vrcholnú syntézu slovenského ba aj českého teoretického myslenia, hlavne ich metodologické postupy; mali by byť zdrojom v dnešnom ekonomickom zápase SR.

 

Keďže sme sa dobre poznali, nemôžem nespomenúť osobnejšie aj jeho odvahu zmeniť úlohy základnej organizácie KSS, ktorej bol predsedom a ja tajomníkom. Navrhol, a výbor to prijal, aby sa na zasadnutí výboru neschvaľoval odborný rast učiteľov, menovite, aby sa neschvaľovali  návrhy vedúcich katedier na miesta odborných asistentov, docentov a profesorov. Rozhodujúce musí byť stanovisko dekana a vedenia fakulty. Výbor to prijal. Iniciatíva prišla od predsedu CZV PhDr. I. Laluhu.

 

Charakter osobnosti Prof. Kočtúcha nemôžem nezakončiť citátom zo spomienky, ktoré uverejnila EU Bratislava a to v príspevku Prof. Húsku:

V slovenskom spoločenskom vedomí však strašilo obdobie honu na „slovenských buržoáznych nacionalistov“, a teda vymysleli takú metódu, že sa to nenastolí ako požiadavka Slovenskej plánovacej komisie, ale že VŠE a SlPK usporiadajú vedeckú konferenciu, kde sa rozoberie „problematika plánovitého dobiehania Slovenska za úrovňou českých krajov“. Nuž Kočtúch neváhal a v hlavnom referáte prezentoval výsledok svojho výskumu. Vznikol „veľký poprask“. Novotný ako hlava štátu a vládnucej strany žiadal trestné stíhanie výčinov akéhosi mladého docentíka zo Slovenska. Pamätám si, že som Sláva upozorňoval, že to môže byť nebezpečná téma, ale on so svojím vitálnym optimizmom hovoril, že je dôležité, že „bol vypustený džin z fľaše

 

Iba keď spoznáme a pochopíme, čo pre nás jeho odkaz znamená, budeme môcť zanechané dedičstvo pretvoriť na cestu rozvoja Slovenska. Vzdelanci, o ktorých píšem v mojich reminiscenciách ma vzdelávali, spoznal som ich životné cesty, križovatky ba dôležité uzly potrebné v živote som objavoval. Slávo patrí iste medzi nich.

 

 

Prof. J. Husár

Bratislava 16/12/2022

 

 

 

0 0 hlasy
Article Rating
Odoberať
Notify of
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

10 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
View all comments
Peter Zajac - Vanka
Peter Zajac - Vanka
20. decembra 2022 20:01

Áno, pán profesor Kočtúch veľmi pomáhal presadzovať po schválení Ústavy ČSSR, ktorú G.Husák pojal ako federatívnu a platila aspoň de jure /nie už de facto/ od 1.1.1969, tak pomáhal presadzovať vytváranie slovenských organizačných orgánov a jednotiek hospodárstva v Slovenskej socialistickej republike. Mnoho výrobno-hospodárskych jednotiek /VHJ/ sa oddelilo od celoštátnych a vznikli slovenské, s územným pôsobením na Slovensku. Boli to stredné články riadenia s generálnymi riaditeľstvami a podnikmi po Slovensku.
Áno, nižšie o tom píšem, jeden z takýchto podnikov vznikol ako samostatný obchodný podnik – Dom módy Dunaj a tam potom bola zamestnaná aj manželka prof.Kočtúcha. Od roku 1969 už rozbiehal život hospodársky systém, kde výroba, obchod, služby, ba i bankovníctvo, bolo územne organizované pre Slovensko. Málokto si to uvedomí a aj to, kto to presadzoval …

Juraj Jánošík
Juraj Jánošík
20. decembra 2022 10:37

Dobrý, predvianočný deň prajem,

zaujímavé a až znepokojujúce, koľko osobností sa v šesťdesiatych objavilo. Až by jeden povedal, šťastná to doba. Často mi napadne, že napr. niektoré ročníky Kultúrneho života by stáli za to vydať aj v súčasnosti, bolo by a zaujímavé čo čítať. Iste, s ekonomikou je to zložitejšie, podliehala všeličomu, chybovala tiež, ale napriek všetkému mi pripadá zaujímavejšia, pomaly tvorivejšia, hoci kreativitu a projekty vymysleli až po Novembri. Toto, tak často akési čakanie na Godota, zahraničného investora, sa zdá byť trochu fádne a zjednodušujúce.

jozef hlušek
jozef hlušek
17. decembra 2022 16:16

Myslím, že to najpodstatnejšie zo života Prof. Hvezdoňa Kočtucha je jeho slovenské vlastenectvo a a odvaha s akou ho presadzoval do myslí študentov a spolupracovníkov. Významnou mierou sa v kritických časoch zaslúžil o vznik česko-slovenskej federácie a po prevrate v r.1989 o vznik 2. Slovenskej republiky. Ak dnes niektorí nímandi trepú „my to dokážeme“, ani netušia, že opakujú Kočtuchove obľúbené “ zaklínadlo, ktorým povzbudil v r.1991-2 slovenských politikov do zápasu o samostatnosť a zvrchovanosť SR.
Na Bratislavskom hrade by mal byť zriadený Panteón osobností, ktoré sa zaslúžili o vznik Slovenskej republiky. Medzi nimi okrem V.Mečiara, A.M. Húsku, … by na poprednom mieste mala byť aj socha, alebo aspoň busta Prof. Hvezdoňa Kočtucha.

Dušan
Dušan
17. decembra 2022 12:57

Bol to múdry človek. Sledoval som jeho iniciatívu vrátiť právo Akademických slobôd do rúk predstaviteľov univerzít z právomoci strany. To muselo naraziť.
Dôležitá je jeho myšlienka a konštatovanie „krivda a moc sa držia za ruky“ čo sa prejavilo aj v súčasnosti v našej spoločnosti.
Dúfam, že odvolanie vlády nám pomôže zmeniť toto konštatovanie.

Marián Moravčík
17. decembra 2022 0:04

Ďalšia pozoruhodná osobnosť z Liptova.
Veľmi oceňujem, že ste zdôraznili jeho odvahu vystúpiť v neistých situáciách s neočakávanými postojmi. Nie som zástancom toho, aby sa naša malá spoločnosť len pasívne viezla na prúdoch, ktorými hýbu veľké národy a preto je treba mať a podporovať takéto osobnosti.

Ondrej Barič
Ondrej Barič
16. decembra 2022 23:06

Sme na prahu , keď Slovenská republika bude oslavovať 30 rokov svojej samostatnosti. Máme vedecky vypracovanú hospodársku stratégiu štátu? Musíme na túto otázku odpovedať, že nemáme! Nevieme sa orientovať, pretože nám chýbajú vedecké osobnosti, ako bol aj Prof. Ing. Hvezdoň Kočtúch, DrSc. a jemu podobní, ktorí boli na začiatku vzniku SR a formovali jeho národohospodársku politiku napr. v Nezávislom združení ekonómov Slovenska, ktoré už dávno neexistuje. Ani na úrovni štátnych inštitúcii nemáme útvar, ktorý by na vedeckom základe riešil otázky národohospodárskeho významu.

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
16. decembra 2022 20:04

Takéto monumenty slovenskej vedy je potrebné prezentovať, aj preto, že sú inšpiráciou mladých. Veľkou škodou bolo, že v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch nemohol, a v deväťdesiatych už nevládal. Vyhrávali kováči a kučerákovci slabých myslí a slabších nôh. Neustáli, ani vlastné pozície. Tie osemdesiate ma zvlášť mrzia, lebo mohol obhajovať tézu o nefunkčnosti centrálneho plánovania. Alebo ju revidovať! Dnes vyznieva kritika centrálneho plánovania (hoci je ju možno uplatniť na konkrétne situácie z minulosti) konzervatívne. Neviem si predstaviť, že by globálne korporácie, finančné a investičné oligopoly, politické organizácie (EÚ, NATO, Čína) centrálne neplánovali…

Stanislav Kmet
Stanislav Kmet
16. decembra 2022 17:16

Ďakujem pán profesor za predstavenie významného reprezentanta Pražskej jari. Ja by som ešte rad spomenul jeho šarmantnú pani manželku, hladatelku Blaženu Kočtúchovu, ktorú som mal veľmi rád…😀

Peter Zajac - Vanka
Peter Zajac - Vanka
20. decembra 2022 19:51
Odpovedať  Stanislav Kmet

Manželku prof.Kočtúcha, pani Blaženu, zamestnala po jej „dištanci“ v TV moja mama – kádrovníčka na Kádr.a person.útvare Obchodného domu Dunaj a pani Blažena Kočtúchová pracovala tam. Napriek tomu obdobiu oproti dnešku predsa len boli ľudia zabezpečení aspoň tým, že mali prácu. A to dovolil riaditeľ podniku OD Dunaj, čo bol od 1969 samostatný obchodný podnik na Slovensku s tromi závodmi OD Dunaj, OD Kamzík a OD Pionier a mama ako členka KSS to presadila. Áno, bola to milá pani. A ja som sa takto dostal i k prácam profesora Kočtúcha v ekonómii. Ešte skôr než som začal študovať na VŠE.

Ivan
Ivan
16. decembra 2022 17:11

Ďakujem Vám pán profesor za oboznámenie verejnosti v poradí s ďalším velikánom – veľmi šikovným a múdrim človekom.