Chcel by som ho v tejto úvahe povzbudiť obrátením sa k ekonomickej vede. Sledujúc všetky druhy médií a vidiac koľko zloby sa šíri aj po voľbách, zamyslel som sa nad dnešnými ekonomickými problémami. Uvediem preto citát z Ekonomický newsfilter (27/10): „sobotné zdraženie hypoték v najväčšej slovenskej banke bolo prekvapujúce a na prvý pohľad nelogické. Už vtedy bolo totiž jasné, že základné úrokové sadzby Európskej centrálnej banky, od ktorých sa odvíjajú ceny komerčných úverov, už v najbližšom čase nahor nepôjdu.“
Žiada si to vedeckejší, čo verím, že čitateľ príjme, pohľad. Ba verím, že ho povzbudí. Ekonómia počas posledných 30 rokov trpela snáď najviac. A my s ňou. Tancujeme medzi ekonomickými črepmi. Ekonómiu nemožno filtrovať, je to systém poznatkov.
A teraz uvediem citát z mojej knihy:
„….zvýšenie monetárnej bázy o 1 Sk má za následok zvýšenie ponuky peňazí M1 o cca 2,50 Sk (výpočty som realizoval v dobe, keď sme mali menu korunu). To je až neuveriteľné, čo to urobí s masou peňazí. Dôkladne o tom píšem vo svojich prácach. A na to zabudli všetci guvernéri NBS – alebo aspoň o tom nehovorili. To bola bázická systémová chyba. Ale rovnakú chybu robí aj ECB. Guvernér Draghi s radosťou oznámil, že ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol mm = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu.“
Z toho plynie, že vždy musíme mať nástroj, ktorý umožní získať logické dedukcie. Nemôžem sa nevrátiť k problémom, ba nutne, ktoré dôkladne objasnil Prof. G. Mankiw. Overenie hodnoty jeho poznatku najlepšie ukážem na vysvetlení vzniku krízy v roku 1929 (prežívame aj dnes). Od roku 1929 do roku 1933 sa ponuka peňazí znížila o 25%. V tomto období vzrástla nezamestnanosť z 3,2% na 25,2 %. Tieto fakty (rysujúce sa riziko) využili teoretici na to, aby vysvetlenie krízy hľadali v tzv. hypotéze peňazí. Títo ekonómovia vidia hlavnú príčinu krízy v zlyhaní Federálneho rezervného fondu (centrálna banka USA) a to zato, že nechal padnúť ponuku peňazí o také veľké percento (pozri Friedman a Schvartzová).
Pozrime si veľmi konkrétne údaje o ponuke peňazí a krachu bánk, ktoré uvádza vo svojej knihe G. Mankiw (Pravda, 2/8/2017 úvodník, Skryté poplatky bánk, nie je riešenie). Údaje o ponuke peňazí a jej determinantoch uvádza Mankiw v tejto tabuľka:
|
August 1929 |
Marec 1933 |
|
Ponuka peňazí |
26,6 |
19,0 |
| Obeživo, C |
3,9 |
5,5 |
| Vklady (na požiadanie), D |
22,6 |
13,5 |
Monetárna báza |
7,1 |
8,4 |
| Obeživo, C |
3,9 |
5,5 |
| Rezervy, R |
3,2 |
2,9 |
Peňažný multiplikátor |
3,7 |
2,3 |
| Podiel rezerv a vkladov (R/D) |
0,14 |
0,21 |
| Podiel obeživa a vkladov (C/D) |
0,17 |
0,41 |
Vidíme, že medzi augustom 1929 a marcom 1933 poklesla ponuka peňazí o 28 %. Tento veľký pokles ponuky peňazí viacero ekonómov pokladalo za primárnu príčinu veľkej krízy. Z makroekonomickej vedy poznáme zákonitosti správania sa ponuky peňazí ako funkcie monetárnej bázy a multiplikátora (pozri J. Husár, Aplikovaná makroekonómia), ktorý má tvar mm = (C/D + 1)/(C/D + R/D) (význam znakov je v tabuľke).
Z dôkladnej znalosti tohto modelu (zásadného poznatku) vieme povedať, čo všetko môže (mohlo) spôsobiť rast či pád ponuky peňazí. Sú to tri makroekonomické premenné, ktoré determinujú ponuku peňazí: monetárna báza, podiel rezerv a vkladov a nakoniec podiel obeživa a vkladov. O všetkých máme konkrétne údaje v tabuľke. Môžeme teda jednoznačne posúdiť prečo ponuka tak výrazne poklesla.
Tieto poznatky o zložkách peňažného multiplikátora nám umožňujú zasiahnuť v skorej fáze do ekonomických procesov (ich chorôb). Z tabuľky vidíme, že pokles ponuky peňazí sa nedá prisúdiť monetárnej báze; ona vlastne narástla na hodnotu 8,4, t. j. o 18%. Veľký pokles však zaznamenal peňažný multiplikátor. Ten poklesol o 38 %! Ale prečo? Ako to uvádzajú údaje v tabuľke, oba jeho principiálne faktory veľmi vzrástli, teda aj podiel rezerv a vkladov a aj podiel obeživa a vkladov. Významne vzrástol podiel obeživa a vkladov. Ľudia neverili vkladom (veríme im dnes?). Po dosadení do vzorca zistíme to, čo uvádza tabuľka. V spomenutých a aj iných dielach ekonómovia pripísali veľký pokles multiplikátora veľkému počtu skrachovaných bánk, a to počiatkom roka 1930.
Záver
Opäť sa vrátim k Ekonomickému newsfiltru, kde píšu:
“Sobotné zdraženie hypoték v najväčšej slovenskej banke bolo prekvapujúce a na prvý pohľad nelogické. Už vtedy bolo totiž jasné, že základné úrokové sadzby Európskej centrálnej banky, od ktorých sa odvíjajú ceny komerčných úverov, už v najbližšom čase nahor nepôjdu.“…Ako si teda vysvetliť toto rozhodnutie Slovenskej sporiteľne? Jednoznačne musela brať do úvahy aj iné faktory – napríklad kritické tempo štátneho zadlžovania a nízku šancu, že s tým vláda Smeru niečo zásadné urobí. Totiž, ak sa postoj nového premiéra Roberta Fica k ozdraveniu verejných financií nezmení, zvýši sa úročenie štátnych dlhopisov. A tým aj hypoték, lebo vo finančnom svete sú to spojené nádoby“.
Makroekonomické veličiny navzájom súvisia. Ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p), potom dva príslušné ekonomické vzťahy môžeme matematicky takto vyjadriť:
Y = a1G + b1M
a
p = a2G + b2M
kde G sú výdavky vlády, M je masa peňazí a vidíme aj 4 koeficienty. Ak je daný cieľ pre Y a p vieme vypočítať aké má byť G a M, ktoré určia koeficienty.
To nie je ľubovôľa politikov. Pozabudli bohatstvo ekonomickej vedy, a aj peňažný multiplikátor; či ho vládni ekonómovia nevedia?
Kde je primárna príčina krízy dnes? Netancujme medzi ekonomickými črepmi.
Prof. J. Husár
Bratislava 27/10/2023
Vážený pán prof. Husár,
opakovane obdivujem Vašu trpezlivosť s akou sa pokúšate primäť vysvetľovať príčiny a riešenia súčasnej
situácii v našej ekonomike. Ekonomická veda stojí pri dverách a čaká kedy sa jej dostane pozornosti od
politikov. Určite všetci čakáme na interpretácia a návrhy riešení od nastupujúcich politikov.
Zostáva nám len veriť, že ekonomickú vedu neobídu!
pekný večer, tibor šagát
Vážený pán profesor,
napísali ste to priam e x e l e n t n e. Naša ekonomická veda je samotárka, dnes stratila atrakciu. Neviem aké vodítko majú politici. Veda pred nimi je stále akoby ukrytá, veria iba svojim nevedeckým domnienkam. Pritom kvantitatívnu t e ó r i u peňazí vymyslel už Kopernik., teda dávno. A my ešte dnes, neviem či tápeme a či nechceme vedieť, čo veda ponúka. Nevieme p r i m á r n u príčinu krízy. Ťažko sa lieči.
Ďakujem
jhusár
Jarko
Ja sa na ekonomiku pozerám z pohľadu môjho praktického života. Cez korunu som riadil fabriku, kde bolo 2500 zamestnancov a všetci, vrátane riaditeľa stáli v pozore a museli rešpektovať moje pravidlá. O tom som písal v denníku Pravda v roku 1986 a sôsobil som „búrku“ . Do vlády prišli noví ľudia. Ministri by mali okolo seba vytvoriť tvorivý kolektív, múdrych a mysliacich ľudí, znalý danej problematiky. Ale to nerobia, idú tam politickí nominanti, kamaráti obsadia riadiace miesta, nie odborníci. Máme príklady z minulosti. Tiso si vybral Karvaša, Novotný dokonca vytiahol Otta Šika. Keď ja na to nemám, tak si dám k sebe človeka, ktorý to vie. Problém sú verejné financie a rozpočet. Fico by mal mať pri sebe človeka, ktorý tomu rozumie. Na každom ministerstve je masa úradníkov, aké sú výsledky ich práce! Vidím, čo urobili na poliach. Niečo neslýchané. Úrodné polia nechajú ležať ladom, hektáre zaburinené, ani zver sa tam nenapasie, ani tá to nežerie. A zvyšovanie cien? Ešte i moja pedikúrka zvýšila cenu, lebo ceny každý zvyšuje. Že by som mal nohy väčšie? Národ sa ožobračuje a to je zle.
Janko,
všetkým predsedom vlády, počnúc p. Mečiarom a končiac terajším p. Ficom som napísal, aby zriadili radu ekonomických poradcov. Ba som im napísal aj toto:
Makroekonomickú databázu ekonomiky SR predstavujú:
1. Systém národných účtov,
2. Input-output tabuľky,
3. Účtovníctvo vlády.
A, bohužiaľ, iba nerešpektujú ekonomické poznatky. Nechcem Ťa chváliť, ale nemajú také skúsenosti ako máš Ty. Riadil si veľkú fabriku.
jarko
Vážený pán profesor, ďakujem Vám za Vašu ekonomickú osvetu – na škodu veci je, že pánov politikou a v tomto prípade je možno jedno kto tam je, teraz Róbert Fico, títo páni že politici sa neriadia ekonomickými teóriami ani poznatkami, im je to v podstate jedno – ich zaujíma len ich vlastný príjem a ten ide zo štátu. Dlhopisy, úvery, pôžičky – to okomentovať vedia – veď to robíme pre Vás ľudia ! Politici riešia len samých seba – moc, vplyv a svoj vlastný príjem.
Vážený pán inžinier,
veľmi dobre ste to napísali. Keby ste na skúške nevedeli dopravné značky, tak nedostanete vodičský preukaz. My u politikov nepožadujeme „ekonomický vodičský preukaz“, teda čo som v úvahe napísal “ Z toho plynie, že vždy musíme mať nástroj, ktorý umožní získať logické dedukcie.“
Predseda vlády a minister financií musia vedieť a chápať významné ekonomické pojmy. Jedným z nich je aj pojem multiplikátor. Je to zložený zlomok a teda zasiahnuť do multiplikátora je náročné; môžeme zasiahnuť do čitateľa, ale to sa v dôsledkoch bude líšiť, od zásahu do menovateľa. Ekonomika sa bude inak správať.
Pekne Vám ďakujem.
jhusár
Pán profesor, dovolím si všetečne zapolemizovať s prof. Mankiwom. V tabuľke finančných ukazovateľov sú údaje z augusta 1929 (tesne pred krachom burzy) a z marca 1933 (na konci krízy, o 4 roky). Mám pochybnosti, či je vhodné hľadať príčiny krízy v druhom stĺpci. Som presvedčený, že údaje tam uvedené vyjadrujú skôr dôsledky.
Peňažný multiplikátor 3,7 (august 1929) sa mi nezdá príliš vysoký na to, aby on sám vysvetlil príčiny krachu v septembri 1929. Myslím, že by na takú analýzu bolo vhodné mať dlhší časový rad údajov spred augusta 1929.
A neviem, či niekto takú analýzu už robil, ale bolo by zaujímavé zistiť, nakoľko sa na priebehu krachu burzy podpísali médiá. Veľmi veľa investorov (možno väčšina) už vtedy nemali k dispozícii priame údaje o ekonomike podnikov, len sprostredkované správy z médií.
O to viac záleží na tom, čo ste uviedli ako záver – novinári by mali veľmi dobre rozumieť, o čom píšu.
Pán inžinier, možno práve to je dobré, že tesne pred krízou a tesne po kríze. Na rozbor sú dôležité tieto dva podiely
Podiel rezerv a vkladov (R/D) 0,14 0,21
a
Podiel obeživa a vkladov (C/D) 0,17 0,41. Práce C/D vzrástol skoro trojnásobne. Teda ľudia si nechali obeživo, peniaze. Dnes by sme to mali sledovať, lebo občania platia aj peniazmi, ale aj platobnou kartou.
Ja som však použil aj pojem ekonomické črepiny, čo som chcel naznačiť, že naše vlády nepoužili ekonómiu ako celok, systém, sústavu poznatkov, ale si poskladali z črepín niečo a tak riadili ekonomiku.
Ďakujem pekne
jhusár
Pán profesor, priznám sa, že hoci som bol v banke ako analytik, tak by som si z týchto čísel netrúfol robiť závery. Musel by som lepšie poznať finančné reálie v tej dobe v USA.
Práve preto s Vami súhlasím, čo píšete o riadení našej ekonomiky. To sa nedá z niekoľkých málo ukazovateľov a z vágnych pocitov. Ekonomika, ako píšete, je zložitý komplexný mechanizmus, kde všetko so všetkým súvisí, a ministri financií, hospodárstva a premiér musia mať cit pre pulz toho ekonomického mechanizmu.
Pán inžinier,
veľmi pekne ďakujem. Samozrejme, že masa peňazí a jej vzťahy sú jedným hlbším aspektom o fungovaní ekonomiky. Číslo HDP, ktoré politici tak zbožňujú, nič nehovorí. Dôležité je to, čo som napísal:
Tieto poznatky o zložkách peňažného multiplikátora nám umožňujú zasiahnuť v skorej fáze do ekonomických procesov (ich chorôb).
Ekonomika je veľký komplex a tak potrebujeme sústavu ukazovateľov, čo ste správne napísali. Hlavne vy som zvýraznil vágne pocity (politikov), U nás veda iba klope na dvere.
Ďakujem pekne
jhusár
Pán profesor, asi Vás tentoraz sklamem svojim vyjadrením. Samozrejme som rád, že naďalej osvetovo vysvetľujete ekonomické deje a postupy z vedeckého hľadiska, lenže žiaľ, k tomu, aby tá osveta prenikla na verejnosť, alebo aspoň do odbornej verejnosti, nemáme správnu značku „think-tanku“. A minulosť ich akosi ani už nezaujíma…
Ale v čom Vás asi sklamem:
Som smutný, že to musím potvrdiť, ale my na Slovensku sme už stratili vplyv na tie cieľové premenné: neovplyvňujeme ani úroveň národného príjmu, ani úroveň cien.
A tak si banky môžu robiť na Slovensku čo chcú ( i tak sú to prevažne a vlastne drvivo len pobočky „zahraničných osôb“. Aj zdražovať hypotéky ( plánujú zahojiť sa tým ak príde na nich bankový odvod).
Naša NBS nie je bankou, ktorá ovplyvňuje ponuku peňazí, naša vláda nie je vládou, ktorá ovplyvňuje priamo tvorbu cien. Sme mimo. To už nie sú črepy, ale hospodárska ruina…
Niečo pozitívneho tu predsa len je:
Ak by sme mali vlastnú menu a celá EÚ i USA a teda západný svet by bol rozčarovaný z nástupu vlády R.Fica a koalície (akože sú…), ak by sme mali Korunu slovenskú ako vlastnú menu, poriadne by nám to finančné trhy dali „zožrať“ ( kurz koruny by zoslabil veľmi veľmi silno, ba možno by bol i útok na menu ako takú).
Lenže: máme euro. A to je prúser. Nemôžu si v „bruseli“ obrazne povedané „kusnúť do chvosta“, platíme rovnakým eurom ako Nemci, Taliani, Francúzi, ako „brusel“.
Nakoniec sa tu ukazuje, že v tejto chvíli je to pozitívne, lebo nemáme vlastné hospodárske celky ani banky a tak nie sme ničím v ekonomike krytí – a tie automobilky sa vďaka rovnakej mene nedokážu „vypariť“ za pár mesiacov, aj keby to dostali príkazom „od bruselu“.
Ešte raz sa vrátim k tomu, čo ste mi pochválili – analyzovať tie ukazovatele v rámci „Y“, teda ekonomické parametre, atribúty: C/Y, I/Y, G/Y, X/Y a M/Y, ktoré by odhalili ako sme na tom v ukazovateľoch, čo tvoria „náš“ HDP. Tu treba začať, ale pochybujem, že sa na to koalícia odváži.
Peter,
práve názory sú dôležité, ba rozhodujúce. Čo si napísal, môžem len súhlasiť, hlavne tie podiely C/Y, ktoré si tak dôkladne rozobral musia politici pochopiť, aby vedeli definovať ciele ekonomiky. Nemôže sa stať to, čo urobil exguvernér ECB Draghi. Už v roku vydania knihy 2018, že po jeho vtláčaní peňazí do ekonomík EÚ musíme čakať infláciu. Teraz na to celá EÚ dopláca. Od toho sa koniec koncov určujú aj ceny energií a ostatných komodít, ktoré nás dnes omíňajú. Zato som si vybral citát v úvode dnešnej úvahy, že sobotné zdraženie hypoték v najväčšej slovenskej banke bolo prekvapujúce a na prvý pohľad nelogické. Práve to si žiada rozobrať dnes číselne analyzovaný peňažný multiplikátor.
Ďakujem
jhusár