Každá veda má svoje pojmy a poznatky, ktoré by príslušní používatelia mali vedieť. Žiaľ, u nás sa rozmohla povrchnosť a týka sa to predovšetkým základných ekonomických pojmov a ekonomických poznatkov. Žalostne nám chýbajú, hlavne politikom, znalosti z ekonomickej teórie, ktoré sú rozhodujúce pre tvorbu hospodárskej politiky.
Rozmohlo sa iba tušenie nie vedomosti. Poznatky nám pomáhajú, aby sme vedeli vopred odhadnúť negatívne vplyvy konkrétnej hospodárskej politiky, ba pomáhajú aj bežnému občanovi zistiť predpojatosti čiže akúsi už vopred zaujatosť alebo nespravodlivé posudzovanie ponúkané politikmi. Ekonómia ozaj vnáša svetlo do ekonomického sveta; dnes v rukách globalistov. Čitateľovi spomeniem niekoľko príkladov. Predovšetkým spomeniem list bývalému ministrovi financií:
Vážený pán minister, už som Vám písal viackrát. Dnes, 7.11.2011 ste opäť hovorili o rovnej dani. Rovný môže byť povrch, rovná môže byť čiara alebo stena, ale daň nemôže byť rovná (môže byť krivá daň?). Máme rovnakú proporcionálnu daňovú sadzbu (tiež nie rovnú). Ekonomické pojmy si nemôžeme vymýšľať. Samozrejme, niektoré pojmy potrebujú na vyjadrenie viac slov – mliečna dráha, iným stačí jedno slovo – voda, kameň. Môžeme povedať aj jednotná proporcionálna daňová sadzba. Verím, že viete, že knihy v angličtine hovoria o flat rate income tax. Ak Vám to niekto preložil ako rovná daň, nerozumel sa veci. Neznečisťujme ekonomickú pojmológiu. Stačí, že sme zanešvárili náš daňový systém. Do konca roku 1998 som spočítal novelizácie daňových zákonov (mali sme 10 zákonov o daniach a jeden o správe daní). Keď ste boli u nás na Rade starších, povedal som Vám a publikoval som to v článku, že ich bolo 77! Neustála zmena daňového systému nepomohla nám, nepomohla Nemecku atď. Naopak, máme krízu. Pán minister, potrebujeme zvýšiť ekonomické znalosti a debordelizovať finančné toky. Použil som termín, ktorý pokladám za rovnocenný rovnej dani. Debordelizáciu finančných tokov potrebuje aj EÚ.
Spomeniem ešte aspoň dva pojmy. Verím, že sa čitateľ pamätá na frekventované používanie záhadného pojmu default, aj ministrami. Ide o nesplnenie povinností napr. nesplatiť pôžičku či nevyplatenie dlhopisu. Teda nemalo sa iba hovoriť, lebo je default. Druhým pojmom je pojem tzv. kreatívne účtovníctvo. Kreatívne účtovníctvo je možné charakterizovať ako proces manipulácie s účtovnými údajmi s cieľom transformovať výkazy finančného účtovníctva do takej podoby, ktorú by mali mať pri vernom zobrazení skutočnosti a ktorú by si priali tí, ktorí sú za ňu zodpovední. Ku kreatívnemu účtovníctvu patrí uskutočňovanie takých transakcií, ktorých zámerom je vykázať žiaducu finančnú pozíciu, výkonnosť a peňažné toky podniku.
Ale rovnako závažným problém je problém neznalosti poznatkov. Ich povrchná znalosť má veľké dôsledky na fungovanie ekonomiky, teda aj na ľudí. Povrchnosť je hlavne v hospodárskej politike. Preto máme dlhy. V roku 2023 dosiahol hodnotu 59,6 percenta HDP. Nečítal som vedecký rozbor v oblasti dlhov ani od ekonómov opozičných a ani koaličných strán, zvady áno. Ekonomické vedy majú hlboké poznatky o tom ako sa dlh, deficit chová. Predovšetkým je to rovnica ohraničenia vládneho deficitu.
Tvorcovia hospodárskej politiky si musia hlboko osvojiť vzťahy medzi príjmami vlády z daní (T) a výdavkami vlády (G), a to vzhľadom na plynutie času. Aby som zvýraznil podstatu uvedeného ohraničenia, zameriam sa iba na dve obdobia, hospodárstvo dnes (obdobie 1) a hospodárstvo v budúcnosti (obdobie 2). Nech v období 1 vláda má príjmy z daní T1 a výdavky vlády G1. V období dva bude mať príjmy z daní T2 a výdavky G2. Vláda však môže vykázať deficit alebo prebytok. Dôkladne to rozoberá dielo H. Bohn, ktorý uvádza veľmi obšírnu diskusiu účtovníctva vlády a vládneho deficitu v práci Budget Deficits and Government Accounting. Carnegie – Rochester Conference Series on Public Policy, 37, 1992. Ako súvisia príjmy a výdavky vlády za dve obdobia ukážem v tejto úvahe nižšie. Vyjadrime si deficit vlády v prvom období ako rozdiel výdavkov a príjmov, teda
D = G1 – T1 (1)
kde D je premenná deficit. Vláda vyfinancuje tento deficit tak, že predá obligácie vlády, čiže ŠPP v rovnakej výške. V druhom období musí vláda získať príjmy z daní, ktoré splatia aj dlh, vrátane nárastu úrokov, a, samozrejme, vyplatiť aj svoje výdavky na nákup tovarov a služieb v druhom období. Čiže
T2 = (1 + r)D + G2 (2)
kde r je úroková miera. Pre moju úvahu a jej zmysel pre tvorcov hospodárskej politiky je dôležité odvodiť vzťah medzi príjmami z daní a výdavkami vlády na nákup tovarov a služieb Dosadením (1) do (2) dostaneme
T2 = (1 + r) (G1 – T1) + G2 (3)
Z tohto vzťahu už vieme získať reláciu medzi príjmami vlády z prvého a druhého obdobia a výdavkami vlády z prvého a druhého obdobia. Teda po úprave (3)
Tento vzťah sa nazýva ohraničenie rozpočtu vlády. Jeho význam je taký, že súčasná hodnota výdavkov vlády sa musí rovnať súčasnej hodnote príjmov z daní. Financie vlády by ju mali rešpektovať. Vidíme aj to, ako zmeny fiskálnej politiky, ktoré vláda robí dnes, sú spojené so zmenami fiskálnej politiky v budúcnosti. Ak vláda zníži dane v prvom období bez zmeny výdavkov prvého obdobia, potom sa ženie do dlhu v druhom období voči tým, čo kúpili vládne obligácie. Tento dlh núti vládu vybrať si medzi redukciou výdavkov a zvýšením daní. Tomuto problému som sa venoval v Reminiscenciách viackrát. Teraz však by si žiadalo aby som ukázal ešte aj iný aspekt, iný vážny poznatok potrebný pre tvorbu hospodárskej politiky a síce správanie sa podielu dlhu a HDP nášho hospodárstva. Čitateľ by zistil, že je to ozaj náročný problém a tak ho nebudem analyzovať.
Záver
Povrchnosť sa zahniezdila v ekonómii. Ekonómia dnes trpí plytkosťou. Jej hlboké poznatky nerešpektujú hlavne politici. Obsah pojmu, ako som ukázal, si nemôžeme vymýšľať. Hovorí o tom list ministrovi. Pojmy umožňujú dorozumievanie aj v ekonomickej oblasti; je to zvlášť dôležité, lebo sa s nimi stretá každý občan. Potrebná je ich dôkladná znalosť.
V úvahe som odvodil iba jeden vzťah, ktorý sa týka nášho veľkého problému – dlhu. Keďže dlhodobo sa boríme s dlhom, v úvahe som ukázal potrebnú bázu vedeckého riešenia problému dlhu. Ekonómia predovšetkým odhaľuje zákony, pretože tie nám pomáhajú predvídať, čo sa stane v budúcnosti.
Žiaľ, opozícia a aj koalícia už dlhšiu dobu riešia iné problémy – klamstvá a ohovárania. Nenúkajú spôsob riešenia a skvalitnenia fungovania ekonomiky SR. Nenúka ho ani EÚ. Vznikla ekonomická recesia, rast dlhov a vláda si s nimi nevie poradiť. Nevieme ako zasiahnuť.
Denne zažívame hlavne ohovárania a boj proti hlúposti, zákernosti a zlomyseľnosti.
Prof. J. Husár
Bratislava 2/6/2024
Vážený pán profesor,
problematika štátneho dlhu si zaslúži pozornosť. Tam, kde sa neuplatňujú vedecké poznatky nastupujú pravidlá napr. EÚ.( napr. fondy EÚ) Je pravdou, že príjmy štátneho rozpočtu prevážne tvoria dane, ktoré sú dané tým akú vládu akurát máme
Rozpočet Slovenska v roku 1986 bol vyrovnaný ( 66 638 mil. Kč) Príjmy zo socialistického hospodárstva boli 19 009 mil. Kčs t.j.28.52% a dane od obyvateľstva 524 mil. Kčs t.j.0,78%. Rozpočet vyrovnávali dotácie z FR. Dlh štátneho rozpočtu nepriaznivo ovplyvňuje striedanie vlád a vynakladanie prostriedkov na neuskutočnené projekty.(napr. nemocnica Ráscochy atď.) Neviem si v našich pomeroch predstaviť napr. 140 ročnú výstavbu baziliky Sagrada Familia, v Barcelone. Stavbu ktorú navrhol architekt Antoni Gaudí a výstavba začala v roku 1882, od tohto roku sa v Španielsku vystriedali desiatky vlád, čo nemalo na priebeh výstavby podstatný vplyv. Je pravdou, že výstavba diaľnice z Bratislavy do Košíc trvá už bezmála 50 rokov. Za toto obdobie,viac menej každá vláda ovplynila realizáciu napr. zmenou trasy, prerušením výstavby atď. To malo za následok , predlženie lehoty výstavby zvýšenie nákladov na projekciu, posudky atď. a predražuje cenu diela.
Cieľavedomé dlhoročné plánovanie, ktoré nepodlieha zmenám vlády môže štátny dlh priaznivo ovplyvniť .
Milý Tónko, vážený pán inžinier,
chýba nám odvaha k pravde. Rozmáha sa neznáme tajomno, žiaľ aj v ekonómii. Dokazujú to aj ekonomické pojmy. My Slováci sme málo sebavedomí a nie sme hrdí na našich velikánov ako A. Stodola, či aj ekonómov ako Briška, či Karvaš. U nich neprichádzalo do úvahy prekrúcať pojmy, dávať im nezmyselné dvojslovné názvy, či vymýšľať kreatívne účtovníctvo. Žiaľ, stratili sme cieľ – uspokojovať potreby ľudí. Mňa ozaj trápi a ženie nepokoj, kde smeruje ekonomika, zničili sme nielen poľnohospodárstvo. A širšie zabudli sne rozvíjať a byť hrdý na domov. Chýba nám Erazmus ekonómie, iba prekladáme knihy, na naše veľké diela sa zabudlo. Ľudia totiž nemajú len právo ale aj zodpovednosť, ktorá sa v ekonómii po roku 1989 priam stratila.
Ďakujem
jarko
Vazeny pan Profesor Husar, plne s Vami suhlasim, pretoze ekonomika nasho statu nie je v takom stave aby sme mohli byt s nou spokojni.
Vážený pán inžinier,
Máte pravdu. Ekonomika je mimoriadne komplexný fenomén, predovšetkým ovplyvnený, podľa mňa, stupňom nerovnosti rozdelenia národného príjmu, svedčia o tom nízke mzdy, neurčitosťou investorov, fluktuáciou zásob a hlavne priam chabou koordináciou jednotlivých častí ekonomiky, teda odvetví, či regiónov. Preto je dôležité vyriešiť, optimalizovať daňový systém, využiť na to optimalizačný model, ktorý by mal aspoň 100 rovníc. Ten by dôkladne opísal problém vzťahu daňových príjmov a výdavkov vlády. Nie zvadami poslancov v parlamente. ŠR by mal byť zostavený variantne.
Ďakujem
jhusár
Povrchnosť nielen v ekonomických vedách ale ako všeobecný rys dnešných „úspešných“, či trendy ľudí, alebo celebrít je charakteristickým a nevyhnutným predpokladom. A to naprieč takmer celou zemeguľou. V Európe si všimnime najmä tzv. superodborníkov – eurokomisárov na čele s predsedníčkou EÚ, gynekologičkou Leyenovou. Tento trend u nás naštartoval Dzurinda s „ekonomickou hviezdou“, hneď druhou po Klausovi, Miklošom. Odborné riadenie rezortov sa skončilo v cca polovici deväťdesiatych rokov m.st. Otrasná situácia je najmä od r. 2015 a bude sa len zhoršovať až do totálneho krachu EÚ. Slovensko, žiaľ, nemôže byť výnimkou, hoci naše MF s ohľadom na „objektívne“ možností je na tom celkom dobre. Žiaľ, manévrovací priestor má mizivý. Napriek tomu treba nastavovať danému stavu zrkadlo! Tak ako to ct. pán Prof. Husár robí. /No súčasne /interne/ aj chápať súvislosti a reálne možností riešení. /
Pán inžinier,
postrehol ste niekoľko problémov. Nepostrehol som, že by sme mali ,ako sa hovorí, integrovaných, slobodne a nezávisle zmýšľajúcich ekonómov, ktorým leží na srdci zlepšovanie a povznášanie ekonomiky Slovenska (analogicky EÚ a usilujúcich sa o zmysluplnejší a hodnotnejší ekonomický život a to tak, aby sa riešil problém uspokojenia ľudí, ich blahobyt. Pozrite akú veľkú máme chudobu, či aj bezdomovcov. Nemôžem nespomenúť, že p. Mečiar sa opieral o odborníkov, musím spomenúť teraz už prof. Staneka, teda sú to ozaj nedávne dejiny.
Máte pravdu, aj EÚ sa neuberá smerom, ktorý by podnecoval vodcov krajín k tomu, aby práve jej zmysel bol cieľom. Naopak, mnoho jej rozhodnutí bolo priam nezmyselných – uhorky, načo, to urobí gazdiná. Potrebujeme vedecké riadenie, nielen na Slovensku, ale aj v EÚ. Nevyžijeme z ohovárania, či klamstiev, ktoré sa teraz šíri vo všetkých médiách. Boj s hlúposťou je strata času.
Ďakujem
jhusár
Vážený pán Profesor, 1. podľa môjho názoru žiaden ekonóm nevyhrá boj s chudobou. Nevyhrali ho ani socialisti /“komunisti“/ a mali na to 40 rokov a mali k tomu všetky mocenské nástroje a viac slobody /v rámci soc. tábora/ ako má SR teraz v EÚ. My /SR/ môžeme hrať svoju hru len na svojom „piesočku“ a len pokiaľ nám to dovolia – pravdaže, musíme sa pokúšať mantinely našich možností posúvať, ako sa o to snaží p.Fico.
2.Ct. prof. Staněk /mal som tú česť poznať ho/ je svojim zameraním skôr skvelý vizionár ako praktický /makro/ekonóm. Mal som na mysli iných ekonómov, ktorí pôsobili v Mečiarovej vláde /najmä v 1./ i v NR SR. Postupne ich „čas“ nahrádzal, až sme sa v 98. prevolili do „zlatého veku tárajov a prďúsov“. Nastavený „štandard“ je veľmi ťažko meniť – zaliezli veľmi hlboko pod kožu nášho štátu.
Ďakujem Vám pán profesor. Páni, mám na mysli pána profesora a zároveň aj pána Zajac – Vanku – máte pravdu, ale kto z politikov ovláda aspoň základy ekonómie ? Chýbajú im základné poznatky, ale na druhej strane rozhodujú o všetkom a myslia si, že sú riaditeľmi zemegule. Záver – nečudujme sa, že sme tam kde sme.
Vážený pán inžinier,
ďakujem pekne. Nemôžem s Vami nesúhlasiť. Mňa ozaj mrzí, že dnes sa strany zamerali na klamstvá, ohovárania a zákernosti. Ekonomika ozaj potrebuje odborné zásahy. Neprenosná je skúsenosť, potrebujeme originálne riešenia, však dlh je obrovský.
Ďakujem
jhusár
Janko,
obaja sme skočili účtovníctvo. Ty si po škole nastúpil do Tesly Vráble a vypracoval si sa až na ekonomicko-obchodného námestníka. Teda ozaj vieš aký je význam účtovníctva podniku. Nepotreboval si kreatívne účtovníctvo, teda ako klamať. My ako republika máme obrovský dlh viac ako 59%. Ako vznikol? Zo dňa na deň? Ale máme aj deficit obchodnej bilancie. Máme 4 automobilky, v ktorých riaditeľmi sú cudzinci. Vláda im dávala aj daňové úľavy. A pritom využívali našu pôdu, našu prácu a náš kapitál. Ba hrozili, že odídu zo Slovenska. Neviem, ako sa export týchto automobiliek započítava do položky export v HDP. A export je vlastne prítokom zahraničnej meny k nám. Kniha, ktorú uvádzam rieši účtovníctvo vlády a deficit rozpočtu. Ozaj sa oplatí ju prečítať, teda hlavne úradníkom na ministerstve financií. Janko, nemáme profesora Partyka a jeho knihy. On bol baťovec a teda dôsledný človek, čo si bol aj ty, keď si pracoval ako ekonomicko-obchodný námestník.
Ďakujem
jaro
Predovšetkým som Vám vďačný, pán profesor, za osvetové vysvetlenie toho vzťahu vlády a štátneho rozpočtu rovnicami. Inak by sa asi ani nedalo pochopiť, „prečo tá vláda nemá peniaze“ = no nemôže ich mať, ak bol výber daní a poplatkov tak slabý minulý rok a ak sa nič nemení v príjmovej časti rozpočtu: Vieme prečo – lebo štátu chýbajú štátne podniky, ktoré by odvádzali cez dane i cez podiely na zisku financie do štátneho rozpočtu:
Stačí uviesť príklad zo susedného Česka – V ČEZ má český štát taký podiel na zisku, že to „hodí“ tohto roku 30 miliárd Kč – a to ešte bude platiť dane a odvody. A štát v SR? Ten má „houby“…
O tej povrchnosti – nuž, politici aj keď „sedia“ vo vláde a na ministerstvách, naučili sa hovoriť hantýrkou pubišov – rovná daň, difólt, reštrikcia, nič iné z ekonomickej vedy ani nevedia…
Bolo by načase dostať skutočných národohospodárov do vlády.
Peter,
práve tie rovnice treba chápať, že je to veľmi užitočný nástroj pre tvorbu hospodárskej politiky. Keby si nemal lyžičku, čo je tiež nástroj, tak by si mal problémy zjesť polievku. Ale minister nevedel, že daňová sadzba je prvá derivácia funkcie príjmov z daní teda T= a + bY, kde b je konštanta. Ale prvá derivácia nie je iba konštanta, to môže byť opäť funkcia na čo upozornil dr. Moravčík. Ekonomika si žiada ekonometrický model, aby si mohol vedome zasahovať do jej fungovania. To je ako mapa pre turistu.
Mňa však mrzí veľkosť nášho dlhu. To bol motív mojej úvahy. Širšie financie vlády a teda fiskálna politika. Vznik a rast dlhu, to je memento, ktoré by si mali uvedomiť ekonómovia všetkých politických strán. Ako to, že sa švindľuje s financiami vlády, či sú jednotlivci, ktorí ich zneužívajú. Ako to, že sú daňové raje. Prečo sa nevyužíva matica spoločenského účtovníctva a input/output analýza. To sú metódy úplného, teda komplexného zachytenia tokov v ekonomike. HDP je iba číslo, to Ti neprezradí, kde je problém, kde sú „odtoky“ peňazí. Teda, ako som napísal: Poznatky nám pomáhajú, aby sme vedeli vopred odhadnúť negatívne vplyvy konkrétnej hospodárskej politiky.
Ďakujem
jaro
Vážený pán profesor,
nesúhlasím s nadpisom “Povrchnosť sa zahniezdila v ekonómii“. Najprv si treba ujasniť v akej ekonómii. Máme dve mikro a makro!!! V mikro žiadna povrchnosť neexistuje. Tu sa pracuje s centami a žiaden sa nesmie pridať či stratiť!!!
Horšie je to v makro. Povrchnosť vyplýva už s jej samotnej podstaty.
O právnikoch sa hovorí, že ak sa stretnú dvaja tak vzniknú tri názory na danú problematiku.
Ak sa stretnú dvaja makroekonómi, tak mimo toho, že operujú premennými peniazmi, každý k danému problému predloží minimálne ďalších 100 svojich premenných. A tak si politik môže vyberať s dvesto premenných a naviac môže si ich kombinovať podľa vlastnej vôle, lebo koniec koncov za rozhodnutie ponesie on sám a nie makroekonóm!!!
Viete si predstaviť ak Vy by ste bol na mieste politika a vyberal si z 200 premenných a naviac s ich rôznych kombinácii?! Veď to sú milióny možnosti. To by nezvládol ani bežný PC.
Bol som v praxi a dokonca do PS n.p. Michalovce prišli experti zo SAV a predložili 50 opatrení na na zlepšenie HV. Osobne pred ministrom stavebníctva, ktorý prišiel na vyhodnotenie, som to, ako predseda CZV-KSS odmietol a žiadal len jedno, aby sa objektivizovala cena betónu o dopravné náklady pri dovoze štrku z Bratislavy a iných produktov. Nie, tak takto nie.
Na vine je východoslovenská čvarga a nie pomazané hlavy zo SAV a cenových ústavov.
Skúste sa pozrieť na makroekonómiu zvonku a nie z jej chaotického, neustále sa meniaceho jadra.
Aký je rozdiel medzi rovnou daňou a zloženou s 10-tých premenných. Ani jedna ani druhá nevystihuje realitu, ktorá je pri každom počasí, každej lokalite a každom produkte iná?
Ide len a len o na-robenie, čo najväčšieho chaosu (múteniu vody), aby sa pospolitý ľud nemohol dozvedieť pravdu, ako je okrádaný z úcty k makroekonomickému bohu, Bezprácnemu Zisku!!!
Pán inžinier,
prečítajte si dielo, ktoré v úvahe uvádzam. Všeobecne sa nedá diskutovať. A čo je kreatívne účtovníctvo. Nájdite si na internete Enron a pozrite si aké švindle robili.
S pozdravom
jhusár
Vážený pán profesor,
verím, že ma nepovažujete za Vášho kritika „zo zásady“. Nie! Ja Vás nekritizujem „zo zásady, “ ale, preto, ako som uviedol vo vete >>>Skúste sa pozrieť na makroekonómiu zvonku a nie z jej chaotického, neustále sa meniaceho jadra.<<< Ja nevolám po >>>Všeobecnej diskusii<<< Ja volám po hľadaní príčiny vše-spoločenského chaosu, ktorý nie je ničím iným ako praktickým prejavom makroekonomického učenia.
Prečo? Substancia, ktorá sa nachádza v chaose, neurčitosti, iným slovom entropii, sa nedá riešiť, riešením jednotlivých jej prejavov. To deklaruje exaktná veda, akou je štatistická fyzika.
My prežívame vrcholiaci sa svetový chaos a je len otázkou, kde a, ako prepukne nový väčší problém. Americká ekonomika je pred krachom a s ňou aj svetový pokojný život.
Vaše kritické podnety smerujú k chybným detailom, ja volám hľadajme príčinu prevažnej časti týchto chybných detailov. Vy kritizujete zadlžovanie Slovenska, ale to nie je problém Slovenska, toto je problém celosvetový, smerujúci ku kolapsu nielen vnútorných, ale aj medzinárodných vzťahov.
Slovensko má svoj individuálny problém a tým je II. Dôchodkový pilier, ktorý nám ročne prináša takmer miliardový dlh (Viď môj článok),,, ale o tom sa nehovorí, toto je TABU, tak, ako bolo TABU v PS n.p. Michalovce, hovoriť o medzi-staveniskovej doprave.
Ja volám po tom, aby sme konfrontovali makroekonómiu s celosvetovým exponenciálne narastajúcim chaosom, neurčitosťou a hrozbou III. Svetovej vojny.
Nehrajme sa na pieskoviskách ako deti, ale ako dospelí, ktorí sa pozerajú na tento svet ako na náš domov a domov našich deti.
V tomto je rozdiel medzi našimi názormi, a preto vstupujem do, podľa mňa individuálnych problémov a ich riešení.
Ja neodmietam Vaše názory ja cez ne získavam istotu, že idem po správnej ceste a za to Vám, verejne ďakujem.
Andrej Sablič
Vláda nemá a liberalizmus jej ani nedovoľuje mať veľa prostriedkov na priame riadenie ekonomiky. Systém daní, okrem toho, že zabezpečuje príjem do rozpočtu, by mohol byť aj takým nástrojom riadenia. Preto tou tzv. „rovnou daňou“ si vláda sama obmedzuje tieto nástroje riadenia. Ako keby na stroji bola len jedna páka, ktorou sa dá pridávať a uberať para v stroji ako celku.
Osobne nevidím nič zlé na tom, aby bolo viac daňových sadzieb napríklad v rôznych oblastiach podnikania. To, čo je žiadúce rozvíjať, napríklad výroba potravín, by mohlo byť zaťažené podstatne nižšou daňou ako napríklad finančníctvo. A myslím, že by bolo žiadúce viac zdaniť reklamu a marketing. Máme toho okolo seba príliš a veľmi často sa to používa na „daňovú optimalizáciu“. Aj poriadok s médiami by sa dal urobiť efektívnejšie cez daňové páky než cez nástroje podobné cenzúre. (Podrobnosti vynechám.)
Ale presne ako píšete, pán profesor, vláda by musela mať znalosti o tom, ako ekonomika funguje a aké efekty by dosiahla jednotlivými nástrojmi.
Vážený pán doktor,
problém je ten, že my nemáme rovnú daň, ale rovnakú proporcionálnu daňovú sadzbu. Každý platí príslušnú daň, ktorú dostane tak, že príjem si prenásobí daňovou sadzbou. Teda koňa nemôžeme nazvať kravou. Pán Sulík, nie minister, ktorého spomínam, to priznal, ale mi odpísal, že ľudia si ľahšie zapamätajú rovná daň. Úplná neznalosť ekonómie. Náš daňový systém treba optimalizovať. Prečítali ste si koľko bolo novelizácii, ktoré spomínam v liste. Totiž HDP má viacero definícií a jednou je aj takáto HDP = C + S + T, teda výdavky obyvateľstva na nákup tovarov a služieb + úspory + príjmy z daní. Teda precíznosť pojmov v ekonomike je samozrejmá a zato môžeme porovnať túto definíciu s touto HDP = C + I + G + (X – M). A teda máme kontrolu na číselnú hodnotu HDP, to by mala byť samozrejmosť pre vládu.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, presne kvôli tomu som „rovnú daň“ dal do úvodzoviek a napísal som pred ňu tzv.
Súhlasím s Vami, že daňový systém treba optimalizovať, ale je to každoročná úloha vlády pri zostavovaní rozpočtu. To som mal na mysli, že daňový systém by mal byť pružným nástrojom takej pravidelnej optimalizácie. Samozrejme, s plným využitím všetkých vedeckých nástrojov ekonómie.
MM