Kráčame do priepasti bez úniku, ale poznáme cestu, ako sa tomu vyhnúť

Odborná polemika a reakcia na dve úvahy a článok „Kde budeme kráčať“ profesora ekonómie Jaroslava Husára

 

Pán profesor, som Vašim žiakom, ale s niektorými Vašimi závermi si dovolím nesúhlasiť: Hovoríte o potrebe novej ekonomickej teórie? A ste si istý, že by to tu niekto počúval?

Pokúsim sa dať Vašim rovniciam také skôr slovné vyjadrenie, z úrovne národohospodára, ktorý tvorí zásady pre bilancovanie hmoty, financií a správania sa subjektov. Ako to je a ako by mohlo niečo byť. Nemám číselné údaje, veď nie som ani „investigatívec“, ktorého by pustili do budovy Úradu vlády SR, ani pracovník ministerstva vlády, ani člen vedenia niektorej politickej strany. Nuž ale dlhodobým prieskumom, preosievaním a dávaním si vecí do súvisu sa pokúsim vyjadriť to takto:

Veľmi si vážim, že ste ma zasvätili do tajov bázických rovníc ekonomiky. Lenže – to ľuďom nevysvetlíte, ozaj asi najpopulárnejší je príklad tých ideálnych rozmerov kráľovnej krásy, ak sa to tak „štatisticky“ zráta ako HDP na „240 cm“…tomu ešte rozumejú.

 

Viete, ľudia si takú rovnicu Y = C + I + G + (X – M) nevedia príliš vysvetliť.

 

Preložené do jazyka laikov,  možný celkový (tj.agregovaný) dopyt štátu (Y) je súhrn sumy vynaloženej spotrebou obyvateľstva – tj.výdavkami domácností na spotrebu (C- consumption), výdavkami podnikov na investície (I) a výdavkami vlády na nákup tovarov a služieb – teda nákladmi štátu (G) spolu s výsledkom (saldom) tvoriacim rozdiel medzi výdavkami zahraničia na náš export (X) a výdavkami na importované tovary a služby (M). Matematicky označené ako Y je HDP /teda hrubý domáci produkt.

To by mali byť základné pojmy, s ktorými má prísť pred parlament každý predseda vlády SR.

 

Ako vypočítať ekonomickú rovnováhu krajiny?

máme 2 definície HDP a to

Y = C + I + G + (X – M)

a

Y = C + S + T

 

kde C je spotreba obyvateľstva, S sú úspory a T je súhrn daní štátu a po príslušných úpravách dostaneme rovnicu rovnováhy ekonomiky:

 

(C – I) + (T – G)  =  (X – M) 

 

Laicky povedané, ak by na jednej strane rovnice boli úspory,  po odrátaní investícií podnikov (I) a tá zrátaná s výsledkom sumy príjmov z daní (T) po odrátaní výdavkov štátu (G), na druhej strane rovnice by sa suma rovnala sume exportov (X) po odrátaní sumy importov do štátu (M). 

Inak povedané, ekonomická rovnováha štátu bude dosahovaná kladným výsledkom úspor obyvateľstva a zostatku z výberu daní na jednej strane a kladným saldom zahraničného obchodu na strane druhej. To by platobná bilancia štátu bola v pluse, ale tie „tri váhy“ čo ste popisovali aj v reláciách Klubu národohospodárov Slovenska, ktorého predsedom som dlho bol, dlhodobo nedosahujú ani USA ( sú obrovsky zadlžené) a po krízach už ani Európska Únia.

Rovnováha ekonomiky Slovenskej republiky už bola dávno rozvrátená, a to hneď po roku 1990 ešte za ČSFR a ani pri vzniku SR v 1993 nebola obnovená.

 

Tak späť ku agregovanému dopytu Y, alebo k „štatistickému číslu HDP“.

Žiaľ, všetky zozbierané údaje o HDP sú vždy „ex post“, čiže za obdobie už uplynulé. Preto sú len odhady do budúcnosti, ktoré ale podliehajú rôznemu vplyvu  ( a politickým želaniam).

Pri vzorci

Y = C + I + G + (X – M)

 

…si totiž laicky predstavte, že ak na jednu stranu rovnice dáme Y , teda hrubý domáci produkt ( ktorý je na Slovensku mimochodom vraj v roku 2023 odhadom do 200 miliárd eur), potom nám logicky „nesedí“, že by na druhej časti rovnice bolo možné, aby chudobné obyvateľstvo Slovenska malo tak vysokú spotrebu domácností (C), aby sme tu my toľko investovali v podnikateľskej sféry (I), a aby štát, teda vláda mala také masívne výdavky (G) ak vieme cez útvar MF SR Hodnoty za peniaze, že sa škrtá kde sa dá, že verejná správa je úplne rozvrátená a štát má dlžoby vo výške viac ako 70 miliárd eur.

Popritom výsledok exportu a importu je vysoko mínusový v odraze na kapitoly štátneho rozpočtu a mal by teda dostatočne „stiahnuť“ tú vysokú hodnotu Y, teda hrubého domáceho produktu. Veď viete, že „obrrrovský import“ ( nielen denne 917 kamiónov potravín v 18-tonových tirákoch, čo je mimochodom ročne štatisticky 334 705 kamiónov!,) ale aj import energií, dielov, surovín, strojov a zariadení- to predsa „sťahuje“ kladný výsledok aj po započítaní exportu v kapitole štátneho rozpočtu ( ktorého hodnota v inkase je úbohých možno 41,2 milióna eur podľa kapitoly príjmov zo zahr.obchodu SR do štátneho rozpočtu 2023.), pričom do HDP štatistici zarátavajú evidenčnú hodnotu vyrobených áut, nie hodnotu tržby z predaných!
Celá rovnica je potom v skutočnosti akási „prifarbená“ ako barbína, aby sa páčila, ale v skutočnosti tu niečo úplne NESEDÍ.

 

Niečo tu „nesedí“ v tom HDP ukazovateli

(Ako tá misska so súhrnným parametrom 240 cm = 60-90-90 na hrudi, v páse a na bokoch)

A čo nesedí?  Hádépé (HDP), tu v rovnici (Y) „nasáva“ zo štatistiky všetky čísla, ktoré tu „našľahávajú“  cudzí investori cez prílev  zahraničných investícií. My vôbec ale nevieme, ako oni hospodária – tobôž na území suverénnej Slovenskej republiky. Aj preto sú tie reči o nedostatočnej produktivite práce na Slovensku manipuláciou a falošným tvrdením – sem totiž patria aj tie plnoautomatizované haly automobilky VW, či firmy využívajúce cez informačné technológie už aj umelú inteligenciu. To nie „operátor“ je neproduktívny, to firmy majú „diery“ (gap) medzi jednotlivými technologickými operáciami.

 

Teda, aké parametre hľadať, aby sme zmenili finančné toky?

Pán profesor, pýtate sa ( v ďalšom článku): Aké musia byť v budúcnosti (mali to urobiť experti strán) tieto ekonomické parametre, atribúty:  C/Y, I/Y, G/Y, X/Y a M/Y? Vypočítané hodnoty podielov používajú špecialisti – ekonometri na komparáciu ekonomík napr. v rámci EÚ. Bude treba zmeniť finančné toky – ich veľkosť a štruktúru?

 

Parameter C/Y –  spotreba obyvateľstva ku agregovanému dopytu

Parameter I/Y – investície podnikateľskej sféry ku agregovanému dopytu

Parameter G/Y – výdavky vlády na nákup tovarov a služieb tj.náklady štátu ku agregovanému dopytu

Parameter X/Y – hodnota exportu ku agregovanému dopytu

Parameter M/Y – hodnota importovaných tovarov a služieb  ku agregovanému dopytu

 

Rozoberme si to slovne:

 

Parameter C/Y

Kto hovorí, že žijeme v tak uzavretom hospodárstve, že máme iba domácu spotrebu domácností? Ale v parametri C/Y to tak „vychádza“. Vedia štatistici oddeliť z inkás obchodných sietí, z internetového obchodu, z trhovísk a z každej elektro-kasy, ktoré peniaze tu minuli domáci členovia domácností a ktoré tržby sú od turistov, nerezidentov, možno i voľne „prechádzajúcich“ nakupujúcich (ako v tejto vlne imigrácie s nabitými kartami a od utečencov z Ukrajiny)? A vôbec, uvedomuje si verejnosť, že pod „domácnosťou“ sa rozumie aj spotreba každého „single“, ktorý niekde býva, nejako sa stravuje, ošacuje, troví? 

Ďalším očistením musí prejsť objem inkasa za služby v cestovnom ruchu a za spotrebu a tovary nakúpené u nás v SR nerezidentami zo zahraničia, teda turistami, prechádzajúcimi cudzincami a pod. ktoré platia pri pobyte na Slovensku ( je to prirodzene v EUR, ale i tak by to mala byť systematicky suma patriaca paradoxne do exportu, pretože úhrady robia na pobytoch tu cudzozemci, v turistike, v cestovnom ruchu)

Pozn. Aj preto sú údaje o spotrebe piva, potravín, liekov, výrazne skreslené, pretože sme krajinou, cez ktorú sa cestuje, ktorá je destináciou na pobyt, cudzozemci tu trovia, spia, platia – je to pasívny export.)

Záver: domnievam sa, že ten ukazovateľ a jeho štatistická hodnota od roku 1990 do súčasnosti je systematicky skresľovaná, dnes už úplne deformovaná históriou sledovania tokov financií.

Chápem, z hľadiska sledovateľov návratnosti kapitálu a rastu je to výborný signál: TU TO ŽIJE!

 

Parameter I/Y

Máme vôbec štatisticky vyselektované, kto sú investori a aké sumy investícií Sem prišli a prichádzajú zo zahraničia  (vrátane neskorších transferových platieb do prevádzky) a aká je výška sumy investícií v podnikaní firiem vo vlastníctve slovenských osôb? Poprípade ešte vyselektované vlastníctva štátom vlastnených podnikov a infraštruktúry štátu?

Tu treba oddeliť investície podnikov, cudzích investorov, od fyzických osôb ako SZČO a domáce subjekty. Veď príklad :Iná je investícia fy VOLVO či VW do automobilky, iná investícia živnostníka či farmára do nákupu tovarov a iná je „investícia“ dôchodcu do termínovaného vkladu v banke. A vôbec, pozor na interpretáciu masmédií – investície nie sú automaticky vytvárané z úspor, inak by nebolo toľko TV–reklám ponúkajúcim fyzickým osobám a domácnostiam „investovať“. Najmä v krízových rokoch si obyvateľstvo ponecháva úspory a tieto úspory vie štát zistiť iba z bankových účtov, nie ale z hotovosti držanej v domácnostiach.

Môj záver: DOMNIEVAM SA, že ukazovateľ I- investície je od roku 1993 silne chronicky skresľovaný investovaním cudzích investorov na Slovensko, pričom sa nikdy ani nedozvieme, aká rýchla je návratnosť vloženého (investovaného) kapitálu na Slovensku – ukazovateľ ROI (return on investments – návratnosť vloženého kapitálu). Práve preto som vždy tvrdil, že naše hospodárstvo je „vycuciavané“ zahraničnými prospektormi. Ale len tí najdrzejší, keď  sa im ROI plánovite splnil, alebo im to už prestane „vynášať“, sa zdvihnú a odídu. Boli tu mnohé zahraničné firmy, napr. aj fabrika Ojala v Kriváni, ale počuli ste určite o snahe v minulých rokoch odpredať U.S. STEEL v Košiciach. Kontrolu nad týmito predajmi nemáme.

 

Parameter G/Y – Výdavky štátu ku agregovanému dopytu

BOLO by už načase vyselektovať výdavky vlády a teda štátu do výrobnej infraštruktúry vo vlastníctve štátu a vôbec do infraštruktúry štátom zabezpečovaných služieb v doprave, distribúciách všetkého druhu, od výdavkov do štátnej a verejnej infraštruktúry verejnej správy a do sociálnych nákladov .Účtovníctvo predsa vie oddeliť náklad na nový zdravotnícky prístroj od výdavkov na liečenie pacienta a operačné zdravotnícke zákroky. Tak by sa mimochodom odhalila nahá pravda o „biznise“ súkromných firiem i zdravotných poisťovní a NAKA by mala iné starosti ako naháňanie politikov za korupciu.

Môj záver: DOMNIEVAM SA, že súčasná snaha útvaru MF SR „Hodnoty za peniaze“, ale aj programové vyhlásenie Odórovej „prázdninovej“ vlády, ktoré chcú zaviesť „racionalitu“ do výdavkov štátnych a verejných financií, to je hrubé nepochopenie funkcie štátu ako organizátora sociálneho a hospodárskeho prostredia Slovenska a funkcie vlády ako zabezpečovateľa komplexnej starostlivosti a zabezpečenia fungovania sociálnej i hospodárskej štruktúry štátu Slovenská republika.

Slovami českého profesora Oskara Krejčího z knihy Povaha dnešní krize, „politici sa správajú ako dobyvatelia na obsadenom území…“  Aj u nás. Potvrdzujem.

 

Parameter X/Y – export ku agregovanému dopytu

Potvrdzujem, že zrušením štátneho monopolu pre zahraničný obchod a devízového monopolu v 1991, ako aj prijatím euromeny 1.1.2009, prijatím podmienok pre vstup do Európskej únie v 2004, sme stratili kontrolu nad exportom a importom v Slovenskej republike. Štatistické údaje sú zbierané len evidenčne, clá v rámci EÚ ani neexistujú, colná služba sa zameriava na export /import mimo EÚ a s mnohými krajinami máme bezcolný režim, naopak, s niektorými krajinami sme si dobrovoľne nechali nanútiť embargo v dovoze i vývoze. Napriek tomu, ako 100%-ne svetu otvorená krajina, cez naše hranice denne prechádzajú milióny hmotných ton tovaru, dejú sa miliardové predaje a nákupy služieb, veselo sa tranzituje a ničí dopravná infraštruktúra Slovenska, keď koridory plné „tirákov“ – truckov prechádzajú cez naše hory a lesy, cez chránené územia SR ( zázračne si to Ministerstvo životného prostredia „nevšíma“ a to za symbolické „všimné“ do štátnej kasy – ak vôbec tam).

Tu bude potrebné najprv oddeliť evidenčnú hodnotu exportovaného cez hranice SR tovaru, služieb, polotovarov a surovín, za ktoré nedostáva SR do štátneho rozpočtu ani cent, od skutočných príjmov z tržieb pri predaji tovarov a služieb v exporte.

Zložité?

Ale nie – milión dvestotisíc luxusných automobilov – to je evidenčná hodnota tovaru  vyrobeného na Slovensku, idúceho cez slovenské hranice ako nepredané! Z toho predané a teda z predaja príjmy z tržieb sú iba za automobily platené  v exporte do zahraničia predajcom na Slovensku. Mizivá hodnota. Viem, lebo priateľ chcel kúpiť v lete 2020 vo Volkswagenevoz WV Cayene, ale odkázali ho v Bratislave na jeho domáceho dílera v Estónsku. A to už nie je export zo SR, to je predaj estónskeho dílera firmy VW v Talline.

Ale môj export obrábacieho centra SBL 300 z TRENS a.s. Trenčín bol skutočným exportom, pretože tržba z predaja za hranice pristála na účte domáceho TRENSu a dala sa presne zúčtovať podľa kalkulácie suma z faktúry a daň.

 

Parameter M/Y – import ku agregovanému dopytu

Do roku 1990 prísne strážená štruktúra dovozu podľa potrieb podnikov a postupné uvoľňovanie dovozu pre spotrebu obyvateľstva bola úplne narušená. Nielen že protismerné dovozy a vývozy. Ale úplná vlna záplav importovaného tovaru a služieb rozbili a utopili napr.aj exportný a predajný potenciál slovenských výrobcov. Dnes sa zo slovenských výrobcov uplatní už málokto, väčšinou sa  to deje pri dodávkach hneď definovaných ako import pre kompletáciu exportu, či už v automotive, v zbrojárskej výrobe, najnovšie príklad „prebaľovania hydiny na Slovensku za účelom exportu napr. do ČR“. Nevadilo by, ak by import „nezadusil“ akúkoľvek snahu vyrábať niečo na Slovensku. Už nehovoriac o potravinách.  Spotrebiteľ si akýkoľvek výrobok vie dať doviezť cez e-shopy s preclením napr.z čínskych kontajnerov. Až teraz začína mať EÚ z toho problémy – pri importe čínskych elektromobilov!

Tu bude treba zistiť, aké sumy v podobe faktúr za import strojov, zariadení, tovarov, surovín, služieb, platili fabriky cudzích investorov (často ide o transferové faktúry, kde sumy v prevodoch vlastne znižujú dosahovanie zisku vo fabrike cudzieho investora na Slovensku.

Ďalším očistením musí prejsť dovoz tovarov do obchodu, do obchodných sietí a dovoz služieb všetkého druhu, kde sa evidujú faktúry a i platby za faktúry, ale opäť ide s 99% istotou o transferové platby, pretože materské nákupné centrály sú mimo Slovenska.

A vôbec nedokážeme oddeliť platby v cestovnom ruchu, ktoré platia občania SR pri pobyte v zahraničí  ( samozrejme výhodne v EUR, ale i tak je to suma patriaca paradoxne do importu, pretože úhrady robia tuzemskí rezidenti v zahraničí na pobytoch, v turistike, v cestovnom ruchu)

Záver: Domnievam si, že štátna kontrola dovozu najmä v strategicky citlivých komoditách a pre ochranu  domácej produkcie bude nevyhnutná bez ohľadu na „Brusel“, no, EÚ možno aj skôr urobí precedensy v oblasti importu čínskych elektromobilov a je tu nakoniec politické embargo pre teritórium Ruskej federácie. Nejaká pokuta z „porušenia predpisov Únie“ môže byť vopred zakalkulovaná, ak sa do uskutočnenia opatrenia nezruší…

 

Dôsledky

A tak si predstavte, že urobím prvý „nástrel“ rovnice zo vzorca agregovaného dopytu   Y = C + I + G + (X – M) nejakým prvým zozbieraným odhadom s agregovanými číslami podľa korigovaných separácií a opráv vyššie vysvetlených:

 

Y    =     C  +  I  +  G  +  (X  –  M)

  200 =    95 +35 + 18 +  (  194 – 142 )

 

pôvodne (predstavme si fiktívnu ekonomiku s číslami…len tých 200 miliárd Eur na strane HDP som ponechal ako reálne odhadované)

a po korektúrach z vysvetlení: kde berieme do výpočtu iba čistú spotrebu ozaj domácností SR (33) a čisté investície podnikateľských subjektov v slovenskom vlastníctve (8), výdavky štátu – ešte i hriechy z nákupu vojenských zariadení a zbraní z minulosti splatné teraz  (16) a záporný výsledok importu a exportu vzhľadom k zreálneniu súm dosahovaných exportom (86 – 142 = mínus 56), dovoz ponechám, niet príčin neveriť, že sa toľko dováža

 

33  +  8  + 16  – 56  = 1

  C  +  I  +    G  +  (X  –  M) = Y

 

takže: HDP a teda agregovaný dopyt je JEDNA.

To je hotová katastrofa! A to je aspoň niečo, to sme len zreálnili čísla zbiehajúcich sa štatistík – o dve tretiny zhruba znížená spotreba – skutočná spotreba chudobných domácnosti už bez spotreby všetkých cudzincov na našom území, investície už len v domácom vlastníctve zníženie na jednu štvrtinu,  minimálne zníženie výdavkov vlády – zachovali sme povinnosť splatiť za zbrane – a zreálnenie exportu, do ktorého sa zarátali dokonca aj tie spotreby prechádzajúcich cudzincov a nerezidentov z cestovného ruchu.

Že katastrofa? Realita! Narovnali sme pokrivené zrkadlo.

 

A čo ďalej, ako to napraviť?

 

ZASPALI SME VLASTNÉ DEJINY: Naše štátne vlastníctvo nám v roku 2023 mohlo do štátneho rozpočtu prinášať z výroby, z obratu, z odvedeného zisku – rozprávkové sumy, ktorými sa dala ekonomická rovnováha Slovenska dosiahnuť – a to je to, čo hovoril profesor J.Husár o keynesovskom prístupe – podnietiť  vlastnú štátnu investičnú politiku – vo výrobe, v investíciách štátu, aby hospodárske subjekty štátu prinášali v produkcii obrovské hodnoty, aby to dobre predávali – a teda EXPORTOVALI a mali sme na krytie celej verejnej správy.

TERAZ? Nemáme nič, preto musia občania platiť stále viac a viac. Oni dnes tvoria cez to C – spotrebu obyvateľstva, hodnoty štátneho rozpočtu.

 

Opatrenia už urobím s vysvetlením v rovnici len s dôrazom na dosiahnutie rastu hospodárstva Slovenska

1. Zvýšiť výdavky štátu podnietením  vlastnej štátnej investičnej politiky – to má ako výsledok pri tvorbe štátnych podnikov a štátneho investičného vlastníctva ( povedzme stop nákupu zbraní a voľno v investovaní do hospodárstva – zo 16 na 32) ale aj zvýšenie investícií súkromného vlastníctva na Slovensku ( z 8 na 24)
2. Síce až v kroku 2, ale podstatne zvýšiť sumy a objemy vyplácaných dôchodkov, zvýšiť mzdy a rôzne sociálne dávky ( ak sme mali mať 2% z HDP na obranu, tj. pri 200 miliardách asi 4 miliardy, máme i na krok 2 a požičiame si – je to pre občanov Slovenska!). Tak sa aj zvýši spotreba domácností a ľudia nebudú úspory vkladať „do ponožky“. Predpokladaný výsledok ( zvýšenie z 33 na 66)
3. Dôslednou kontrolou importu a dôsledným vymáhaním dane z každého vyvezeného tovaru a služby i pri fatálne zníženej produkcii automotive podskočí suma exportu a zníži sa suma importu, povedzme takto: (129 – 122 = 7),isteže, v prvom roku to bude ťažké aspoň dosiahnuť kladné saldo, ale skutočne finančné saldo, nie evidenčné…)

 

C  +  I  +  G  +  (X  –  M) = Y

66  +  24  + 32  + 7  = 129

 

Takže agregovaný dopyt, resp. teda hrubý domáci produkt sa znížil oproti 200 miliardám predpokladaným v roku 2023 na 129 miliárd, lenže to už sú také zakladajúce opatrenia, ktoré umožnia každý rok skokovo zvyšovať rast ekonomiky : A to v prospech občanov Slovenskej republiky.

 

Je tu niekto, kto by to nechcel?

Viem, že dávam príklad z usporiadania cez fiktívnu ekonomiku s číslami… Ale, pán profesor, priblížilo sa to aspoň trochu k takému „nástrelu“ dobrej hospodárskej teórie, ktorú dnes naša vlasť Slovensko potrebuje?

 

Správne píšete, že „Vedecký pohľad na výkon ekonomiky, správanie sa hospodárstva ako celku, si žiada skúmať ho hlbšie.“ My máme dnes nevýhodu, vláda nás nepustí k údajom a my nemáme právomoc riadiť tieto finančné toky.

Takto je to ozaj „nástrel“ teórie.

 

Ing. Peter Zajac-Vanka