Už aj preto, že nás dnes okrádajú o niečo cennejšie ako peniaze.; okrádajú nás o nádej, že môže byť lepšie, že politika sa dá robiť aj systémovo, systematicky, vedecky, poctivo a tak, aby z nej mala prospech celá spoločnosť.
Zvolil som si zvláštny nadpis. Týmto vetami som však neodpovedal na to, čo chcem, čo hovorí druhá časť nadpisu mojej úvahy. Hovoria o tom pojmy pokrok a perspektíva. V čitateľovi to tiež môže vyzvať rozlet myšlienok. Ja iba načrtnem niektoré problémy, nedám riešenie.
Porovnávanie patrí vo vede k základným metódam konštatovania faktov a robenia záverov. Slúžiť k tomu mi bude dielo Iba šesť čísel s podnadpisom Skryté sily formujúce podobu vesmíru. Dielo hovorí o tom, že medzi hviezdami a atómami je veľká spojitosť. Autor M. Ress ukazuje, že ako dnes iba 6 čísel, vtlačených vo Veľkom tresku, určuje zásadné dôležité črty fyzikálneho kozmu. Kozmická evolúcia navyše úžasne citlivo závisí od hodnôt týchto čísel. Keby hociktoré z nich nebolo takpovediac „vyladené“, nejestvovali by nijaké hviezdy a nijaký život.
Píše, že uvedomenie si tohto stavu vecí ponúka radikálne nový pohľad na vesmír a naše miesto v ňom, ako aj na podstatu fyzikálnych zákonov. Verím, že aj čitateľa zaujali niektoré tvrdenia či aj iba pojmy, výrazy, ktoré by sa mohli vztiahnuť aj na „ekonomický vesmír“, aj v ňom musí byť niečo „vyladené“.
Začnem akýmsi konštatovaním. Tri veľké americké národné spoločnosti kúpili (neviem ako, mail o tom nehovorí) 17 miliónov hektárov ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy. Ide o Cargill, Dupont a Monsanto, ktoré je síce oficiálne nemecko-austrálske, ale s americkým kapitálom.
Iste o nich čitateľ čítal, menovite o Monsanto. Pre to spomenuté porovnávanie uvediem, že celé Taliansko má 16,7 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy. Teda uvedené firmy, ako teraz hovoríme, majú viac poľnohospodárskej pôdy, ako má celé
Taliansko. Ale veľa čitateľov iste vie, že hlavní akcionári tých troch spoločností patria Vanguard, Blackrock a Blackstone (meno nič nehovorí o majiteľoch).
Rozloha Ukrajiny je 603 628 km2. Títo traja teda kúpili 170 000 km2, čiže skoro 1/3 územia Ukrajiny.
A nebude to vlastníctvo amerického kapitálu? Ba možno to je dôvod pomoci Ukrajine vo forme výzbroje a peňazí. To je moja otázka.
Z uvedených myšlienok, verím, že aj čitateľa napadá, že lepšie porozumenie pomerov v „ekonomickom vesmíre“ a vyjasnenie pojmov v tomto ekonomickom svete sú naozaj dôležité a zložité vedecké výzvy ekonomickým vedám. Možno potrebujeme ešte „zdokonalené ďalekohľady“. Už aj minulý pokrok a ním odhalené ekonomické zákony sú dnes ozaj zrozumiteľné a mali by platiť vo všetkých častiach ekonomického sveta.
Budúce základné ekonomické zákony doposiaľ nepoznáme, lebo nás obsiahla globalizácia. Iba pre ňu nikto nevymyslel ekonomickú vedu.
Ekonómia už viac netrpí nedostatkom dát, ako to bolo pred 60 rokmi. Iba vlastné predtuchy, čo presadzujú politici, už nestačia vyhľadávať nové pravidelnosti. Ďalší pokrok si iste vyžiada ešte mohutnejšie „ekonomické ďalekohľady“ a výkonnejšie počítače, umožňujúce realistickejšie simulácie.
A tak stále je tu fundamentálna výzva pochopiť, čo sa bude diať v budúcnosti. Teda treba vyčkať na „finálnu teóriu“? Musíme objasniť akési čierne diery v ekonomickom vesmíre a aby teória prehĺbila naše pochopenie priestoru a času základných ekonomických síl.
Spomenutá finálna teória totiž môže presahovať jej pochopenie, teda naše mentálne schopnosti.
Brzdou nášho pochopenia ekonomickej budúcnosti, nazdávam sa, je neznalosť potrebného ekonometrického vyjadrenia, novej časti novej teórie. Hovorí o tom aj Vek turbulencií Greenspana. Vytvárajú to komplexity v ekonomike, o ktorých často písaval doc. V. Choluj. Každý odhad toho, koľko odlišných reťazcov ekonomických udalostí by sa mohlo uskutočniť, rýchlo zabieha do obrovských čísel.
Možno si viem predstaviť prípustnú rozmanitosť ekonomických cieľov, ale reťazec ekonomických udalostí nie. Spletitosť ekonomických vzťahov je veľmi náročná. Veď o nej hovorí časť ekonómie známa ako mikroekonómia. A dobre vieme, že je veľa spojitostí medzi mikroekonómiou a makroekonómiou.
Ekonomický svet každodennej skúsenosti iste žiada „priaznivo vyladené rýchlosti“ ekonomických buniek ekonomiky (podnikov a odvetví).
Záver
Nemôže byť jednoduchý. Možno čitateľ dostal mail a v ňom úvahy p. Smitha. Smith uviedol, že je vhodnejšie pozrieť sa na to, prečo sa Rusko podľa očakávaní nerozpadá, pohľadom na reálne a „hmatateľné“ veci, ktoré krajina stále produkuje. To znamená, pozrieť sa na primárne tovary a priemyselnú výrobu ako sú uhlie, železo, oceľ, motorové vozidlá, ďalej na energie ako sú plyn, ropa, drevo a elektrina a napokon na potraviny ako sú pšenica, kukurica a mäso.
Slovenskí ekonómovia už v rokoch 1965/8 zamietli HDP a skonštruovali mieru stupeň ekonomického rozvoja ako Ivaničovu vzdialenosť práve na báze fyzických ukazovateľov. Potešil ma tento mail:
Jarko,
veď Ty to už od roku 89 do nekonečna vypisuješ, všetkým vládnym nedoukom, ktorí sa tu 32 rokov striedajú.
Doma nikto nie je prorokom!
Musíme mať predovšetkým dobrú buzolu, nie HDP.
Inak budeme kráčať do neistoty a nepríde pokrok a perspektívy ekonómie. Nebolo ekonomický riešením zrušenie cenových kontrolných úradov a ani spoločnosti ako Cargill, Dupont a Monsanto nie sú perspektívou.
Reťazec otrokárstvo, feudalizmus, kapitalizmus, ako som v úvahe naznačil, musí pokračovať.
Dnes skryté ekonomické sily formujú ekonomiku.
Aj ekonomika, nielen vesmír, musí mať „vyladených šesť čísel“.
Prof. J. Husár
Bratislava, 9/8/2022
Pán profesor Husár, znova inšpiračné zamyslenie a žiaľ, zostáva z neho poučenie iba v našich kruhoch „starešinov“.
Mladí už natoľko zblbli internetom a sociálnymi sieťami, že uveria nielen tomu, že sú tu mimozemšťania, ale aj tomu, že toľko miliárd obyvateľov Zeme sa dá nasýtiť bioponickým pestovaním zemiakov/byliniek, umelým zoskupovaním rôznych rias a proteínov z červov a chrobákov že všetci budú štíhli a zdraví a žiť v takej „zelenej“ úspornej energosústave bez plynu, nafty či atómu, že stačí aby fúkal vietor a svietilo slnko.
Nuž ale to by bola ekonomika len pre vyvolených pár desiatok tisíc, možno pre mimozemské kolónie na Mesiaci a Marse…
Ale my znovu a znovu zisťujeme, že svet ( a naša ľudská spoločnosť) stojí na tých doterajších základných ekonomických zákonoch a produktívnych silách. A že sa menia prístupy a nástroje ako tie sily využívať a ako tie základné ekonomické zákony dodržiavať, to je len ten technický pokrok. Či para, či nafta, či atóm, to všetko je o základnom zákone výmeny energií.
Či výroba a či spotreba, tu sú stále platné zákony výmeny tovarov a výroby spotrebujúcej ekonomické zdroje. Peniaze sú len základným výmenným médiom vo výmene, nech to budú elektronické kredity, nech to boli trojuholníkové plátna, či obdlžníkové koové hrivny.
U nás na Slovensku to platí trojnásobne:
I.Ak nezasejeme a nezožneme, budeme v zime hladovať.
Lebo zahraničné obchodné siete môžu mať zo dňa na deň logistické ťažkosti, problémy s likviditou, problémy s použitím el.energie na chladenie, svietenie, na kasu či na vôbec otvorenie budovy.
II. Ak nespracujeme matériu, neokujeme kovy, nepopílime, nezhotovíme stavebné prvky, nebudeme mať možnosť bývať.
Lebo nadnárodné stavebné korporácie budú mať problémy v logistike, preprave, v energiách, v ľudských zdrojoch – a preprava piesku či štrku spoza oceána – to je nezmysel podobný ako dnešné snahy o prepravu a dodávku plynu, ktorý sa najprv v Amerike vydoluje z bridlíc, potom stlačí do kvapalného stavu, aby sa prepravoval naftou poháňanými veľkoloďami a v pristavoch cez terminály sa zas „rozmrazoval: zo skvapalneného do plynného skupenstva.
Nehovoriac, že v každom stupni procesu je riziko výbuchu a smrtonosného ničenia vyššie ako v jadrovej elektrárni stabilne produkujúcej čistý atóm.
AJ PRETO POLIACI CHCÚ ZRUŠIŤ ŤAŽBU UHLIA AŽ POTOM, KEĎ SI POSTAVIA PRVÚ SVOJU ATÓMOVÚ ELEKTRÁREŇ.( plynu z USA akosi neveria…)
A najmä – ak toto všetko neurobíme pre vlastných ľudí, tu žijúcich, pre svoj ľud, tak potom budeme už len kolóniou v 21.storočí bez práva na budúcnosť.
Tak, ako sa to stalo Kurdom a už tisícky rokov nemajú vlastný štát, tak ako sa to deje Kataláncom a Baskom, tak ako práve rušia veľkú krajinu medzi Donom, Dneprom a Karpatami, jednoducho tak ako píšete:
„…okrádajú nás o nádej, že môže byť lepšie,…“
s úctou
Peter
Pán profesor, to svet vykročil do neistoty.
Slovensko už dlho dlho v neistote žije!
Ešte len nedávno hlásal prof.Peter Staněk, že globalizácia je nevyhnutný proces ľudstva, nuž, dnes to už nehlása. Ešte nedávno japonec z USA hlásal koniec dejín, nuž ale tie dejiny sa rozbehli ďalej.Horšie je, že tragifraškou sa opakuje situácia z tridsiatych rokov 20.storočia. Len som si nie istý, či vládna elita Slovenska správne určila tú správnu stranu, ku ktorej sa pridáva. Sme niekde tam. kde sa v jeseni 1943 rozhodli opozičné sily Slovenska vytvoriť Slovenskú národnú radu a tá potom vyústila vo Vianočnú dohodu. A tam bola istota smrteľná – gestapo a koncentrák. Ergo sme na tom lepšie.