Kde budeme kráčať

Na internete bol rozhovor s pani Valachyovou, hlavnou ekonómkou sporiteľne s názvom: Patríme medzi najmenej prosperujúce krajiny EÚ. Smutné konštatovanie. Keďže sa blížia voľby, prezrel som si volebné programy hlavných politických strán, či tam nájdem riešenie problému. Ako prvé som si pozrel stranu Smer. Nadpis a jadro programu bol: „Volebný program strany SMER  slovenská sociálna demokracia a dva body: návrat suverenity do slovenskej zahraničnej politiky a návrat dôstojnosti do života ľudí“.

Druhý som si všimol nadpis „Progresívne Slovensko predstavilo program a tím pre podporu rovnosti všetkých ľudí. Na Slovensku žije stále príliš veľa ľudí, ktorí nemajú rovnaké práva a čelia znevýhodneniam, hoci sú rovnakými občanmi a občiankami našej krajiny, upozornil predseda PS a podpredseda EP Michal Šimečka“. Ako sa hovorí: netnú do živého.

 

Pretože som 20 rokov pracoval v poľnohospodárskom výskume a Francúzi (mám list z francúzskeho ministerstva poľnohospodárstva) a Nemci nechceli veriť výsledkom, ktoré dosahujeme v poloprevádzkových pokusoch, prišli si to overiť, brali si vzorky. Zato som si pozrel články, o ktorých hovorí Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. E. Macho, predseda SPPK, hovorí o problémoch nášho poľnohospodárstva už veľmi dlho, konkrétne aj o tom, že: Slovensku hrozí nedostatok domáceho bravčového mäsa, chovatelia žiadajú vládu o okamžitú pomoc. Stav, ktorý nás musí mrzieť.

 

V programoch strán som nenašiel návrh riešení ani na to, čo hovorila hlavná ekonómka sporiteľne a ani na to, čo hovoril riaditeľ SPPK. Prečo patríme medzi najmenej prosperujúce krajiny, či prečo máme nedostatok bravčového mäsa? Treba si uvedomiť, čo sa dialo v dobe privatizácie? Bez predsudkov, netezaurovať, či nehromadiť niektoré problémy, o ktorých sa nemá vedieť, bez tabuizovania, napríklad aj, čo bolo na internete, že manžel Ursuly von der Leyenovej dostal províziu 760 miliónov USD  za “úniový nákup vakcín od Pfizeru“?  Má Von der Leyenová tendenciu zapájať svoju rodinu do svojej politickej kariéry? Je ich iste viac.

 

Ak nefunguje auto, ideme s ním do opravovne.  Ak nefunguje ekonomika, sú tu ekonómovia. Vedia ju „opraviť“. Elektrotechnika má Ohmov zákon, ak by ho nerešpektovala, nefungovala by ani žiarovka. Žiaľ, v ekonómii nerešpektujeme ani zákon ponuky peňazí, a ani zákon dopytu a ponuky.

Ako vyplynulo zo slov hlavej ekonómky Sporiteľne, zaostávame. Potrebujeme sa spoľahlivo orientovať, čo sa deje v ekonomike. Predovšetkým vláda a parlament. Pred nami totiž stojí problém ekonomického vyrovnávania, o ktorom sa programy strán nezmieňujú. To je ozaj náročná ekonomická otázka. Predovšetkým potrebujeme teóriu, ktorú nám dnešní ekonómovia nenúkajú. Nemáme novodobé teoretické dielo, teoreticko-metodologickú expozíciu problému ekonomického vyrovnávania. Iba prirovnám – nevedeli by sme derivovať, ak by matematická analýza nemala teóriu, známe vety.

 

Máme celosvetovú pandémiu, vojnu na Ukrajine, energetickú krízu a v ich dôsledku nové geopolitické vzťahy; naplno odhalili prehlbujúcu sa slabinu Európskej únie. Tou je jej surovinová, technologická, energetická či kapitálová aj obranná závislosť od tretích krajín. A tak vedecké riadenie ekonomiky je najaktuálnejšou témou dňa. Ak si to neuvedomíme a nebudeme riešiť, stav sa nezlepší.

Uvedomujú si to ekonómovia politických strán?

 

Ľudstvo zažilo v 20. stočí 2 katastrofy, dve svetové vojny. Toto je závažný ekonomický problém(y) dneška. Ekonomická veda na obdobnú vážnu zmenu, ako máme dnes, zareagovala už po prvej svetovej vojne. Keynes v rokoch 1915 až 1919 bol poradcom britského ministerstva financií pre finančné a ekonomické otázky. Počas vojny navrhoval úverové podmienky medzi Britániou a jej spojencami v Európe a nákup vzácnych mien. Bol účastníkom Versaillskej konferencie v roku 1919, kde sa riešil problém vojnových reparácií a kde zastával úlohu finančného zástupcu ministerstva financií Anglicka. Pod jej vplyvom napísal The Economic Consequences of the Peace (Ekonomické dôsledky mieru) a v roku 1922 sa k téme vrátil v knihe A Revision of the Treaty (Revízia zmluvy).

V oboch textoch Keynes tvrdil, že vojnové reparácie, ktoré malo Nemecko po porážke v prvej svetovej vojne nútene splácať, boli príliš veľké a vyjadril obavu, že ich splácanie zruinuje nemeckú ekonomiku. (Sám urobil prepočty). Potvrdilo sa to, keď sa v roku 1923 objavila známa hyperinflácia a nastal kolaps nemeckého hospodárstva, pričom iba malá časť reparácií bola splatená.

 

Problém deflačnej politiky uskutočňovanej v 20. rokoch 20. storočia, s ktorou nesúhlasil, opísal v diele A Tract on Monetary Reform (Úvaha o monetárnej reforme, 1923), kde tvrdil, že krajiny by mali mať cieľ stabilitu domácej cenovej hladiny a uplatňovať pružné výmenné kurzy.

Najvýznamnejšie  Keynesovo dielo je The General Thery of Employment, Interest and Money (Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí) publikovaná v roku  1936. Znamenala zásadný obrat v ekonomickej vede. Teória je založená na tom, že kľúčovou veličinou v ekonómii je agregovaný dopyt vyjadrený slávnou rovnicou:

 

Y = C + I + G + (X – M)

 

Ona je bázou aj rovnice rovnováhy ekonomiky (S – I) + (T – G) = (X – M), ktorú som už v mojich úvahách vysvetlil a ukázal, že hlavne USA ju nedokážu dlhodobo zabezpečiť.

Verím, že z týchto úvah vyplýva to, čo som už napísal – dnešná ekonomika Európy a teda aj Slovenska potrebuje novú teóriu, svet sa zmenil. Naše ministerstvo financií a ekonomické fakulty asi nepociťujú túto potrebu.

Fundamenty našej ekonomiky nie sú silné, aj vďaka turbulenciám na akciových trhoch a trhoch komodít; ponúkajú nám automobilky na úrodnej pôde. Potrebujeme expanziu, potrebujeme perspektívu, prosperitu, ale nemáme „novodobé tajchy“ Štiavnických vrchov.

Ekonómovia strán ich tiež neponúkli.

 

 

Záver

 

Ktorý ekonóm a z ktorej strany píše, či písal o tak vážnych ekonomických problémoch ako máme, a ako o podobných v jeho dobe písal Keynes. Dva uvedené citáty o tom nesvedčia.

Čitateľ iste pozná mená  Bill Gates, Klaus Martin Schwab, či A. Fauci, ba aj COVID 19. Tak či onak sú tieto mená a fakty spojené s nevídaným problémom rastu populácie, či s paradigmou zisk.

Obe čakajú riešenia. Ekonómovia potrebujú nové diela ako ich mal Keynes: Ekonomické dôsledky mieru, Revíziu zmluvy. A hlavne Úvaha o monetárnej reforme (vznikol bitcoin,..). Čaká nás zmena paradigmy ZISK a zmena dnešného kapitalistického vlastníctva?

Dnes totiž  skutočne priam súrne potrebujeme konkrétne vedecké atribúty, podstatné, základné, charakteristické znaky medzištátneho ekonomického vyrovnávania v EÚ. Aj mieru. Nie HDP. Nehovoria o nich ani vládni ekonómovia. Potrebujeme aj sústavu spoločenského riadenia ekonomík EÚ.

 

Kde budeme kráčať?

 

Prof. J. Husár

Bratislava, 3/9/2023

 

 

0 0 hlasy
Article Rating
Odoberať
Notify of
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

8 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
View all comments
jozef hlušek
jozef hlušek
5. septembra 2023 17:09

Mimoriadne aktuálna úvaha Prof. Husára a celá hrba veľmi dobrých reakcií. Pokúsim sa ich len veľmi stručne doplniť:
1. Volebné programy sú určené pre každého voliča, musia preto riešiť aktuálne otázky na úrovni „priemerného“ IQ voliča, ktorého chcú osloviť, nemôžu to byť vedecké pojednania.
2. Aj keď platí bod 1., predsa len p. Prof. má pravdu, že je do neba volajúca trúfalosť robiť zo svojich voličov idiotov, hoci ju presne takto neformuloval. Nuž ale ako pomenovať napr. takýto slogan /KDH/ „Zaslúžite si lepšiu budúcnosť“. Čo to má byť? Buď to čo som uviedol, alebo idiotmi sú tí, ktorí ním chcú získať priazeň voliča aj s podpriemerným IQ. Lenže, strana má podľa prieskumov cca 6-8% preferencií. Že by jej kandidáti na poslancov mali toľko rodinných príslušníkov? Alebo náš národ ozaj degeneruje – vyberte si.
3. To najpodstatnejšie už vyslovil ct. Ján Trungel. Každý politický program by mal za danej situácie riešiť v prvom rade „optimalizáciu prebujnelého štátneho, resp. nevýrobného aparátu“. Teda aj verejnej správy, aj istých pracovísk SAV a aj užitočnosť, či spoločenskú potrebu tzv. neziskových organizácií. Žiaľ, tohto sa všetky politické strany boja ako čert kríža. Veď potrebujú teplé miestečka pre svojich ľudí – a je úplne jedno, či ide o Smer SSD alebo tzv. Progresívcov.
V tom tkvie podstata našej dnešnej aj budúcej biedy a niet toho, kto by sa podujal ju riešiť!

Ing.Peter Zajac-Vanka
Ing.Peter Zajac-Vanka
4. septembra 2023 18:59

Pán profesor, nie je to letné čítanie… i tak zaň ďakujem.
Viete, chce sa mi skríknuť: Veď sme vám to hovorili !!!
Ale vtedy keď sa ešte niečo dalo robiť, boli všetci plní teórií a mudrovania. Spomeňme si v piete prof.Halušku, či Sulejmana či Janošovského, či Blahu…áno, aj nebohý Číž sa zaujímal…
Rusi zvolili iný prístup – štátny kapitalizmus a vojnu. A ide im to.

Dobre s tým bravčovým mäsom uvádzate ten žalostný príbeh Slovenska:
kam až nás doviedla „neviditeľná ruka trhu“… a len nech si všetci plačúci spomenú, ako bol vraj pre nás štát najhorší vlastník – aj podľa tých podnikateľov, ktorí dnes plačú, že „dajte nám ,štát, dajte, vláda…“

Hovoríte o potrebe novej ekonomickej teórie?
A ste si istý, že by to niekto počúval?
Komunisti tiež nevedia, ako by dnes v 2023 znárodňovali, ako by centrálne riadili, …lebo – NEVEDIA!
A s pietou ticho spomínam na rok 2011, keď všetkým skrslo v hlave, že ten D.Schweickart skutočne v Bratislave v aule Ekonomickej univerzity prednáša o socializme, aj keď to bolo tak americky adjustované do troch čŕt ekonomickej demokracie. Ešte aj „certifikovaní“ ľavičiari sa smiali, že vraj „družstvá“, kto to kedy videl, že vraj ako budú zamestnanecké samosprávy riadiť atómovú elektráreň ( ale potom až prišla FUKUŠIMA a tá dokázala, že riadiť atómku a jej riziká nevie ani renomovaná kapitálová akciová spoločnosť…).

Nie teória, ucelený „balík“ presne naväzujúcich opatrení, časovo rozvrhnutých, kontingečne pridávaných jeden ku druhému, budujúcich vertikály i horizontálne väzby vývoja, výroby, obchodu, spotreby vedúcich k tomu, ako znovuzrodiť národné hospodárstvo na princípe tých troch charakteristík je tu v trezore pripravený. Ale aj keby som to chcel predať, záujem o to majú možno cvrčkovia vonku na tráve, či vrany v okolí smetísk…a možno medvede, ak osídlia mestá a zídu z hôr.
Prepáčte, pán profesor…

Marián Moravčík
4. septembra 2023 18:13

Presne tak! Aj Kolumbus urobil na španielsky kráľovský pár dojem rozprávaním o zlate a bohatstve Číny a Indie. Ale ani kráľ a kráľovná neboli takí hlúpi, aby mu lode zverili len za reči. Bez toho, aby mal mapy, navigačné prístroje a skúsenosti a vedel to všetko používať.

Ak budú slovenskí voliči hlúpi, budeme kráčať tam, kam doteraz…

Ladislav Žák
4. septembra 2023 11:58

Vážený pane profesore,
posílám odkaz na myšlenky mého kamaráda Ladislava Zelinky…
Problém našeho zaostávání není v teorii, ale v neschopnosti jakoukoliv myšlenku nebo plán uvést v život…
Naše životaschopnost slábne a její parametry stále více připomínají mrtvolu…
Hezký den.
Ladislav Žák 🤓

https://www.ceske-novinky.cz/?s=Zelinka+

Ján Trungel
Ján Trungel
4. septembra 2023 9:59

Jarko
Volebné programy politických strán sú všeobecné frázy a robia si z tohto ovčína vlastne iba posmech. Vo volebnom programe jednej strany v odbore školstva je napísané: Dobrovoľné domáce úlohy. Právo rodiča byť s dieťaťom v nemocnici, očista Slovesnka od korupcie atď. No nerobia si z tohto národa blbcov? A táto strana bude podľa preferncií sedieť v parlamente !!
Ako zvýšiť výkonnosť ekonomiky- to nemá ani jedna strana. Najlacnejšia investícia sú úspory. A mali by začať od seba. Nie 150 poslancov. asistentov, ale z každého kraja napr. 10 Prebujnené aparáty na ministertvách, úradoch. Ministerstvo práce má 15.000 zamestnancov, Ministerstvo investícií 1000, financií 600 poľnohospodárstva 800 atď. Na rozpočet dohliadajú tri organizácie a za 30 rokov vyprodukovali dlh republiky v hodnote troch ročných rozpočtov. Výkonnosť našej ekonomiky je 40% z nemeckej a 33% z nemeckých priemerných platov! Predseda úradu pre cenovú reguláciu prehlásil, čo vlastne chcú naši občania, veď máme najlacnejšie energie v EU!!
Ale na príjmy zabudol, to neporovnáva!
Pôjdeme voliť, a keď budú občania voliť podľa volevných prieskumov podávaných médiami, tak to bude katastrofa. A ďalšie štyri roky budeme nadávať, koho sme to volili.
Na Slovensku je to tak.

Michal
Michal
4. septembra 2023 9:16

Pán profesor,

veľmi trefné a aktuálne pomenovanie problémov. Ďakujeme.

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
4. septembra 2023 8:22

Archimedes potreboval len jeden pevný bod, aby dokázal pohnúť Zemou… Relativizácia súčasnej ekonomiky má snahu odstrániť, akýkoľvek „pevný bod“, z ktorého by sa dalo pohnúť so súčasnou dekadentnou ekonomikou…
Keynes sa mal k čomu vyjadriť (analyzoval hospodárske následky verejne dostupných rozhodnutí a dohôd)! Namiesto „tvrdých údajov“ sú však dnes zverejňované tzv. „očakávania“, s nulovou hodnotou pre plánovanie rozhodnutí. Plánovanie (ako uvedomelá reakcia na vývojové tendencie, záujem o presadzovanie cieľov) nahradzuje posvätná dogma univerzálneho trhu ( ponúka len jediné riešenie na všetky problémy: trhové sily/konkurencia vyriešia každý problém)!
Dúfam, že „optimalizácia“ (rozumej zvyšovanie zisku) konkurenčných koncernov a bánk nás nakoniec „trhu“ zbaví! Optimalizácia prirodzene napriamuje spojenie medzi výrobou a spotrebou, a tak vyraďuje postupne celé inštrumentárium trhu. Ukazuje sa, že kooperácia môže byť rozumnejšia, ako konfrontácia. My by sme mali procesu napomáhať vytváraním kooperačných inštitúcií… A to nie sú banky, reklamné agentúry, komerčné média, ale informačné systémy, produkčné a spotrebiteľské siete. Asi nedožijeme, ale nádejou sa môžeme potešiť…

Ivan
Ivan
3. septembra 2023 20:21

Výborný článok a zhodnotenie pán profesor. Máme tesne pred voľbami a na škodu veci – ľudia veľmi radi počúvajú prázdne a populistické reči a slová. A ešte smutnejšie podľa toho aj volia. Ľahko sa sľubuje ale realita nepustí. Ľahko sa sľúbi niečo, čo nikto na tomto svete nedokáže splniť.