Ekonomický newsfilter mal nadpis: Manažéri strácajú kontrolu nad peňažnými tokmi firiem. (13/7/2023). Ak nemajú kontrolu, kde skončia? Aký je to odtok peňazí? Na čo sa použili? Kúpu domu, auta, či pozemku? Aj toto je jeden z faktorov vzniku inflácie. Vyvoláva infláciu. Žijeme v čase vysokej inflácie, o čom čitateľ denne číta. Inflácia je náročná na vysvetlenie aj pochopenie.
Na úvod by som uviedol niekoľko potrebných poznatkov. Čitateľ by mal vedieť, čo je monetárna ekonómia. Je to časť ekonómie, ktorá študuje rôzne teórie peňazí. Jednou z nich je kvantitatívna teória, ktorú nižšie hlbšie objasním. Podľa tejto teórie všeobecná úroveň cien tovarov a služieb je proporcionálna ponuke peňazí v ekonomike. Pôvodne, originálne ju formuloval matematik N. Kopernik v roku 1517 (o čom som už písal). Spopularizovali ju M. Friedman a A. Schwartz v diele Monetárna história USA v rokoch 1867-1960 a publikovali je v roku 1963.
Podľa kvantitatívnej teórie peňazí platí, že ak sa množstvo peňazí v ekonomika zdvojnásobí, zdvojnásobí sa aj úroveň cien. To znamená že spotrebiteľ bude platiť dvakrát toľko za rovnaké množstvo tovarov a služieb. Toto zvýšenie cien spôsobí rast inflácie. Inflácia je miera rastu cien tovarov a služieb v ekonomike.
Tie sily, ktoré vplývajú na ponuku a dopyt akéhokoľvek tovaru či služby vplývajú aj na ponuku a dopyt po peniazoch; rast ponuky peňazí znižuje marginálnu hodnotu peňazí – inak, keď rastie ponuka peňazí a ostatné zostáva konštantné, čiže ceteris paribus, kúpna sila jednej jednotky meny klesá. Adjustácie toho poklesu v marginálnej hodnote peňazí (prvá derivácia) spôsobí, že ceny tovarov a služieb rastú; toto sa prejaví vo vyššej miere inflácie.
Pozrime sa na problém inflácie odbornejšie. Skonštruoval som model inflácie na báze kvantitatívnej teórie, ktorého jadro v mojej úvahe uvediem, aby čitateľ zistil, že ani problém inflácie sa nevyrieši bez vedy, ba dokonca bez diferenciálnych rovníc. Čitateľ by nemal počúvať iba nezrelé tvrdenia politikov, ale mal by od nich žiadať zasahovanie do ekonomiky v prípade inflácie pomocou poznatkov vedy.
Mojou úlohou bolo skonštruovanie modelu inflácie vyvolanej zmenou likvidného aktíva (peňazí) na menej likvidné aktívum (tovary, napr. kúpa domu), čiže posúdiť‘ úlohu ponuky peňazí. Model som odvodil na báze spomenutej kvantitatívnej teórie peňazí.
Východiskom bol tento vzťah kvantitatívnej teórie:
kde 
je dopyt po peniazoch, k je konštanta, ktorú determinuje správanie sa tých čo držia peniaze (občania a podniky), P je úroveň cien a X je reálny príjem alebo output ( Y sa využíva pre nominálny príjem). Ponuka peňazí ako veličina, ktorú určí centrálna banka (pre EÚ je to ECB) exogénne bude vlastne konštantnou, parametrom, čiže
Navrhnutý model je rovnovážnym, a preto jeho rovnovážnou rovnicou je, že
Teda, že ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. Po úprave vzťahu dostaneme
Na ľavej strane, ako vidíme, vystupuje premenná úroveň cien. Preskúmajme jeho správanie. a sú premenné a môžeme tak aplikovať‘ diferenciálny počet. Derivovaním výrazu získame tento vzťah:
Tento vzťah je jadrom modelu. Nebudem ho riešiť; uvediem iba jeho riešenie. Čitateľ, ktorého problém zaujme, si postup nájde v mojej knihe Makroekonomická analýza. Postup je náročný.
Jeho riešením získame tento konečný vzťah, ako sa chová cena v priebehu času t.:
Vďaka spomenutému modelu ceny P(t) máme jednoznačnejší vhl’ad do skúmaného problému inflácie. V procese riešenia som zabudoval tri príčiny inflácie a dôležitý je ich súčin a to ∝ (koeficient reakcie trhu tovarov), ß (koeficient expektácie, napr. či ľudia očakávajú infláciu) a ψ (koeficient odtoku peňazí, aj spomenutá strata kontroly) je menší ako 1 (jedna).
Tento poznatok hovorí, že ,odtok“ nie je postačujúci na to, aby bol systém explozívny. Dokonca aj ak koeficient očakávania (expektácie) ß prevýši hodnotu 1 ich súčin môže mat‘ tlmivý priebeh a to dôsledku toho, že je nízky koeficient trhu alebo dôsledku toho, že je nízky koeficient „odtoku“. Podobne, veľký koeficient „odtoku“ môže byt‘ vyvážený nízkymi hodnotami ostatných dvoch koeficientov.
Zistili sme, že matematický spôsob formulácie nám priniesli nový pohľad do makrosveta ekonomického systému. Toto je podstata makroekonomickej analýzy, ktorá využíva tento model. Musia ho rešpektovať aj politici. Inak bude ekonomika nestabilná.
Záver
Človek by sa mal spýtať ako to, že manažéri strácajú kontrolu nad peňažnými tokmi firiem, že zmizli peniaze. Každý štát v EÚ má centrálnu banku. Ba každý podnik zo zákona musí viesť či jednoduché, či podvojné účtovníctvo, základný nástroj hospodárenia.
Zásadnú úlohu však hrá kvantitatívna teória peňazí. Kvantitatívna teória peňazí a cien alebo kvantitatívna teória peňazí alebo kvantitatívna peňažná teória je makroekonomická teória, podľa ktorej sú ceny v ekonomike kladne závislé od množstva peňazí v ekonomike. Už vieme ako. Mali by to vedieť všetci ekonomický experti strán.
Čitateľ zistil, že hlboké ekonomické poznatky o fungovaní ekonomiky treba založiť na exaktných poznatkoch matematických vied. Inak tvorca politiky iba tápe.
Prof. J. Husár
Bratislava 14/7/2023
Milý pán profesor,
Vaše články sú veľmi aktuálne a inšpiratívne. Žiaľ, keď o týchto aktuálnych témach diskutujem so študentami, tak diskusia skončí pri prvej rovnici (a to radšej už o diferenciálnych rovniciach , či zložitejších funkciách ani nehovorím). Dnešným študentom chýbajú základné vedomosti z matematiky a pochopiť niektoré pojmy z vyššej matematiky je pre väčšinu študentov problém. Veľmi chýbajú prírodovedné triedy na gymnáziách, kde bolo viac hodím matematiky (a aj prirodzene maturita). Preto teraz nemáme dostatok kvalitných mladých ekonómov a informatikov.
Na vaše ďalšie články sa teším…
Príjemné leto
K článku váž.p. Pof. Husára, vrátane „zhrnutia“, nemám pripomienky, bola by to odo mňa nie opovážlivosť ale „hloupost nebetyčná“. K „diskutérom“ navrhujúcim riešenia mám však niekoľko stručných poznámok: 1. Problémy sociálnej ochrany sú ekonomický problém iba v zlodejskej spoločnosti, t.zn. v spoločnosti ktorá nerešpektuje, žiadne ekonomické pravidlá, tobôž zákonitosti, premietnuté do ekonomických zákonov !
2.Dnes sa skutočné ekonomické plánovanie nerealizuje a „plnia sa len politické požiadavky“. to je „úder po hlavičke“! Tu začínajú podľa môjho názoru všetky súčasné problémy nielen slovenskej ekonomiky, vrátane súčasnej takmer hyperinflácie /čo nie je môže čoskoro nastať/.
3.= Druhým zdrojom sa stali po 70-tych rokoch peniaze kryté klonmi peňazí, čo vymysleli USA aby zakryli infláciu a využívali USD na zdvojnásobenie ziskov. Toto je najstručnejšie vysvetlenie súčasného stavu. Áno, EÚ si z USA vzala ten „správny“ príklad. Idioti vrátane tých v ECB si mysleli, že pumpovaním „papierikov“ do hospodárstva EÚ, zvládnu ekonomické problémy prehlbujúce sa najmenej od r.2008.
4. Stanovisko p. Moravčíka až do poslednej bodky by som podpísal.
5.O tom že súčasná inflácia je dôsledok nadvýroby nás presvedčil vážený S.Kmeť vo svojom príspevku:“ Dávam dole pred Vami všetkých 300 klobúkov, ktoré mám momentálne na hlave“.
Celkom na záver: odporúčam osvojiť si a verklikovať ľudovú múdrosť, ktorej sa drží aj náš milý pán Profesor Husár: „Nádej zomiera posledná“. Hoci sa to zdá byť v dnešných časoch „hoax“. Nuž, nezúfajme, dúfajme, že zlodeji, aj ti najväčší, nielen ti naši slovenskí „prištipkári“ budú porazení. V tomto prípade totiž „hlúposť“ nie je žiaden problém, ale iba sprievodný jav.
Pán profesor,
opäť pekne zavodnený vedecký pohľad na chod hospodárstva.
Ak si zoberieme za posledné nie dlhé obdobie, tak sa zaviedli 13-14 dôchodky, potom sa rušili alebo korigovali, potom znova v určitej forme zaviedli. Tieto opatrenia sa ale dotýkajú veľkej skupiny obyvateľstva, ide o veľký finančný tok peňazí v hospodárstve.
V praxi aj v literatúre sa problémy sociálnej ochrany zväčša nevnímajú ako ekonomický problém, ale iba ako sociálny fenomén…
Finančné toky v systéme sociálnej ochrany sa u nás chápu izolovane od principiálnych tokov makroekonomických veličín, ktoré tvoria základ predstáv súčasnej makroekonómie o tom ako funguje hospodárstvo.
Treba poukazovať na to, že problémy sociálnej ochrany treba pokladať za ekonomický problém!
Opäť vďaka, pán profesor, držíte ruku na tepe ekonomiky, čoho sa už vzdal i „letný premiér“Odor i samotná banka NBS.
Môže vlastne NBS zasahovať ak už má len kontrolnú a informačnú funkciu?
Ekonómovia sa dlhé roky čudovali, že to „pumpovanie“ eur do ekonomiky EÚ nespôsobuje dávno infláciu. A teraz sa toho zhrozili.
Dobre však objasňujete: Podstata je v cenách. V cenotvorbe, kde hystériou okolo krízy na UA, bláznením okolo embarga energií a okolo opatrení gríndílu v EÚ nastala situácia, že inflácia vybuchla ekonómom do tváre.
Ale infláciu spôsobujú ľudia! Pretože majitelia, cenoví manažéri, prehadzujú vo veľkom náklady na spotrebiteľa a ten sa nemá najmä v EÚ a v energiách a potravinách ako brániť.
No a správne píšete – stratili vládni, bruselskí, ale i podnikoví manažéri nad tým kontrolu.
Vysoko si vážim ekonomické teórie a ich dopady na plánovanie. Poznám knihu „Ekonómia je veda“ a uvedomil som si aké zložité je okonomické plánovanie, ak sa dodržiavajú pravidlá
Dnes sa skutočné ekonomické plánovanie nerealizuje a „plnia sa len politické požiadavky“. Za normálnych podmienok sa ekonomické teórie využívajú pri rozsiahlych investíciách PODNIKOV! V prípade Slovenska si politici požičiavajú peniaze ktoré neslúžia rozvoju ekonomiky štátu ale len na podporu nezmyselných projektov. Tí čo to „plánujú“ nevedia nič o ekonomike a vôbec neuvažujú nad tým, že pôžičky treba vrátiť. To čaká na tých čo nastúpia po 30. septembri a vôbec im nezávidím
Milý pán profesor Husár,
Vaše vytrvalé úsilie smerujúce k nevyhnutnosti vnášať vedecké metódy do riadenia hospodárstva, teda i štátu si vyžadujú úctu i pochvalu. Ale očakávam, že zaujmete – prinajmenšom v diskusii, no lepšie osobitným článkom – stanovisko ku krátkemu ale vecnému diskusnému príspevku, ktorý naznačuje iný uhol pohľadu aj príčinnosť takto:
*
>>> Inflácia je náročná na vysvetlenie aj pochopenie.<<< Toto nie je pravdou!
= Prvotným zdrojom inflácie sú Bezpracné Zisky – ktoré spôsobujú nadvýrobu! Aby sa odstránila nadvýroba, tak sa natlačia peniaze a hodia na trh cez úvery.
= Druhým zdrojom sa stali po 70-tych rokoch peniaze kryté klonmi peňazí, čo vymysleli USA aby zakryli infláciu a využívali USD na zdvojnásobenie ziskov.
*
Verím, že by vysvetlenie poznámky pomohlo odstraňovať nejasnosti, ktoré vznikajú pri rozpornostiach iných uhlov pohľadu čitateľov na problematiku – tá výzva je nesporná a preto vopred ďakujem za porozumenie a priateľsky pozdravujem Julo
>>> Inflácia je náročná na vysvetlenie aj pochopenie.<<<
Toto nie je pravdou!
Prvotným zdrojom inflácie sú Bezpracné Zisky – ktoré spôsobujú nadvýrobu! Aby sa odstránila nadvýroba, tak sa natlačia peniaze a hodia na trh cez úvery.
Druhým zdrojom sa stali po 70-tých rokoch peniaze kryté klonmi peňazí, čo vymysleli USA aby zakryli infláciu a využívali USD na zdvojnásobenie ziskov.
Milý pán Ing. Forsthoffer, milý Julko,
veľmi pekne Ti ďakujem za podnet. Oprel som sa o kvantitatívnu teóriu peňazí, o jej definíciu vzťahu množstva peňazí, rýchlosť peňazí, cenu a HDP, ktorá má aj tvar MV = PY. Teda neriešil som ani problém tlačenia peňazí či úveru. Ba ani zisku. Pre mňa bola ťažká na pochopenie aj derivácia a tým viac diferenčné a diferenciálne rovnice, hlavne ich aplikácia v ekonómii.
O problémoch tlačenia peňazí píše na internete Ing. B. Schmognerová, či Ing. J. Karpiš. Anglická literatúra je veľmi bohatá. Ja som sa nad uvedenou definíciou hlbšie zamyslel a upravil tak, aby P (úroveň cien) bolo na ľavej strane. Teda ako klasická funkcia y = f(x,z,..n). Využil som diferenciálny počet a získal som funkciu správania sa P. Ako vidíš, je to komplikovaný vzťah. Pri riešení, získaní jej formy som využil aj to, že som si zvolil faktory ktoré vplývajú na infláciu (napr. odtok peňazí).
Julko, ľudia často robia logickú chybu, o čom dobre vieš, že píše Prof. Markovič vo svojej Logike a volá sa ignoratio elenchy. Ide o nepoznanie argumentu na vyvrátenie protikladného tvrdenia. Logická chyba v dôkaze, pomenovaná aj zámena tézy a spočívajúca v tom, že sa nedokazuje téza, ktorú treba dokázať, ale iná. Ja v tom nebránim p. Sabličovi. Bol by som však čakal, že mi napíše, že iný autor (napr. jedného model uvádzam v mojej Makroekonomickej analýze) má iný model a ten riešil infláciu vzhľadom na to a to. To je vedecká diskusia. Od p. Sabliča by som bol očakával jeho model na báze diferenciálnych rovníc a porovnali by sme jeho funkciu ceny P a moju funkciu ceny P. Rád si prečítam taký jeho článok, kde využil diferenciálnu rovnicu.
Inak je to iba bolo by, by bolo.
S pozdravom
Jarko
Pán profesor, celkove s Vami súhlasím a všetkými desiatimi súhlasím aj s tým, že by politici nemali len pasívne sledovať čísla, ale mali by ovládať takéto modely, aby z čísel videli, čo sa deje a čo sa môže stať zajtra.
Chcel by som len doplniť, že ten problém, na ktorý upozornil newsfilter, nemusí byť riešiteľný monetárnymi nástrojmi. Tie fungujú len v okolí toho „rovnovážneho stavu“
Pozrel som si aj správy NBS a štatistického úradu za prvý štvrťrok (a druhý, ktoré už sú k dispozícii) a tá „strata kontroly nad finančnými tokmi“ je hlavne prejavom nerovnováhy medzi tržbami a nákladmi (druhotná platobná neschopnosť). NBS radostne avízuje rast HDP a produkcie – čo znamená rast prevádzkových nákladov, ale v prvom štvrťroku v sumáre klesli tržby. Čiastočne (možno ako hlavný faktor) je to poklesom spotrebiteľského dopytu. Časť tovaru teda niekde leží v skladoch a tržby zaň chýbajú firmám v peňažných tokoch. Viem si predstaviť, že ak boli firmy už počas kovidu dotlačené do situácie, že sú finančne blízko bodu zvratu (tržby len o málo prevyšujú náklady), tak aj malý výpadok tržieb môže byť problém.
Za normálneho stavu vecí by to riešili kontokorentné úvery, ale tie sú spravidla revolvingové len na rok. A ešte to predpokladá, že ľudia časom kúpia aj to, čo nekupujú dnes.
Virtuálne táto situácia môže vyzerať ako začiatok klasickej „krízy z nadvýroby“ (dávam do úvodzoviek preto, že dôvody sú finančné, nie skutočná nadvýroba).
Ale o to viac podčiarkujem Váš apel, lebo politici vo vláde by mali vnímať tieto signály a prispôsobiť tomu s dostatočným predstihom aj hospodársku politiku vlády.
A opätovne Vám patrí moje poďakovanie pán profesor. Vaše články by sa mali stať povinným čítaním pre viacerých pánov poslancov NR SR a samozrejme aj pre členov vlády.
Milý pán profesor, bolo pre mňa ako celoživotného podporoavatela a užívateľa matematických teórií si s úžasom prečítať Vás článok. Dávam dole pred Vami všetkých 300 klobúkov, ktoré mám momentálne na hlave. Ďakujem. S obrovskou úctou Stano Kmeť
Pane profesore,
Vaše články čtu pravidelně. Nejsem sice teoretik, ale vždy po přečtení musím konstatovat, že by tuto teorii měli nastudovat i naši ministři a někteří ekonomové.
Náš premiér Fiala se včera dokonce pochlubil, jak jeho vláda snižuje inflaci. Před půl rokem přitom při růstu inflace kritizoval ČNB – nyní je to však zásluha vlády. A chlubí se téměř 10% inflací – no to nikdo nechápe.
Mohu ty články přeposílat našemu ministrovi financí, který snad tyto úvahy o zásluhách dává našemu premiérovi?
Jinak díky.
Zdraví Oujezdský