Ignorujú ekonomické vedy?

Agentúra Fitch uverejnila závažné ekonomické informácie. Jedna sa týka SR a druhá USA. Čitateľ ich nájde v Ekonomickom newsfiltri.

 

Prvou je táto informácia:

Do O2 Slovakia vstupuje nový akcionár zo Spojených arabských emirátov

Jeden z trojice našich veľkých mobilných operátorov bude mať nového akcionára. Väčšinový podiel v O2 Slovakia kupuje od českej skupiny PPF firma zo Spojených arabských emirátov, ktorá podniká pod názvom e&. PPF, ktorú kontroluje rodina zosnulého miliardára Petra Kellnera, si ponechá minoritný podiel.

 

Druhou je, že

USA stratili najvyšší možný rating aj u agentúry Fitch

Aj najsilnejšej ekonomike sveta môže niekto povedať: „Stačilo.“ Rastúca zadĺženosť spojená s neschopnosťou politikov dohodnúť sa na zmene dlhovej brzdy primäli agentúru Fitch, aby znížili rating USA o jeden stupeň na AA+ z najvyššej možnej známky AAA.

 

Prečo USA vypadli z trojáčkového klubu (graf je na konci úvahy)?

  • Zhoršenie spravovania verejných financií: podľa agentúry opakované politické spory o zvýšenie dlhového stropu, bez ktorého by sa USA ocitli v platobnej neschopnosti, naštrbili dôveru v schopnosť krajiny riadiť svoje financie. Situácia sa zhoršuje už 20 rokov a USA na rozdiel od iných vyspelých krajín nemajú viacročné fiškálne ciele, hovorí Fitch.
  • Slabé vyhliadky ekonomiky: ekonomický rast sa spomalí z vlaňajších 2,1 percenta na 1,2 percenta v tomto roku a 0,5 percenta v roku 2024, keď ekonomika na prelome rokov spadne do miernej recesie.
  • Rastúci deficit a dlh: schodok rozpočtu podľa predpovedí Fitch narastie z 3,7 na 6,3 percenta HDP v tomto roku a takmer na 7 percent o dva roky neskôr. To okrem iného spôsobí, že vláda bude čoraz viac peňazí vynakladať na úroky, čo skomplikuje ozdravenie verejných financií v strednodobom výhľade.

 

Čitateľ si iste všimol pojem známka, či klub. To sa hodí do školy. Zásadnou je definícia pojmu verejný dlh. Predovšetkým dlh verejnej správy sú v priebehu času akumulované finančné záväzky sektora verejnej správy. Ako zadlženosť štátu/štátny dlh v užšom zmysle či vládny dlh v užšom zmysle sa označuje len dlh štátnej správy. Preto aj v grafe uvedený pojem dlhu treba presne definovať, Vážnym aspektom je aj fakt, že dlhy majú spravidla rôznu dobu splatnosti, čo je dôležité z hľadiska úrokovania. Ak verejný dlh vlastnia domáci obyvatelia, potom budúce úroky sa dostanú do rúk domáceho obyvateľstva. Ale aj zahraničná pôžička aj domáca majú rôzne úrokové miery. Ekonómia nám poskytuje metódy klasifikácie prvkov, napr.,  Ivanovičovu vzdialenosť:

 

 

Symboly vysvetlím v príklade. Povedzme, že mám 4 druhy dlhov, ktoré sme merali u krajín a nech je 6 krajín. Predovšetkým môžeme vypočítať priemery za každý druh dlhu. Ako v tabuľke vidíme, každý druh dlhu má svoje rozptýlenie. Napríklad u dlhu X1 je rozdiel hodnôt 130 – 80 = 50. A tak môžeme vypočítať smerodajné odchýlky σi .

Môžeme však vypočítať aj interdepencie medzi znakmi (rij), medzi meraným premennými, môžeme vypočítať variabilitu, či asymetriu, či iné štatistické charakteristiky druhov dlhov ako to uvádza tabuľka 1:

 

Tabuľka 1

 

σ = 5,  σ = 5, σ = 10 a  σ= 20. Veľké rozdiely. Premenné, teda dlhy sú medzi sebou závislé tak ako hovoria koeficienty korelácií takto  r12 = 0,5,  r13 = 0,5,  r23 = 0,5,  r14 = 0,5,  r24 = 0,5  a  r34 = 0,5.

 

Ak spočítame hodnoty dlhov po riadkoch a urobíme poradie krajín podľa ich výšky získame takéto ich poradie krajín:

(1) krajina II, 450;   (2) krajina I, 440; (3) krajina III 410;  (4 ) krajina IV, 400; (5,6) krajina V 370 a (5,6) krajina VI   370.

 

Keďže sme vypočítali potrebné veličiny I-vzdialenosti, vypočítajme ju pre všetky krajiny. Zvoľme si fiktívnu krajín a tá bude mať bude hodnoty minimálne hodnoty dlhov 80, 90, 80, 80   a súčet je 330. Vypočítajme stupeň zadlženosti. I-vzdialenosť prvej krajiny je:

 

 

Analogicky môžeme tento výpočet urobiť za ostatné. Poradie podľa stupňa zadĺženosti je teraz takéto:

(1) I a stupeň zadĺženia je 13,75; (2) II a stupeň zadĺženia je 10,00; (3) III a stupeň zadĺženia je 8,75; (4) IV a stupeň zadĺženia je 5,625; (5) V a zadĺženie je 2,653 a (6) VI a stupeň zadĺženia je 0,50.

Zistili sme veľký rozdiel v stupni zadĺženosti medzi krajinami V a VI oproti prvému poradiu, kde mali rovnakú hodnotu dlhov. Krajina V je na tom, ako sme vypočítali, významne horšie. Podiel miery stupeň zadĺžeností týchto dvoch krajín je 0,5/2,653 = 0,188. Realizáciu výpočtov môže urobiť priamo ministerstvo financií, či príslušná centrálna banka.

 

Nie je potrebný Fitch. Nie klub, ale stupeň zadĺženia

 

Teda dôkladné a vyčerpávajúce riešenie môžeme získať iba aplikovaním diskriminačnej analýzy, jej metód. Takto mali vyhodnotiť postavenie USA, nie tri áčka.

 

 

 

Záver

Problematika verejného dlhu je závažným ekonomickým problémom. Definuje a analyzuje ho makroekonómia. Verejný dlh sa rozdeľuje podľa toho, kto je veriteľom štátu. Podľa toho sa rozlišuje napr. vnútorné a vonkajšie zadlženie. Vláda si požičiava obyčajne emisným financovaním. Ďalším spôsobom pre menej bohaté krajiny je možnosť požičať si od obchodných bánk alebo nadnárodných inštitúcií, napríklad Európska alebo Svetová banka.

Ekonomická veda musí využívať vedecké metódy diskriminačnej analýzy, napríklad Ivanovičovu I-vzdialenosť (poslal som to do Bruselu). Tie majú konkrétne matematické vlastnosti. Majú ich tri áčka? Agentúry bohatnú. Ignorujú ekonomické vedy?

 

Prof. J. Husár

Bratislava 8/8/2023

 

 

 

0 0 hlasy
Article Rating
Odoberať
Notify of
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

3 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
View all comments
Marián Moravčík
12. augusta 2023 11:42

Ivanovičova vzdialenosť je veľmi dobrý príklad nástrojov, ktorými ekonómii môže pomôcť matematika.
Jedna stručná pripomienka od bývalého bankára.
Tie písmenká od Fitch znamenajú riziko, že daná entita svoj dlh nesplatí. Tri A-čka znamená prakticky nulové riziko. Všetky ostatné ohodnotenia už vyjadrujú prítomnosť určitého rizika. Preto je v USA taký poplach z toho, že už ich svet nepovažuje za absolútne spoľahlivého dlžníka.
S USA a ich dlhom je problém aj v tom, že ten dlh je taký veľký, že:
– už si musia požičiavať aj na splácanie úrokov z neho;
– keby sa im nepodarilo splátku dlhu alebo úrokov realizovať včas, veriteľ má obvykle právo požiadať o splatenie celého zostávajúceho dlhu. Keďže dlh majú USA väčší ako HDP, nezvládli by to a dostali by sa do štátneho defaultu (pritom garantujú svetovú rezervnú menu!);
– ten farebný stĺpcový graf je veľmi názorný. Nejde len o to, že USA majú svoj stĺpec najvyšší, ale ten je podelený HDP, ktorý majú tiež USA najvyšší na svete. V skutočnosti USA dlžia 1/4 celkového dlhu všetkých štátov na svete.
Takže keby šli do defaultu USA, tak padá vo svetovej ekonomike úplne všetko.
(Okrem Kuby, Severnej Kórey a ďalších krajín, ktoré už imunizovali sankcie.)

jozef hlušek
jozef hlušek
12. augusta 2023 11:10

Vážený pán Profesor, opäť veľmi pútavou formou ste popísali vážny celosvetový problém čakajúci na riešenie. Chráň Boh, aby bolo také, o akom píše ct. Zajac-Vanka. Pretože v ňom spočíva práve zmysel vzniku ratingových agentúr – dohnať svet k vojne v záujme ich solventných klientov. /viď ratingové hodnotenie zbrojárskych koncernov/ Ratingové agentúry vonkoncom nevznikli preto, aby chránili „svetový ekonomický poriadok“ , naopak, od prvopočiatku ich účelom v ekonomickej „súťaži“ bolo a je zvýhodňovať silnejšie ekonomické subjekty na úkor slabších /či už ide o štáty, firmy, korporácie/. Preto k svojim ratingovým stupňom nepotrebujú a nepoužívajú žiadne matematické výpočty – iba jednoduché počty /čo za to?/. Vyššia moc ovplyvňujúca ich „hodnotenia“ okrem ich prospechu je iba politická objednávka najmocnejších. Preto mohol verejný dlh USA narásť do súčasných astronomických čísel. A preto je Váš článok, vážený pán Profesor užitočný – veľmi dobre na to poukazuje, ba dokazuje, že to čo som napísal je pravda. A len pravda, nie vojna, oslobodzuje človeka aj národ. To je cesta, ktorou sa nám treba vydať! Aspoň malý krôčik po nej môžeme urobiť už v septembri.

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
10. augusta 2023 18:32

Pán profesor, začína to byť veľmi smutné čítanie. Ale píšte, zaznamenávajte, apelujte!
V tom prvom konštatovaní je dôkaz,
že Slovensko je už len hospodárskou kolóniou Západu. A nič to nemení na fakte, že mobilného operátora O2 vlastnil miliardár Keller a jeho rodina a teraz predáva časť majetkových práv Saudom. O to horšie – doteraz sme aspoň pri míňaní minút a kreditov mali ilúziu, že to zostáva „u susedov“ v Čechách. Teraz každou minútou volania na O2 podporujete Saudov v Arábii…a platíme im pekne…
V tom druhom konštatovaní,
nuž, vie sa o tom, že Spojené štáty americké už sú astronomicky zadĺžené… koloval taký graf, kde tie miliardy dolárov tvorili hmotne viac ako je objem Zemegule. Ale peniaze tu sú nehmotné…a kto „vlastní“ ten dlh? To je najhoršie – nikto!
Ak niekoho „trápi“ klimatické otepľovanie, mal by vedieť aj to, že sme si oveľa nezvratnejšie otrávili ekonomické prostredie sveta: tie astronomické dlhy sú k zošaleniu…dá sa to zmazať iba katastrofou alebo vojnou:
Považujte to za môj príspevok k riešeniu dlhu a to pozorovaním a vyvodzovaním záveru:
Za tento príklad ma budú súdiť: Ale je z reálneho života:
Rok 2023:
Ekonomika rusky hovoriacich obyvateľov Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktoré prešli pod správu Ruskej federácie: obyvatelia sa po odhlasovaní Štátnej dumy RF, po plebiscite a zákone o pripojení stali občanmi Ruskej federácie – platí sa tu v rubľoch, sociálne dávky a mzdu dostávajú v rubľoch a cez ruské banky a čo je podstatné: BOLI IM VŠETKY DLHY SPOJENÉ S HRIVNOU A UA FINANČNÝM SYSTÉMOM – ANULOVANÉ!
Záver: Dlhy môžu nenávratne zmiznúť. Príčinou je vojna – zákonodarný zbor a vláda víťazného štátu anuluje dlhy obyvateľom, ktoré im hrozili z predchádzajúceho režimu. Vysvetlil som politicko-ekonomické reálie, nehľadajte v tom žiadne nadržiavanie jednej či druhej strane. Proste sa tak udeje. Bodka.
Ale my na Slovensku sme v Európskej Únii, nad nami Brusel a Európska centrálna banka.