Globálna nerovnováha,  klesajúca hegemónia a potreba nového riešenia

Moja úvaha bola iniciovaná rozsiahlym článkom p. Hvozdíka „Stredná Európa nachádzaná a opätovne strácaná“, v Slovenskom slove. Ide totiž menovite aj o ekonomické problémy. Pozrime si problém hlbšie. Čitateľa nebudem zaťažovať číslami o nerovnováhach v EÚ, a to hlavne číslami z rovnice rovnováhy, lebo som ich už viackrát uverejnil, a to stav nerovnováhy na príklade ekonomiky USA.

 

Čísla iba konštatujú ale treba povedať čo bolo a čo robiť. Opäť som si pozrel štatistiky viacero krajín, pomerne podrobne. Nič povzbudzujúce. Ide mi totiž o to, aby si čitateľ uvedomil, že ekonomická kríza z rokov 2007-09 stále ukazuje svoje dôsledky, a to či už v nezamestnanosti v ekonomikách EÚ, pomalej rekonvalescencie ekonomík západného sveta, či v nedostatku tvorby zamestnanosti a nakoniec problém s dlhovou krízou všetkých krajín EÚ. Týmito štyrmi efektami sú najviac postihnuté USA a krajiny EÚ. Masová nezamestnanosť, dlhová kríza a deficity účtu platobnej bilancie, volatilita finančných trhov  znemožňujú ekonomický pokrok, teda  obnovu ekonomickej sily USA aj EÚ.

 

Výhľady ekonomického rastu sú nízke a kríza dôvery, zdá sa, vplývajú negatívne aj na úroveň ich investovania. Nuž a takýto scenár logicky priam vnucuje klesajúci trend pre doposiaľ najlepšie ekonomiky na svete a aj klesajúcu hegemóniu USA. Píše o tom viacero autorov. Naopak, čo doma nedoceňujeme, vzmáhajú sa viaceré ekonomiky, menovite Čína a BRIC. Majú trvalý rast a zdá sa, že sú už dávno za krízou z roku 2007/9. Tá ich totiž ani nepostihla tak zle ako EÚ a USA. To si treba uvedomiť. Mohol by som sa v mojej úvahe sústrediť na to, aby som ten pokrok, obnovu, z krízy dokumentoval. Možno.  Iba tvrdím, konštatujem, že sú už od nej ďaleko. Mojim cieľom je akási výzva po novej ekonomickej paradigme a možnej novej svetovláde.

 

Koreňom tejto krízy v EÚ a v USA sú, povedal by som, striktne vonkajšie fakty vzhľadom na ich systémy, a predovšetkým sa týkajú (menovite) špecifickej cesty  týchto dvoch ekonomík, na ktorú nastúpili po roku 1970 (USA) a od začiatku deväťdesiatych rokov (EÚ). Zlá cesta sa vzťahuje na extrémnu financializáciu v USA a v EÚ; zisky vyleteli a mzdy sú v stagflácii, o čom hovoria vedecké príspevky Euro Group, ktorej som bol členom cca 15 rokov. V čom je podstata? Je to téza o minimalizácii úlohy štátu (zníženie jeho úlohy), čo bolo spojené s požiadavkou, že finančný systém štátu treba doregulovať; finančné aktivity a portfólio investícií by mali špekulačne „lietať“ po celom svete, čo bolo hlavnou teoretickou paradigmou (Mikloš) už počas posledných 30 rokov. Tá paradigma vytvorila známy pojem bubliny a globálne sú to známe Ponziho schémy, čo je druh podvodnej investičnej operácie, ktorá sľubuje neuveriteľné výnosy v krátkej dobe. Výnosy nie sú vytvárané reálnymi finančnými operáciami (tokmi), ale sú vyplácané z investovania nových vkladateľov, ktorá sa stala priam mamonou v roku 2008.

 

Táto paradigma spôsobila na trhoch tovarov a služieb, teda reálnych trhoch, nedostatok produktívnych investícií hlavne po vzbĺknutí bublín v nasledujúcich rokoch na Západe, hlavne v USA. Hlad po úsporách a globálne nerovnováhy charakterizované veľkým deficitom v krajinách Západu. A prebytok v Ázii (hlavne v Číne) a v iných rozvíjajúcich sa ekonomikách. A tak tvrdím že, opačne, voči nedávnym prísnym politikám (austerita) v USA sa ukazuje ako veľká potreba novej formy vlády, jej zainteresovanie, je potrebné, aby sa udržal agregovaný dopyt stabilný, aby sme zabezpečili plnú zamestnanosť (možnú) a vytvorili transparentný finančný sektor, ktorý bude slúžil reálnej ekonomike a posúvať vpred,  povzbudzovať produktívne investície. Okrem toho, zdá sa, že na globálnej úrovni dva hlavné fakty, úlohy negatívne ovplyvňujú trhy: 1) chýba nezávislá internacionálna mena a 2) nestabilita jedného z najväčších globálnych trhov, Eurozóna. Prvá potrebuje širšie medzinárodné riešenie a druhá potrebuje adekvátne politické reakcie ( zodpovednosť, na úrovni EÚ hlavne v novej integrácii). Toto je neorané pole pre naše ekonomické fakulty.

 

 

Záver,  ba rekapitulácia

V tomto príspevku som tvrdil, sa žiada nová úroveň zaangažovania sa vlády a hospodárska či až verejná politika  musí byť nová, aby sme sa z krízy dostali von. Malo by to byť spojené s novou svetovládou a radikálnou zmenou medzinárodného poriadku, ktorý bude znamenať aj novú menovú jednotku. Aj v USA aj v EÚ sa žiada široký program riadenia agregovaného dopytu, príslušnej politiky práce a aj politiky zamestnanosti sú ozaj potrebné. To by znamenalo plnú zamestnanosť a akési zdieľanie vzájomného zisk z produktivity. Asi koordinovaná trhová ekonomika taká aká je dnes známa vo Švédsku, či severských krajinách je možným dnešným príkladom a na báze toho  národné riešenia a globálne vládnutie môže poskytnúť zaujímavé riešenia, poučenia. Vláda evidentne nezvláda správu štátu a tým najbezcitnejším spôsobom škodí občanom.

Z povedaného teda vyplýva, že rekonštrukcia vlády nepomôže. Ba aj to, že kým nebude preskúmaná zodpovednosť každého člena vlády súčasnej aj minulých, kým nebude prešetrená zodpovednosť orgánov tretieho piliera štátnej moci a kým nebude otvorená diskusia o zmene volebného systému, dovtedy nemôžeme ani dúfať, že sa situácia zmení k lepšiemu.

 

Potreba objektívneho poznania prevratných a zároveň rozporuplných globalizačných premien je zo dňa na deň akútnejšia. Sme na civilizačnom rázcestí, na ktorom sa musí ľudstvo rozhodnúť, ktorým smerom sa vydá.

 

 

Prof. J. Husár,

Bratislava 12/12/2022

 

 

0 0 hlasy
Article Rating
Odoberať
Notify of
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

5 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
View all comments
jozef hlušek
jozef hlušek
16. decembra 2022 9:27

Najlepší komentár k článku sú tri slová: Súhlasím bez komentára. No predsa vjednom detaile s váženým autorom nesúhlasím. Myslím si, že „jednotná internacionálna mena“ už nikdy nebude tak ako už nikdy nebude „jednotný“ svet a že základom stability a prosperity sveta bude /iná téza autora/, posilnenie úlohy štátu na úkor korporácií /globalizácie/.

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
14. decembra 2022 15:26

Výborne, pán profesor! To už je na otvorenú diskusiu a ďakujem.
Spolok národohospodárov sa už stratil, takže nová platforma pre diskusiu bude azda tu.
Nastolili ste veľmi široké a obrovské otázky, odpovedám ale stručne na to hlavné:
Už ani orgány (mocenské) Európskej Únie, ani banky ako inštitúcie, čiže ECB, MMF, FED, nevedia čo robiť. Nepoznajú odpovede. Boja sa odpovedí.
Pozrite čo sa deje v USA, „vládne“ tam dementný starec so svojou opatrovateľkou kemalou. Americké firmy využívajú hlúposť európanov zrušiť svoje fixné energovody a tlačia im predaj za nehorázne ceny, z čoto majú nehorázne ceny. A nevie sa, čo urobí „globálny minotaurus“(pomenoval Varoufakis) v roku 2023.
Európa spáchala sebevraždu a hocktorá ISIS armáda v počte tisíc mužov dokáže dnes obsadiť celú európsku krajinu, európske krajiny „odzbrojili“.
Ot.Globálna nerovnováha?
A kde? V Ázii, v Afrike, v Rusku, Číne, Latinskej Amerike sa hospodárstva rozvíjajú ako nikdy. India chrochtá blahom od prílevu ruskej ropy a plynu.
Len euroatlantický svet sa rúti po šikmen ploche dolu!
Ot.2 Klesajúca hegemónia?
Ruská federácia nie je hegemón, ale citeľne zasadzuje krvavé až smrteľné rany euroatlantikom. A Ćína v pozadí už hegemónom JE!
oT.3 Nové riešenia?
Pre nás prvý krok: Zostaviť vládu, ktorá dá tento trojročný chaos a zmätok aspoň do zmysluplného poriadku. Potom budovať okruhy tak, aby to vyhovovalo nám Slovákom a nie kolonizátorom z Euroatlantiku.
Je to ostré, nie je to vedecké, ale je top účinné.
(Ak chcete odo mňa niečo vedecké, prečítajte si tri črty ekonomickej demokracie pre Slovensko a uplatnite ich, pán profesor vie, že ide o knihu Ekonomika po kapitalizme – náčrt systému pre Slovensko. To píšem pre čitateľov – pán profesor tú knihu dobre pozná).

Ondrej Barič
Ondrej Barič
13. decembra 2022 17:24

Pán profesor,

poznám Vaše vynikajúce odborné príspevky aj návrhy riešení národohospodárskych problémov nie len na našej úrovni, ale aj v EÚ.
Európska komisia nám však ponuka už dlhšie, ale v poslednom čase intenzívnejšie alternatívu napr. k riešeniu ekonomickej nerovnováhy!!
Je popísaná tak, že ide o „vyššiu matematiku bez vzorcov“ Ako posledný príklad:

Európska únia sa dohodla s Maďarskom: Ukrajina dostane 18 miliárd eur, Budapešť ústupky pri fondoch.

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
13. decembra 2022 9:42

Opravovať fungovanie globálneho kapitalizmu je pokusom preliať more cedidlom…Jednotlivé prejavy procesov, časovo a regionálne rozlíšené, síce indikujú opatrenia, ale s diskutabilnými efektami. Problémom, ak chceme hovoriť o súčasnom Slovensku, nie je ani problém hegemóna, ani „transparentnosť“ finančného sektora, či „iná“ vládna regulácia agregovaného dopytu. Kolonializácia Slovenska, privatizáciou a politickým prevratom (s dominanciou médií a kompradorov), má svoju osvedčenú stratégiu. Scudzenie národného majetku a prírodných zdrojov, lúpež/drenáž mozgov, debilizácia populácie, politicky ovládaný mocenský aparát a najmä bankový systém orientovaný na kontrolu a vývoz kapitálu. Znie to ako bonmot, ale zavedenie kapitalizmu spôsobilo dekapitalizáciu slovenskej ekonomiky…

Ivan
Ivan
12. decembra 2022 20:04

Veľmi pekne Vám ďakujem pán profesor za Váš článok. Ako vidíme a hlavne cítime Vami uvádzaná teoretická paradigma sa nám neosvedčila. Teória je pekná vec ale realita a prax je niečo úplne iné ako sa to potvrdilo aj v tomto prípade. Veľmi dobrý a veľmi výstižný článok hlavne v dnešnej dobe, dobe ekonomickej, hospodárskej aj energetickej globálnej kríze. A nesmiem zabudnúť ani na posledné zverejnené informácie a úplatkárskej afére v najvyšších kruhoch Európskej únie.