Dostal som niekoľko mailov, ktoré nie komplexne, ale útržkovite hovoria o tom, čo sa deje v našej ekonomike. Uvediem aspoň tieto: „Vlaňajšie výsledky pekární ukazujú, že ohlasovaná apokalypsa nenastala.“ Ďalším je „Smer by podľa R. Fica konsolidoval verejné financie najviac o 0,5 percenta HDP ročne, prihováral sa za stimuly, vodné diela či zrušenia ÚVO“. A nakoniec ešte tento „Vláda schválila kompenzácie farmárom pre zvýšený dovoz obilia z Ukrajiny, týkajú sa pestovateľov pšenice dostať majú 15 miliónov eur.“
Ako zistila túto hodnotu? Aké budú dôsledky na ekonomiku. Nevedia.
Jasne z nich srší ekonomický amaterizmus. V úvahách som totiž už hovoril, že komplexný a vyčerpávajúci obraz na ekonomiku nám poskytuje Leontievova input/output tabuľka. Opäť uvediem jej štruktúru, ktorú budem analyzovať. Hypotetické hospodárstvo ju nech má takúto:
Ako čitateľ vidí, stĺpce sa delia na 4 časti: výrobná spotreba, konečná spotreba, konečná spotreba spolu a celková produkcia. Hlbší pohľad na každú časť jasne hovorí čo sa tým nadpisom myslí. Čitateľ si to môže prečítať. Podobne riadky sa delia na 4 časti: dodávateľské odvetvia, pridaná hodnota, dovoz a celková produkcia. O čo ide v skupinách čitateľ vidí. Tabuľka hovorí o tom aká je štruktúra ekonomiky, predovšetkým výroba, ktorú predstavujú iba 3 odvetvia; dnešné ekonomiky majú veľa odvetví, či pododvetví. Napríklad odvetvie poľnohospodárstvo by sme mohli rozčleniť na rastlinnú a na živočíšnu výrobu. Rastlinnú výrobu by mohli predstavovať všetky plodiny a tak v riadku dovoz by sme videli aj dovoz obilia z Ukrajiny. Dovoz by sme mohli členiť podľa krajín. Podobne export by mal uvedené všetky krajiny, do ktorých exportuje to ktoré odvetvie. Idúc po riadkoch by sme videli, ktoré odvetvie exportuje do ktorej krajiny. Teda veľká detailizácia.
Urobme si krátku analýzu. Z makroekonómie vieme, čo je HDP. V tabuľke hodnotu HDP uvádza riadok 8 ako súčet pridanej hodnoty, a to 3530. Túto hodnotu získame aj ak od konečnej spotreby odpočítame veľkosť dovozu, teda 4330 – 800 = 3530. Kontrola. Avšak čo je dôležité vidíme interdependenciu odvetví. Totiž, aby príslušné odvetvie vyrobilo svoje produkty, musí si kúpiť potrebné vstupy od iných odvetví. Vidíme, že poľnohospodárstvo nakúpilo od všetkých (osivá a sadivá samé od seba). Odvetvie 3 nenakúpilo od odvetvia jedna. Čiže riadok tabuľky podáva významné informácie o distribúcii výroby (outputu) odvetvia a stĺpec hovorí o vstupoch odvetvia a pridanej hodnote a dovoze.
Významným ekonomickým faktom takto usporiadaných údajov o ekonomike je, že ich môžeme analyzovať. Všimnime si riadok mzdy a riadok celkovej produkcie. Urobme ich podiely: 200/3050 = 0,0655; 150/6420 = 0,0233; 80/1930 = 0,0777. Veľké rozdiely. Aká je mzdová politika štátu? Ide o ekonomický amaterizmus? Nie vedecké riadenie vládou?
Ekonomické vedy, ekonometria nám dáva do rúk významný nástroj ekonomickej analýzy input/output tabuľky. Formuloval ho priamo nositeľ Nobelovej ceny W. W. Leontiev a odvodil tento maticový vzťah: X = (I – A)-1Y, kde Y je finálny dopyt, ktorý žiada output ekonomiky X, teda vektor veľkostí ponuky podľa odvetví. Vedecky môžeme preskúmať čo sa stane v ekonomike ak sa zmenia hodnoty vektora Y, konečnej spotreby, finálneho dopytu, ak export odvetvia 2 bude 830, či ak dovoz odvetvia 1 bude 100. Tento model som obohatil tak, aby sa dali skúmať zmeny v ekonomike, a to aj vzhľadom na pracovnú silu, keďže prehľad o nej vo východiskovom období máme. Počas koronavírusu boli dotknuté rôzne profesie v rôznych odvetviach, o čom hovoril minister Krajniak viackrát. Poslal som mu otvorený list s modelom Teda vyššie uvedené citácie sú ekonomickým amaterizmom.
Záver
Závery si ľahko urobí čitateľ. Vyplývajú z tvrdení. V závere chcem ešte uviesť že na Slovensku sme skonštruovali dvoj regionálny leontievovský model ČSSR, ktorého jadro vyjadruje tabuľka 2. Ako vidno prvky matice sú vyjadrené iba algebraicky avšak jednoznačne indikujú ako sa získajú číselné hodnoty; algoritmus je jasný. Netreba si ich vymýšľať.
Vláda má dnes, v 21. storočí, možnosti využiť kapacity univerzít a robiť vedeckú hospodársku politiku a médiá nemusia uverejňovať a nespoliehať sa na ekonomický amaterizmus.
Prof. J. Husár
Bratislava 24/8/2023
Žiaľ, nejedná sa len o amatérizmus tých papolitikov – od plagiátorov vo vláde nič iné nemôže byť, ale po deindustrializácii Slovenska po roku 1998 globálny parazit určuje hospodársku politiku s absurditou – štátny rozpočet musí byť odobrený v EK – absurdistan ako vyšitý.
Ján Dudáš.
Hanbím sa, že idem oponovať. Myslím, že ekonometria vládne aj súčasnej ekonomike.
Čo však overujem, je že nevládne „miestna vláda“. Že sú to iba najatí aktéri v absurdnej inscenácií, ktorí neovládajú scenár, ktorým sa nedostáva režijného vedenia a dramaturgii vlastného divadla nerozumejú.
Globálna ekonomika je precízne monitorovaná a riadená. Parametre však nie sú k dispozícií verejnosti, analýzy „big dates“, algoritmy umelej inteligencie, a hlavne záujmy majiteľov sveta generujú rozhodnutia s veľkými výnosmi a optimalizovanými nákladmi.
Slovensko (slovenské záujmy, slovenská vláda) nie je subjektom, ale len nesvojprávnym regiónom, miestnou kultúrou, kde sa globálne záujmy ( výnosy a „optimalizácie“ rozumej likvidácia nepotrebných) napĺňajú.
Pán profesor, aj súčasní ministri sú len produktom systematickej debilizácie. To, že máme hlúpu (nevzdelanú) mladú generáciu, že ich rodičia a starí rodičia majú v hlavách guláš, nemôže nič iné len vytvárať mentálne retardovanú elitu. Nehľadajte stopy morálky, odbornej kompetencie či zodpovednosti tam, kde sa tieto vlastnosti považujú za „kádrový nedostatok“….
„Opäť sa hlásim neskoro o slovo“ – vyjadrili sa za mňa iní, teda iba zhrniem už napísané pravdy, hoci si aj zdanlivo odporujú:
1…. „Dnešné vlády a politici nechcú, nemajú vôľu, mohli by ovládať tie bilancie aj o polnoci – ONI ICH NEPOUŽIJÚ!!! Po druhé: deje sa to a konajú ŽIVELNE!!!“ Inak by museli opustiť svoju „komfortnú zónu“ politikov (aj tí vo vláde) a museli by sa seriózne zaoberať ekonomikou“. /Peter Zajac-Vanka/
2. Naša ekonomika sa nedá riadiť!!! Ona podlieha medzinárodnému chaosu a neurčitosti, ktoré vládnu tomuto svetu ako celku!!! /Andrej Sablič/. Tu však treba dodať, že táto krutá pravda ešte neznamená, že sa s daným stavom máme zmieriť !
Všetko zhrnul Branislav Čech do jedinej vety:“No ono to v poslednej dobe vyzerá, že niežeby boli amatéri, ale že chcú naschvál rozbiť všetko, čo tu ešte ako tak funguje“. Myslím, že presne o to ide – o likvidáciu našej štátnosti. Ako som sa však už vyjadril, „zrkadlo“ , ktoré im nastavuje svojimi „apelmi“ Prof. Husár je mimoriadne dôležité práve preto, aby raz /a príde ten čas/ nemohli povedať „my sme to takto nechceli, len sme nevedeli“. Veľmi, veľmi dobre to robíte vážený pán Prof. Husár – história nezabúda.
Pán profesor, ako rád by som v praxi uplatnil ten input/output model hospodárstva, ktorý vysvetľujete. Len škoda že nemám 35 rokov, ba ani 45, ba ani 60 rokov…
Dokazujete tu ale, že nielen socialistickí národohospodári komplexne (a plánovite!) zväzovali finančné ukazovatele s hmotnými a dávali to do bilancií skutočného hospodárenia v štáte.
Nám sa to vyčítalo, nuž ale dnes potom niet divu, že raz nie sú rúška, inokedy vakcíny, potom sa v miliardách nakúpia a už zbytočne, že raz niet čipov a potom detských liekov, že odrazu je všade tá nedostatková ekonomika, (ktorú nám vyčítali, že vraj bola „len za komunizmu“) .
My sme už v mailoch túto tému rozoberali a tak zakončím takto tu:
Po prvé: Je to o chcení – o vôli: a keď dnešné vlády a politici nechcú, nemajú vôľu, mohli by ovládať tie bilancie aj o polnoci – ONI ICH NEPOUŽIJÚ!!!
Po druhé: deje sa to a konajú ŽIVELNE!!!
Inak by museli opustiť svoju „komfortnú zónu“ politikov (aj tí vo vláde) a museli by sa seriózne zaoberať ekonomikou. Výhovorky typu „nedá sa“ si môžu strčiť…
Vážený pán profesor!
Vy neberiete na vedomie, že Slovenská ekonomike nie je izolovaná (uzatvorená) ako bola za ČSSR. Naša ekonomika sa nedá riadiť!!! Ona podlieha medzinárodnému chaosu a neurčitosti, ktoré vládnu tomuto svetu ako celku!!! Buď sa naša ekonomika uzatvorí a potom ju bude možné riadiť alebo sa uzatvorí a znormalizuje celosvetová ekonomika. Aj v takom prípade Slovensko bude mať uzatvorené hospodárstvo, podobne ako dnes fukgujú samostatné závody.
Toto je poznatok z fyziky ktorému sa hovorí entropia. Exaktné vedy sú mudrejšie, lebo v nich nevládne cenzúra, preto by sme mali v nich hľadať poučenie.
Pán profesor Husár neúnavne udiera do ľudí, ktorí majú na Slovensku a v EÚ zodpovednosť za ekonomickú politiku, že nedostatočne využívajú vedecké poznatky v prospech verejného záujmu. Pán profesor však nie je odchovancom ekonomickej univerzity fungujúcej podľa liberálnych paradigiem. Tie dnes systematicky vychovávajú ekonómov k tomu, aby ignorovali verejný záujem a aby „verejné blaho“ považovali za iracionálnu a škodlivú vec pre celú liberálno-kapitalistickú spoločnosť.
Podrobnejšie argumenty budú 26. 8. o 19:00 zverejnené v príspevku na tomto odkaze:
https://belobog.sk/ekonomicki-amateri-su-absolventami-liberalnych-univerzit-odpoved-prof-husarovi/
Záver:
Takže v tom je chyba. Zodpovední za ekonomickú politiku Slovenska a EÚ si ani len nesformulujú problémy tak, ako ich formuluje profesor Husár. Nieto ešte aby hľadali ich riešenie.
Milý Jarko
Kto chce riadiť musí vedieť. Za 30 rokov rozkradli dnešné tri rozpočty! Bol to úmyseľ alebo to nevedeli. Nedokážu urobiť vyrovnaný rozpočet v jednom roku, kedy splatia tie tri. Možno nikdy a nikomu to nevadí! Najlacnejšia investícia je šetrenie, úspory. Tam by mali začať, u seba. Ale nie na školách, zdravotníctve a dôchodcoch, ale v riadiacom aparáte. Taký úradnícky luxus si nemôže dovoliť ani ďaleko bohatší štát. Urobiť si rozbory, analýzu, kde mi tie peniažky tečú, ja to musím vedieť! A na základe rozboru prijať opatrenia, zákony. My to vieme, aj im radíme, ale to je stále hrach na stenu!
Milý pán profesor, ďakujem za ďalší vysoko erudovaný článok
Ľubomír Pajtinka
vážený pán profesor,
Vaše kritické poznámky k úplnej ignorancii ekonómie súčasnou politickou garnitúrou platia aj v rezorte zdravotníctva. Ako príklady možno uviesť neriešenie detských pohotovostí, urgentného prímu v Malackách, siete nemocníc, počtu pôrodníc a pod. Opatrenia bez analýz, nesystémové.
Kedy to skončí? Ďakujem Vám za Vaše odborné vyjadrenia, pretože sú pre mňa nádejou, že prídu z volieb politici, ktorí využijú poznanie na lepšie riadenie štátu.
s úctou Tibor Šagát
Vážený pán profesor,
ďakujem za ďalšie ekonomické zhodnotenie práce našich politikov. No ono to v poslednej dobe vyzerá, že niežeby boli amatéri, ale že chcú naschvál rozbiť všetko, čo tu ešte ako tak funguje.
S úctou,
Branislav Čech