K úvahe ma podnietil mail, v ktorom sa píše: „Zamyslite sa nad tým, že ten oslavný prelet (lietadiel) musel niekto naprogramovať, potom nacvičiť a nakoniec bezchybne vykonať; akákoľvek odchýlka by vyvolala katastrofu. Nedá mi položiť otázku: prečo nedokáže taký algoritmus ľudstvo zaviesť aj do riadenia štátov, teda do politiky a národného hospodárstva? Zrejme to nebude podotázka či by sme to vedeli, ale komu to prekáža. Veď v tom je asi „zakopaný pes“ spoločnosti v ktorej žijeme“. Budeme mať novú vládu. NR SR už máme. Preto sa treba v uvedenom duchu zamyslieť.
Na úvod spomeniem len jedno číslo. Až 140 000 Slovákov pracuje v zahraničí. Práve toto číslo dokazuje, že nemáme rovnaké podmienky realizácie sa doma ako napr. Nemci. Zmení, zníži sa v budúcnosti odchod ľudí do zahraničia za prácou? Zmeníme podmienky realizácie sa u nás doma, začneme vyrábať, produkovať produkciu, ktorá zamestná tých ľudí?
To je málo. Ide aj postavenie ľudí v živote, vo výrobe, v podniku, či továrni. Ide o všetky vecné (čo dosiahne človek), a pritom budú stále existujúce, pretrvávajúce, avšak nové podmienky realizácie sa. Máme a mali sme také objektívne podmienky, ktoré by boli vlastné našej ekonomike? Produkujeme takú výrobu, na ktorú by sme boli hrdí, ako Švajčiari na hodinky či syry? ZSMK Tlmače, kde som po VŠ začínal, mali až 8 000 zamestnancov a vyrobili najväčší elektromotor na svete.
Dnes sa handrkujeme s Poliakmi o bryndzu. Alebo tajchy, čo sú krásne, ľuďmi vytvorené jazerá harmonicky vrastené do strmých hôr. Tajchy vyriešili “prvú energetickú krízu” baníctva a zachránili baníctvo v celom kraji ba aj v Anglicku. Energia vody nahradila konskú a ľudskú silu, ktorá nestačila odčerpávať spodnú vodu v baniach. Dovtedy vodu v podzemí odčerpávalo asi 2000 ľudí a rovnaký počet koní.
Vybudujeme si takú sústavu hospodárstva v rámci EÚ, ktorá bude pre človeka obsahovo atraktívna, príťažlivá, zabezpečujúca nové postavenie, nie vnucovaná? Aj tú musíme naprogramovať, potom nacvičiť a nakoniec bezchybne vykonať ako hovorí mail. V rokoch 1960/68 ju Slovenskí ekonómovia „narysovali“ a začali realizovať.
Na našich poliach hospodária Dáni, Taliani či Holanďania. Dôležité je, aby sa človek realizoval nielen ako pracovník vo výrobe, ale aj ako občan v kultúre, športe, či inej oblasti; realizovať sa je prvoradý jeho cieľ. Po roku 1989 bolo viac ako 140 podnikov zničených. Poľnohospodársku a potravinársku produkciu dovážame. Nuž, ale spoznali sme nové pojmy ako utajení vlastníci, či biele kone. Feudál nepotreboval utajovať vlastníctvo.
Našim najväčším problémom, ako nás hodnotí EÚ, je ekonomické zaostávanie. Československo bolo vyspelou ekonomikou. Dnes sa Slováci už veľakrát osvedčili ako výborní pracovníci, uplatnili sa ako majstri svojho remesla a to, žiaľ, v zahraničí. Uspokojili tým svoje potreby a predstavy? Realizovali sa? Nedele netrávili doma s rodinou.
Aj Slovák(enka) by mal mať v spoločenskej deľbe práce rovnakú šancu byť aj riaditeľom, nielen robotníkom. Aby mal finančné prostriedky nielen na obživu, ale aj na cestu k moru, či do fitnescentra, a zaplatiť si štúdium na zahraničných univerzitách. Naše upadajú. Teda má sa čo zmeniť.
Aby som mohol urobiť výpovednejšiu moju úvahu a komparáciu, spomeniem ešte jeden fakt. Verím, že viacero čitateľov bolo v Sv. Antone. Videl tam súpravu nábytku pozlátenú 24-karátovým zlatom, ktorá je asi najväčším lákadlom kaštieľa. Videl bohato zariadené salóny pôvodným nábytkom odzrkadľujúce spôsob života, vkus a záľuby dvoch bohatých rodov Koháryovcov a Coburgovcov. Oba rody v kaštieli sústredili výnimočné diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta od 18. do 20. storočia. Sprievodca hovorí, že v barokovo-klasicistickom kaštieli, ktorý dostavali v roku 1750, vyjadrili architekt a stavitelia symboliku kalendára. Štyri vchody, sedem arkád, 12 komínov, 52 izieb a 365 okien predstavuje vlastne počet ročných období, dní v týždni, mesiacov v roku, počet týždňov a dní v roku.
Analogickú symboliku by mala mať budova našej ekonomiky, nášho ekonomického systému, ktorú sme začali stavať po roku 1989. Nestalo sa; máme nezamestnanosť a dlhy. Aj budova ekonomiky musí mať predovšetkým dlhodobé riešenia. Aj ekonomickí vedci píšu o ekonomike, že musíme mať predstavu ako má fungovať, vypadať. Musíme chcieť ako má fungovať. Prof. K. Engliš, dvakrát minister financií a raz guvernér národnej banky Československa má 900 stranové dielo z roku 1937 Soustava národního hospodářství – veda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života, v ktorom problém chcenia v ekonomike podrobne analyzoval, rozobral.
Nositeľ Nobelovej ceny P. Samuelson to vyjadril 3 otázkami: čo vyrábať (múku, tanky), ako vyrábať (orať koňmi, orať traktorom) a pre koho vyrábať (pre chudobných, pre bohatých)?
Čo chceme dosiahnuť treba riešiť vedecky; robí to ekonometria resp. lineárne programovanie. Aby som to názorne objasnil, ilustroval, využijem k tomu malý príklad. Už sme ten systém začali používať. Povedzme, že poľnohospodársky podnik pestuje 3 plodiny – P1, P2 a P3. Má takéto zdroje – 10 000 a pôdy, 400 000 hodín práce a z jazera môže odobrať ročne 50 000 m3 vody.
| P1 má takéto požiadavky na tieto 3 zdroje 1, 20 a 3
P2 má takéto 1, 80 a 6 P3 vyžaduje 1, 40 a 5 |
Z jedného ha P1 podnik získa 40 t biomasy, z P2 je to 70 a z P3 30 t biomasy. Logickou otázkou je, aké maximálne množstvo biomasy môže podnik získať? Cieľ, účel je teda jasný.
Dosiahnutie, získanie tohto cieľa, účelu v ekonometrii vyžaduje algoritmus, žiada realizáciu určitých krokov zaručujúcich získanie konkrétnej hodnoty cieľa. Model a jeho algoritmus postihuje účelne pôsobiace ekonomické sily v realite. Výsledok nám poskytne prognostický, predvídaný výsledok činnosti podniku, jeho cieľ. Optimalizačný problém vyššie uvedeného príkladu v lineárnom programovaní sa naformuluje takto:
| Účelová funkcia
40 x1 + 70 x2 + 30 x3 (max) pri podmienkach 1×1 + 1×2 + 1×3 < 10 000 nerovnosť na pôdu 20 x1 + 80 x2 + 40×3 < 400 000 nerovnosť na pracovnú silu 3×1 + 6×2 + 5×3 < 50 000 nerovnosť na vodu. |
Riešením získame optimálne hodnoty hektárov pôdy troch plodín a samozrejme aj maximálnu hodnotu produkcie biomasy. Takýto postup môžeme aplikovať aj na ekonomiku ako celok Model by však mal stovky rovníc, nerovníc, ktoré ohraničujú jej fungovanie, sú podmienkami, ktoré ekonomika musí spĺňať, vopred ich požadujeme ako architekt počet období, či iné v kaštieli vo Sv. Antone. Tvorca rovnicami vyjadruje veľkú škálu, obsahovú množinu možností a cieľov; je to nepredpojatá, nestranná voľba. Tá sa opiera o vecné a konkrétne formalizovateľné vzťahy. Aký zlatý poklad nám priniesli do budovy ekonomiky vlády po roku 1993?
Záver
Čo sa zmení? V úvahe som poukázal na potrebu zmeny fungovania ekonomiky. Rozobral som pojmy ako cieľ, či úžitok, ktorý sa v národohospodárskej vede, teórii chápe ako miera schopnosti statku uspokojovať potreby daného ekonomického subjektu, človeka. Hoc veľa Slovákov pracuje v zahraničí, nie sú riaditeľmi. Ale aj my doma nemáme na ružiach ustlané. Zmenia voľby súčasný stav. Uspokoja Slováci svoje ciele a túžby? Ako sa budú realizovať, ako sa presadia, ako sa osvedčia, ako budú v športe či kultúre uskutočňovať svoje predstavy? Prídu na Slovensko ďalšie automobilky? Budeme drevo z našich lesov vyvážať alebo vyrábať nábytok. Urobíme z našich minerálnych vôd výnosný export?
Aj čitateľ vie iste položiť otázky. Ako zvládnuť aj veľké dlhy hlavne 3 posledných vlád?
Potrebujeme to, o čom hovorí mail. Potrebujeme však hlavne nových Mikovíniovcov a Hellovcov, či Karvašovcov. Musíme c h c i e ť , musí vláda a NR SR chcieť (a vedieť kde a ako; tak a takto) lepšie Slovensko. Existuje ešte skutočný kapitalizmus?
Nakoniec mi dovoľte text krásnej piesne:
| So slzami v očiach nevidieť jasne svet preto nedaj si zrak svoj nikdy slzami zastrieť Úsmevy sa stratia Nuž preto nikdy neplač |
Prof. J. Husár
Bratislava 17/10/2023
Vážený pán profesor,
tie vplyvy na vývoj SR sú podľa môjho názoru rôzne, no najväčším problémom je podľa mňa odovzdávanie kompetencií Slovákov cudzím. A tí cudzí nepotrebujú, aby bolo dobre Slovákom, ale aby bolo dobre im – a nás len využívali. Im veľmi vyhovuje, že „mozgy“ zo Slovenska odchádzajú… Takže podľa môjho názoru to nebude len vedecký a ekonomický problém, ale skôr to, kto a ako riadi celý štát.
Vážený pán inžinier,
Ano, máte pravdu, tie vplyvy na vývoj SR sú podľa môjho názoru rôzne, no najväčším problémom je podľa mňa odovzdávanie kompetencií Slovákov cudzím. A tí cudzí nepotrebujú, aby bolo dobre Slovákom, ale aby bolo dobre im – a nás len využívali. Aj ja som to tak myslel, keď som napísal:
Zmenia voľby súčasný stav. Uspokoja Slováci svoje ciele a túžby? Ako sa budú realizovať, ako sa presadia, ako sa osvedčia, ako budú v športe či kultúre uskutočňovať svoje predstavy? Prídu na Slovensko ďalšie automobilky? Budeme drevo z našich lesov vyvážať alebo vyrábať nábytok. Urobíme z našich minerálnych vôd výnosný export? Aj čitateľ vie iste položiť otázky. Ako zvládnuť aj veľké dlhy hlavne 3 posledných vlád?
Pekne Vám ďakujem
jhusár
Pan profesor,
ako obvykle nastoľuje viac problémov. Prím drží základná otázka uplatnenie vedy pri strategickom rozvoji spoločnosti. Dovoľujem si pripomenúť,niektoré fakty. V roku 2010 v zmysle uznesenia vlády č.906 z 25.10. 2006 predložil Ekonomický ústav SAV pod vedením profesora Šikulu a kolektívu „Víziu a stratégiu rozvoja slovenskej spoločnosti.“ V roku 2013 bola vypracovaná „Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013-2020 na ktorej sa podieľalo 50 odborníkov SAV, výskumných ústavov, bankárov atď. Prečo sa tieto fundované odporúčania nesplnili asi ťažko môžeme vytknúť zástupcom vedy. Aktuálnu odpoveď som našiel v stratégii z roku 2010.“ Aby sa však dali robiť účinné strategické rozhodnutia a príjmať opatrenia na rozvoj našej spoločnosti, treba zmeniť súčasnú spoločenskú klímu , ktorú dnes často určujú viac média ako veda.Na ozdravenie takejto klímy treba vedu postaviť na miesto, ktoré jej v spoločnosti patrí, a zabrániť tomu, aby sa spoločenské vedomie formovalo v atmosfére „diskusii“ v ktorých ako rovnocenný partner k vedeckému postoju neraz vystupujú rôzne extrémne zjednodušené amatérske postoje.V nezdravej atmosfére nekonečných, nikam nevedúcich „diskusii“ to môže umŕtviť mnohé dôležité strategické rozhodnutia.“ Za desať rokov môžeme len zo slzami v očiach, konštatovať že nič sa nezmenilo.
Vážený pán inžinier,
som rád, že ste pripomenuli vážne materiály slovenských ekonómov. Snažím sa, ako obvykle, nastoľovať viac problémov, lebo taká je ekonomická dnešná realita. Ozaj ma trápi základná otázka uplatnenie vedy pri strategickom rozvoji spoločnosti a jej orientácie. Nositeľ Nobelovej ceny P. Samuelson to vyjadril 3 otázkami: čo vyrábať (múku, tanky), ako vyrábať (orať koňmi, orať traktorom) a pre koho vyrábať (pre chudobných, pre bohatých)? Čo chceme dosiahnuť treba riešiť vedecky; robí to ekonometria resp. lineárne programovanie, ako som to ukázal v úvahe. Táto veda je okuliarmi tvorcu hospodárskej politiky. Inak môžeme iba tápať. Ďakujem Vám za doplnenie úvahy.
jhusár
Pán profesor,
nastolili ste v úvahe správne široký záber otázok. Poukazujú, ako sa dostať zo zaostávania v rámci krajín EÚ aj keď aj oni majú ako uvádzate určité problémy. Myslím si, že tieto otázky aj prospešné námety z komentárov by mali byť obsahom Vízie a stratégie rozvoja Slovenska Takýto dokument schválila vláda SR v decembri 2020 spracovaný ministerstvom pod vedením pani Remišovej. Ak si ho čitateľ pozrie tak je to skôr všeobecná úvaha.
Dokument tohto významu musí byť predsa schválený za účasti napr. SAV, vysokých škôl, dôležitých podnikov výrobnej sféry…atď. Víziu a stratégiu rozvoja majú okolité krajiny, ktorú podľa vývoja aktualizujú. Aj preto si myslím, že vedia efektívnejšie využívať prostriedky z EÚ.
V takomto dokumente by sme našli odpoveď na Vašu otázku z úvahy… Produkujeme takú výrobu, na ktorú by sme boli hrdí, ako Švajčiari na hodinky či syry?
Vážený pán inžinier,
Vaše doplnene mojej úvahy si vážim o to viac, že problémom fungovania ekonomiky SR sa venujete dlhodobo, o čom hovoria vaše diela. Mňa ozaj trápi to čo som napísal: „Na úvod spomeniem len jedno číslo. Až 140 000 Slovákov pracuje v zahraničí. Práve toto číslo dokazuje, že nemáme rovnaké podmienky realizácie sa doma ako napr. Nemci. Zmení, zníži sa v budúcnosti odchod ľudí do zahraničia za prácou? Zmeníme podmienky realizácie sa u nás doma, začneme vyrábať, produkovať produkciu, ktorá zamestná tých ľudí?
Zmenia voľby súčasný stav. Uspokoja Slováci svoje ciele a túžby? Ako sa budú realizovať, ako sa presadia, ako sa osvedčia, ako budú v športe či kultúre uskutočňovať svoje predstavy?“
Vláda musí rozhýbať stojace kolesá ekonomiky. Žiaľ, dnes má naša ekonomika každé koleso s iným priemerom.
jhusár
Pravda pravdúca, iba ten záver a vari aj diskutérov by som azda doplnil :
Nestačí mať tisíce vedcov, odborníkov, altruistov – je potrebné prostredie, v ktorom by mohli plniť svoje poslanie – konať dobro pre ľudí. Umožňuje to tento politický systém? Systém vzťahov EÚ – postsocialistický štát , USA-EÚ – ostatní? Isteže nie! A o to išlo aj v rokoch skutočne prevratných zmien 1985-1989. Vtedy mnohí ľudia aj vedci vrátane ekonómov sa veľmi nezamýšľali nad možným vývojom. Plané nádeje zatemnili zdravý rozum. A keď sa zmeny zavŕšili, nový systém začal likvidovať „reformami“ zdravý rozum na celom svete. A tak dnes vládnu EÚ i mnohým štátom / nie sme výnimkou/ ľudia s podpriemerným IQ. Čo môže v takomto medzinárodnom prostredí urobiť aj tá najosvietenejšia vlády štátu veľkosti Slovenska? Pravdaže /odkaz novej vláde/ treba robiť maximum v limitoch možného. A my, ktorí kritizujeme, nesmieme ani nechcene znevažovať a spochybňovať náš štát, našu samostatnosť , pretože v rámci spoločného štátu s Čechmi by to bolo s nami ešte horšie.
P-Rof. želám dobré zdravie a veľa entuziazmu.
Pán inžinier,
ďakujem za príspevok, lebo ste obohatili moju úvahu. Ekonómovia sa ozaj nezamýšľali čo bude a preto zostali prekvapení. Ale hlavne nedokázali vytvoriť teóriu, ktorá by bola zanechala stopy v ekonomike a bola by príťažlivá, povedzme pre Rakúsko. Iba chodili na konferencie do Anglicka, či Francúzka a mlčali. Pavlenda bol v Neapole a predniesol zásadný referát. Mal odozvu, o tom viem. A čo som naznačil modelom, ja a môj kolektív sme skonštruovali model pre kooperačné združenie, ktorý mal 2200 rovníc a 2500 neznámych (všetko bolo na diernych štítkoch). Aj Prof. Hraško a aj ja som ho prezentoval pre 60/70 ľuďmi. Organizoval to p. Jánošovský. Ba som ho prezentoval v USA aj Kanade a to v roku 1992, keď som bol s rektorom na služobnej ceste. Boli z toho prekvapení. Naši ani teraz nevedia čo, teda to čo som napísal v poslednom riadku, nevedia povedať ta a takto.
jhusár
Pán profesor, viem, že osveta je dôležitá. Chápem ju, ako poslednú možnosť používať zdravý rozum, logiku, intelekt, v dobe, ktorá ich popiera. A brutálne likviduje…
Nemyslím si, že všetci „nechcú“ – viac je tých, ktorí chcenie považujú za nemožné. Možno mám už vekom sformovaný sklon k alibizmu (opatrnosti), no domnievam sa, že musíme čakať s „chcením“ na žičlivú, vhodnú situáciu (just in time)!
To neznamená čakať so založenými rukami (Karvaš nechal previezť 3 mld. do pobočky v B.Bystrici, Husák odmietol požiadavku zapojiť študentov do odboja v roku 1941, s tým, že Slovensko ich bude potrebovať v lepších časoch…). Je na každom z nás urobiť čo najviac, aby sme „okno príležitosti“ využili, čo najlepšie.
Váš dôraz na vedecké riadenie a organizáciu ekonomiky je v tomto kontexte mimoriadne dôležitý (a dúfam, že aj inšpiratívny).
Vážený pán inžinier,
dobre ste napísali – je na každom z nás urobiť čo najviac, aby sme okno príležitostí využili, čo najviac. Aj mňa viedla tá myšlienka a preto som napísal tento odstavec:
Aby som mohol urobiť výpovednejšiu moju úvahu a komparáciu, spomeniem ešte jeden fakt. Verím, že viacero čitateľov bolo v Sv. Antone. Videl tam súpravu nábytku pozlátenú 24-karátovým zlatom, ktorá je asi najväčším lákadlom kaštieľa. Videl bohato zariadené salóny pôvodným nábytkom odzrkadľujúce spôsob života, vkus a záľuby dvoch bohatých rodov Koháryovcov a Coburgovcov. Oba rody v kaštieli sústredili výnimočné diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta od 18. do 20. storočia
jhusár
Pán profesor, namiesto poďakovania sa mi ozaj tlačia do očú tie slzy, „ktoré svet nemá rád“ ( ako spieva obľúbená speváčka môjho zosnulého otca, odtiaľ ju poznám).
Lebo, zhrozil som sa:
To sme museli za tých 34 rokov prejsť takou „krivo vypílenou dráhou bludnej strely“ , ktorá zasiahla našu spoločnosť a vlasť, že ako renomovaný ekonomický odborník, profesor ekonómie, konštatujete v roku 2023, že ekonomicky zaostávame? A že Československo bolo vyspelou krajinou?
Beriem to dnes emotívne, pretože vďaka Vám som si naštudoval dosť z „biblie“ iného profesora ekonómie a národohospodárstva, prof.K.Engliša, že dôležitým prvkom pri poriadku v hospodárstve je to CHCENIE. Ale tu na Slovensku ten, kto sa doste „hore“, akoby už nič nechcel.
Nepočúvajú nás.
Preto tie slzy, aj pri pani Gabriele Hermelyovej.
Odborne zas spracujem materiál i s komentárom do webu Spolku národohospodárov Slovenska.
Peter.
Ty si skončil zahraničný obchod, robil si v zahraničnom obchode a teda skúsil svet, preto si vážim Tvoje postrehy. A keďže si spomenul Československo, prečítaj si, čo som napísal p. Sulíkovi. To je totiž ozaj dôležité.
Pán predseda,
dobre ste si prečítali moju úvahu?
Našim najväčším problémom, ako nás hodnotí EÚ, je ekonomické zaostávanie. Československo bolo vyspelou ekonomikou. Dnes sa Slováci už veľakrát osvedčili ako výborní pracovníci, uplatnili sa ako majstri svojho remesla a to, žiaľ, v zahraničí. Uspokojili tým svoje potreby a predstavy? Realizovali sa? Nedele netrávili doma s rodinou. Aj Slovák(enka) by mal mať v spoločenskej deľbe práce rovnakú šancu byť aj riaditeľom, nielen robotníkom. Aby mal finančné prostriedky nielen na obživu, ale aj na cestu k moru, či do fitnescentra, a zaplatiť si štúdium na zahraničných univerzitách. Naše upadajú. Teda má sa čo zmeniť.
V každej automobilke na Slovensku je riaditeľom cudzí štátny príslušník. Zaberajú našu pôdu. Po vylúčení zo strany a fakulty som 20 rokov odrobil v ph. výskume. Francúzi a Nemci sa chodili k nám učiť. Neverili. Brali si vzorky. Mám list z ministerstva poľnohospodárstva z Paríža.
Nebuďme ako malé decká, keď nedostane čokoládu, rozplače sa. Buďme hrdí.
S pozdravom
jhusár
Vážený pán kolega,
ako vždy, excelentná úvaha.
To že sme s ekonomikou na konci štátov EU, je všeobecne známe ako aj príčina – neodborné vedenie štátu, ktoré rozhádzalo všetky disponibilné prostriedky a naviac si napožičiavali, aby mohli rozdávať a teraz bude treba nájsť spôsob, ako z toho marazmu vyjsť.
Ako vždy, Slováci v pote tváre, zarábali si na živobytie v zahraničí a podporovali tak zahraničnú ekonomiku a šetrili na „zemičky doma“ aby mohli žiť na svojeti.
Teraz zahraničné ekonomiky naviac podporujeme cez „nadnárodné“ firmy, ktoré sa rozťahujú u nás, profitujú na nízkych platoch zamestnancov a naviac zisk odvádzajú do „svojich krajín“ bez zdanenia u nás.
Tak teraz prichádzajúca vláda (konečne odborníkov) bude musieť nájsť spôsob ako ekonomiku znovu naštartovať. Možno si nájdu čas, pozrieť aj na Vaše odporúčania pre tvorbu rozpočtu vlády na nasledovné 4 roky.
Naviac Pravdivé čítanie, aj tá pieseň na záver.
Pán profesor,
ďakujem pekne z múdre slová. Moja odpoveď by možno mohla znieť takto: paradox integrácie; európsky demokracia a dlhová kríza.
Vláda bude mať iste náročnú úlohu, a to ustabilizovať rozhárané finančné toky.
jhusár
Vážený pán profesor, ďakujem pekne za opäť brilantné úvahy a krásny text piesne, ktorý výstižne charakterizuje našu situáciu.
Vážený pán profesor, veľmi dobre ste to napísali. Ste technik a preto vypichujem z textu toto: „Analogickú symboliku by mala mať budova našej ekonomiky, nášho ekonomického systému, ktorú sme začali stavať po roku 1989. Nestalo sa; máme nezamestnanosť a dlhy. Aj budova ekonomiky musí mať predovšetkým dlhodobé riešenia. Aj ekonomickí vedci píšu o ekonomike, že musíme mať predstavu ako má fungovať, vypadať. Musíme chcieť ako má fungovať“.
A o to sa musí postarať vláda a parlament. Dvakrát do roka prerokovávať, a to odborne, stav ekonomiky pomocou usporiadanej množiny makroekonomických ukazovateľov, o čom hovorí každá dobrá makroekonomická kniha. Poslal so to aj na úrad vlády a poslancom do Bruselu.
jhusár
Milý Jarko
Niečo je v tejto spoločnosti pomýlené a dostali sme sa do nejakého skoby bludiska a neviem a ani veľmi nehľadáme,ako z tohto von a čo robiť, ako ísť ďalej. Ja stále tvrdím, že si nevieme vládnuť. Sami sebe.! Oháňame sa demokraciou, bojím sa, že málokto vie vôbec čo to slovo znamená. Vláda ľudu, prostredníctvom svojich zástupcov. Máme parlamentnú demokraciu a podívajme sa, kto sedí v parlamente. I v tomto novozvolenom. Sú to tí praví vládnúci, ktorí budú pracovať v prospech OBYČAJNÉHO ČLOVEKA?
Spomenul si, kto vedie fabriky. V roku 1966už som bol vo vedení fabriky. Riaditeľ a jeden námestník z Nitry. A nám , vrábeľčanom to vadilo, chceli sme tam svojich ľudí, domácich, našich . V roku 1969 sa nám to podarilo, nastúpila moja generácia, priemerný vek nového vedenia 33 rokov a fabrika akoby vyletela. Postavili sme na strednom Požitaví krásnu fabriku pre 2500 zamestancov a vlastné učilište s maturitou pre 500 žiakov .Prišiel som na dielňu a ženy na páse si spievali, tichúčko. Pýtam sa majstra, čo sa tu oslavuje. Odpovedal, tie ženy si na páse pri práci si spievajú!! Ako si dnes v priemyselnom parku môže žena zaspievať, keď chodí na štyri smeny, soboty, nedele, doma rodinu, deti a za minimálnu mzdu! Je tam niekoľko fabrík, iba jedna je naša domáca.
Vrátim sa k parlamentu. Ľud si zvolil vládu, ale k čomu je tam opozícia? Na to aby ten parlament rozvracali. Toto nie dobrý systém vládnutia . A ekonomika? Do rozpočtu všetci prispievame, zverili sme naše peniaze tým vládnúcim, ktorých sme si zvolili , aby ich spravodlivo delili ako tie tri groše,ale oni to dobre nerobia! Lebo to NEVEDIA!
Milý pán prof. Husár.
Ďakujem; Mám radosť, že píšeš o veciach, ktoré niektorí prečítajú a iní im nevenujú pozornosť iba preto, že nemáme v sebe dosť sebahodnotiacej sily na posúdenie kam až dokážeme dosiahnuť ak chceme. To slovo „chceme“ je ale tvrdo podmienené „vedieť čo, kedy, kde, ako“ pretože bez poznania príčinných súvislostí je to dláždená cesta do záhuby.
Mne si pridal do správy aj túto poznámku: podľa EÚ zaostávame, ale ani ostatné ekonomiky EÚ nie sú na tom oslnivo dobre. Pri vstupe nik nečakal , že sa budeme topiť v dlhoch. Nuž a, žiaľ, u nás po minulé roky platilo aj „Nerobím nič. To je tajomstvo môjho úspechu“, ako hovorí humorista..
Ale vieš, že aj tie slová humoristu, ktoré si mi pripísal majú reálnu príčinu v tom, že „ten kto nič nerobí (teoreticky) nemôže nič pokaziť“, lenže druhá strana tejto mince ukazuje, že ničnerobením ľahko zablokuje aj rad užitočných činností nielen sebe, ale aj množine iných, výkonných. Tam je niekde „problém“ výberu pracovníkov do riadiacich sfér kde nepostačuje iba stranícke tričko; inak dochádza k efektu „dejte mi lidi ja to udělám“.
K tomu (akože)profesionálne vykonávanému ničnerobeniu z opatrnosti, nevedomosti, či zo strachu pred zodpovednosťou sa vyjadruje aj tento citát:
„Neschopnosť utvoriť si úsudok je vlastne to, čomu hovoríme hlúposť a proti tomuto neduhu niet pomoci.“ (Immanuel Kant)
*
Pridal si pesničku, síce smutnejšiu, ale ona súčasne dáva nádej; veď ktosi múdry povedal, že nádej umiera posledná. Prajem Ti zdravie a priateľsky pozdravujem Julo Forsthoffer
Pán inžinier,
som rád, že ste vyzdvihli slovo plán. Aj človek ak ide do Tatier si musí uvedomiť, že či pôjde na Gerlach a či na Ostrvu; na čo má sily. V rokoch 1960-68 sa slovenskí ekonómovia rozhodli pre zmenu miery HDP, zaviedli stupeň ekonomického rozvoja a z toho vyplynul aj spôsob plánovania. Aj dne monopolné spoločnosti plánujú, presadzujú si čo v budúcnosti chcú. Vnucujú nám, čo sa im hodí.
jhusár
V socializme prebiehalo plánované riadenie o niečo jednoduchšie, lebo podnikové plány formovala a koordinovala štátna plánovacia komisia. Viem si predstaviť aj kooperatívny kapitalizmus, v ktorom by podniky spolupracovali so štátom, ale ani bez toho nie je štát bez nástrojov a môže plánovať aj za súkromný sektor. No plánu by mal prispôsobiť aj svoju daňovú a dotačnú politiku a teda kompletne sa zriecť klientelizmu aj populizmu.