Nevieme. Kandidáti na poslancov v Bratislave rozdávali sáčky, v ktorom boli hrnček, malý notes a guľôčkové pero s menom kandidáta. Dovolím si čitateľovi ponúknuť úvahu, ktorá hlbšie a širšie chce analyzovať, myslím si, neutešený stav našej spoločnosti.
Ba to vyjadrím aj tak, že dnešná neoliberálna globalizácia sa dostala do kritického štádia. Najkoncentrovanejšie sa to prejavuje v tom, že napriek ohromnej expanzii výdobytkov IT technológií, ktoré ponúkajú nebývalé možnosti zväčšovania, ako hovoria ekonómovia, produkčnej sily spoločnosti a vytvárajú predpoklady oslobodzovania človeka od diktátu obmedzených zdrojov (na čo zabúdame), prebieha v čoraz vyhranenejšej podobe a čo raz bezprostrednejšie v celoplanetárnych rozmeroch (spoločnosť Monsanto) proces „odľudšťovania ekonomiky“ a jej rastúceho odcudzenia, ako hovorí prognostik J. Naisbitt, tak vo vzťahu k človeku ako aj vo vzťahu k prírodným zdrojom či všeobecne, prírode. Spoločnosť MONSANTO SLOVAKIA, s.r.o. sa v roku 2020 dostala do zisku z 26 026 € na 162 290 € a tržby jej narástli o 8 % na 6,920 mil. €. To nevidí úzkoprsí pohľad politikov.
Ako dobre denne vidíme, tento všeobecný rozpor má veľmi konkrétne podoby v rade ďalších rozporov. V prvom rade musím spomenúť rozpor obsiahnutý v globálnom zhodnocovaní kapitálu. Čo tým myslím? Globálny podnik, napríklad spomenutý Monsanto, na jednej strane vo svojom strategickom plánovaní a reálnom fungovaní nekompromisne počíta a využíva celoplanetárny priestor, jeho podmienky a faktory, no na druhej strane zhodnocovanie svojho kapitálu dôsledne podriaďuje len svojim ziskovým kritériám a egoistickým záujmom bez ohľadu na širšie ekonomické, sociálne a ekologické dôsledky v lokálnom, regionálnom a celoplanetárnom operačnom priestore jeho pôsobenia.
Sme v energetickej kríze a pri výmenách ministrov hospodárstva som nezistil takto potrebný pohľad na fungovanie našej ekonomiky, v ktorej máme celoplanetárne fungujúce podniky (aj Volkswagen). A práve to vedie k odľudšteniu využívania ľudských zdrojov a k deštrukcii sociálnej sféry, ku koristníckemu využívaniu prírodných zdrojov a devastácii životného prostredia, ako aj k deformáciám charakteru a smerovania inovácií spredmetnené vo fixnom kapitáli (máme veľa automobiliek).
Iným vážnym rozporom, ktorý neoliberálna globalizácia celoplanetárne vyostruje a priam obnažuje, je rozpor medzi rastúcou produkciou bohatstva a prehlbujúcou sa nerovnomernosťou jeho rozdeľovania, distribúcie, o čom som už neraz písal. Už sa objavili štatistiky koľko málo ľudí, malé percento multimilionárov má viac bohatstva ako polovica celosvetovej populácie.
Na to sa u nás úplne zabúda a tak neustále hovoríme o chudobe. Podpredsedníčka Jednoty dôchodcov v TV žobre, aby sa polepšilo dôchodcom.
Voľby nedali smer, ktorý by uvedený trend zmenil. Veď sme si volili aj komunálnych poslancov, ktorí by mali vedieť aký je stav ohrozenia našich lesov, ako sa nevyužíva naša pôda, či ako sa vraciame k trojpoľnému osevnému postupu. Nejedná sa iba o prosté zväčšovanie rozdielov v bohatstve, ale že ide o prehlbujúcu sa priepasť medzi zväčšovaním bohatstva, ktorého vecný obsah tvorí čoraz väčší podiel produktov vyrábaných a spotrebovávaných pod vplyvom umelo vyvolávaných potrieb, nanucovaných všadeprítomnou reklamou, ktorá preruší vysielaný program.
Ide aj o nezmyselné zbrojenie, teda medzi zväčšovaním bohatstva, ktoré je vlastne stále viac mrhaním a plytvaním zdrojmi na jednej strane a neúnosným podielom tých častí ľudstva, ktoré tvoria dlhodobo nezamestnaní, sociálni vydedenci, lumpenproletariát, obrovské skupiny skupiny obyvateľov, ktoré sú vystavené biede, chudobe, o ktorej už viackrát hovorila a vyčíslila pani prezidentka.
Po voľbách nás politológovia presvedčili, že vedia sčitávať a odčitávať. Neponúkli dnes objektívne potrebnú požiadavku na ekonomickú silu SR v podmienkach globalizácie, a nedozvedel som sa ani o politickej sile, ktorú Slovensko v dnešnej EÚ potrebuje, a hlavne v čom spočíva, a to tej ktorej strany.
Aj politológovia aj naši politici musia pochopiť, že 21. storočie nemôže prežiť s etikou 20. storočia. Musia dobre poznať charakter a ostrosť mnohých dnešných rozporov. Inak nemôžu ponúknuť smer nášho napredovania.
Práve to hovorí o tom, že dejinný vzorec, či paradigma dnešnej spoločnosti sa prežila a že neoliberálna globalizácia, ak sa nemá obrátiť proti samotnej civilizácii, vyžaduje novú, všeľudsky dôstojnú paradigmu.
Prof. J. Husár
Bratislava 2/11/2022
Vážený pán Profesor,
prepáčte mi, že reagujem s takým oneskorením. Nie je to však mojou vinou, vlastne ani neviem koho, ale už od utorka som mal úplne nefunkčný mail. Teraz reagovať na Vašu úvahu je už prineskoro, nuž môj názor len takto, pre Vás: Múdra analýza súčasného stavu na záver zhrnutá do jedinej vety:: “ dejinný vzorec, či paradigma dnešnej spoločnosti sa prežila a neoliberálna globalizácia, ak sa nemá obrátiť proti samotnej civilizácii, vyžaduje novú, všeľudsky dôstojnú paradigmu.“ Ja si myslím, že tá všeľudský dôstojná paradigma je ukrytá v jedinom slove – SVEDOMIE. Áno, obnova svedomia človeka ako základného princípu života, v tom je jediná šanca ľudského rodu, jeho záchrana pred apokalypsou.
Pozdravujem Vás, milý pán Profesor
jh
Je chvályhodné ponúknuť verejnosti informácie o osobnostiach spoločenského života a o dianiach a v ich dielach i ich osobyté tiež i (autorovo) osobné hodnotenie minulých, súčasných a premýšľania o budúcich stavoch a udalostiach ako v lokálnom, národnom tak i svetovom prostredí. Z týchto postojov, ktoré sú vždy zrkadlom autorov, má zainteresovaná verejnosť základ pre analyticko-syntetické úsudky a s nimi aj vlastnú/osobnú interpretáciu až poznanie reality. V textoch autor (kompetentne) ponúka stavy, činy a ocenenia, ktoré priťahujú myseľ a postupy ako (z)meniť bohatstvo tvorivosti, zmýšľania a uvedomelého ľudského konania. Hrá to kladnú úlohu pri posudzovaní, skúmaní a zmene postojov, procesov dneška a zajtrajška a vtedy i snaženia, tvorby hodnôt a ich uplatnení až ich hierarchie. Rozumiem a považujem to za dôležitú súčasť diskusií (s kladmi aj zápormi) na zvolenú otázku tiež na hospodársko-politické-sociálne a iné tématyky, až po (filozofické) pochopenie i interpretáciu s tym súviacej i teórie i praxe
Valent, Belehrad
Získavate nádherné pripomienky a príspevky do diskusie, pán profesor, vďaka a aj tie diskusné príspevky výborné.
Namiesto svojho (poznáte ma, to by bolo na dlhý článok 🙂 …) pridám inšpiračnú zmienku z príspevku k diskusii od Mariana Moravčíka: Veľmi inšpiratívnu pre národohospodárov a ak by boli aj takí politici:
„Príroda neúčtuje a jej strata sa nepremieta do globálneho hospodárskeho výsledku.“
ešte raz: PRÍRODA NEÚČTUJE!!!
a to je iba chyba ľudstva, že si neocení zdroje a čerpanie týchto zdrojov – nehovorím o vodárňach čo už si potom účtujú od zákazníkov, o priekupníkoch s plynom, elektrinou, ropou…lenže prírodu nik v hospodárskom systéme nenaučil podvojné účtovníctvo a „nemá zákazníkov“ ktorým by to účtovala.
…“JEJ STRATA SA NEPREMIETA DO GLOBÁLNEHO HOSPODÁRSKEHO VÝSLEDKU“ a my zabúdame, že ešte stále sa na ekonomických fakultách a školách učí scholastická a zastaralá „klasická ekonómia“, kde sú nezaúčtovateľné do účtovníctva faktory EXTERNALITAMI, ktorými sa investor dnes, kapitalista včera, nemusí zaoberať. Preň je to stále „lopatou za plot“…
Jedine Peter F.Drucker, zosnulý guru v manažmente 21.storočia sa odvážil vysloviť, že externality neexistujú a že celé účtovníctvo firiem je dnes falošnosťou a malo by prejsť rekonštrukciou.
(Viete, tak ako prešlo rekonštrukciou čs.účtovníctvo, keď ho transformovali v 1992 na „európske normy“ a stratil sa pojem „nerozdelený zisk“, prípadne náš socialistický nástroj rozvoja „spoločenská spotreba“) .
Len príklad: Ak bude rastúci strom v účtovníctve evidovaný v hodnote jeden milión Eur, už si ho nik netrúfne zoťať. Ale to musí zostať v rukách účtovných a daňových noriem – a deje sa pravý opak: plyn či naftu nechali „vystreliť“ do výšin nie zákonodarcovia, ale špekulanti na burzách a na trhoch. A drevo je odpad, často externalita, ktorou sa kúri. To je ten bázický problém.
Díky za inšpiráciu.
Dovolil som si prevziať, doplniť o komentár Juraja Janošovského a svoj:
https://belobog.sk/prof-husar-co-po-volbach/
Obaja páni veľmi presne triafajú do fenoménu zisku ako veci, ktorá nám v globálnom meradle spôsobuje problémy. „Nám“ myslím tých, ktorí žijú z vlastnej práce a nie zo zisku.
Ako píše pán profesor, globalizácia sa dostala do kritického bodu. – Práve s ohľadom na tvorbu zisku. Predstavme si, že vo všetkých častiach globálneho ekonomického sveta sa účtuje v približne analogických sústavách účtovníctva. Všade na svete sú známe globálne trhové ceny a všade sa oceňuje približne rovnako. Všetky transakcie medzi ekonomickými jednotkami sú symetrické. To znamená, že čo je pre jedného tržba (príjem) je pre iného náklad (výdavok). A zamyslime sa, ako je v takomto prostredí možné dosiahnuť globálny zisk.
Tie možnosti sú v princípe dve:
1. Z prírody. Relatívne malými nákladmi sa dosiahne výťažok zo zeme, výrub z lesa, úroda z poľa alebo prírastok stáda, a to tak, že trhová cena výsledného produktu prevyšuje vynaložené náklady. Príroda neúčtuje a jej strata sa nepremieta do globálneho hospodárskeho výsledku.
2. Od ekonomických jednotiek, ktoré nevedú účtovníctvo. Za starých zlatých čias Francisca Pizzarra sa napríklad vymenili zlaté sošky za sklenené korálky (prípadne za odklad popravy). Na civilizovanej európskej strane sa dosiahol astronomický zisk, a ako si to vyúčtovali Indiáni, to nikoho nezaujímalo.
K bodu 2 ešte poznámka. Stretávam sa v ekonomických diskusiách s názorom, že výmena koráliek za zlato je v poriadku, lebo jedna aj druhá strana sú s výmenou spokojné. Možno by som bol ochotný prižmúriť oko, ak by nešlo o globalizovaný svet. Globalizácia však aj Indiánom otvára oči a poznajú hodnotu zlata aj korálok.
Ale je to dobrý modelový príklad. Ide o schopnosť využiť neúplné informácie alebo situáciu druhej strany na dosiahnutie ekonomickej výhody. Podobne ako kúpiť čínske tričko za 1 €, našiť naň nášivku za 0,01 € a predať to celé za 59,90 € (zľavnené z 90 €).
Takže na problém Juraja Janošovského, čím nahradiť zisk ako motivátor, odpoviem protiotázkou? Skutočne je zisk (najdôležitejší) motivátor? Z toho, čo som napísal vyššie vidím, že zisk je určite motivátor, ako drancovať prírodu a ako zneužívať alebo klamať iných ľudí. Nie je práve toto tá príčina, kde sme teraz a prečo profesor Husár napísal svoju úvahu?
Posledný väčší protest bol v Košiciach na Hlavnom námestí, pod Dómom sv. Alžbety. Úžasná stavba. Bol motivátorom na jej postavenie zisk? Bola vôbec zisková podľa našich meradiel? A ak je zisk dôležitejší motivátor ako bola motivácia staviteľov dómu, tak by v Košiciach mala existovať oveľa krajšia, veľkolepejšia alebo aspoň onakvejšia stavba. (Že Luník X? 😉
Milý Jarko,
podarilo sa Ti rozkmitať aktuálne témy – miestami Verdi, miestami Bach… Podstatné, že to harmonicky znie…Je pravda, že nie každý obľubuje vážnu (hudbu) tému!
S pozdravom
Er
Hvala Ti dragi Jaroslave.
Uvek se obradujem kad od Tebe čujem neku reč. Ja i sam mnogo pišem po ovdašnjim nedeljnicima. Moja glavna tema je nesreća koju zemlja doživljava zbog činjenice da se pod velom demokratije vraćamo u jednopartijski režim.
Budi mi zdrav i lepo raspoložen. Sa vrlo prijateljskim pozdravima,
Ljubo Madžar
Dobrý deň pán profesor,
ďakujem, článku rozumiem a súhlasím, no ešte prvoradejšie je to, aby nás viedli ľudia – nie zapredané skorumpované bábky. Ak budú viesť Slovensko ľudia so zdravým rozumom, dajú si od Vás poradiť a aj ekonomika sa bude dať zvládať úplne jednoducho.
S úctou,
Branislav Čech
So záujmom som si prečítal.
Prvá pochybnosť je o demokratických pravidlách volieb. Ak má byť volič kompetentný v rozhodnutí (voľbe) musí mať dostatočné vzdelanie a všetky potrebné informácie. Táto podmienka je (nielen) na Slovensku systematicky erodovaná. Debilizácia, nielen mladej generácie, a mediálna manipulácia tvoria agentúrne budovaný základ stability režimu. Konkrétny výber osôb a obsadenia je súčasťou investičnej stratégie rôznych, spravidla zahraničných, investorov.
Druhá pochybnosť je založená na tom, že sme nechali spochybniť nielen plánované hospodárenie, ale aj jeho orientáciu na uspokojovanie potrieb ľudí. Modloslužobníctvo „Zlatého teľaťa“, zisku, je všeobecne prijímaným náboženstvom. Náboženstvom konzumu, trhu (vzdialeného slobodnému obchodovaniu, fungujúcemu pod hlavňami zbraní a globálnych investorov, ktorí majú ruku na spúšti) sme vydali republiku, obce, rodiny, aj samých seba do otroctva.
Tretím problémom je, že nepropagujeme (alebo nemáme?) spôsob, ako pri tvorbe hodnôt a pokroku nahradiť zisk. Uvedomelé konanie ľudí má vždy motív, podnet, impulz! Diskusia o odstránení zisku sa prakticky nekoná. Alibisticky začína návrhmi rôznych regulácií, a končí, pri adorácií „verejného uznania“. To je v politickej praxi veľmi neistá a historicky labilná základňa, ktorú na svoju stranu vždy preklopí menší alebo väčší „mech zlata/peňazí“!
Som s Vami rozhorčený, ale aj frustrovaný dlhým (33 rokov) a hlučným tichom vo sfére zmyslu existencie – pri hľadaní modusu vivendi humánnej civilizácie…
Vážený pán profesor,
ďakujem pekne za Vašu realistickú, veľmi výstižnú, úvahu o dekadencii
hierarchie hodnôt v našej spoločnosti.
S prianím pekného večera a s pozdravom
Stanislav Kmeť
Pán profesor,
výstižná otázka v príspevku a Vaše dobré hodnotenie. Čo po voľbách?
Matematický sa to javí, že výsledok volieb hlavne liberalne media hodnotia, že sa nič nedeje. V skutočnosti ide tu o falošné víťazstva! Napríklad.
Primátor Bratislavy má „fantasticky“ výsledok 60,2% ale pri účasti 36,88% voličov. No vlastne ho z oprávnených voličov volilo len niečo cez 16%!! Koho teda zastupuje?
Strana Hlas „hrdo“ hovorí, že je z hľadiska straníckeho víťaz volieb. Získal napr. jedného župana v Nitrianskom kraji. Keď župan získal 27,5% pri volebnej účasti 43,11%. Z oprávnených voličov je to sotva 12 % !! Treba poznamenať, že v zastupiteľstve je len 1 volič z Hlasu a viac ako 50% majú aktívní voliči Aliancie!!??
Veľmi pekne Vám ďakujem za výborný článok pán profesor.
Vaša úvaha je veľmi náročná, pán profesor.
Rozoberáte v nej náročné a zložité problémy súčasnej politiky a absolútne nezvládnutej hospodárskej situácie… Nuž ale voľby do krajov a do miest a obcí boli trochu viac o chodníkoch, nákladoch na vodu, energie v obciach, na prepravu občanov, na verejné služby, na život keď človek vyjde „na ulicu“ zo svojho domu/bytu.
Obávam sa, že víťazi volieb si toto neuvedomili. Lebo ak by si to uvedomili, ani by radšej nekandidovali. Oni totiž dostanú za úlohu toto všetko hore-pomenované riešiť, budú za to zodpovední zo zákona i voličom /a aj nevoličom, (ktorých bolo 56 percent!). A pritom BEZ PROSTRIEDKOV!
Ak budú poslúchať vládu a parlament, budú musieť vyrubovať tvrdé dane a škrtať všetko, čo sľúbili.
Ak budú chcieť vyhovieť voličom /i nevoličom/, tak sa budú zadlžovať. Alebo búriť proti vláde: Predstavte si napr. v Bratislave Vallu ako protestuje pred NR SR! Predstavte si Hrčku(petržalský starosta) ako na mostoch vyberá mýto za prechod do mestskej časti Petržalka. Alebo ako sa odpája od mestských teplární a vodární a napája sa na Mosonmagyarovár či Hainburg. Predstavte si Drobu, ako pred Prezidentským palácom reční proti prezidentke, ktorá zas prijala nejaký „zelený“ zákon na ktorého splnenie nemá „župa“ peniaze.
Náš názor? TOTO bude po voľbách! Ak nie, bude nasledovať celoslovenská ˇ“žehra“!