Čo je inteligentná konsolidácia?

Dostal som mail (4/7/23), z ktorého citujem:Dobrý deň,  schodok slovenského štátneho rozpočtu sa síce za prvý polrok medziročne výrazne prehĺbil a dosiahol takmer 2,8 miliardy eur, no zatiaľ je zhruba v súlade s celoročnými očakávaniami. Tohto roku má totiž štátna kasa naplánované vysoké výdavky po prepuknutí vysokej inflácie, najmä na pomoc s drahými energiami. Takúto záťaž však štát dlhodobo neunesie, bude nevyhnutné začať šetriť, a to hneď, ako nastúpi nová vláda po voľbách. 

 

 

Povolebná vláda bude mať príležitosť na inteligentnú konsolidáciu verejných financií, hovorí šéf vládnych analytikov. Tváriť sa, že jednu miliardu ročne dokážeme ušetriť bez toho, aby to drvivá väčšina ľudí zbadala, je ilúzia, povedal v podcaste eNkonomika šéf Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií Juraj Valachy.“

 

Konsolidáciu treba založiť na poznatkoch vedy. Čo nedocenili vlády? Hlboké poznatky. Minulé vlády robili zlú fiskálnu politiku. Budú niesť zodpovednosť? Iste zneužívali právomoci. Prečo štát musí začať šetriť? Lebo hazardovali tí, čo mali zodpovednosť. Roky už hospodárime s deficitom. Odborne  vlády nerobili vedecky poctivú, dostatočne hlbokú a komplexnú fiskálnu politiku založenú na ekonomickej vede. Ekonómia, menovite teória fiskálnej politiky (definuje ekonometrické modely) konkrétne odpovedá na otázku, čo nám môže ekonomická analýza povedať o efektoch, dôsledkoch rôznych fiskálnych  opatrení na hodnoty tých makroekonomických veličín, ktorých zmeny, pohyb pokladáme za indikátor výkonnosti ekonomiky, napr. príjem, output, zamestnanosť, rast, ceny, bilanciu zahraničného obchodu, ba aj platobnú bilanciu.

 

Čitateľa si dovolím informovať, že na Slovensku máme štátne inštitúcie, ktoré dohliadajú na fungovanie fiskálnej politiky. Predovšetkým je to Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ďalej len: „ARDAL“) vznikla podľa § 14 zákona č. 291/2002 Z. z. z 21. mája 2002 o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách je orgánom štátnej správy, ktorý je rozpočtovou organizáciou zapojenou na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva financií SR. ARDAL je orgánom štátnej správy a zároveň je obchodníkom s cennými papiermi podľa (§ 54 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona o Štátnej pokladnici.

 

Čitateľ sa na internete môže presvedčiť čo je úlohou ARDAL Od roku 2004 je to najmä : zabezpečiť na základe analýzy trhu , portfólia štátneho dlhu a vypracovaného systému riadenia rizík, profesionálne riadenie krytia štátneho dlhu a likvidity, s cieľom optimalizácie nákladov s ním spojených, umožniť oddelenie operatívneho riadenia krytia štátneho dlhu a likvidity od formulovania politiky a kontroly dodržiavania rámcov a pravidiel, výrazne zlepšiť komunikáciu s finančným a kapitálovým trhom a investormi, pokúsiť sa v spolupráci s Ministerstvom financií SR a ostatnými inštitúciami pôsobiacimi na finančnom a kapitálovom trhu zvýšiť likviditu a transparentnosť trhu so štátnymi cennými papiermi, zabezpečiť flexibilitu operatívneho riadenia krytia štátneho dlhu, na medzinárodnej úrovni napomáhať pri integrácii slovenského finančného trhu a finančného riadenia okruhu verejných financií s krajinami EÚ. Teda ARDAL prevzala plnú zodpovednosť za operatívne riadenie krytia štátneho dlhu. ARDAL zodpovedá za výkon riadenia krytia štátneho dlhu.

 

Ešte musím spomenúť aj Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Vznikla v roku 2012 ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky. Prostredníctvom profesionálnej práce a na základe najmodernejších analytických nástrojov by rada mala nastavovať zrkadlo vláde, zlepšiť informovanosť verejnosti.

 

A máme aj Inštitút finančnej politiky, ktorý zviedol nový pojem inteligentná konsolidácia.

 

Prečo teda vznikali deficity, keď máme 3 orgány, a prečo je problém inteligentnej konsolidácie? Nemôžem nespomenúť že ekonomické vedy všetkým trom inštitúciám poskytujú prostriedky na vedecké riadenie ekonomiky, analytické nástroje, čo som už spomenul vyššie. Aby som to konkretizoval, a teda čitateľ veril mojim tvrdeniam, uvediem konkrétny ekonometrický model (iba naformulujem) a to na báze sústavy lineárnych rovníc.

 

Y = C + I + G + (X -M)

C = C(Y(1 – ty) – µ) 

I = I(i) 

M = M(Y)

i = i(Y, MS) 

rovnica HDP

rovnica spotreby

rovnica investícií

rovnica dovozu

rovnica úrokovej miery, sadzby

 

kde G, X a MS (zásoba peňazí) sú tzv. autonómne premenné pričom premenné M = import, C = spotreba obyvateľstva, ty je proporcionálna príjmová daňová sadzba, µ sú dane invariantné s Y a i je úroková sadzba. Funkcie modelu sú vo všeobecnom tvare, presná funkcia nie je špecifikovaná. Napríklad I = I(i) znamená, že investície sú funkciou úrokovej miery, ale som nešpecifikoval typ funkcie, iba hovorím, že je lineárna (napr. I = a – bi). Takáto všeobecnosť  postačuje na to, aby som urobil jeho analýzu.

S modelom totiž môžem experimentovať (spomenuté inštitúcie) a získavať nové a nové riešenia.

Iste budú iné hodnoty premenných na ľavej strane od =, ak napríklad X = 100 a iné ak X = 120. Premenná I bude iná ak úroková miera bude raz i = 6 percent a i = 10 percent. Po získaní variantných riešení máme možnosť vyhodnotiť varianty aj vzhľadom na ekonomické fakty, ktoré nie sú vyjadrené rovnicami.

Vládni analytici, ekonómovia by mohli tento model vyhodnocovať aj pomocou derivačného počtu, aby hlbšie preskúmali smer ako sa budú správať závisle premenné (+, -); ako bude fungovať ekonomika. Reálny model môže mať 100 a viac rovníc, teda vláda má pod kontrolou 100 a viac rovnováh ekonomiky.

 

 

Záver

Ekonomická teória fiskálnej politiky odpovedá, ako čitateľ zistil,  na otázku, čo nám môže ekonomická analýza povedať o efektoch, dôsledkoch rôznych fiskálnych  opatrení na hodnoty tých makroekonomických veličín, ktorých zmeny, pohyb pokladáme za indikátor výkonnosti ekonomiky, napr. príjem, output, zamestnanosť,  rast, ceny a bilanciu zahraničného obchodu, ba aj platobnú bilanciu.

Aby bol čitateľ informovaný aj o inštitucionálnom usporiadaní na kontrolu fiskálnej politiky, v úvahe som uviedol tri dôležité inštitúcie, orgány. Vzniká tak otázka ako dôsledne si tieto inštitúcie plnia úlohy dané zákonom. Kde zostala zodpovednosť vrcholových funkcionárov za plnenie si úloh. Vymysleli si pojem inteligentná konsolidácia.

Vládni analytici nedocenili hlboké poznatky teórie fiskálnej politikyPovolebná vláda bude mať príležitosť na inteligentnú konsolidáciu verejných financií, hovorí šéf vládnych analytikov. Ale, neporušili zákonom stanovené povinnosti?

 

 

Prof. J. Husár

Bratislava, 6/7/23

0 0 hlasy
Article Rating
Odoberať
Notify of
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

9 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
View all comments
jozef hlušek
jozef hlušek
9. júla 2023 10:02

Stručné k článku cteného autora a publikovaných reakcii k nemu: “ neporušili zákonom stanovené povinnosti?“ kladie rečnícku otázku p. Profesor J.H. Samozrejme že porušili a porušujú, sú predsa za to platení, tak ako sa uvádza v jednom z ohlasov: „Štátni zamestnanci, … Ich práca je plniť politické zadania.“ Keďže „tento štát riadia nie múdri ľudia“, ako sa veľmi citlivo o hlupákoch vyjadril ďalší diskutér, výsledkom je, že náš štát je na tom dnes horšie ako v deň svojho vzniku 1.1.1993! Aké je z tejto situácie východisko? Celkom jednoduché a jediné – vo vedení štátu treba bezcharakterných hlupákov nahradiť čestnými a múdrymi ľuďmi. Iba takí si poradia so „štátnymi“ úradníkmi, ktorí dlhodobo sabotujú svojho zamestnávateľa /živiteľa/,svoj štát. Je veru najvyšší čas „zaštrngať kľúčmi“. A ešte jedna poznámka: Aká to vlastne má byť tá „inteligentná konsolidácia“? Môže byť konsolidácia /čohokoľvek/ aj neinteligentná? Azda len „šéf vládnych analytikov“ nenaznačuje, že konsolidovať verejné financie „inteligentne“ je možno iba okradnutím /na úkor/ tých najchudobnejších?

Anton Julény sen
Anton Julény sen
8. júla 2023 9:52

Profesor Husár neúnavne bojuje, aby výsledky vedy boli rozhodujúce pri riadení ekonomiky. Už diskusia k téme potvrdzuje, že netrpíme nedostatkom schopných ekonómov a inštitúciiu, ktoré sú schopné poskytnúť servis politikom a vláde. Trpíme nedostakom a neochotou vlády a politikou výsledky vedy v praxi uplatniť! Potom sú výsledky hospodárenia ako píše docent Pavelka „Slovensko žije nad pomery od svojho vzniku.HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily máme v EÚ druhý najhorší hneď po Bulharsku, teda sme druhá najchudobnejšia krajina v EÚ. S lepšími zajtrajškami sa nepočíta ani od roku 2024, keď plánujeme rekordný deficit verejných financií vo výške 6 %“ Neviem kedy si položíme otázku, koho za tento stav zoberieme na zodpovednosť ?

Tibor Šagát
Tibor Šagát
7. júla 2023 18:39

vážený pán profesor,
opakovane Vám vyjadrujem obdiv a poďakovanie za Vaše podnetné články, ktoré metódou uváženej pitvy obnažujú, ako sa neuplatňujú vedecké princípy v riadení nášho štátu. Žiaľ táto skutočnosť, na ktorú ste opakovane upozorňovali rôznych členov vlády má dopad na všetky oblasti nášho života. Cítime to aj v zdravotníctve, v ktorom sa nám nepodarilo preniesť do života to čo sme deklarovali na začiatku „zamatovej“ revolúcie. Pamätám si ako sme sa s Vašou pani manželkou Ing. Husárovou a ďalšími snažili vniesť systém do financovania zdravotníctva zavádzaním zdravotného poistenia. Žiaľ, výsledok je veľmi smutný, naďalej trvá zadlžovanie zdravotníckych zariadení, podmienky na prácu sa nezlepšili, prehlbuje sa nedostatok zdravotníckych pracovníkov, systém zdravotného poistenia stagnuje, zdravotné poisťovne môžu vytvárať zisk a pod. Kto a ako urobí v zdravotníctve po voľbách inteligentnú konsolidáciu netuším, že je nevyhnutná niet pochýb.

Ján Trungel
Ján Trungel
7. júla 2023 7:15

Šetrenie je najlacnejšia investícia. Štát musí šetriť. V prvom rade od seba. Vytvorilo sa množstvo úradov, kyoré v tých začiatkoch riešili nezamestnanosť, ale dnes je to zbytočné. Na ústredných úradoch, ministerstvá a ďalších rôznych úradoch rapídne znížiť počet zameastnancov. Koho riadi napr. ministerstvo poľnohospodárstva a hospodárstva, súkromné firmy? Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny zamestnáva 15.000 ľudí. Na Ministerstve Remišovej 1000 ľudí. Čo tí úradníci robia. Vysoké školy doslova valia politológov a podobné profesie. Aká je pracovná náplň týchto obsolventov? Náklady na zbrojenie. Ideme kúpiť americké vrtulníky v hodnote 1 miliardy ale oni nám to dajú za 340 miliónov. Však ušetríme. Ale nie sú to nemoderné stroje, ktorých sa Amerika potrebuje zbaviť aby ich fabrika mohla vyrobiť novšie? Zbrojárske firmy potrebujú vojny, ktoré sa vedú nepretržite po celom svete. Tam idú obrovské zisky. Nakupovaná vojenská technika nás ubráni pred nepriateľom, ktorým je dnes Ruaská federácia . Päť vrtulníkov a nová kolesová technika? Finanvie riadia tri inštitúcie, je uvedené v článku. Ako ich riadia, keď štát ide do krachu?
Tento štát riadia nie múdri ľudia. A po voľbách prídu múdrejší? Veď na kandidátkach sú akoby ľudia z ulice.

Branislav Čech
Branislav Čech
6. júla 2023 20:21

Vážený pán profesor Husár,
ďakujem za článok, no v prvom rade by museli politici chcieť a tie inštitúcie byť nezávislé na politike. Vtedy by sa mohlo niečo zmeniť. Ale ak politici nechcú pracovať pre Slovensko, ale vplyvom lobby pre nadnárodné (globalistické) záujmy a spomínané inštitúcie „to nevidia“, potom sa nemôže nič zmeniť. Ani vtedy, ak tu bude nová vláda…

Ivan
Ivan
6. júla 2023 16:35

Ďakujem pán profesor – inak môj názor sa plne stotožňuje s názorom p. M. Moravčíka.

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
6. júla 2023 16:17

Môžu holuby na námestí konsolidovať rozsypané omrvinky?
Okrem niekoľkých hollywoodskych scenáristov ( u nás „scenáristov“ stupídnych markízackych a jojkárskych serialov) si to nikto inteligentný nemyslí.
Mám obavu, či naši „holuby“ dokážu konsolidovať. A istotu, že určite nie inteligentne!
Štátni zamestnanci, vo finančnej sfére, možno disponujú nejakým intelektom. Podozrievam ich, že ho odkladajú doma, spolu s papučami: Do práce sa im nehodia. Ich práca je plniť politické zadania. A medzi ne – autor to v článku dokázal- nepatrí inteligentné nakladanie so štátnymi financiami.
Apropó, obávam sa, že „inteligentná konsolidácia“ je už v súčasnom štádiu, neriešiteľný systémový problém (ako Riehmannova hypotéza….). Štát sa zbavil ( na Slovensku) menových nástrojov, daňový výber je v rukách súkromných agentúr (účtovných, audítorskych, exekučných a i.) – teda dane – ich definícia a skutočný výber sú bez logickej väzby a pod. Tragédiou je, že zo štátu libertaniáni urobili „ústav pre mentálne postihnutých“, ktorý nie je schopný vôbec podnikať, rozumej manažovať nakladanie so zdrojmi a organizovať prácu.
Preto libertaniáni (v ideologickom nadšení) odovzdali nielen banky, ale aj výrobu a distribúciu mimo priamu pôsobnosť štátu. Funguje známa poučka: „zisk je súkromný“ (výsledok je dielom neštátneho podnikateľa) a strata patrí štátu. Redukovaný štát ju iba socializuje, rozumej rozpisuje per capita.
Z uvedeného mi vyplýva, že inteligentná konsolidácia je podmienená rekonštrukciou štátu!

Marián Moravčík
6. júla 2023 15:54

Videl som programové vyhlásenie vlády a som si istý, že napriek deklaráciám, tá konsolidácia verejných financií nemôže byť inteligentná.
Jednou z hlavných priorít je tam (a očakáva sa to aj od vlády po voľbách) záväzok vynaložiť 2 % HDP na obranu.
Vzhľadom na to, že v prvej rovnici pána profesora je G pravidelne 40 – 50 % HDP to znamená, že výdavky na obranu by mali predstavovať 5 % verejného rozpočtu (a pre zaujímavosť viac ako 20 % zo sumy miezd všetkých zamestnancov).
Keďže výdavky na obranu sa spravidla realizujú nákupom vojenskej techniky zo zahraničia, tento výdavok má na celkové financie v štáte horší dopad ako keby sa jednoducho „prejedol“. Keby sa napríklad výdavky na obranu realizovali budovaním opevnení a nákupom materiálu od slovenských výrobcov, tieto výdavky by boli impulzom pre slovenskú ekonomiku.
Výdavky na obranu sú najhlúpejším možným vynaložením verejných financií – z hľadiska ich konsolidácie. Ak je toto hlavná priorita vlády – určite nekoná v tejto veci inteligentne.

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
6. júla 2023 16:33

V roku 2022, na Slovensku, pri HDP 107,7 mld. Eur, výdaje na zbrojenie (2%) tvorili viac, ako 10% príjmov štátu!!! Výška nákladov na zbrojenie symbolicky tvorila celú výšku ročného deficitu rozpočtu SR… O to tristnejšie pôsobí propaganda, že štát nemá zdroje na dôchodky, zdravotnú starostlivosť, ba dokonca ani sanáciu dier na vozovkách, o padajúcich mostoch nehovoriac….