Ako je to s finančnými tokmi EÚ

  Vďaka velikánovi S. Kuznetzovi (1901), nositeľovi Nobelovej ceny, ktorý ju dostal „za jeho empiricky podloženú interpretáciu ekonomického rastu, vedúcu k novému a hlbšiemu pochopeniu ekonomických a spoločenských štruktúr a procesov rozvoja„,  poznáme aj národné účtovníctvo.

Poznatky slovenských  ekonómov a EÚ

  V mojich úvahách som viackrát písal o tom, ako hlboko slovenskí ekonómovia analyzovali ekonomiku SR práve z hľadiska vstupu SR do EÚ, ba aj o tom, že EÚ nemá dobrý mechanizmus fungovania, ba nemá ani dielo, ktoré by definovalo ekonomické základy fungovania EÚ. A, žiaľ, dnes zažívame búrlivé obdobie EÚ v dôsledku vojny na Ukrajine.

Aj hospodárska politika je veda

  Prečítal som si zverejnený komentár Deficit štátneho rozpočtu sa ku koncu augusta prehĺbil, príjmy klesli o 3,6 percenta. Dlhšie som zvažoval odpoveď. Komentár nebol analytický, skôr povrchný. Rozhodol som sa, že moju odpoveď uverejním v Reminiscenciách. Rád by som čitateľovi ukázal podstatu vedeckého riešenia. Nestačí konštatovať: „najväčším zdrojom príjmov štátu sú  daňové príjmy. Tie medziročne stúpli o 6,6 % …
Čítať ďalej Aj hospodárska politika je veda

Matice spoločenského účtovníctva ako nástroj ekonomickej analýzy

Úlohou mojich Reminiscencií je sprostredkovať čitateľovi náročné a hlboké ekonomické poznatky v kontexte reálií našej ekonomiky a aj ekonomík EÚ. Hlavne analyticky. Odozva na minulú úvahu ma podnietila, aby som sa ešte raz zamyslel nad šírkou a bohatstvom nástrojov ekonomickej analýzy. Hlavným dôvodom je, že vďaka program PHARE riešiteľský tím krajín Holandska, Československa, Maďarska, Rumunska a Bulharska pod vedením S. I. Cohena, profesora Rotterdamskej …
Čítať ďalej Matice spoločenského účtovníctva ako nástroj ekonomickej analýzy