Aká je sila ekonomiky SR

 

Opäť začnem citátom:

„ratingová agentúra Fitch v piatok ponechala Slovensku hodnotenie A-, čo je siedmy najvyšší stupeň, a nezmenila ani stabilný výhľad. Riziko vidí v zraniteľnosti krajiny voči americkým clám, v prílišnej naviazanosti na automobilový priemysel a Nemecko. Tieto slabiny však vyvažuje členstvo v eurozóne, ktoré prináša makroekonomickú stabilitu. Vláde sa tak zatiaľ darí presviedčať zahraničie, že si uvedomuje vážnosť situácie s vysokými deficitmi a rastúcim verejným dlhom. V júni bude rating Slovenska prehodnocovať posledná agentúra z veľkej trojky – Moody’s, kde má krajina taktiež siedmy najvyšší rating. Minulý mesiac zhoršila výhľad agentúra S&P, známku však ponechala na piatom najvyššom stupni.“

 

Merať úspech ekonomiky je náročné. Čo mi chýba v správach agentúr? Akú majú teóriu na výpočet A-, teda systém vysvetlenia javu. Ekonómia má teóriu Keynesa a fyzika Einsteinovu teóriu. Obe vysvetľujú. Čo znamená tvrdenie: nezmenila ani stabilný výhľad? Chýba mi dôsledný a vedecký ekonomický rozbor.

Musíme pochopiť a to najúplnejšie, súvislosti. Musíme získať poznatky.

Iba tak sa človek správne orientuje. Aká je súvislosť ekonomiky SR, ekonomík EÚ a ekonomík sveta? Odpoveď je náročná. Žiada sa priam exegetické,  výkladové,  vysvetľovacie skúmanie a úvaha. Agentúry nevidia, že globalizujúci podnik pôsobí celoplanetárne?

 

Začnem tým, aký je význam a aký poznatok čitateľ získa z uvedeného textu? Čo hovorí A-?. Mne nič. Hovorí niečo o uspokojovaní ľudských potrieb? Hovorí niečo o sile ekonomiky, ktorú charakterizujú silné odvetvia a podniky? Alebo je to iba abstraktná hodnota?

Verím, že aj iných čitateľov zaujíma ako ho získajú agentúry. O čo sa to ich poznanie opiera a ako je získavané? Nevidím v ňom identifikáciu ekonomických problémov ekonomiky, zvlášť zato, že správa tvrdí, že nezmenila ani stabilný výhľad. Z čoho vyplynulo toto konštatovanie? Ale neviem, či si agentúry dôkladne zhodnotili, čo sa v ekonomickom svete za posledných 20 rokov stalo a deje.

Ekonomiky nemôžu byť ako ovce bez pastiera Veď ozaj vidíme, že civilizácia je na rázcestí, ekonomiky sveta sa menia, stačí spomenúť BRICS.

 

Musíme myslieť. A nielen poslúchať (ba musíme ukázať, že vieme). Myslieť znamená schopnosť spracovávať informácie, analyzovať ich, tvoriť závery a prichádzať s novými riešeniami, nápadmi. Riešenia majú byť komplexné, spravidla metódami ekonometrie. Takéto racionálne myslenie necítim v záveroch agentúr, veda sa nemôže spoliehať na emócie, dôležité sú skúsenosti napr. s fungovaním EÚ.

Musíme sa hlbšie zamyslieť nad dnešnými problémami  ekonomík a dôkladne ich vysvetliť.

 

Ekonomická veda má niekoľko kvantitatívnych mier. Aj v bežnom živote sa opierame o miery. Ak má Jano 179 cm a Jožo 181 presne viem kto je vyšší.

Kvantifikácia zabezpečuje hodnovernosť záverov a viem čo robiť.

Už existencia troch agentúr, ktoré správa spomína, indikuje rôznosť prístupov a mier. Miera sa spravidla opiera o ukazovatele. O výkonnosti poľnohospodárstva hovoria napr. hektárové výnosy plodín.

Na čo je toľko agentúr? Potrebujeme vedu. A práve z pohľadu vedy sú to zbytočné orgány. 

Žiada sa proces vedeckého riadenia z hľadiska teórie informácie. Fungovanie ekonomiky si žiada riadiť. Čo znamená riadiť riešil už První mezinárodní kongres vědeckého řízení (PIMCO), ktorý sa konal v Prahe pred 100 rokmi. Teda ekonomické vedy majú konkrétne metódy.

Čitateľovi musím spomenúť hlavne diskriminačnú analýzu. ktorej teória je náročná a ktorá sa zaoberá problémami rozčlenenia štatistického súboru (okresov, krajov, štátov atď.), ďalej problémami rozpoznávania príslušnosti skúmaného prvku vo vzťahu na dané štatistické súbory a, nakoniec, problémami klasifikácie štatistických súborov vzhľadom na jeden, či viacero znakov. Diskriminačná analýza má dnes široké použitie práve v ekonomickom výskume. Na báze jej metód sa dnes riešia rôzne problémy regionálneho rozvoja, ako čo je problém klasifikácie regiónov podľa stupňa ekonomického rozvoja, sledovanie dynamiky rozvoja, problém rozdelenia investícií do odvetví alebo do regiónov s cieľom maximálneho zvýšenia stupňa ekonomického rozvoja, problém medzinárodnej klasifikácie štátov podľa stupňa ekonomického rozvoja, kultúrnej úrovne,  stupňa uspokojovania ľudských potrieb atď.. Vzorec na výpočet som už v Reminiscenciách uverejnil. V rokoch 1969/70 sme vyčíslili stupeň ekonomického rozvoja za všetky okresy SR. Prečo agentúry nevyčíslia A- za okresy SR? Ak agentúry nedokážu vyčísliť A- za okresy, tak je to zbytočné. Ekonomická sila okresu Michalovce je iste iná ako ekonomická sila okresu Bratislava. Dokáže A– vyčísliť o čo sa zvýši ekonomická sila okresu Michalovce, ak sa ním vybuduje 5 km dialnice?

 

Na čo sú hodnotenia agentúr a ich stupne, keď globalizácia, globalizujúci podnik využíva celoplanetárny priestor a kapitál a zhodnotenie tohto kapitálu podriaďuje svojmu kritériu zisku a nevšíma si A-? Teda problém hodnotenia agentúrami treba vidieť aj z hľadiska prebiehajúcej globalizácie, čiže v širšom kontexte.

Globalizácia ozaj preniká všetkými pórmi do života národov, ba sa stala akoby samozrejmosťou. Ale čo jej extrémne prejavy, protirečivé. Denne zisťujeme protirečivosť ekonomických, sociálnych, ekologických a celkových spoločenských súvislostí a dôsledkov. A vidíme, že máme aj jej zbožňovateľov ale aj odporcov a kritikov. Globalizácia sa často hodnotí jednostranne, povrchne, zúžene, teda skreslene. Žiada sa, a to na oba uvedené problémy v tejto úvahe, mať triezvy, vedecky poctivý, dostatočne hlboký a komplexný prístup, ktorý mi u agentúr chýba.

Potreba objektívneho poznania prevratných a zároveň aj rozporuplných predovšetkým globalizačných premien chýba a je zo dňa na deň akútnejšia.

Je tu veľký problém s AI. A tie premeny vďaka AI sa šíria doslova celou planétou. Vďaka nej vyskočila predovšetkým Čína. Zabezpečuje globalizácia ľudsky dôstojný rozvoj civilizácie? Využíva sa obrovský produktívny potenciál na rozvoj spoločnosti, či iba na zbrojný priemysel?  Treba si ozaj uvedomiť nebývalé hrozby. Rozpor medzi potenciálom a hrozbami je tak rozsiahly, že jej kritická úroveň sa doslova stáva rázcestím civilizácie.

Teda – kde a ako?

Ozaj stojíme pred odhalením hlbších príčinných súvislostí fungovania krajín a aj fungovania globalizácie. Nezabudli na to agentúry? Preto je potrebný ozaj komplexný pohľad a rozbor. Musíme si uvedomiť riziká a ohrozenia. Nežijeme v raji. Potrebujeme skutočne humánny civilizačný pokrok. Potrebujeme poznať príčinné súvislosti, ktoré určujú prvky obsahu a foriem prejavu fungovania ekonomiky a globalizácie. Globalizácia  vstúpila do kritického štádia.

Dovolím si napísať, že najkoncentrovanejšie sa to prejavuje v tom, že napriek expanzii výdobytkov revolúcie v technológiách, ktoré odkrývajú nebývalé možnosti zväčšovania produkčnej sily spoločnosti čo vytvára predpoklad oslobodenia človeka od diktátu obmedzených zdrojov, prebieha odcudzenie tak vo vzťahu k človeku ako aj vo vzťahu k prírode, životnému prostrediu.

Globalizácia plodí globálne zhodnocovanie kapitálu, ale globalizujúci podnik využíva síce celoplanetárny priestor, ale zhodnotenie svojho kapitálu podriaďuje iba svojim egoistickým záujmom, maximalizácii zisku.

 

Nemôžem neupozorniť ešte aj na ďalší rozpor, rozpor medzi produkciou bohatstva a prehlbujúcou sa nerovnomernosťou jeho rozdeľovania. Dvadsať percent najbohatšej populácie je 60-krát bohatšia ako dvadsať percent jej najchudobnejšej časti. Ale problém je ozaj aj v tom, že sa nejedná iba o zväčšovanie rozdielov v bohatstve, ale že ide o prehlbujúcu sa priepasť medzi zväčšovaním bohatstva, ktorého vecný obsah tvorí čoraz väčší podiel produktov vyrábaných  a spotrebovávaných pod vplyvom doslova vyvolaných potrieb pod vplyvom reklamy, alebo nezmyselného zbrojenia.

Ide o bohatstvo, ktoré je vlastne mrhaním, plytvaním zdrojmi.

Ale je tu aj problém dlhodobo nezamestnaných, či inak ukrivdených o čom svedčia protesty vo veľkých mestách krajín. Verím, že aj čitateľ si všimol, že rastie závislosť čoraz väčšej časti ľudstva na rozhodovaní čoraz menšieho počtu nadnárodných korporácií, finančných skupín, špekulantov (daňové raje) a nimi priamo, či nepriamo lobisticky ovládaných inštitúcií Ide o re distribúciu ekonomickej moci a to celosvetovo, čoho dôsledkom bude aj re distribúcia politickej moci.

Naši vodcovia musia pochopiť, že sa mení paradigma vedenia a moci. Morálka 20 storočia je minulosť.

 

 

Záver

Čo mi chýba v správach agentúr? Akú majú agencie teóriu na výpočet A-, teda systém jeho vysvetlenia a jeho význam. Veda sa nemôže spoliehať na subjektívne a verbálne hodnotenia fungovania ekonomiky, a všeobecne spoločnosti. Vzdelanosť ľudstva enormne narástla Aj bežný človek či strojný inžinier vnímajú svet okolo seba a hlavne ekonomiku, lebo tá uspokojuje potreby ľudí. Hodnotenie nám musí určiť, teda jeho závery, kde a ako. Hodnotenie A– o tom nič nehovorí. Tvorcovia hospodárskej politiky sa musia oprieť o vedecké metódy ekonómie, ktorej jednu, diskriminačnú analýzu, som dôkladne charakterizoval, hovorí o klasifikácii, čo robia agentúry.

Ba aj globalizácia vstúpila do kritického štádia, ktorú nemôžu agentúry ignorovať, lebo súvisí s našou ekonomikou. Máme obrovskú expanziu výdobytkov technologickej revolúcie, ktoré odkrývajú nebývalé možnosti zväčšovania produkčnej sily spoločnosti, o čom nehovoria stupne agentúr, a tak vďaka AI sa vytvára reálny predpoklad oslobodzovania človeka od diktátu obmedzenosti zdrojov.

Ale zároveň vidíme proces, povedal by som, odľudšťovania ekonomiky a aj rastúce odcudzenie ako vo vzťahu k človeku tak aj vo vzťahu k prírode. V globalizácii sa globálne zhodnocuje kapitál (teda aj náš), ale  zhodnocovanie kapitálu riadi kritérium zisku. teda gigantické podniky sa spoliehajú na egoistický záujem bez ohľadu na širšie ekonomické a sociálne dôsledky.  Nevieme aká je sila ekonomiky SR, hoc poznáme A-.

 

Zveľaďujeme si ekonomiku? Aká je teda sila ekonomiky SR?

 

Prof. J. Husár

Bratislava, 21/5/2025