Alebo sa budeme hojdať ako na húpačke či húsenkovej dráhe. Prečítal som si článok: Cena bývania je v Bratislavskom kraji historicky najvyššia.
A závery:
| • | Najväčší vplyv na rast cien má Bratislavský kraj, kde výrazne zdraželi najmä staršie byty a prispeli tak k prekonaniu doterajšieho cenového rekordu. |
| • | Na strednom Slovensku stúpajú ceny pomalšie, keďže ľudia nedokážu zaplatiť také ceny, aké boli na vrchole v roku 2022. |
| • | V Žilinskom a Nitrianskom kraji ceny klesli. |
Čitateľ je možno spokojný ja nie. Pojem cenový rekord, či ceny klesli nič nehovoria. Všimnime si aj druhý problém, článok Čo hovorí štúdia Inštitútu pôdohospodárskej politiky:
| • | Hlavným zistením je, že ukrajinská produkcia bude predstavovať pre slovenských farmárov, pestovateľov či hydinárov obrovskú konkurenciu, ktorá ich môže vytlačiť z trhu. |
| • | Ukrajinci pestujú vo veľkom presne to čo slovenskí farmári, preto by sa mali poľnohospodári na Slovensku preorientovať od pestovania pšenice, kukurice a repky na plodiny s vyššou pridanou hodnotou. |
| • | Pre slovenských farmárov bude väčším problémom strata zahraničných trhov, keďže väčšinu základných plodín vyvážajú. |
| • | Aj ovocie, zeleninu a zemiaky budú vedieť ukrajinskí výrobcovia vyrobiť a predať na Slovensku lacnejšie. „To môže viesť k ukončeniu činnosti mnohých domácich pestovateľov,“ upozorňujú analytici. |
| • | Veľkej konkurencii by čelili aj cukrovarníci, keďže Ukrajina vyprodukuje ročne dva milióny ton cukru. |
| • | Ušetrení nebudú ani hydinári, keďže ukrajinské farmy chovajú dvadsaťnásobne viac hydiny, desaťnásobne viac ošípaných a šesťkrát viac kusov hovädzieho dobytka ako tie slovenské, pričom sú produktívnejšie. |
| • | Po zrušení ciel na ukrajinské agrokomodity sa dovoz hydiny za dva roky zvýšil 15-násobne a výrazne vzrástol aj dovoz vajec. „V prípade vstupu Ukrajiny do EÚ, aj keď v horizonte niekoľkých rokov, je vysoká pravdepodobnosť, že sektor hydiny na Slovensku bude ohrozený,“ tvrdia analytici.
|
Moju úvahu musím urobiť odbornejšou, čo verím, že čitateľ bude akceptovať. Oba citáty ma podnietili k zamysleniu.
Aby som čitateľ uviedol do problematiky, dovolím sa začať definíciou: cenová funkcia je matematické vyjadrenie, ktoré opisuje ako cena tovaru či služby je determinovaná na trhu. Závisí od rôznych faktorov ako ponuka, dopyt, výrobné náklady a konkurencia; teda p = f(faktory). A preto je analýza správania sa ceny veľmi náročná.
Graf, ako uviedol článok, je akýmsi povrchným vyjadrením skutočnosti. Merať úroveň cien bytov je dôležité, ale je tiež požadovačné a musíme mať, či nájsť metódu, spôsob merania a analýzy. Poznatky o cenách má ekonómia hlboké a sú zložité, o čom hovorí dielo G. Stigler Theory of Price (skúšku som robil v roku 1964). Využívajme ekonomickú vedu.
Ozaj si myslím, že redaktori by si mali z diela prečítať
- kapitolu 1. Úvod do ekonomickej analýzy
- kapitolu 2. Ceny a podniková ekonómia
- kapitolu 12. Teória monopolu
Dnes sa stretáme v Terne či iných reťazcoch s cenou 11,99 eura, či 4,99 eura. Trochu nelogické. Zabudli na vedu.
Lebo riešenia žiadajú ekonomickú vedu, oligarchovia svojvôľu.
Autori citátov si mali uvedomiť čo znamená vyvodiť závery z poznatkov ba aj čo znamená vedecky riadiť. Riešil to už První mezinárodní kongres vědeckého řízení (PIMCO), ktorý sa konal v Prahe pred 100 rokmi!
Opodstatnenosť rozhodnutí – organizačných, plánovacích, operatívnych – závisí vo veľkej miere od toho, aké údaje sme použili pri zdôvodnení rozhodnutia, ako boli tie údaje interpretované a aká bola ich kvalita. Jednou z hlavných úloh dneška, ako to dokumentujú dva citáty, je zvýšiť opodstatnenosť hospodárskych rozhodnutí. Z toho vyplývajú rastúce požiadavky predovšetkým na poznatky analytikov a aj na ekonomické informácie, na sústavu ukazovateľov, na ich hodnovernosť, včasnosť, podrobnosť atď.
V prvom prípade, teda analýze vplyvu na rast cien bytov, mali sa, bolo by žiadúce, aby sa analytici opreli o diskriminačnú analýzu. Jej jadro je, že ak máme k dispozícii n znakov: X1, X2, …, Xn, ktoré sme zoradili podľa ich ekonomického významu, prvý je najvýznamnejší a chceme porovnať kraje či okresy, potrebujeme vypočítať úroveň cien a rozdiely v krajoch (okresoch) podľa tohto vzťahu ( I-odchýlka, vzdialenosť):
Na ilustráciu si uveďme konkrétny číselný príklad. Majme 4 znaky a 6 krajov (okresov , regionálnych jednotiek). Potrebujeme poznať aj vzájomné závislosti znakov (rij), variabilitu (σi), či asymetriu. Nech sú za každý kraj známe hodnoty znakov, ceny za 1 m2 , ako to vidíme v tabuľke (X1 ceny bytov štvorizbových, X2 ceny bytov trojizbových, X3 ceny bytov jednoizbových a X4 garsónok.
Metóda žiada aj štandardné odchýlky, nech sú σ= 5, σ= 5, σ= 10 a σ= 20. Iste sú všetky znaky vzájomne zviazané stochastickými väzbami napríklad takto r12 = 0,5, r13 = 0,5, r23 = 0,5, r14 = 0,5, r24 = 0,5 a r34 = 0,5.
Pozrime si vypočítanú úroveň cien a poradie krajov:
Poradie:
(1) okres I s 13,375, (2) okres II s 10,00, (3) okres III s 8,750, (4) okres IV a 5,625, (5) okres V s 2,653 a (6) okres VI s 0,50.
Teraz si môžeme položiť otázku, čo sa stane ako sa zvýši cena za štvorcový meter v kraji I o 5 euro. Po výpočte by sme zistili zmeny. Ak by sme zvýšili cenu v kraji VI o 5 eur, iste by zmeny boli iné a môžeme analyzovať. V Exceli môžeme robiť výpočty, aké analytika zaujímajú, teda aj komentátorov v tlači.
Aby som zvýraznil úlohu vedy, teda už aj spomenutú teóriu ceny a jej význam, úlohu a potrebu vedeckého riešenia aj pri riešení druhého problému, musím povedať, že fakty, ktoré uvádza Inštitút pôdohospodárskej politiky sú závažné, relevantné. Ale rovnako vážne a významné je aj optimálne fungovanie, ako hovorí veda, poľnohospodárskych podnikov. Farmári protestovali v Bruseli, alebo farmári vysypali kopu hnoja pred úrad vlády. To svedčí o nespokojnosti.
Aj fungovanie podniku treba oprieť o poznatky. Na VÚZH, kde sme konštruovali modely pre JRD a aj PKZ a opreli sme sa o dielo G. Weinschencka, profesora Vysokej školy poľnohospodárskej v Stuttgarte-Hohenheime Optimálna organizácia poľnohospodárskeho podniku, ktoré vyšlo v nemčine v r. 1964.
Pre hodnovernosť mojich tvrdení uvediem jeho hlavné časti:
- Význam teórie podniku pre ekonomiku poľnohospodárskej výroby,
- Všeobecný teoretický význam rovnováhy cien a nákladov podniku a priebeh mikroekonomickej funkcie ceny-ponuky.
- Teória rovnováhy cien a nákladov poľnohospodárskom podniku.
- Výpočet rovnováhy cien a nákladov.
- 42. Výpočet optimálneho zamerania výroby a optimálnej štruktúry vkladov.
- 421. Výpočet optima pomocou lineárneho programovania.
- Význam teórie poľnohospodárskeho podniku pre makroekonomickú analýzu ponuky.
- 53. Problém neistoty očakávaných cien.
- 532. Hypotéza racionálneho očakávania.
Náročné ekonomické problémy.
Verím, že aj čitateľ zistil, že každý z uvedených nadpisov je problém, ktorý podnikateľ musí riešiť. Inak môže skrachovať. Tam je báza, podstata vedeckého riadenia poľnohospodárskeho podniku. Iba verbálna analýza nepostačuje. Výskumný ústav závlahového hospodárstva však riešil aj otázku zavlažovania plodín, čo nie je len technická otázka, teda nielen použiť technické závlahové zariadenia. Treba zabezpečiť optimálnu štruktúru RV, ŽV a zavlažovanie v príslušných termínoch. Inak sa zavlažuje, keď je suchý rok, vlhký rok a priemerný rok.
Naše modely lineárneho programovania pre jednotlivé JRD mali 500 rovníc a 550 premenných a pre PKZ mal až 2200 rovníc a 2500 premenných. Teda predseda JRD mal pre svoje družstvo 500 technických a ekonomických ukazovateľov. Ak vymrzla jarná pšenica a zasiali nejakú medziplodinu, výsledky museli byť iné. Nový výpočet poskytol informácie, čo sa stane.
Ale problémom je aj to , že v Bielych Karpatoch sa nedá všetko pestovať to, čo v Dunajskej Strede. Ba prídu aj katastrofy ako tohto roku slintačka a krívačka, ktoré nahradil mor ošípaných. Aj to treba prepočítať a získať predstavu, ako to postihne poľnohospodársky podnik v mnohých a ktorých ukazovateľoch.
Využijeme ekonomické vedy na riadenie?
Záver
V úvahe som poukázal ako starostlivo treba hodnotiť ekonomické problémy cien, či optimalizácie fungovania poľnohospodárskeho podniku. Oba problémy žiadajú vedecké metódy riešenia. Poukázal som na potrebu a úlohu ekonomickej teórie pri riešení oboch problémov a na báze toho vyvodiť závery z poznatkov.
Prečítal som si:
This new trio of sonifications represents different aspects of black holes. Black holes are neither static nor monolithic. They evolve over time, and are found in a range of sizes and environments.
Ozaj neuveriteľné tvrdenie. Zásluhou vedy. Ľudia musia myslieť sami, preto som napísal túto úvahu.
Mali by si to všimnúť aj autori článkov. Vyvodiť závery môžeme iba z poznatkov.
Prof. J. Husár
Bratislava 11/5/2025
p. Husar. Jeden Ukrajinsky vodic kamionu povedal pravdu. Nech si beru Rusi zbidacenu Ukrajinu. No my sme bez vystrelu dobili Europu. Kto to su nieje potreba polemizovat. Ako vravi Rus. Zacem azbuka. Vsjo jasno.
Zid sionista si splnil ciel na ZEC Ukrajina,Slovensko,Cesko. V 1938 nas hodili cez plot. A teraz zase. Slovensko potrebuje GAZDU a vyziu min. na 25 rokov. Kde sa budu spajat do spolku Slovanske narody. Jedina zachrana pre Slovensky narod. Aby prezil. Tych 400 tisic v slube zapadu sa uz nevratia. Je to ta generacia co nas mala posuvat dopredu.
S EU neprezijeme. Dozijeme sa iba vojny. Ukrajinsky nacizmus je zase spolu s Nemeckym.
Vážený pán Štefan,
iste aj vodič kamiónu má svoj názor, ale ekonóm musí svoj názor oprieť o poznatky. Už som spomenul americkú knihu, ktorej autormi sú 3 Američania a kniha má 400 strán. Teda ozaj treba veľa námahy na je preštudovanie. Ba som uviedol aj názov kapitol. Tiež sa zaujímali o farmnu ako my o JRD. Američan, ktorý prišiel na VÚZH neveril čo videl na ŠM Hubice. On vraj taký čistý poľnohospodársky podnik nevidel. Teda ozaj aj dnes potrebujeme gazdu. Tomáš Janovic bol ministrom aspoň 3 obdobia a poľnohospodárstvo rozkvitalo. Ale sa tomu rozumel. Na jeho podnet a naliehanie VÚEPP robil, skonštruoval model lineárneho programovania pre slovenské kraje. Zodpovedný bol doc. Klinko, ja som realizoval konštrukciu modelu a počítačovú realizáciu, teda to viem.
Ďakujem
jhusár
Pri postgraduály pre súdnych znalcov v odbore Stavebníctvo – oceňovanie nehnuteľností (a licenciu som získal aj pre oceňovanie stavebných prác) nás prednášajúci ekonómovia upozornili na rozdielny obsah pojmov „hodnota“ a „cena“. Cena bola definovaná, ako hodnota tovaru dosiahnutá na trhu. Trh je kvintesenciou kapitalizmu… Puristi volajú po neregulovanom trhu. Ten však existuje len v teórii (tak, ako absolútna nula vo fyzike…) Trh je určovaný mnohými skutočnosťami a mnohými vplyvmi. Pri určovaní (odhadovaní) hodnoty nehnuteľnosti znalci musia vyhodnotiť niekoľko desiatok vlastností nehnuteľnosti a mnohé skutočnosti súvisiace s polohou, vekom, spôsobom užívania, ponukou a dopytom, s vybavenosťou a dostupnosťou služieb pre užívanie nehnuteľnosti, s dopravnou obsluhou a pod. A aj tak sa cena odlišuje od odhadnutej hodnoty… Je možné vypočítať hodnotu, ale nie cenu! A bohužiaľ pripustiť, že trh nerešpektuje hodnotu, lebo cenu určuje inak, ako výpočtom… V tom je obsiahnutá aj dekadencia kapitalizmu (ako príklad cenu ropy určujú „veľkí hráči“ ako súčasť svojich politických záujmov – aktuálne sa snažia znížením cien ropy poškodiť ekonomiku Ruska…)
Vážený pán inžinier,
lekári používajú latinčinu, aby si porozumeli, Aj ekonómia má MacMilan dicionary of modern economics. Tam je definovaná aj cena, cenová komisia, krivka ceny spotreby, kontrola ceny a aj teória ceny, čo končí tieto pojmy,spolu som tam napočítal 18 pojmov. Naši rôzni komentátory o tom, aspoň si myslím, nevedia. A tak je to aj s pojmom oceňovanie nehnuteľností. Musí sa definovať. V tom slovníku je vysvetlená aj teória hodnoty. V úvahe som uviedol pojem cenová funkcia a napísal p = f(faktory), teda tých faktorov môže byť ozaj mnoho. Keď sme v minulom režime vypočítavali stupeň ekonomického rozvoja, odborníci stanovili 72 ukazovateľov. V tabuľke v úvahe mám iba 4. Ale napísal som, že ukazovateľov môže byť X1…Xn.
Nemôžem nesúhlasiť cena sa určuje inak ako výpočtom. Práve zato som uviedol aj ceny, ktoré končia dvomi deviatkami, 11,99.V ekonómii by nemal vládnuť voluntarizmus. V ekonomike by nám malo isť o zveľaďovanie ekonomiky, zlepšovanie jej fungovania a o využitie jej ekonomických zdrojov. Veľmi dobre to vyhjadril prov. Engliš, dvakrát minister financií a raz guvernér národnej banky priamo v názve svojej 900 stranovej knihy.
Ďakujem
jhusár
Moje stanovisko k úvahe o cenách:
/čo sa nedá/ aspoň o nich premýšľať a poukazovať na ne, že sú zlé.
Pán inžinier,
samozrejme, treba robiť dobrú hospodársku politiku, teda aj cenovú. EÚ sa zmenila. Ale je pravda aj to, že nám neukázali, ako efektívne zapoja naše vyspelé podniky do ekonomiky EÚ. Spomeniem iba Tlmače, kde som po VŠ začínal a kde vyrobili najväčší elektromotor na svete. Pošlem Vám ho. Prečo Tlmače neboli na čele strojárskych podnikov a neurčovali vývoj tohto odvetvia? Nehovoriac aké významné knihy napísali prof. Pavlenda, prof. Kočtúch, či prof. Sojka, ktorý skonštruoval model pre československú federáciu.
Ale musím doplniť, že my sme pri tvorbe modelov využívali aj americkú Knihu Mathematical Models in Agriculture a komunikovali sme s americkým profesorom. Spomeniem tri kapitol&y knihy 1 Úloha matematických modelov v poľnohospodárskej výrobe, kap. 12 Plánovanie a riadenie na úrovni farmy I a kap. 13. Plánovanie a riadenie na úrovni farmy II. Keď sme mu napísali, že náš model má 2200 rovníc premenných a 2500 premenných, tak sa rozhodol prísť. Riaditeľ VÚZH ledva čakal, aby som sa vrátil z Etiópie, kde som bol expertom. Zavedúc ho na JRD Lehnice, čudoval sa, poviem to, ako malý chlapec, aké vyspelé je naše poľnohospodárstvo.
Žiaľ, odborníci EÚ to nevedeli, žiadali kapitoly. Nevedeli, že máme input/output tabuľku, ktorá mala 300 odvetví.
Ďakujem
jhusár
Výborná úvaha pán profesor, krásne a veľmi výstižne ste to napísali – Ľudia musia myslieť sami. Deje sa tak ? Vôbec myslia ? Na škodu veci – žijeme v reálnom svete, kde veci fungujú tak ako fungujú – a to je veľká škoda.
Pán inžinier, dobre ste zopakovali, že ľudia musia myslieť sami. Tu hrá svoju úlohu aj nespútaný liberalizmus, lebo ľudia prijímajú informácie bez hlbokého si uvedomenia hlavne pravdivosti tvrdení. Predikovanie vývoja tiež treba založiť na poznatkoch, nie heslách o pravde.
Ďakujem
jhusár
Pán profesor, je to chvályhodné, že o cenách tu vediete ekonomickú osvetu. Ale koho že z majiteľov kapitálu i tu na Slovensku to dnes zaujíma? Cenár dnes odpisuje cenu, akú mu dá majiteľ – alebo predseda predstavenstva… K cenám bytov v Bratislave: Bratislava je „malá metropola slovenskej kolónie“ pre všetkých majiteľov kapitálu v SR, majú tu byty vo vychytených vežiakoch, nebývajú tu, cestujú po svete. Alebo mladí „yuppies“ ( poväčšíne z Východu) čo tu urobili kariéru v biznise či na vládnych úradoch – tí tu majú svoje „investičné byty“ a nakupujú i predávajú ju ako v tej hre Monopoly. Nad nami v paneláku je jeden investičný byt – nik v ňom za tri broky nebýval, ale mení majiteľa často – a vždy ten nový majiteľ prerába celý byt, vrátane vŕtania, buchotania, schodov plných šlápot po remeselníkoch…aj takých trcov tu poznám, čo sa vysťahovali do chaty za mestom a byt prenajímajú…
A k tej hydine? Nuž, je predsa „slovenská“, na Slovensku sú už desiatky prebaľovní, kam sa hydina nasúka a znova zamrazí s označením Slovensko a je to jedno, odkiaľ „prichádza“. Poznáte ten český vtip? „Je to české kuře: tady v Čechách se vylíhlo, pak bylo krmené v Polsku, porážka byla v Rakousku a dovezli ho do Lidlu z ukrajinské přebalovny. No ale ônarodilo se“ v Čechách, tak je české….:) 🙂
Ceny bytov sú deformované predovšetkým nešťastnou vládnou politikou, ktorá do systému zasahuje nesystémovými opatreniami. Zlikvidovali sme si nájomné byty privatizáciou bytov vybudovaných za predošlého režimu a teraz ich deformujeme napríklad politikou podporujúcou hypoteky a tiež podporou obnovy starého bytového fondu z prostriedkou ministerstva životného prostredia a zo Štátneho fondu rozvoja bývania.
Čo sa týka Ukrajiny tak prebieha podpisová akcia proti vstupu Ukrajiny do EU. Maďari, ktorí myslia viac ako je zvykom u nás, ich vstup jednoznačne odmietajú.
Stačí si predstaviť, že na Ukrajine klesol počet obyvateľstva z cca 40 mil. na 20 mil. čím klesla aj ich domáca spotreba. Plus ich úrodnosť 3 metre hlbokej černozeme, atď. Sme oproti nim absolutne nekonkurencieschopní. Definitívne pochovajú naše poľnohospodárstvo.
Vážený pán inžinier,
hoc som v úvahe uviedol definíciu ceny ako funkcie, žiaľ ani jedna vláda sa nedržala vedy. Predsa cena 12,99 eura nemôže byť odvodená zo sústavy rovníc. A tým pádom všetky ceny sú deformované. A ceny bytov sú hádam najviac deformované. Prečo, Ani jedná vláda nemá ekonomickú bytovú politiku. Ako treťoročiak som sa zapísal dom bytového družstva nemocnice na námestí SNP. Keďže som sa zamestnal v ZSMK Tlmače, prepustil som poradie nasledujúcemu. Išiel som však študovať do zahraničia a tak som opäť prepustil poradie. Potom som išiel robiť do EHK do Ženevy a tak som zasa prepustil poradie. A nehovorím o cene. Zo štipendia a stenografovania som si našporil toľko, že mi nerobilo dať vklad do družstva a to 1/3 bytu. Môže si to dovoliť dnes vysokoškolák?
Bohužiaľ, druhý citát sa týkal Ukrajiny. Asi tam budú problémov a to vážne, keď aj ja mám informáciu koľko ľudí opustilo Ukrajinu. Ale ten problém je ozaj spojený aj s naším poľnohospodárstvo ktoré máme zničené. Pestujeme repku olejnú a kukuricu, prehnanie, ale iste neoptimalizujeme štruktúru rastlinnej výroby.
Ďakujem
jhusár
Peter,
Tvoj postreh a doplnok si cení aj zato, že máš bohaté skúsenosti zo zahraničného obchodu. Iste sa pamätáš, že sme mali cenový úrad. Robil tam aj doc. Filkus, neskorší minister financií, či aj Ing. Kozlík, tiež minister financií. Teda asi boli pripravení na funkcie. Ale cenový úrad mali aj USA. Jeho riaditeľom bol Galbraight, nositeľ Nobelovej ceny, auto významného diela Spoločnosť hojnosti. Teda tiež osoba, ktorú si mimoriadne vážim. Kto mal záujem, aby sa tieto úrady zlikvidovali?
Nuž a Tvoj doplnok o cenách bytov iba potvrdzuje, čo píšem v úvahe. Potvrdzuje to aj fakt, že citát o cenách bytov nie je založený na potrebnej logike, na tvrdeniach ekonomickej vedy. Ba ako som to uviedol, práve táto oblasť musí byť založená, ak ju chceme hodnotiť, na komplexných údajoch.
Nuž a toto musím zopakovať: „A k tej hydine? Nuž, je predsa „slovenská“, na Slovensku sú už desiatky prebaľovní, kam sa hydina nasúka a znova zamrazí s označením Slovensko a je to jedno, odkiaľ „prichádza“.“ Neviem, či si to všimli hygienici. Iste to nezlepšuje fungovanie našej ekonomiky, ktorá veľmi kulhá. o čom si aj Ty viackrát písal. Keď si to všimli an naši výskumníci, že Ukrajina zasahuje do nášho poľnohospodárstva, mali by si to uvedomiť aj tvorcovia hospodárskej politiky.
Ďakujem
jaro
Pán profesor, dnes budem trochu kritický vo veci tých cien za byty a bývanie.
Súčasná ekonomická veda je vytvorená pre „technokratov“, ktorí obchodujú s komoditami. Keď sa byty, domy a pozemky vnímajú ako investičná komodita, potom je presne použiteľná Vaša metóda analýzy cien.
Na Slovensku je však zaujímavé, že inflácia cien nehnuteľností niekoľkonásobne, až rádovo, prekonáva infláciu ostatných tovarov, ktoré bežný človek potrebuje. Málokedy sa stretnem s konštatovaním analytika, že je to preto, že nehnuteľnosti sú dnes čoraz viac formou pokladu a investície, než životnou potrebou. Z tohto pohľadu je rast cien v Bratislave neprekvapivý a zákonitý. Miernou anomáliou v rámci Slovenska je aj Liptov, kde bývam. Tu ceny nehnuteľností tlačí nahor tiež záujem solventných ľudí z Bratislavy, prípadne pracujúcich v zahraničí, ktorí hľadajú „miesto na rekreáciu“, ktoré by zároveň bolo vhodnou investíciou.
Ekonómom (a bankárom) je to spravidla jedno, ale pre obyčajného človeka je nešťastím, keď k životu potrebuje niečo, čo je zároveň investičnou komoditou. Nápad, aby štát staval relatívne lacné bývanie pre mladé a chudobnejšie rodiny, je preto dobrou cestou. Lebo developeri toto dobrovoľne robiť nebudú – oni ekonomicky racionálne maximalizujú svoje zisky a návratnosť svojich investícií.
Pán doktor,
potešil mas Váš doplnok. Uviedol som 4 znaky, piatym by mohol byť atraktivita oblasti, iná je na Malom Peseku a iná je na Liptove, či vo Vysokých Tatrách. Takých znakov by mohlo byť veľa, povedzme ako 27 ukazovateľov by bol počet detí záujemcu o byt. Všetko sú to kvantifikovateľné znaky a budú teda podľa uvedeného vzorca vplývať na cenu bytu. Ba bude medzi nimi aj korelácia a tak môžete získať v množine krajov, či okresov objektívne ocenenie úrovne cenovej hladiny.
Aký význam má informácia cenový rekord, či ceny klesli. Neviete či sa máte poškrabať za ľavým uchom a či skočiť do vody. To by si analytici a komentátoti mali uvedomiť. A prečítať si aspoň niektoré kapitoly knihy, ktorú citujem. Nuž ale hrá dnes úlohu aj nespútaný liberalizmus, či vraj pluralizmus. Tvorcovia politiky to nevedia dôkladne posúdiť a povedať, že je tu veda s presnými pojmami.
Ďakujem
jhusár
Súhlasím s Vami, pán profesor. Tí ekonomickí komentátori ako keby mali klapky na očiach. Nevidia kontext. A je katastrofa, že ich názory čítajú tvorcovia politiky ako svoje študijné zdroje.
K Marianovi: áno, je to tak! Mať – vôastniť byt na Liptove, najlepšie v Tatrách, to patrí ku móresom honorácie – do portfolia si pridajú Liptov ku Španielsku i Taliansku, niektorí sú už i v Maroku…sme kolónia…sme kolónia…