Prečítal som si zverejnený komentár Deficit štátneho rozpočtu sa ku koncu augusta prehĺbil, príjmy klesli o 3,6 percenta. Dlhšie som zvažoval odpoveď. Komentár nebol analytický, skôr povrchný. Rozhodol som sa, že moju odpoveď uverejním v Reminiscenciách. Rád by som čitateľovi ukázal podstatu vedeckého riešenia. Nestačí konštatovať: „najväčším zdrojom príjmov štátu sú daňové príjmy. Tie medziročne stúpli o 6,6 % a dosiahli 11,71 mld. eur“.
Nositeľ Nobelovej ceny prof. J. Tinbergen vo svojom zásadnom diele odvodil ekonometrický tvar vzťahu výdavkov vlády (G), množstva peňazí (M) a príjmov z daní (T), ktorý vo východiskovej podobe má tvar:
Sú tam 4 premenné a 4 konštanty. Zo vzťahov vyššie jasne vyplýva aké budú zmeny, ako sa budú správať G a M pri rôznych hodnotách koeficientov ai, bi teda nie ľubovoľne. Tieto vzťahy medzi G a M sú zložitejšie, ak model obohatíme o spomenutú premennú príjem z daní (T). Tinbergen vypočítal G, M a T.
Pozrime si problém hlbšie. Každá vláda má súhrn nástrojov a má mať aj ciele v jednotlivých oblastiach ekonomickej skutočnosti, napr. v oblasti výdavkov obyvateľstva (C ), v oblasti investícií (I), exportu (X), či importu (M). Ekonometricky to veda vyjadruje rovnicou
Y = C + I + G + (X – M) (1.8)
Čo je definícia HDP. Ak ho reálne vypočítame, dostaneme číslo, vyjadríme stav ekonomiky ex post. Vzťah (1.8) v makroekonomickej analýze slúži hlavne na to, aby sme spoznali vzťahy medzi jeho komponentami a samotným HDP. Čitateľovi teraz jasnejšie ozrejmím podobu vzťahu (1.8) aj tak, aby som mu ukázal, čo determinuje jednotlivé zložky na pravej strane. Tým chcem čitateľovi vysvetliť problém daní hlbšie, odbornejšie. Dôležité je, aby sme výraz (1.8) nechápali ako súčet 5 čísiel. Veď výdavky obyvateľstva nezávisia iba od príjmu, ale hlavne cien tovarov. Každú zložku (1.8) treba chápať ako funkciu, teda všeobecne
Y = f1() + f2() + f3() + f4() (1.8a)
V (1.8a) nemáme špecifikované behaviorálne hypotézy. Vyjadrené je iba to, že každá zo zložiek HDP od niečoho závisí (fi). Ak odhalíme tú závislosť, zistíme aj možný spôsob vplyvu na ukazovateľ HDP, čo je principiálne dôležité pre tvorbu hospodárskej politiky. Tvorca hospodárskej politiky predovšetkým chce ovplyvňovať správanie veličiny Y a to pomocou konkrétnych nástrojov, napríklad výdavkov vlády, ktoré v (1.8a) ešte nevidíme.
Pre čitateľa teraz odvodím konkrétnu podobu vzťahu (1.8a), čiže fi a urobím makroekonomickú analýzu. Začnem tak, že ukážem priamo konštrukciou niekoľkých vzťahov, teda, že skonkretizujem fi pre prvky (1.8). Povedzme, že vláda v ŠR uvažuje, že G, výdavky budú je 1300 jednotiek a príjmy z daní nech činia 20 percent HDP. Teda ak si označíme príjmy z daní ako T, potom
T = 0,20Y
Druhou reláciou, teda f2 , bude funkcia spotreby obyvateľstva, hypotéza o správaní sa sektora domácností:
C = 300 + 0,75Yd
kde Yd je disponibilný príjem a získame ho takto (tretia relácia):
Yd = Y – T
Čiže z HDP sme odpočítali dane, T. Po dosadení do rovnice C dostaneme:
C = 300 + 0,75(Y – T) = 300 + 0,75(Y – 0,2Y), resp. C = 300 + 0,6Y.
Nech ďalšie zložky, teda I = 900 a (X – M) = -100. Teraz už môžeme vypočítať neznámu hodnotu outputu, čiže HDP, Y.
Dosaďme do Y = C + I + G + (X – M) uvedené všetky hodnoty:
Y = 300 + 0,6Y + 900 + 1300 – 100
0,4Y = 2400
Y = 6000 jednotiek
Vidíme, čo determinuje HDP (veličiny a parametre). Teraz vypočítajme vplyv zvýšenia výdavkov vlády o 1 mld. na HDP. Môžeme vypočítať multiplikátor vládnych výdavkov a to tak, že ak by sme ich zvýšili o +1 , (o čom som u našich analytikov nečítal), dozvieme sa čo sa stane. Zvýšme G z 1 300 na 1 301:
Y = 300 + 0,6Y + 900 + 1301 – 100
Y = 6002,5
HDP vzrástol o 2,5 mld. Sk, čiže multiplikátor je: 6002,5 – 6000 = 2,5. Tento dôsledok musí vláda vedieť vopred!
Teraz si hlbšie pozrime problém funkcie príjmov z daní, T. Príjmy z daní budú obsahovať paušálnu daň. Aký bude multiplikátor, ak paušálna daň bude 1 jednotka? Funkcia bude
T = 0,2Y +1
Zmení sa rovnica disponibilného príjmu. Po dosadení zistíme, že disponibilný príjem bude:
Yd = Y – T = Y – (0,2Y + 1) = 0,8Y – 1
a teda funkcia spotreby bude:
C = 300 + 0,75(0,8Y –1) = 299,25 + 0,6Y
a nakoniec rovnovážne Y:
Y = 299,25 + 0,6Y + 900+1300-100
Y = 5998,125
Zistili sme, že zavedenie paušálnej dane znížilo hodnotu HDP o vyššiu hodnotu ako bola výška paušálnej dane.
Spoznanie funkčnej podoby zložiek HDP ukázalo, že HDP je podmienené zmenami jeho zložiek. Číselné riešenie môžeme vyjadriť všeobecne (odvodenie je v mojich prácach):
Tajomstvo (1.8a) je odhalené. Alebo, čitateľ vidí novú podobu vzťahu 1.8. V tomto vzťahu vystupujú všetky makroekonomické veličiny z (1.8) a to v konkrétnej relácii.
Od tvorcov politiky aj ekonomických analytikov sa žiada, aby hlboko prenikli do problémov hospodárskej politiky, zvlášť vzťahov G a T, teda zložiek štátneho rozpočtu. Musia mať hlboké vedomosti, ktoré ekonómia má. Z (1.14) vidíme, že b (čo je túžba kúpiť si, ale túžba kúpiť si chlieb je iná ako túžba kúpiť si čokoládu, či kúpiť si lístok do kina) má veľký význam lebo je aj v čitateli aj v menovateli (1.14), kde násobí inú veličinu ako v čitateli. A z toho vzniknú celkom iné vplyvy na rast, či pokles HDP. Čitateľ to jasnejšie pochopí, ak poviem, že b môže mať hodnotu 0,5 alebo 0,75, ktoré som použil vyššie.
Záver
Aj hospodárska politika je veda. V tom istom maily som sa dočítal:
„Príjmy z rozpočtu Európskej únie Negatívny vývoj bol v rámci príjmov z rozpočtu EÚ, kde bol medziročný pokles o 1,05 mld. eur. Odlišný vývoj skutočnosti za oblasť príjmov za prostriedky EÚ v roku 2024 oproti minulému roku 2023 je spôsobený predovšetkým pre ukončovanie programového obdobia 2014 – 2020, kedy sa naplnia príjmy až počas mesiacov september až október 2024 po odoslaní záverečných žiadostí o platbu na EK“.
Nič o tom, čo to bude znamenať pre ekonomiku SR! Neviem ako pomôže také tvrdenie hospodárskej politike SR, predsedovi vlády, či ministrovi financií. Nik nezodpovedá za tak biedne zhodnotenie? To nie je ekonomická analýza. Výpočet percent je analýza? Ako sú príjmy z EÚ a výdavky do EÚ vedené v systéme národného účtovníctva ESA? Veď sú to významné faktory hospodárskej politiky.
Ekonomická analýza odpovedá na otázky aké sú efekty rôznych fiskálnych opatrení na hodnoty tých makroekonomických veličín ktoré hovoria o výkone ekonomiky. To musia vedieť ekonomickí analytici nie predseda vlády, či predseda EK.
Veda indikuje ako ekonomiku zveľaďovať.
Prof. J. Husár
Bratislava 8/9/2024
Milý Jarko, pán profesor, Ty chceš aby naši ministri (o poslancoch ani nehovoriac) rozumeli teórii, vede? A nie len ekonomickej! Veď sú stále na nejakých tlačovkách, stále riešia s hlúpymi novinármi ich hlúpe otázky, namiesto toho, aby sa začítali do odborných kníh, či časopisov. Alebo si sadli s takými ľuďmi ako si Ty, Peter Zajac-Vanka, Staněk ai. Majú vôbec nejaké stále, resp. ad hoc expertné tímy? Kamenického som považoval za rozumného človeka, teraz ten trapas, že zvýšime DPH u detských kníh, a zachránime štátny rozpočet; či ako to nazvať? Veď to je hanba, dnes by knihy pre deti mali byť zdarma!
Pán profesor, Vy to nevzdávate…a to je dobre!
Celá táto osveta by mohla pomôcť vládnym predstaviteľom aj zákonodárcom, ako pomôcť štátnemu rozpočtu SR. Lenže „by mohla“…a nemôže…Celá politická „verchuška“ a to aj so spriahnutím na myšlienkovú paradigmu masmédií hlavného prúdu je dnes celá nadšená z toho, ako štátny rozpočet získava z daňových príjmov (občanov) a tiež že hádépé rast je zabezpečený z výdajov občanov (lebo platia vysokú spotrebu)…smutné…
Kamenický to myslí dobre, ak chce zdaniť finančné transakcie podnikov a teda právnických osôb – vedeli by ste mu poskytnúť podporu práve výpočtami, ako sa majú príjmy T z daní právnických osôb podieľať na veličine Y? Teda na HDP?
Pretože „tvorba hospodárskej politiky“ potrebuje HLAVNE dane z podnikania a nie len dane zo spotreby fyzických osôb – teda obyvateľov. Ak budeme vedieť exportovať čisto slovenskú produkciu a bude zdaňovaná cez dane slovenských podnikov, prestane byť štátny rozpočet deficitný…no ale poraďte to Sakovej či Ficovi…tí vidia už len automotive (nepatrí Slovensku) a baterkárne (nebudú naše, ale čínske…) a nádejajú sa azda, že z predaja USSTEEL Košice „kvapne“ niečo i SR, ale nuž ako hlboko sa mýlia…
Peter
predovšetkým po roku 1992 sa nikto nezamyslel nad optimalizáciou daňového systému a ani sociálneho systému. Mali sme 10 zákonov o daniach a 1 o správe daní. Skús si pozrieť na internete, či niečo nájdeš. Odcitujem Ti z môjho článku: „Okrem toho, pri všetkých daniach je dôležité to, kto znáša dôsledky zvýšenia daňového bremena (aká je incidencia daní). Teória dokázala záver, ktorý možno takto naformulovať: čím je krivka ponuky neelastickejšia, tým väčšia je časť, ktorú budú platiť ponúkajúci (výrobcovia). V tomto duchu sa tiež žiada povedať niekoľko úvah o našej dani z „výplatnej listiny“. Náš zákon ustanovuje takéto výšky príspevkov do fondov sociálneho zabezpečenia:
Nedarí sa mi nakopírovať tu tabuľku. Pošlem Ti celý článok.
Teda 76% platí zamestnávateľ a 24% platí zamestnanec ako príspevok do sociálneho zabezpečenia. Bežne sa chápe tento problém tak, že je to jedno, akú časť príspevku platí zamestnávateľ a akú zamestnanec (incidencia). Teória na to poukazuje a prax to potvrdzuje, že z ekonomického hľadiska tento problém treba dôkladne zvážiť. Daňový systém totiž má rešpektovať spomenuté tri princípy: spravodlivosť, efektívnosť a jednoduchosť.“
A na tento záver sa dnes nepamätá. Daňový systém a systém sociálnej ochrany dokáže veda vyriešiť iba aplikáciou a tvorbou náročného ekonometrického modelu. Model v úvahe vychádza z Tinbergenovej teórie a to bol nositeľ Nobelovej ceny, tak jeho poznatky by sme mali aplikovať. Vieš si predstaviť že poznatky nositeľa Nobelovej ceny za chémiu by sa neakceptovali, čo dnešní ekonómovia s poznatkami ekonómov robia.
Ďakujem
jaro
Ďakujem pán profesor, za odpoveď. Ale pýtal som sa na iný pohľad: na to, ako možno hospodárskou politikou podporenou vedecky výpočtami zabezpečiť, že výroba (vôbec – produkcia i v zmysle podnikania, nie však finančných špekulácií) a jej zdaňovanie štátom DOKÁŽU NAPLNT PRÍJMY štátneho rozpočtu SR.
Ide o zdanenie hospodárskeho výsledku každého hospodárskeho subjektu a zabezpečenie platenia daní na území SR a nie v tzv.daňových rajoch. Prečo napr.TRENS as Trenčín „musel“ platiť daň zo zisku do ŠR SR a prečo VW, KIA, LANDROVER a STELLANTIS aj USSTEEL „nemusia“ platiť do slovenského štátneho rozpočtu (lebo dvojité zdanenie a oni vraj platia „doma“ kdesi v centrále korporácie v USA, v Nemecku, v Juž.Kórei atď?). To boli predsa socialistické národné podniky, ktoré odvádzali dane do štátneho rozpočtu a vytvárali tak mohutný príjem, z ktorého štát financoval tie sociálne a spoločenské potreby… a tam platilo aj to, že štát zdaňoval PRÁCU, teda pracovný príjem zo mzdy v tom pomere, v akom píšete, (teda že 76% z dane z príjmu zamestnanca platí zamestnávateľ a 24% platí zamestnanec ako príspevok do sociálneho zabezpečenia. ). Nemyslím si, že dnes je to tak,(máte aktuálny údaj 2024?) a i tak sa cudzí investori bránia platiť tieto dane zo mzdy zamestnancov, lebo sa im zdajú „zbytočné a vysoké“ – no veď aj preto, že sú to cudzinci a im „prd“ záleží na našich výdavkoch štát.rozpočtu krytých z tých daní, oni predsa majú príbuzných a žijú „inde“ ako na Slovensku. Aj preto považujem rečičky a náreky zamestnávateľov, že sú to vysoké odvody ako manipuláciu (pre nich by sa viac hodilo, ak by „štát platil im za to, že „dávajú prácu“, že ano?)
Odpustite polemický názor, nuž ale pracujeme z praxe a vedecky, nie?
Peter,
musím začať tým, že pri vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004 bol eurokomisárom pre rozšírenie Günter Verheugen, ktorý zohrak kľúčovú rolu pri prístupových rokovaniach. Brusel a Bratislava, že otvorili dve rokovacie kapitoly a to číslo 23 h a číslo 24 či iné čísla. Na čo sme vynakladali také veľké úsilie ich pripraviť a obhájiť. Aby sa zlikvidovali ZSMK Tlmače, kde vyrobili najväčší elektromotor na svete a boli veľkým prispievateľom do príjmov štátu, teda do položky daňové príjmy.
Peter, my sme mali veľké ekonomické diela o fungovaní ekonomiky SR a to od prof. Sojku Ekonomická dynamika a Pavlendu, ktorý mal vo svojej 400 stranovej knihe túto kapitolu.
Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
I. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
II. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
III. Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
Mali také niečo v Bruseli? Ba pod vedením prof. Sojku sme mali výskumnú úlohu stupeň ekonomického rozvoja okresov Slovenska a to na báze 70 fyzikálnych ukazovateľov (ťažba čierneho uhlia, ťažba hnedého uhlia, výroba ocele, atď.) pre 72 okresov. Priam mikroskopický vhľad do ekonomiky každého okresu a teda aj pomocou ekonomických ukazovateľov druhov daní a zisku podnikov v okrese. Prečo sa komisár nezaujímal o našu školu ako ekonomický mozog ekonomiky. To iste nevedeli naši vyjednávači.
A teda môžem iba súhlasiť: Aj preto považujem rečičky a náreky zamestnávateľov, že sú to vysoké odvody ako manipuláciu (pre nich by sa viac hodilo, ak by „štát platil im za to, že „dávajú prácu“, že ano?)
Ďakujem
jhusár
Milý pán profesor,
obdivujem Vašu produkciu a vytrvalé upozorňovanie na potrebu zlepšenia ekonomického myslenia u nás.
Srdečne
Ľubo
Pán doktor,
nemôžem inak ako takto:
Aj hospodárska politika je veda. V tom istom maily som sa dočítal:
Nič o tom, čo to bude znamenať pre ekonomiku SR! Neviem ako pomôže také tvrdenie hospodárskej politike SR, predsedovi vlády, či ministrovi financií. Nik nezodpovedá za tak biedne zhodnotenie? To nie je ekonomická analýza. Výpočet percent je analýza? Ako sú príjmy z EÚ a výdavky do EÚ vedené v systéme národného účtovníctva ESA? Veď sú to významné faktory hospodárskej politiky.
Ekonomická analýza odpovedá na otázky aké sú efekty rôznych fiskálnych opatrení na hodnoty tých makroekonomických veličín ktoré hovoria o výkone ekonomiky. To musia vedieť ekonomickí analytici nie predseda vlády, či predseda EK.
Veda indikuje ako ekonomiku zveľaďovať.
To si musí uvedomiť aj naša vláda a aj vedenie EÚ.
Ďakujem za ozaj logický argument
jhusár
Miestne tiažové zrýchlenie závisí od geografickej šírky a nadmorskej výšky. Na rovníku na úrovni morskej hladiny má hodnotu asi g = 9,780 m/s2. Na 45. stupni zemepisnej šírky g = 9,80665 m/s2 ,na póloch g = 9,832 m/s2 ,na jeden meter výšky sa tiažové zrýchlenie znižuje približne o 3×10−6 m/s2 za predpokladu, že výška je vzhľadom na zemský priemer zanedbateľná. To sú merateľné údaje!
V ekonometrii pripúšťate vplyv cien (hodnota generovaná trhom, prípadne deformovaným trhom?!?) na určenie parametrov, ďalej definujete „b“, ako túžbu kúpiť si (a pripúšťate neurčitosť veličiny)… Analyzujete vplyv zmien fiškálnej politiky na Y (HDP). Aký je však takýto vplyv v nedefinovanom prostredí? Aký vplyv by malo ukončenie vojny na Ukrajine, a aký eskalácia vojny na Blízkom Východe? Ovplyvní to ceny energií? Zmení sa štruktúra výdajov rozpočtu revíziou „Green dealu“? Ovplyvní európsku (a našu fiškálnu politiku) krach nemeckej a francúzskej ekonomiky? V čom vidíte efekt rešpektovania pravidiel, ak tie pravidlá neurčujú výsledky hospodárenia (efekt hospodárskej politiky)?
Pekne názorne ukázané, vďaka. Len kvôli iným čitateľom podotknem, pán profesor, že ste tu ukázali vlastne len princíp. Vláda musí mať tieto modely rozpracované oveľa podrobnejšie. Ale ako ste uviedli, tieto výpočty sú záležitosťou odborníkov – špecialistov. Nemusí ich vedieť spočítať predseda vlády, ale v princípe im musí rozumieť. Ako vodič autobusu. Nemusí byť dokonalý automechanik, ale musí stroju rozumieť.
Ostatne, premiér, ako každý, má k dispozícii rozsiahlu databázu údajov, napríklad tu:
https://nbs.sk/_img/documents/_publikacie/ostatnepublik/ukazovatele.pdf
alebo tu:
https://nbs.sk/statisticke-udaje/vybrane-makroekonomicke-ukazovatele/makroekonomicka-databaza
Už len tým číslam rozumieť 😉
Pán profesor,
Dnes je vo verejnej správe, médiách aj v iných inštitúciách veľa nevzdelaných „odborníkov“ – diletantov a tí len rečnia o ničom a tak to tak vyzerá! Očakávať od nich že budú akceptovať vedecký prístup pri riešení ekonomických problémov štátneho rozpočtu je len chiméra. Pokiaľ budú základom rozpočtov limity, ktoré s ekonomikou nemajú nič spoločné, môžeme len snívať o rozpočte zameranom na udržateľný ŽIVOT!
Vážený pán profesor,
ale J. Tinbergen je nositeľ Nobelovej ceny a bol aj predsedom Štátnej plánovacej komisie Holandska. Jeho komplexné modely sú ozaj náročné a vidíte aj uvedený jeho vzťah v úvahe ako jednoznačne vyjadril vzťah medzi výdavkami vlády a masou peňazí. Každá krajina bude mať iné ai a bi koeficienty a teda musí robiť príslušnú politiku. Kto v prvom rade musí rešpektovať ekonomické poznatky to sú guvernéri národných bánk a teda aj guvernér ECB. Rešpektovať poznatky musí aj minister financií a poslancov presvedčiť, že ich často, ospravedlňujem sa, táraninky nech si nechajú doma. Týka sa to aj europoslancov. EÚ má využívať regionálne modely. My sme mali s nimi konkrétne skúsenosti.
Ďakujem
jhusár
Ďakujem Vám pán profesor. Vašu úvahu by mali zverejniť v dennej tlači.
Vážený pán inžinier,
Hospodárske noviny č. 41/1967 uverejnili môj článok Kritérium pre hodnotenie hospodárskeho výsledku, ktorý mal veľký ohlas, lebo obsahoval vzorce, ktoré bolo treba dovysvetľovať. Mal veľký ohlas, napr. aj OKD Ostrava, či okresné štatistické úrady. Uvádzam ich v mojej knihe aj ekonómia je veda. Dnes, myslím si, nemáme taký odborný časopis. Nezaznamenal som, že k téme dnešnej úvahy by bol uverejnený vo vedeckom ekonomickom časopise článok, ktorý ba to oveľa hlbšie rozobral. No a tak sú naši ekonomickí analytici a komentátori spokojní, že žiaden vysokoškolský profesor ich neupozorní na plytkosť ich analýz, či komentárov.
Ďakujem
jhusár
Ďakujeme za kvalifikovanú informáciu budeme sa touto otázkou zaoberať na výbore v časti hospodárska politika v SR
Betuš Ľubomír
Pán doktor,
problém vzťahy výdavkov vlády (G), masy peňazí (M) a príjmov z daní (T) je jeden z najvážnejších ekonomických problémov každej vlády. Odporúčal by som Vám dielo The Economic Theory of Fiscal Polici od dvojici autorov A. Peacocok a G. K. Shaw. Treba mať naozaj jasno o vzťahu cieľov ekonomickej politiky a fiskálnych nástrojov. Máme niekoľko druhov daní, čo som nerozoberal. Treba dôkladne poznať ich vplyv na makroekonomický ukazovateľ HDP. To musia vedieť predovšetkým analytici, ktorí robia odporúčania predsedovi vlády, či ministrovi financií.
Ďakujem
jhusár