EÚ potrebuje akceptovať ekonomické vedy

 

Aby bol nadpis mojej dnešnej úvahy zrozumiteľnejší a výpovednejší, musí začať tromi citátmi.

 

Na internete sa objavila informácie, že 

Šéfovia vlád a štátov členských krajín EÚ sa v pondelok podvečer (17/6/2024) zúčastnia na mimoriadnom summite, ktorého cieľom je dohodnúť sa na najdôležitejších funkciách v inštitúciách EÚ po zohľadnení výsledkov do Európskeho parlamentu (EP). Informuje o tom bruselský spravodajca TASR. Lídri EÚ sa snažia, aby najvyššie funkcie boli vyvážené nielen z hľadiska politických rodín, ale aj zemepisne a podľa princípu väčších aj menších štátov, pričom sa nezabúda ani na rodovú vyváženosť.

 

Druhý sa týka toho, čo povedal prezident republiky po návrate z Bruselu:

Slovenská republika sa bude snažiť byť veľmi konštruktívnym partnerom. A keď teraz ešte možno nepoviem, aký postoj bude mať k jednotlivým nomináciám, mám prioritu, ktorá je koordinovaná aj s pánom premiérom Robertom Ficom. Jasne chcem pomenovať nášho kandidáta na budúceho eurokomisára Maroša Šefčoviča ako jedného z najskúsenejších členov Európskej komisie. Chceme pre neho vyrokovať čo najsilnejšie a najvplyvnejšie portfólio na ďalších päť rokov. Preto môj spôsob vyjednávania bude založený na takejto taktike. Nie blokovať, ale, samozrejme, žiadať pre Slovenskú republiku niečo. Je to úplne logické a myslím si, že takto budú postupovať aj zástupcovia okolitých krajín,“ povedal Pellegrini v Bruseli.“

 

A ešte tretí, čo uverejnil Ekonomický newsfilter:

  • Hrozba zhoršenia ratingu, o ktorej hovoril aj minister financií Ladislav Kamenický, sa nateraz nenaplnila. Tri veľké ratingové agentúry počas posledných dvoch mesiacov ponechali hodnotenia Slovenska nezmenené.
  • Všetky však dali najavo, že čakajú na plán konsolidácie verejných financií, ktorý musí byť známy na jeseň. Zatiaľ z neho vyplýva len to, že rozpočtový deficit má každoročne klesať o 1 percentný bod HDP, ale nie je jasné, ako sa k tomu vláda dopracuje.
  • Vláde môže napokon vyjsť taktika, keď s deficitom nerobí nič zásadné a spolieha sa na rýchlejší hospodársky rast, ktorý nečakane potiahne nahor daňové príjmy. Pravdepodobne sa tiež pokúsi natiahnuť ozdravný proces na sedem rokov.

 

Vážne konštatovania faktov. Všetky 3 vlastne hovoria o tom, ako sa, dá sa povedať, od vzniku EÚ zanedbávala ekonomická veda, jej hlboké a overené poznatky. Zanedbávame ontológiu ekonómie, teda skúmanie bytia, existencie a reality ekonomiky, zaoberajúcou sa základnou povahou ekonomiky, jej štruktúrouvzťahmi medi jej prvkami.  Ekonómia je rozsiahla disciplína, aj čo sa týka otázok, ktoré si kladie a aj metód, ktoré používa pri hľadaní odpovedí. Nebudem ju definovať, ale opriem sa priamo o skutkovú podstatu, jej predmet, ktoré budú hovoriť samé za seba. Dá to čitateľovi ideu o druhu otázok, ktoré ekonomická analýza  pomáha objasniť, urobiť ich zrozumiteľnými a druhoch, spôsoboch, ktoré tvrdia, odporúčajú a navrhujú ekonomické princípy riešení. Väčšina svetových problémov, ktoré nás tlačia sú v podstate ekonomické.

Teda určitá bázická znalosť  ekonómie je esenciálna pre každého, kto chce rozumieť dnešnému svetu, v ktorom žijeme. Ekonómovia potrebujú  metódy, spôsoby ekonomického skúmania a nástroje , ktoré ekonómia používa, napr. ekonometria v najširšom slova zmysle. Niektoré ekonomické myšlienky sú tak dôležité, že by si ich užívatelia mali pamätať, alebo dokázať odvodiť. Predovšetkým je to oblasť fiskálnej politiky. Ekonomická analýza nám práve povie aké sú efekty rôznych fiskálnych opatrení na hodnoty tých makroekonomických premenných, ktorých pohyb pokladáme za indikátor výkonu ekonomiky, e. g. príjem, output zamestnanosť, výdavky vlády, príjmy vlády, či až obchodnú bilanciu.

Bázickými premennými hospodárskej politiky vlády sú príjmy z daní, výdavky vlády a aj množstvo peňazí, teda ponuka peňazí. Ak by si vláda stanovila určité cieľové hodnoty HDP a úrovne cien, potom z ekonometrického modelu a tých určitých cieľových hodnôt vyplývajú celkom konkrétne veličiny výdavkov vlády (G) a množstva peňazí (M) by mali mať(ideálne)  takéto hodnoty( to nie je ľubovôľa politikov):

 

 

Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G. Zo vzťahov vyššie  jasne vyplýva aké budú ich zmeny pri rôznych  koeficientoch aibi, (z iných rovníc)  budú  vždy iné. Zároveň s týmto vzťahom ide aj o vzťah ponuky peňazí a monetárnej bázy. Veda ju definuje takto

 

M = mmB

 

kde mm je peňažný multiplikátor a B je monetárna báza. Aj túto rovnicu treba zabudovať do komplexného modelu. Tam treba ozaj akceptovať poznatky ekonómie. Urobil som prepočty za SR;  aký bol záver?

Zvýšenie monetárnej bázy o 1 Sk malo za následok zvýšenie ponuky peňazí M o cca 2,50 Sk (výpočty som realizoval v dobe,  keď sme mali menu korunu). To je až neuveriteľné, čo sa stane s masou peňazí v obehu. Neznalosť mm bola bázická systémová chyba.

Ale rovnakú chybu robí aj ECB. Guvernér Draghi s radosťou oznámil, že ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol mm = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu. To je obozretná politika, o ktorej nám hovorili (učili) experti, ktorí chodili do NBS a na ministerstvo financií? Aj v EÚ sme mali aplikovanú amputovanú ekonómiu?

Ekonómia má hlboké poznatky o jednom z najvážnejších vzťahov inflácie a nezamestnanosti, ktorá ekonomiku SR mimoriadne ťaží po roku 1992. Tvorcovia hospodárskej politiky s ňou zápasia vo všetkých krajinách EÚ. Boj s infláciou a nezamestnanosťou, ako pociťujú všetky krajiny EÚ, je nesmierne bolestivý; ide o náročný ekonomický kompromis medzi infláciou a nezamestnanosťou. Veda jasne hovorí, že ide o substitučný vzťahvyššia inflácia nižšia nezamestnanosť a naopak.

Ďalším náročným problémom, a to tiež všetkých vlád v EÚ, je problém veľkosti podstaty deficitu vládneho rozpočtu. Ide o nepochopenie ilúzie o vysokých úrokových mierach. Totiž pôžička pri 10 percentnom úroku a 4 percentnej inflácii je v skutočnosti drahšia ako 14 percentná pôžička pri 10 percentnej inflácii.

Skoro v každej krajine politici diskutujú o probléme vzťahu bremena deficitu rozpočtu a dôsledkov na budúce generácie. Ba za mimoriadne vážnu pokladám ideu, tvrdenie ekonómie o vzájomných výhodách zo slobodnej výmeny, zahraničného obchodu. Veda pozná Ricardov paradox. Toto je fundamentálna myšlienka ekonómie, že zo slobodnej výmeny musia mať osoh obe strany, alebo aspoň očakávajú, že niečo získajú. Prečo by inak súhlasili s obchodovaním? Je zarážajúce ako sa tento poznatok v praxi ignoruje. Neviem, ako sa tento problém riešil v systéme národných účtov v prípade automobiliek na Slovensku, teda Volkswagen, či KIA, ktoré majú aj u nás podniky?

Takýchto fundamentálnych princípov, ktoré ekonómia logicky odvodila, je viac. Sú to princípy, ktoré by ekonómovia mali rešpektovať aj po vykonaní štátnej záverečnej skúšky; ba aj Európska komisia. Mali by ich rešpektovať aj politici, sú to predsa vedecké ekonomické poznatky. Mali vedieť aj niečo z nástrojov, ktoré ekonómia nevyhnutne potrebuje a aj tvorcovia ekonomickej politiky pre jej tvorbu.

 

 

Záver

 

Hoc EÚ nie je štát, je združenie, aj v nej treba rešpektovať ekonomickú vedu, čiže EÚ potrebuje akceptovať ekonomické vedyŠéfovia vlád a štátov členských krajín EÚ sa v pondelok podvečer (17/6/2024) snažili dohodnúť na najdôležitejších funkciách v inštitúciách EÚ po zohľadnení výsledkov volieb do Európskeho parlamentu (EP). 

Medzi najdôležitejšie funkcie, ako denne vidíme, patria ekonomická funkcia a mali by rešpektovať ekonomické poznatky.

Iba zvýrazním. Zásadné poznatky pre tvorbu hospodárskej politiky nám dávajú jednotlivé ekonomické vedy. V úvahe som nespomenul poznatky zo sféry makroekonómie, neuviedol som hlbšie poznatky o „dvojčatách“ nezamestnanosť a inflácia. Neuviedol som poznatky o spotrebe vlády a jej vzťahu k rovnovážnemu príjmu, alebo algebraické poznatky fiskálnej politiky a hlavne poznatky vzťahu daní, spotreby vlády a optimálnej alokácii zdrojov.

V súčasnosti sú mimoriadne potrebné poznatky o peniazoch a bankovom systéme, či monetárnom systéme, ktorý politici nazývajú menový (?) systém. Výmenné kurzy a medzinárodný monetárny systém je ozaj náročný problém. Makroekonómia má zásadné poznatky o konkurencii a monopoloch. Rozprávame o trhovom  mechanizme ale poznatky o jeho nedostatkoch a možnom „liečení“ ignorujeme. Dnes hlavne problém limitovanej sile trhového mechanizmu a potrebe poznatkov o regulovaní odvetví ekonomiky, napríklad aj problém poznatkov o monopoloch, ich regulácii a nacionalizácii

Naše dlhy dosiahli už takú úroveň, že podkopávajú hospodárstvo. Ba podniky prikrášľujú svoje výsledky a musia sa prispôsobovať globálnemu prostrediu. fungujúcemu podľa jeho pravidiel. A. Greenspan povedal v svojom diele, že presné účtovníctvo ja zásadné pre fungovanie kapitalizmu voľného trhu. Prečo máme neprehľadný systém národného účtovníctva vo všetkých krajinách EÚ?

Zostavuje systém národného účtovníctva Európska únia?

V úvahe som iba načrtol ekonomické poznatky, ich zmysel, váhu a dôležitosť potrebné pre politikov. Aj naši poslanci a aj europarlamentu musia predovšetkým vedieť, ako funguje ekonomický systém.

Poznatky ekonómie v ekonomike treba rešpektovať, i napriek existencii monopolov a gigantických spoločností. Teória efektívnych trhov, na ktorú sa často odvolávajú aj poslanci, dnes nemôže vysvetliť ani príčiny krachu na burzách.

 

Prof. J. Husár

Bratislava, 19/6/2024

 

5 1 hlasovanie
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

13 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Vnorené spätné väzby
Zobraziť všetky komentáre
Anton Julény sen
Anton Julény sen
23. júna 2024 15:01

Vážený pán profesor,
predložená téma je zložitá a na riešenie čakajú členské štáty EÚ§
Európska únia je integračné zoskupenie , ktoré od februára 2020 tvorí 27 štátov a fungovanie EÚ sa opiera o inštitúcie , orgány, výbory , úrady a agentúry , ktoré rešpektujú princípy právneho štátu.Pritom EÚ tvoria štáty s rozdielnou ekonomikou, životnou úrovňou a tradíciami .Je ťažko si predstaviť uplatnenie ekonomických zákonov a vedy na úrovni EÚ. Rozhodovanie napr.o rozpočte na rok 2025 vo výške 199,7 miliardy eur, bude viac handrkovaním prezidentov kto z koho pričom vyhrávajú obyčajne ekonomicky silné štáty napr . pri rozdeľovní fondov do poľnohospodárstvay na spoločnú poľnohospodársku politiku je vyčlenených 53,8 miliardy eur. z toho bezmála viac ako 70% dostane 12 štátov a zbytok 15 štátov prevážne z východnej Európy zostatok. Snahy o spravodlivé riešenie a uplatenie vedy sú, predmetom dikuzii avšak v dohľadnej dobe sa nedočkáme spravodlivého riešenia..

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
23. júna 2024 16:56
Odpovedať  Anton Julény sen

Milý Tónko,
vážený pán inžinier,
iste, moja úvaha bola aj náročná. Práve zato, že EÚ je združenie a nie štát je potrebné dôkladne zvažovať politiku EÚ. Totiž už názov je Európska únia a to niekomu indikuje, že je je dôležitý pojem európsky a nie postavenie štátov. Totiž už s prof. M. Šikulom, ktorý napísal delo Globalizácia na rázcestí sme diskutovali, že EÚ by sa mala volať Spojené európske štáty. Tak by sa zvýraznila práve úloha štátov, čo sa deje z pozície Francúzka, Nemecka, či Španielska. Malé štáty akoby museli poslúchať. Hoc som ekonóm, nemám komplexný prehľad o „prítokoch“ a „odtokoch“ finančných prostriedkov EÚ. O tom môže hovoriť iba podvojné účtovníctvo a to v podobe systému národných účtov aj jednotlivých krajín a aj všetkých orgánov EÚ. Vedecké riadenie EÚ chýba a tak je to ozaj handrkovania predsedov vlád, či prezidentov krajín. Kongres o vedeckom riadení bol v Prahe presne pred 100 rokmi. Požiadali ma o referát takže to viem.
Ďakujem
jarko

Tibor Šagát
Tibor Šagát
21. júna 2024 19:19

Milý pán profesor,
mimoriadne rád čítam Vaše ekonomické úvahy a permanentné výzvy, aby sa pri riadení štátu, jeho ekonomiky začala konečne používať ekonomická veda. Zatiaľ bez akejkoľvek odozvy! Napriek tomu sa teším, ako budete pokračovať v štýle vzdelanca a gentlemana. Potrebujeme nevyhnutne podobné analýzy aj v zdravotníctve. Kam sa v EU a v SR dostalo poskytovanie zdravotnej starostlivosti, jej financovanie, udržateľnosť a pod. verí, že sa takejto analýzy dočkám aj s návrhmi na ako jednotlivé problémy riešiť.
s úctou Tibor Šagát

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
22. júna 2024 7:35
Odpovedať  Tibor Šagát

Vážený pán profesor,
viem, že máte bohaté skúsenosti ako minister z rokovaní na MF SR. Máme Radu pre rozpočtovú . zodpovednosť, máme IFP, či Útvar hodnota za peniaze a neviem, že sa im nedarí zabezpečiť udržateľné verejné financie a držať sa princípov fiškálnej politiky. Slovensko v aktuálnej zložitej a dynamicky sa meniacej dobe potrebuje jasnú stratégiu smerovania. Zriekli sme sa strategického projektového riadenia a aj vyvodzovaní osobnej zodpovednosti.. Žijeme zo dňa na deň
Žiaľ, problém je aj celoúniový, ako som na to poukázal v mojej úvahe, v ktorej som uviedol jeden z významných vzťahov fiskálnej a teda aj hospodárskej politiky.
Ďakujem
jhusár

Jozef Huzulák
Jozef Huzulák
20. júna 2024 16:14

Milý Jarko,
zasa som o niečo vzdelanejší zásluhou Tvojho zaujímavého článku. V porovnaní s minulosťou vidím pri aplikácii ekonomických poznatkov rozdiel v tom, že v súčasnosti sú niektoré korporácie také silné, že zásadne ovplyvnia politiku a všetko čo s tým súvisí. Aj rozhodnutia ratingovývh agentúr.
Včera som čítal článok Johna Clausera, nositeľa Nobelovej ceny za fyziku. Dokazujeí, že „klimatická núdza“ je mýtus. Modely a analýzy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), na ktoré sa politici a aktivisti spoliehajú pri podpore tvrdení o „klimatickej kríze“, nespĺňajú základné vedecké štandardy.
Nemyslím si, že by to ovplyvnilo situáciu. Všetko pobeží ako doteraz. Je to katastrofa.
Srdečne Ťa pozdravujem.
Jožo

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
20. júna 2024 19:31
Odpovedať  Jozef Huzulák

Milý Jožko,
som rád, že si sa zahĺbil do mojej úvahy. Ukázal som na zásadné ekonomické poznatky, ktoré zabezpečujú, aby ekonomika fungovala. Nepotrebujeme ekonomiku v ktorej sú nízke mzdy, neisté pracovné miesta a veľký štátny dlh. A pritom aj záhadná budúcnosť. Nehovoriac, že máme nefunkčný školský systém. Poznatky, ktoré som z ekonómie uviedol jasne ukazujú na to, že vieme ako má fungovať ekonomický systém. Nepotrebujeme iba rast ekonomiky, ktorý sme si zvykli merať nič nehovoriacim HDP. Potrebujeme ekonomický rozvoj, konkrétne poľnohospodárstvo a aj rozvoj potravinového priemyslu. Ľudia sú poháňaní eufóriou, čo končí v raste cien až do nezmyselných výšok, pozri si byty. Ale ozaj máme aj veľkú nerovnosť príjmov. Pozri si aj tie turbulencie, s ktorými sa stretáme po celej Európe, menovite problém s migrantami. My sme nemali kolónie.
Ďakujem
jarko

Peter Dragijský
Peter Dragijský
20. júna 2024 10:25

Vážený pán profesor!
 Dovolím si pár poznámok z môjho pohľadu. V ranných správach som počul o napomenutí SR pre nedodržanie istých pravidiel, ak som dobre pochopil, že veľa míňa.
Keď som ako 54 ročný išiel do súkromnej praxe, musel som najprv kúpiť potrebné zariadenie a náradie, aby som vôbec mohol začať. Na účte sme mali okolo 15 000 Sk, ktoré som takmer všetky minul. Trvalo niekoľko mesiacov, kým som sa dostal do pozitívnej bilancie.
Neviem si predstaviť, že vláda má šetriť. Ako chceme niečo budovať, ak neinvestujeme, ako zriaďovať nové podniky, kde by sme mohli zamestnať „nezamestnaných“ – pre ktorých je výhodnejšie nepracovať?
Včera bolo u nás výjazdové zasadanie vlády, v našom najnezamestnanejšom regióne celej tzv. EU.
Srdečne pozdravujem a ďakujem za materiál, ktorý mi pravidelne od Vás prichádza.
Peter Dragijský

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
20. júna 2024 11:52
Odpovedať  Peter Dragijský

Pán doktor,
veľmi dobre ste vystihli problémy, ktoré riešim v úvahe. Ekonómia má veľa a dobrých poznatkov, ktoré sa posledných 40 rokov nedostávajú do života. Prof. Engliš, dvakrát minister financií a raz guvernér národnej banky mal ozaj hrubú knihu s názvom Soustava národního hospodárství a mohol presadzovať hospodársku politiku, ktorú definoval. Aj prof. Karvaš ako guvernér SNB dokázal, že výmenný kurz českej a slovenskej koruny bol 7 českých a 1 slovenská, ba na čiernom trhu až 10 českých korún. Veď práve ten problém dlhov je ozaj náročným problémom a preto som aj uviedol ten problém s infláciou a tými percentami, že človek- čitateľ iste zostal prekvapený s tým záverom.
Ďakujem
jhusár

Marián Moravčík
Marián Moravčík
19. júna 2024 20:05

Európskym (ani našim) politikom pritom nechýbajú údaje. Pred 20 rokmi sme ich mali podstatne menej. Dnes existujú aj systémy „big data“, z ktorých sa dajú dostať kedysi nemysliteľné výsledky. Už základný nástroj – Eurostat – je krásne spracovaný a prehľadne obsahuje obrovské množstvo údajov.
Len treba rozumieť tomu veľkému spoločenskému stroju, aby podľa čísel človek vedel, čo sa deje…

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
20. júna 2024 7:27

Totiž , pán doktor, máte veľkú pravdu vo Vašej ostatnej vete a ukážem to na- peňažnom multiplikátore; je zložitý, čo zároveň umožňuje identifikovať riziká. Musíme mu porozumieť a preto ho v tejto odpovedi objasňujem; opisuje systém. Hovorím o tom v mojej Aplikovanej makroekonómii. Tam odvádzam konkrétnym matematickým postupom, že peňažný multiplikátor má takýto tvar.

                                   file:///C:/Users/husar/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image001.png

Sú tam nové významné premenné. Aby si čitateľ uvedomil význam a dôležitosť tohto vzťahu pozrime si konkrétne údaje za ekonomiku, ktorá nech má tieto hodnoty makroekonomických veličín:

rD = koeficient minimálnych povinných rezerv        = 0,10

CU = obeživo                                                           = 200 mld. Sk

D = vklady                                                               = 400 mld. Sk

ER = prebytočné rezervy                                          = 0,4 mld. Sk

M = ponuka peňazí M1                                            = 600 mld. Sk

Čitateľ po dosadení zistí, že

file:///C:/Users/husar/AppData/Local/Temp/msohtmlclip1/01/clip_image003.png

Významná je premenná obeživo, naň už NBS nemôže efektívne vplývať. Tento významný vzťah jasne vyjadruje, čo sa v ekonomike deje a na všetky premenné pôsobia banky.

Ďakujem

jhusár

nedarí sa mi nakopírovať vzorec a tak Vám ho pošlem samostatne.

Ivan
Ivan
19. júna 2024 18:09

Dobrý deň pán profesor. ďakujem Vám za Váš príspevok. Na veľkú škodu – nikto z politikov, u nás doma ani v EU nie je ochotný tieto informácie, skúsenosti a vedomosti počúvať, akceptovať, nie to ešte aplikovať.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
19. júna 2024 18:40
Odpovedať  Ivan

Vážený pán inžinier,
ekonomika nemôže fungovať bez poznatkov. Toto je spôsob, ako by vlády a Európska komisia mali konať, Mali by to zabezpečovať ministri financií. Citát p. prezidenta si treba prečítať aj dvakrát. Máme m noho mýtických praktík ovládania podnikov, čo iste lepšie ovládate ako ja. Mám dojem, že verejnosť je dostatočne nedôverčivá voči podnikateľskej etike – korupcia. Zabúda sa na účtovníctvo jeho precíznosť.
Ďakujem
jhusár

Lubomír
Lubomír
19. júna 2024 17:41

V septembri 2024 pripravujeme okrúhly stôl a počítame s Vaším vystúpením. Podrobne budeme informovať po zasadnutí výboru v júli aj k téme a termíne . Po osobnej konzultácii s Vami
KMK Východ
Betuš Ľubomír