Čaká nás rast? Ekonomická veda je nepostrádateľná

Prežívame recesiu; rastúca inflácia – ceny rôznych druhov tovarov a služieb stúpajú, objem prevodov peňazí do iných krajín rastie, výška štátneho dlhu stúpa. Finančné bohatstvo ľudí sa zmenšilo. Vláda by mala robiť stabilizačnú politiku. Jej cieľom musí byť vyhnúť sa výkyvom, ktoré sa prejavujú v ekonomike cez rôzne ekonomické premenné, ako sú napríklad HDP, investície, mzdy, ceny atď. Cieľom opatrení vlády sa musí stať plná zamestnanosť, hospodársky rast a rozvoj, cenová stabilita, ekonomická rovnováha, nové rozdelenie národného príjmu a majetku. Teda zložité, obtiažne úlohy.

 

Dnešná úvaha bude náročnejšia, ale o to užitočnejšia, poučnejšia. Verím, že to čitateľ príjme. Teórie ekonomického rastu dôkladne opisujú podstatu ekonomického  rastu.  Trajektóriou rastu a rozvoja sa zaoberá ekonometria, ktorá konštruuje modely. Opisuje nimi správanie ekonomiky, fungovanie ekonomiky. Fluktuáciu, vlnenie cyklu vysvetľujú jej vnútornou dynamikou; treba ju odhaliť.

Máme novú NR SR a bude vláda. Čaká ich veľmi ťažká úloha stabilizácie. Pojem stabilizácia je v ekonometrii dôkladne rozpracovaný. Stabilizácia je vždy dlhodobejší proces, ktorým sa zaoberajú dynamické ekonometrické modely. Tieto modely riešia interakciu dvoch či viacero sektorov ekonomiky a tak získajú model celej ekonomiky ako multisektorový model, v ktorom sú output ekonomiky, HDP, dane a iné veličiny v interakcii. Takéto modely sú mnohorovnicové. Ich množina závisí od tvorcu modelu. Najdôležitejším faktorom je to, ako ekonometricky náročne tvorca modelu definuje vzťahy medzi nimi; môžu byť lineárne aj nelineárne. Dôležité je naformulovať vzťahy medzi nimi čo najreálnejšie.

 

Cieľom ekonomickej politiky stabilizácie je, musí byť, samozrejme, doviesť fluktuujúcu dráhu ekonomiky na určitú požadovanú stabilnú dráhu. Hĺbka pojmu stabilizácia sa dá pochopiť, ako zistí čitateľ, iba vďaka ekonometrii a matematickej ekonómiiŽiadaná dráha musí byť založená na ekonomických, politických a sociálnych potrebách, úvahách, predstavách vlády. Napríklad, čo čitateľ dobre vie, cieľom vlády je udržovať určitú úroveň zamestnanosti a kontrolu veľkého zvýšenia cenového indexu spotrebiteľských tovarov. Ekonometria nám poskytuje modely, ktoré stanovujú hodnoty zvolených makroekonomických veličín v určitom čase, roku; zato sú dynamické. Ekonometria hovorí o niekoľkých druhoch stabilizácie, o čom hovorí dielo An Introduction to Mathematical Models in Economic Dynamics od D. Clementsa. Tieto modely sa opierajú o diferenciálny počet. Prvý druh stabilizácie, faktorov ktoré ju vyvolávajú a ako pôsobia je proporcionálnou stabilizačná politika a je založená na takomto modely (D je agregovaný dopyt, Y je output):

 

D = C + I*

dY/dt = µ(D – Y)

    

Nebudem ho riešiť. Iba uvediem, že agregovaný dopyt a output sa pohybujú z pozície D = Y = c1*+ (1c0) do pozície D = Y =  (c1*+ Δ c1* ) / (1c0) . Riešením by sme zistili, že aj D aj Y sa  v čase „pohybujú“, nadobúdajú rôzne hodnoty a to smerom k rovnovážnemu stavu D = Y. Ekonometer zistí čo spôsobuje oscilácie dráhy, vlnenie.

Druhým typom stabilizačnej politiky je integrálna stabilizácia. Funkcia D má takýto tvar: D = c0Y + c1* + Δ c1* + G(t), kde G(t) sú vládou indukované, vyvolané výdavky. Diferencia medzi želanou úrovňou outputu a aktuálnou  je c1*/(1 – c0) – Y(t) z čoho sa dá odvodiť, že pre integrálnu stabilizačnú politiku sú vládou indukované výdavky integrálom tohto rozdielu, čo ekonometria vyčísľuje. Vlny cyklov sú menšie a menšie, tlmivé.

Nakoniec musím spomenúť ešte derivatívnu stabilizačnú politiku. Jej bázou je multiplikačný model s diferenciálnou politikou namiesto proporcionálnej a integrálnej politiky. Vzorec nebudem uvádzať; G(t) je zložitejšie formulované. Čitateľ, ktorého to zaujíma ho nájde v diele Clementsa. Avšak dlhodobá dráha outputu Y(t) má konkrétny ekonometrickú podobu, v ktorom vystupuje aj funkcia ex. Nebudem už viac rozoberať dôkladnosť ekonometrie; záujemca ju nájde v odbornej literatúre. Vláda a tvorcovia hospodárskej politiky totiž môžu aj kombinovať proporcionálnu, integrálnu a derivatívnu stabilizačnú politiku.

 

Ekonometria poskytuje nástroj, ktorý má veľkú výhodu v tom, že jeho tvorca môže s modelom experimentovať a získať alternatívne hodnoty veličín v čase, teda smerom do budúcnosti. Neviem, či vedia o tom naši politici; vládni ekonómovia.

 

V nadpise som použil aj pojem rast. Ekonometria má niekoľko druhov modelov ekonomického rastu. Niektoré modely sú vhodné aj pre krátkodobý cyklus. Predovšetkým musím čitateľovi povedať, že ekonometria má aj modely rastu, ktoré nemajú oscilujúci rast ale sú vhodné na determinovanie dlhodobého trendu. Významné sú preto, že majú potenciál presnejšej predikcie skutočnej dráhy outputu rastúceho hospodárstva a zároveň slúžia ako vhodný nástroj, model pre aplikáciu stabilizačnej politiky. Zásluha patrí velikánom E. D. Domarovi a R. F. Harrodovi, po ktorých sú pomenované. Tvoria iba bázu, pretože vývoj, nielen ekonomickej vedy, je neodvratný.

 

Aby čitateľ získal predstavu a veril tvrdeniam, uvediem konkrétne číselné hodnoty modelu, ktorý mám v skriptách, ktorý má až 10 premenných. Vidíme ich v záhlaví tabuľky. Overme si definíciu HDP, teda Y(t) = C(t) + S(t) + T(t) v roku 1 a v roku 20. Y(1) = 1382 + 314 + 324 = 2020 a v roku Y(20) = 1394 + 318 + 328 = 2040. Sú to presne hodnoty, ktoré sa nachádzajú v stĺpci Y(t). Je to kontrola. Tvorca politiky vopred vie, ako sa uvedená množina premenných bude správať počas budúcich 20 rokov, akási „ekonomická mapa“.

 

 

 

 

Model, z ktorého som získal výsledky v tabuľke tvorí táto množina relácií:

 

ct = 110 + 0,75

= yt – danet

danet = -80 + 0,2yt

it = 320 – 4rt

gt = 330 pre všetky t

et = ct + it + gt

yt = et-1

md = 20 + 0,2yt – 10rt

= 470

 

V tabuľke vidieť jednoznačne vplyv iba zmeny výdavkov vlády na správanie sa ekonomiky. Vláda má k dispozícii cieľové hodnoty veličín a sú konzistentné. Zistili sme, že dynamický model nás informačne obohacuje vieme ako sa menia hodnoty všetkých premenných. Hodnoty veličín v tabuľke sú logickým dôsledkom ekonometrom postulovaných hypotéz v modeli. Čitateľ zistil, že priam hlboko vidíme do chodu ekonomiky. Tento ekonometrický model nám jednoznačne hovorí o dôsledkoch zmeny G na hodnoty tých veličín, ktoré opisujú výkon ekonomiky ako národný príjem, či úroková miera.

Reálne ekonomika vyžaduje aplikovať sofistikovanejšie modely ako som práve teraz ukázal. Výsledky v tabuľke 5.1, ukazujú ako národný príjem postupne rastie a to z východiskovej úrovne 2000 mld. Sk do novej rovnováhy vo výške 2040 mld. Sk, čo bolo vyvolané zvýšením výdavkov vlády vo výške 20 mld. Sk. Aj úroková miera rastie postupne z 5 % na 6%. Ale vieme, že rast úrokovej miery spôsobuje postupný pokles investícií. Tie klesli na úroveň 296 mld. Sk.

Vidíme aj správanie sa deficitu vlády, premenná BD. Ekonomická veda je nepostrádateľná pri rozhodovaní a riadení ekonomiky. Ale dlhy nás tlačia a tak sa bude ťažko presadzovať akákoľvek vedecká a potrebná rozumná zmena politiky. Veľké dlhy budú brzdiť rast ekonomiky. Vládu čakajú viaceré problémy.

 

 

Záver

 

Žiaľ, žiadna strana a vláda po roku 1992 nevyužívala na rozhodovanie a riadenie ekonomiky ekonometriu, menovite dynamické modely. Mali sme ministrov financií veriacich iba svojej úvahe. Verím, že úvaha Čaká nás rast? Ekonomická veda je nepostrádateľná zjednoznačnila význam modelov pre riadenie ekonomiky. V 21. storočí už nemáme byť ekonomicky negramotní. Keďže sa ekonometria učí na VŠ, mali by sme požadovať, aby náš minister financií a predovšetkým eurokomisár pre financie ovládali najnovšie poznatky a aplikovali ich v praxi. Ekonómia nám jednoznačne hovorí o dôsledkoch, efektoch rôznych ekonomických nástrojov na hodnoty tých veličín, ktoré opisujú výkon ekonomiky ako národný príjem, output, zamestnanosť, rast, ceny, Reálna ekonomika vyžaduje aplikovať oveľa sofistikovanejšie modely, ktoré ekonometria má a ich obsah závisí od tvorcu modelu. Poznatky teda máme, iba ich nemá kto aplikovať.

Čaká nás náročné obdobie, zdedené dedičstvo posledných 3 vlád. Nemali „kompas“, nevedeli ekonomické vedy. Model a z neho vyplývajúce hodnoty veličín vytvára totiž akýsi rámec čísel, ktoré by ekonomika SR mala vykazovať a ktoré by mali byť zárukou stability ekonomiky.

 

Raz sa budúcnosť stane minulosťou, zostanú potomkovia na ekonomikú minulosť hrdí?

 

 

Prof. Jaroslav Husár

Bratislava 3/10/2023

 

 

 

0 0 hlasy
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

17 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Vnorené spätné väzby
Zobraziť všetky komentáre
Elena Beňová
Elena Beňová
4. októbra 2023 10:38

Dobrý deň pán profesor,
ďakujem za Váš vedecky fundovaný príspevok k potrebnému rastu ekonomiky SR.
Na jeho praktickú realizáciu treba reagovať čo najskôr a to závisí od schopnosti
ľudí, ktorí budú o tom rozhodovať.
S úctou
Elena Beňová

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
4. októbra 2023 10:54
Odpovedať  Elena Beňová

Pani docentka,
Vy dobre viete, že na VŠ sa už dávno vyučovali kvantitatívne metódy a teda dnešní ministri financií, hospodárstva a aj predseda vlády by mali mať ekonometrické poznatky. Je to ozaj na vláde, či budú reagovať, lebo som to poslal na viaceré ministerstvá.
J. Husár

Michal Dieneš
Michal Dieneš
3. októbra 2023 20:06

Milý Jarko,
aj táto Tvoja vedecká analýza patrí k tým náročnejším, je to dané aj samotným predmetom skúmania. Ľudia, ktorí sedia na ministerstve financií by ale tej vysoko odbornej stránke (o ekonometrii) mali hádam rozumieť. Ideálne by bolo, ak by tomu rozumel aj samotný minister. Oni
ale nepoužívajú ani obyčajný sedliacky rozum. Za SNS kandidoval aj pán ing. P. Ľupták . Jeho vzdelanie a názory by mohli byť nádejou – ak sa dostane do patričnej pozície – aby sa veda, ekonomická osobitne, vrátila do riadenia ekonomiky a spoločnosti .Aby Tvoja formulácia:
„Poznatky teda máme, iba ich nemá kto aplikovať“, po krátkom čase zostala len na papieri.
S úctou a pozdravom, všetkým.
Michal

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
4. októbra 2023 10:50
Odpovedať  Michal Dieneš

Milý Michal,
veľmi dobre si odpovedal. Máš pravdu, mali by rozumieť veď sa na VŠ vyučuje od roku 1964. Nuž iba naša skúsenosť bola aj taká, že práve politici získali tituly neférovo. Iste vieš, ktorí to boli. A máš pravdu, NR SR by mala prerokovávať nielen rozpočet, ale aj ekonomickú politiku a mali by mať k dispozícii výpočty ako uvádzam v tabuľke. Rozhodovať sa dá iba na báze poznania skutočnosti, faktov o skutočnosti.
J. Husár

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
3. októbra 2023 19:20

Výborný článok, výborné komentáre k nemu – všetky, bez výnimky. Každý z „iného uhla pohľadu“. Všetky sú myslím veľmi výstižne zhrnuté v tejto replike p. Prof. na prísp. P.Z.Vanku „dôležitá je tá tabuľka, ekonomická mapa a hlavne jej nultý rok. Ten kvantifikuje skutočný stav ekonomiky. A do modelu treba naformulovať podmienky a predstavy vlády o rozvoji ekonomiky, jej raste. Ale hlavne rozvoji, o čom si už neraz písal. Niekedy ťahali pluh kone a dnes pluhy ťahá traktor. Alebo sa pozri do hociktorej automobilky. Celkom iná technológia ako pred 100 rokmi.“
Áno, je to tak! Lenže, vláda SR, tie minulé aj tá budúca sú ujarmené v chomúte EÚ. „Ekonomická mapa“ je potrebná a dobre, že p. Prof. na to upozorňuje, no Slovensko za danej situácie nemôže rátať, že sa ňou bude môcť riadiť. Dokonca „vyššou mocou“ /EÚ/ nariadene zmeny ovplyvňujúce ekonomiku štátu sa dejú spravidla aj počas kalendárneho roka. Okrem toho, v tejto turbulentnej dobe nie sme v stave predikovať politický vývoj v Európe a vo svete ani na najbližších niekoľko mesiacov.
Napriek tomu je ozaj nevyhnutné a pre novú vládu aj politický prospešné, aby národ oboznámila s východiskovými údajmi, teda tzv. nultým rokom a tiež s „predstavami vlády o rozvoji ekonomiky“. Túto požiadavku váženého p. Prof. Husára plne podporujem.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
4. októbra 2023 7:23
Odpovedať  Jozef Hlušek

Vážený pán inžinier,
veľmi dobre ste vystihli jadro úvahy. Prvý stĺpec je HDP(t), teda Y(t), ktoré je plodom modelu, vzťahov, ktoré tvorca naformuloval. Vláda nám poskytuje prognózu z minulých čísiel, hodnôt HDP, čo je obyčajný trend, nič vedecké. Dôležité sú ostatné stĺpce. Ako som v úvahe ukázal v každom riadku platí definícia HDP, teda Y = C + S + T. Ale iná je úroková miera v oku 3 a v roku 7. Podobne investície, či deficit rozpočtu. Aj tieto údaje sú plodom modelu. To vidí aj bežný občan. Tá ekonomická mapa je „sprievodcom“ vlády pre nutné zásahy počas rokov, ak príde k odchýlke. Teda: Čaká nás náročné obdobie, zdedené dedičstvo posledných 3 vlád. Nemali „kompas“, nevedeli ekonomické vedy, ako som napísal v závere úvahy.
S vďakou
J. Husár

Ing.Peter Zajac-Vanka
Ing.Peter Zajac-Vanka
3. októbra 2023 17:09

Pán profesor, upozornili ste ma na tú tabuľku, ktorá vyjadruje v priebehu času dynamický model a keď sa doplnia všetky údaje, až potom vzniká možnosť účinnej hospodárskej stratégie na dlhšie obdobie. To by bolo na celý ďalší príspevok.
Chcem ale iba naznačiť ( doslova rečou politickej ekonómie, takže J.J. bude protestovať), že ak z toho označíme za prioritu presne určené v každom roku výdavky vlády (Y hodnoty), ktoré sa nachádzajú v stĺpci Y(t), získame prehľad o tom, aké výdavky štátu prinesú osoh – teda začnú produkovať financie a prinesú multiplikačný efekt.
Vy píšete, že je to kontrola. Tvorca politiky vopred vie, ako sa uvedená množina premenných bude správať počas budúcich 20 rokov, že vznikne akási „ekonomická mapa“.
Poraďme zúfalcom, ktorí chcú iba škrtať verejné výdavky a zvyšovať dane:
Dajme vláde (a vládam i po nich) možnosť investovať do štátnych výrobných a produkčných síl, ktoré postupne budú v každom ďalšom roku prispievať namiesto zahraničných investícií do hospodárstva Slovenska. A budeme vidieť, ako sa to z roka na rok dvíha.
Produkčné siy, to nie sú len výrobné fabriky dnes, to sú i distribučné siete, bankovníctvo, celá kvartérna sféra IT-technológií, to je silná energetika v rukách štátu a s pevnými štátnymi dohodami s dodávateľmi plynu a nafty, produkčné sily sú aj výrobcovia potravín od farmárov po potravinárov, od skladovateľov po mraziarov a rozvozu ( distribúcie) čo dnes „pre nás a za naše peniaze“ robia cudzí investori u nás.
A jedného dňa zistíme, že ak sme v prvom roku vložili 2000, každý rok pribudol vklad do investícií štátu a po 20 rokoch tu máme vlastnú prosperujúcu slovenskú ekonomiku, žiadnu „ekonomiku na Slovensku“ plnú cudzích prospektorov.
Môžme si sadnúť a modelovať na základe čísel.
Toto bol ten politicko-ekonomický výklad ktorý vysvetľuje, prečo nikdy pri pôžičkach a eurofondoch nedosiahneme na vlastnú prosperitu – LEBO TO SÚ VŽDY LEN POŽIČKY.
A my chceme vlastnú produkčnú základňu: mali sme ju: do roku 1990.
Peter

Marián Moravčík
3. októbra 2023 16:11

V kútiku srdca dúfam, že rôzni riaditelia odborov a špecialisti na ministerstvách podobné modely majú a že len odchádzajúca garnitúra politikov bola natoľko hlúpa, že si mysleli, že niečo takéto nepotrebujú.
Štatistický úrad a rôzne úrady na dohľad nad … (doplniť, čo sa hodí) zhromažďujú a generujú obrovské množstvo údajov. Ak sa tieto údaje nepoužijú ako vstupy do podobných matematických modelov, načo potom sú?

Matematický model nie je luxus. Každá, aj jednočloveková, firma, keď žiada o bankový úver, musí predložiť podnikateľský plán na niekoľko rokov dopredu. Musí banke ukázať, aký vplyv bude mať nová investícia na jeho podnikanie a že úver bude návratný.

Priznám sa, že mi je trápne z toho, že pán profesor bezvýsledne apeluje na vládu a ministrov, aby tieto nástroje matematického modelovania používali. Neviem si bez toho riadenie štátu predstaviť.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
3. októbra 2023 17:10

Pán inžinier,
veď to hovorím aj ja. Knihy o modeloch boli publikované dávno. Na fakultách boli katedry s názvom ako Katedra operačného výskumu, či analogické. Ale ako vieme, mnohí naši politici akýmsi spôsobom vykľučkovali zo skúšok, ktoré boli náročnejšie. Reálnu ekonomiku nemožno riadiť a o nej rozhodovať iba na báze intuície. Máme teda nástroje aj metodológiu, ba aj množinu údajov, ktorú spomínate. Tiež verím, že vedúci pracovníci na ministerstvách také modely aké som spomenul, poznajú. Ak by ste bol vedúci, iste by ste požadovali aplikovať vedecké poznatky ekonómie.
Ďakujem
J. Husár

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
3. októbra 2023 14:37

Ambícia rozkazovať „vetru, dešti“ sa nazýva ekonomická politika, alebo politická ekonómia. Oceňujem, že sa pokúšate o ekonomiku, ako vedu. O parametrizáciu, definovanie hospodárskych vzťahov/zákonov ako i ich matematickú deskripciu.
V tejto súvislosti upozorňujem na dôležitosť definovania pojmov. Napríklad nie všetky vládne výdaje automaticky znamenajú žiadúce „správanie sa ekonomiky“. Len vybrané príklady: vládna podpora množenia svišťov a medveďou nemá pozitívnu, ale negatívnu zmenu správania sa ekonomiky (klesne rentabilita pestovania obilnín, či chovu hospodárskych zvierat). Alebo nákup zbrojných systémov na úkor zabezpečenia verejných služieb s vysokou rentabilitou (vzdelanie, zdravotná starostlivosť) môže mať síce pozitívnu zmenu „správania sa ekonomiky“, ale nie v tej krajine, ktorá redukuje verejné služby…
Myslím, že pri stabilizácií ekonomiky a pre jej rast je podstatný aj charakter „zmeny výdavkov vlády“. Ak chápeme vládu, ako exekutívu štátu, potom nevyhnutne narazíme na jeho triedny charakter. V prípade buržoázneho štátu (a transformačných zmien v jeho prospech) je zrejmé, že „zmena výdajov štátu“ (dotovaná privatizácia a pod.) majú ohraničený efekt. Myslím, že ten efekt je v prospech jednej skupiny a na úkor druhej skupiny… Rád ilustrujem túto dialektiku na katastrofe Titaniku. Pre cestujúcich fatálne nešťastie, pre ryby v severnom Atlantiku nezabudnuteľný zážitok potravinového prebytku…

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
3. októbra 2023 15:05

Pán inžinier,
áno, nie sú výdavky ako výdavky. Zoberte si moju penziu. Počas zamestnania, a to bolo 52 rokov, som odvádzal sociálne a zdravotné poistenie percentom určeným zákonom. Teda som si sporil, teda to boli moje ú s p o r y, čo dnes poslanci , teda penzie, chcú znižovať. Mal som o tom vedecký článok asi pred 20 rokmi. Môžem si povedať, že pri nástupe na penziu chcem tam mať 100 000 euro a tie ako penziu čerpám. Na to sú už 200 rokov platné vzorce matematickej štatistiky spolu s tabuľkami dožitia a môžem si teda vypočítať koľko budem mesačne do poisťovne odvádzať. Pozrite si dnes tie o b r o v s k é rozdiely priam u manželov a pritom nástup na penziu bol rozdiel iba 4 roky a platy mali skoro rovnaké. Neznalosť vedy!! Trpia ľudia.
Ďakujem
J. Husár

Dušan
Dušan
3. októbra 2023 15:50
Odpovedať  Jaroslav Husár

Plne chápem, že Vaše hodnotenia vychádzajú z ekonomickej vedy.
Teraz však bude potrebné dohodnúť sa na prioritách a jedinú konštantu do matrice, ktorú je treba REŠPEKTOVAŤ je maximálny deficit 0.5 %.
A teda je rozhodujúce, či sa „kohúti na smetisku“ dohodnú a budú ťahať za jeden povraz, alebo nás definitívne čaká kolaps.
Dušan

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
3. októbra 2023 16:09
Odpovedať  Dušan

Pán profesor,
máte pravdu o kohútoch. Bohužiaľ naša spoločnosť je priam rozorvaná. Politici si navzájom nadávajú. O novinároch sa dnes nedá hovoriť, že uznávajú morálku a novinársku etiku. Nuž ľud si potom neváži svojich predstaviteľov.
J. Husár

Ing.Peter Zajac-Vanka
Ing.Peter Zajac-Vanka
3. októbra 2023 14:05

Poriadne si to preštudujem, pán profesor! Ale som nesmierne rád, že to nevzdávate a osvetovo ponúkate inšpirácie pre politikov i pre tých, čo dostanú príkaz „urobiť niečo s ekonomikou“…

zatiaľ odpovedám iba s humorom, že po tej nezvolenej a dosadenej vláde…“treba vyvetrať!“ ( tak som dal i článok do webu Spolok národohospodárov Slovenska)

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
3. októbra 2023 14:45

Peter,
ale dôležitá je tá tabuľka, ekonomická mapa a hlavne jej nultý rok. Ten kvantifikuje skutočný stav ekonomiky. A do modelu treba naformulovať podmienky a predstavy vlády o rozvoji ekonomiky, jej raste. Ale hlavne rozvoji, o čom si už neraz písal. Niekedy ťahali pluh kone a dnes pluhy ťahá traktor. Alebo sa pozri do hociktorej automobilky. Celkom iná technológia ako pred 100 rokmi.
Ďakujem Ti
jaro

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
3. októbra 2023 12:32

Pán inžinier,
chcem, aby si ľudia uvedomili, čo majú žiadať od NR SR a vlády. Keby sme nerešpektovali Ohmov zákon, žiarovka by hneď vybuchla. Nerešpektovanie ekonómie sa prejaví po 10 rokoch a to je zle. Sme v dlhoch. Aj ekonómiu treba vedieť.
jhusár

Ivan
Ivan
3. októbra 2023 11:21

Zadefinoval, pomenoval a vystihol ste to presne pán profesor. Len otázka nadchádzajúceho obdobia obdobia znie – hovorí daná problematika vôbec niečo dámam a pánom ktorí uspeli vo voľbách ? Počkajme a uvidíme.