Čaká nás nový ekonomický svet?

V duchu nadpisu musím spomenúť knihu Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí, v ktorej vytvoril Keynes teóriu dnes známu ako makroekonómia. Priamo v nadpise uvádza tri rozhodujúce ekonomické javy ekonomiky, ktoré sú vo vzájomnej súvislosti, a všetky tri sú dnes v kríze. Nadväznosť a podmienenosť zamestnanosti úrokov a peňazí plasticky vysvetlil, hlavne ich spolupôsobenie.

 

Tvrdí, že slobodný trh, ponechaný sám na seba, neposkytuje vždy spoločnosti optimálny prospech, a že keď zamestnanosť stagnuje, ako sa to priam katastrofálne stalo vo veľkej kríze v roku 1929, musí zasiahnuť vláda. Guvernér FEDu A. Greenspan vo svojom diele Vek turbulencií píše: „Bolo obťažné nájsť niekoho, kto by nebol silne ovplyvnený Demokratickou stranou a J. M Keynesom a jeho myšlienkou o veľmi silenej úlohe, ktorú by vláda mohla a mala hr pri ovládaní ekonomických záležitostí“. Kniha Keynesa je mimoriadna kniha. Fascinovali ma. Dnes ekonomickí experti strán o nej asi ani nevedia. Jasne o tom hovorí tento citát:

 

Pán Šimečka, pred parlamentnými voľbami Ste nás v Jednote dôchodcov na Slovensku uisťovali, že výrok Vášho kolegu Helebranta, že dôchodky na Slovensku sú vysoké bol inak myslený a sľúbili Ste nám, že na dôchodky nebude Progresívne Slovensko siahať. Pán Šimečka, oklamali Ste nás a nedodržal Ste vaše slovo. Chlapské by bolo aspoň povedať, že jediným konsolidačným opatrením Progresívneho Slovenska je brať dôchodcom dôchodky a ľuďom sociálne istoty. Vytvára sa neustále dojem, že 13. dôchodky budú zodpovedné za to, že Slovensko príde o financie z Plánu obnovy a odolnosti. Chcem Vám pripomenúť, že jedna z tém, o ktorých sme sa spoločne rozprávali, bol aj pomer vyplácaných dôchodkov k HDP. Na Slovensku približne 8% HDP, priemer krajín EÚ 13,5% HDP“.

 

Zásadný ekonomický problém, ktorý dnes rezonuje, spočíva v peniazoch.  Udomácnil sa dosť povrchný pohľad na to, čo sú peniazePeniaze sú z ekonomického hľadiska čokoľvek, čo slúži najmä ako všeobecne akceptovaný výmenný prostriedok, teda prostriedok výmeny tovarov a služieb za iné tovary a služby a zúčtovacia jednotka, teda meradlo cien; peniaze z právneho hľadiska sú najmä zákonné platidlo.

Peniaze však majú až 5 funkcií, ktoré dôkladne vysvetlil prof. I. Karvaš. Dnes, žiaľ aj banky, sa zabudlo na to, že peniaze sú uchovávateľom hodnôt. Totiž ľudské konanie  sa neobmedzuje len na uspokojenie bezprostredne prítomných potrieb, ale vyznačuje sa aj starostlivosťou o zaistenie budúcich potrieb; zato vznikol pojem úspory.

 

Stačí, aby som spomenul niekoľko pojmov, ako papierové peniaze, svetové peniaze, úverové peniaze, peňažná kríza, obeh peňazí, či rýchlosť obehu peňazí a výmenný kurz či hodnota. Čitateľ nevie čo je čo.

Už viackrát som písal, že výmenný kurz Sk a eura nebol stanovený vedecky; máme viacero teórií výmenných kurzov. Mal byť 19,18 Sk za 1 euro. Dôsledky čitateľ pozná.

Ba čitateľ bežne číta v tlači nadpisy ako tento: „Spolupracujúci obvinený Suchoba: Musel som uplácať. Percento, protislužba, subdodávka – bolo to rôzne (+ video)“.

 

Prečo?

 

Nie je to iba u nás. V roku 2000 znamenali podniky Enron, či WorldCom niečo mimoriadne a dnes sú hanbou podnikania, ukázali sa ako podvodníci. V roku 2001 bol Enron siedmym najväčším podnikom v USA. Ich expanzia bola založená na prepracovanej sieti lží. Riaditelia nadhodnotili príjmy podniku a zatajili dlhy. Finančný úradník S. Sulivan mal ročný plat 700 000 USD a mal tzv. opciu na sklad (stock option) v hodnote 10 mil. USD. Po 10 rokoch bol vyhodený a zatvorený pre falšovanie účtovníctva. Krátko po tejto udalosti aj WorldCom skrachovala. Vyhodili 17 000 pracovníkov. Tieto dva príklady jasne dokumentujú, že sledovanie vlastného záujmu, hlavný princíp kapitalizmu, znamená, že ľudia porušujú nielen ľudskú etiku ale aj zákony. Mnohí vedúci podnikov si myslia, že ich príjmy majú byť mimo kontroly. Je to jasný príklad konfliktu medzi súkromným záujmom a sociálnym záujmom.

Už aj tieto fakty hovoria, že musíme vidieť vzniklé problémy širšie.

 

Ozaj potrebujeme radikálne zmeny.

 

Je tu globalizácia s konkrétnymi dôsledkami, rozpormi. Nový ekonomický fenomén. Ale je aj nadnárodná štruktúra, ktorá globalizáciu presadzuje, vnucuje. Nielen v Európe je civilizácia v kritickom štádiu. Najkoncentrovanejšie sa to prejavuje v tom, že aj vďaka ohromnej expanzii vedy,  prebiehajúcej  vedeckej revolúcie hlavne vďaka umelej inteligencii, čo indikuje možnosť obohatiť pojem zdroje o vedomosti, nepociťujeme diktát prírodných zdrojov.

 

Vďaka globalizácii však  dochádza k odľučteniu ekonomiky (naše automobilky a vlastníci v zahraničí), teda dochádza k odcudzeniu človeka k človekuodcudzeniu vzťahu človeka k prírode, ekologická kríza. Konkrétne sa to prejavuje v tom, že v súčasnom ekonomickom svete vznikol nový rozpor, ktorý spočíva v globálnom zhodnocovaní kapitálu, čiže globálny podnik na jednej strane vo svojich strategických plánoch a reálnom fungovaní nekompromisne kalkuluje s využitím doslova celoplanetárneho priestoru, jeho podmienky a faktory, no na druhej strane zhodnocovanie svojho kapitálu dôkladne a dôsledne podriaďuje svojim ziskovým kritériám a egoistickým záujmom bez ohľadu na ekonomické, sociálne či ekologické dôsledky.

Ďalším rozporom je, že sa dnes priam obnažuje a vyostruje rozpor medzi rastúcou tvorbou bohatstva a prehlbujúcou sa nerovnomernosťou jeho rozdeľovania. 400 multimilionárov má viac bohatstva ako polovica svetového obyvateľstva. A jadrom ekonomickej vedy, ako to napísal Keynes, je riadenie výroby, akumulácie a distribúcie outputu ekonomiky. To dnešná ekonomická realita ignoruje.

 

Vážny rozpor fungovania ekonomiky spočíva aj v tom, že objektívne rastúca závislosť medzi účastníkmi a aktérmi  hospodárskych a kapitálových transakcií sa pod doterajším vplyvom globalizácie deformuje na rastúcu závislosť čoraz väčšej časti ľudstva  od rozhodovania čoraz menšieho počtu nadnárodných korporácií, finančných skupín, špekulantov a nimi ovládaných inštitúcií, aj vládnych. Dochádza k redistribúcii ekonomickej moci na celosvetovej úrovni. Ba aj politickej moci. Dnes to všetko všeobecne ovplyvní, žiaľ, aj vojna na Ukrajine.

 

Dôjde k znehodnoteniu peňazí na celom svete. Uvedomujú si to ekonomickí experti strán?

 

Ekonómia ako veda skúma ekonomický život okolo nás. Aj A. Smith, K. Marx a J.M. Keynes v ich dielach jasne ukázali, ako by vlády mali riadiť agregovaný dopyt, output, aby stimulovali výrobu a zamestnanosť. Spomenul som niektoré extrémne protirečivé prejavy a dôsledky dneška. Z nich plynie, že potrebujeme nový ekonomický svet. Nositeľ Nobelovej ceny J. Stiglitz si zvolil výpovedný nadpis svojej knihy Globalizácia a nespokojenci.

Dnes sa nesvätia zákony ekonómie a lož sa prijíma ako smer života ekonomiky. Globalizácia sa opiera o obsahový odklon od toho ako má fungovať ekonomika. A tak podniky obchádzajú ekonomické pravidlá, špekulujú ako neplatiť dane a bežia mimo krajiny. Veľkým problémom je aj to, že dnes predovšetkým panuje bankokracia, nie ekonomická veda o hospodárstve.

Schránkové firmy nie sú riešením.

 

Záver

Charakter a ostrosť vyššie spomenutých rozporov vypovedá o tom, že dejinný vzorec, či paradigma dnešnej, všeobecne, spoločnosti sa prežila a ekonómia nehľadá riešenia. Ak sa vývoj, hlavne globalizácia nemá obrátiť  proti samotnej civilizácii, vyžaduje novú, všeľudsky dôstojnú paradigmu.

Naši vodcovia musia pochopiť, že 21. storočie nemôže prežiť s etikou 20. storočia. Z toho vyplýva pre vedu, ktorej objektom je hospodárstvo, ekonomika, nová úloha. Univerzity a fakulty je tu čas pre Vás. Veda je bázickou formou osvojovania si sveta. Ekonómia potrebujeme nové hypotézy. Nepotrebujeme zvady neznalosti ekonomických expertov strán. 

Potreba objektívneho poznania prevratných dnešných zmien je ozaj akútne potrebná. Sme na rázcestí. Nemôžu to riešiť potulní ekonómovia. 

Globalizácia nie je riešením.

 

 

Prof. J. Husár

Bratislava 8/5/2024

 

 

5 1 hlasovanie
Article Rating
Odoberať
Notify of
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

22 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
View all comments
Lubomír
Lubomír
12. mája 2024 18:29

Ďakujeme za zaslanie materiálu . Na stretnutí budeme mať k nemu diskusiu
Betuš Ľubomír

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
15. mája 2024 9:44
Odpovedať  Lubomír

Pán Betuš,
potešili ste ma, lebo hlavne, ako som napísal:
Dnes sa nesvätia zákony ekonómie a lož sa prijíma ako smer života ekonomiky. Globalizácia sa opiera o obsahový odklon od toho ako má fungovať ekonomika. A tak podniky obchádzajú ekonomické pravidlá, špekulujú ako neplatiť dane a bežia mimo krajiny. Veľkým problémom je aj to, že dnes predovšetkým panuje bankokracia, nie ekonomická veda o hospodárstve.
Schránkové firmy nie sú riešením.
S pozdravom
jhusár

Anton Julény sen
Anton Julény sen
11. mája 2024 21:55

Vážený pán profesor,
dnes nastolená problematika je veľmi zaujímavá o čom svedčí aj široká diskusia Už niekoľko rokov Medzinárodný menový fond, Svetové banky a ďalšie inštitúcie,presadzujú ideológiu neoliberalizmus, ktorý sa usiluje o: “ dereguláciu medzinárodného obchodu, t.j. maximálnu demontáž regulačných kompetencií národných vlád v prospech nadnárodných súkromných obchodných spoločností s cieľom umožniť ich nekontrolovateľný pohyb z miesta na miesto podľa toho, aké priame i nepriame zvýhodnenia im tá-ktorá krajina poskytne a bez akéhokoľvek ohľadu na lokálne potreby. To je skutočným obsahom predpony “neo” v termíne neoliberalizmus. S prudko sa rozvíjajúcou globalizáciou kapitalistickej ekonomiky ide ruka v ruke s neoliberalizmom, ktorý ovláda predovšetkým štáty kolektívneho západu. Výsledkom je , že spoločnosť nevie zabrániť, aby bohatý nebohatli a  chudobných ďalej neožobračovali. Položil ste otázku „Čaká nás nový ekonomický svet“ Áno treba nahradiť neoliberalizmus, ktorý vyčerpal potenciu a je na vedcoch aby predložili spoločnosti novú lepšiu a spravodlivejšiu víziu. 

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
15. mája 2024 9:53
Odpovedať  Anton Julény sen

Vážený pán inžinier, teraz u milý Tónko,
jasne si to napísal. Môžem iba dodať, že globalizácia dnes preniká „všetkými pórmi“ do života nielen Slovenska, ale národov. Stáva sa každodennou samozrejmosťou a jej extrémne protirečivé prejavy a dôsledky plodia na jednej strane svojich zbožňovateľov, stúpencov a propagátorov, a na druhej strane svojich odporcov a kritikov. Už si to možno uvedomuje aj EÚ a treba niečo efektívne robiť. Potulní ekonómovia to nevyriešia. Univerzity spia. Treba ozaj poznať hlbšie príčinné súvislosti a uvedomiť si hrozby.
Ďakujem
jarko

František Severa
František Severa
11. mája 2024 2:52

dovoľujem si doplniť cca dvadsať rokov (ktoré spomínam na konci predchádzajúceho komentára) staré údaje poskytujúce poväčšine chýbajúcu alebo celkom nesprávnu predstavu o rozsahu finančných tokov
masa finančných operácií je nepredstaviteľná – (staršie údaje úplne postačujú pre základnú predstavu ich kolosálneho rozsahu)
obrat na svetových finančných trhoch už v roku 2002 bol vyšší ako stonásobok svetového exportu
priemerný obrat finančných operácií v zúčtovacom centre NBS už v roku 2007 v objeme celoročného HDP bol realizovaný za 5,8 dňa – teda nejde o operácie, ktoré sa vykonávajú niekde tam na svetových finančných trhoch a nás sa tu málo týkajú
priemerná suma jednej finančnej transakcie bola väčšia ako 0,5 mil. SKK (uvedené údaje z ročnej správy NBS)
to je iba náznak rozsahu operácií na finančných trhoch, kolosálne převažujících rozsah ekonomicky opodstatnených plateb – to je význam konštatovania, že najmä ekonómovia prisudzujú ekonomickým faktorom váhu, ktorú už najmenej dvadsať rokov nemajú

František Severa
František Severa
10. mája 2024 21:35

pán profesor Husár v svojom príspevku uvádza
Zásadný ekonomický problém, ktorý dnes rezonuje, spočíva v peniazoch. 
Ambíciou tohto stručného komentára je pokúsiť sa naznačiť niektoré zásadné zmeny v „anatómii a fyziológii“ peňazí, uvedomenie si ktorých môže napomôcť usporiadanie týchto na prvý pohľad rôznorodých názorov a ich lepšie porozumenie. Prvým krokom k ich porozumeniu je rozlišovanie troch hráčov – štátu, bánk a finančných trhov a troch druhov peňazí – fiškálnych, úverových a finančných. Fiškálne peniaze sú spravované štátom v jeho peňažnej mene a predstavujú sa formou príjmov a výdavkov štátnych, resp. verejných rozpočtov. Ich primárnym zdrojom je hrubý domáci produkt. Verejné rozpočty predstavujú prerozdelenie jeho časti prostredníctvom príslušných legislatívnych opatrení (daní, ciel, odvodov a iných rozpočtových príjmov). Úverové peniaze sú spravované bankovými inštitúciami a predstavujú sa vo forme bankových úverov. Ich Ich primárnym zdrojom je odložená spotreba, t.j. dočasne voľné peňažné prostriedky, uložené u bánk vo forme vkladov. Finančné peniaze sú spravované finančnými trhmi a predstavujú sa vo forme finančných produktov ako sú zmenky, akcie, dlhopisy a rad ďalších finančných transakcií. Ich primárnym zdrojom je záväzok budúceho plnenia. Zatiaľ čo fiškálne a úverové peniaze sú kryté tovarom a službami, t.j. ekonomickou hodnotou, a spolu s ostatným obeživom sprostredkúvajú ich výmenu, finančné peniaze túto podstatnú vlastnosť nemajú. Vzniknú skôr ako dôjde k budúcemu plneniu. Zatiaľ čo bankové vklady sú garantované, finančné trhy legalizujú straty. Ak teda o peniazoch hovoria ekonómovia, bankári, finančníci alebo pokladníci štátu, spravidla nehovoria o tom istom. Najmä ekonómovia vo svojich analýzach tradične pripisujú ekonomickým faktorom váhu, ktorú už najmenej dvadsať rokov nemajú. Nie všetkým a nie vždy je dostatočne zrejmé, že globálne financie v súčasnom svetovom poriadku zásadným spôsobom určujú nielen ekonomiku ale aj politiku všetkých štátov.  

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
10. mája 2024 11:37

Vážený pán profesor, opäť ste napísali múdre slová na tému, ktorá by mala znepokojovať nielen ekonómov ale všetkých mysliacich ľudí, teda aj politikov, ktorí disponujú IQ aspoň o máličko vyšší ako IQ „Von der Neviemodkiaľ“. Verím, že takých máme aj na našom malom Slovensku požehnane, teda až prebytok.
Napísali ste, že 21.storočie nemôže prežiť s etikou 20.storočia. Myslím, že práve gumené mantinely „etiky“ spôsobujú všetky naše problémy. Mali by sme, aj ekonómovia, podľa môjho názoru mali nahradiť „gumenú“ etiku, nemennou /kresťanskou/ morálkou= ľudskosťou.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
10. mája 2024 14:23
Odpovedať  Jozef Hlušek

Vážený pán inžinier,
chýba nám morálka, máme príklady ako sa zachovali privatizéri. Musím iba zopakovať:
no na druhej strane zhodnocovanie svojho kapitálu dôkladne a dôsledne podriaďuje svojim ziskovým kritériám a egoistickým záujmom bez ohľadu na ekonomické, sociálne či ekologické dôsledky.
Prečo máme neznámych majiteľov? Na čo sú schránkové firmy?
Nuž a hlavne nepoznáme desatoro božích prikázaní a predovšetkým nepokradneš.
Ďakujem
jhusár

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
10. mája 2024 11:24

Pán profesor, ako vždy píšete vysoko aktuálne, ale aj vysoko koncentrujete v jednom článku celý rozsah problematiky. Síce si potom každý v článku nájde to svoje, ale ten rozsah je tak na tri semestre univerzity. …a máte tu potom diskutujúcich, ktorí „si vyberú vždy iba to svoje“…( 🙂 …)
Takže i ja si tu nájdem „svoje“: po1. globalizácia dnes už nie je „riešením“, ale stala sa HROZBOU pre ľudstvo. Po2. Dajme sem pojem „čoskoro“: čoskoro už peniaze nebudú problém, problémom bude „akú hodnotu z nich chcú mať tie ktoré spoločenstvá“ – pozrite ako začali fungovať ekonomkky krajín B.R.I.C.S. a ako funguje EÚ či USAdolárový svet. Po3. Máte úplnú pravdu v tom, že „Dôjde k znehodnoteniu peňazí na celom svete.“…čo už sa deje.
Preto si trochu zas i ja prihrám svoju polievočku na Vašej téme. Vieme predsa ako liečiť tie neduhy – aj Svätopluk v rokoch 845 až 894 nášho letopočtu vedel, že pre uchovanie ba rozširovanie Veľkej Moravy je potrebné rozvinúť vlastnú produkciu, vytvárať hradištia a trhy a dielne a obrábať polia a mať k tomu dobre živených a zdravých bojovníkov schopných brániť i útočiť.
Vedeli sme to my i po roku 1945, ba v rokoch 1948 až 1989 sme takí boli. Pozrite si bsnkovku zelenej čs.stokoruny, čím bola krytá a kto bol vyobrazený na jej zelenkastom papieri – áno, robotník a roľníčka.
Dnes sa akosi ekonomicky ani politicky nevieme vrátiť ku týmto koreňom. Tak nám treba…
P.s. inak, krásny článok!

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
10. mája 2024 16:00
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Peter,
som rád, že si zvýraznil potrebu výroby, veď veda o ekonómii sa práve zaoberá tým čo vyrobiť, ako vyrobiť a pre koho vyrobiť a to tým, že skúma vzťah výroby, akumulácie a rozdelenia outputu, hlavne v podobe príjmu. Ty o tom píšeš. To je jadro a teda som rád, že si napísal, že si prihreješ svoju polievočku. Aj v úvahe som napísal:
Ekonómia ako veda skúma ekonomický život okolo nás. Aj A. Smith, K. Marx a J.M. Keynes v ich dielach jasne ukázali, ako by vlády mali riadiť agregovaný dopyt, output, aby stimulovali výrobu a zamestnanosť.
Politici sa k tomu nevedia vrátiť, lebo iba málo z nich skúsilo, čo je to riadiť ekonomiku a čo má ekonomika uspokojiť, teda potreby ľudí a zamestnať ich. Veď si pozri ich diskusie v parlamente – hovoria o tom o čom dobre vedia hovoriť, a to je zloba a pomsta. Nevedia dať smer rozvoja ekonomiky SR. Neuvedomujú si, že nemáme slovenskú ekonomiku, ale ekonomiku na Slovensku, čo si vhodne vyjadril a ja som to spomenul, že máme cudzie automobily na Slovensku. ale vládne tam odcudzenosť.
Ďakujem Ti
jaro

Andrej Sablič
Andrej Sablič
10. mája 2024 9:24

Viete to všetci, že svet kolabuje, ale môj názor a návrh novej ekonomickej vedy, založenej na pevnej mernej jednotke na merania spoločenskej hodnoty práce, Vám nevonia. Neviete pochopiť, že je potrebné zabudnúť na pracovné teórie a začínať od spoločnosti ako celku a zabezpečiť rovnováhu medzi výrobou a spotrebou, tak ako je to v mikroekonómii. Žiaden zisk, žiadna premenná, ale „jednota v protirečení“ medzi spoločenskou výrobou a spotrebou s presnosťou na centy a nie, na gumové milióny.
Nechcete pochopiť, že multi-miliónový subjektivizmus založený na živnostenských oprávneniach, umožňujúcich devalváciu meny, sa nedá pochopiť a usmerniť.

Marián Moravčík
10. mája 2024 9:37
Odpovedať  Andrej Sablič

Andrej, o tomto roky márne rozprávaš a možno by stálo za to skúsiť to iným prístupom. Skúsiť nachádzať spoločné body s ľuďmi, ktorí sa tiež pokúšajú o zmenu. Napríklad práve v dnešnom článku pán profesor Husár zdôrazňuje etiku. Tá nová etika, verím že aj v jeho predstave, by mala v zárodkoch potláčať sebectvo. Dnes liberáli do nebies vynášajú sebectvo ako spoločensky najprospešnejšiu ľudskú emóciu…
Snaha o odstránenie sebectva je cesta, ktorá ide rovnakým smerom, ako Tvoja. Keby sa podarilo minimalizovať sebectvo, zanikne aj „zisk“ ako miera ekonomického úspechu.
Preto sa prihováram za neútočenie proti ľuďom, ktorí idú tým istým smerom, ako Ty, ale po inej ceste. Útočiť treba proti tým, čo chcú ísť opačne.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
10. mája 2024 9:43
Odpovedať  Andrej Sablič

Pán Sablič,
buďte taký dobrý a dajte si do Googlu titul Optimum currency area theory and EMU: Lessons from the eurocrisis. Ja uznávam usporiadané a hlboké poznatky. Analogických článkov je veľa.
Ďakujem
jhusár

Marián Moravčík
10. mája 2024 10:21
Odpovedať  Jaroslav Husár

Pán profesor,
vďaka za odkaz na danú odbornú prácu. V duchu toho, čo som napísal Andrejovi Sabličovi uvediem, že obsah a poučenie z danej práce nie sú úplne protirečivé s podstatou toho, čo hovorí Andrej Sablič. Ako príklad uvediem dva závery z poslednej kapitoly:
8. The Eurozone urgently needs the creation of a common fiscal capacity to tackle country-specific shocks. A well-design European Unemployment Insurance Scheme (EUIS) has the potential to contribute to the macroeconomic stabilization of the EMU with a limited amount of resources.
9. The EUIS can work only as a temporary solution, while to survive in the long RUN the EMU will have to be embedded in a Fiscal Union. Only a true budget, in fact, can provide both macroeconomic stabilization and protection against liquidity crisis. This is the only real condition to make the Eurozone an optimum currency area. The conclusion is that without significant steps towards the Fiscal Union the euro has no future. 
Problém je v tom, že autori za vzorový „true budget“ považujú model federálneho rozpočtu USA(!)
Obávam sa, že ako celok táto práca nie je zhrnutím najlepších možných postupov pri riadení spoločnej meny, ale snahou o čo najvernejšiu aplikáciu postupov používaných v USA. Autori pritom sami poukazujú na rozdiely napríklad medzi flexibilitou pracovného trhu v USA a v Európe a na to, že Európania fungujú inak.
Mne osobne táto práca dala vhľad do toho ako sa riadiace špičky EÚ snažia formovať spoločný ekonomický priestor a prečo implementujú politiky, ktoré sú nám cudzie. Som skeptický voči tomu, že by tento prístup mohol zachrániť budúcnosť eura…
Práve preto si myslím, že je užitočné premýšľať nad vlastným záchranným „plánom B“ pre prípad, že „euro has no future“.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
10. mája 2024 11:20

Pán doktor, dobre ste to vystihli. Takých prác je však viac Tá optimálna oblasť meny však je spojená s množstvom peňazí, kde platí konkrétny matematický vzťah. Rozoberám to v mojej knihe. Tu je časť: Ale peňažný multiplikátor je oveľa zložitejší, čo umožňuje identifikovať riziká. Musíme mu porozumieť a preto ho tu objasňujem; opisuje systém. Hovorím o tom v mojej Aplikovanej makroekonómii. Tam odvádzam konkrétnym matematickým postupom, že peňažný multiplikátor má takýto tvar: comment image
Sú tam nové premenné. Aby si čitateľ uvedomil význam a dôležitosť tohto vzťahu pozrime si konkrétne údaje za ekonomiku, ktorá nech má tieto hodnoty makroekonomických veličín:
comment image comment image
A aký je záver: zvýšenie monetárnej bázy o 1 Sk má za následok zvýšenie ponuky peňazí M1 o cca 2,50 Sk (výpočty som realizoval v dobe,  keď sme mali menu korunu). To je až neuveriteľné, čo to urobí s masou peňazí. Dôkladne o tom píšem vo svojich prácach. A na to zabudli všetci guvernéri NBS – alebo aspoň o tom nehovorili. To bola bázická systémová chyba. Ale rovnakú chybu robí aj ECB. Guvernér Draghi s radosťou oznámil, že ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol mm = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu.  Teda ECB urobila bázickú chybu, že je nerešpektovala. Ďakujem jhusár

Marián Moravčík
10. mája 2024 12:47
Odpovedať  Jaroslav Husár

Rozumiem Vám, pán profesor. Keď máme voľný pohyb tovaru a služieb, tak by ho mal kopírovať aj disponibilný objem peňažnej zásoby.

Andrej Sablič
Andrej Sablič
10. mája 2024 21:30

Vážení páni, oponujem tím, ktorí ekonomiku spájajú s pojmami, ako politická, morálna, etická a pod. Oponujem teda už aj Adamovi Smithovi a Karolovi Marxovi
Ľudstvo potrebuje ekonomickú vedu a nie ideológiu. Skutočná veda nemôže byť politická, etická či morálna. Viete si predstaviť morálnu fyziku, etickú chémiu či politickú zdravovedu?
Ekonómia musí dať politikom absolútne objektívny obraz o ekonomickej realite, bez skreslenia a je vecou politikov ako pomocou tohoto obrazu prerozdelia ekonomickú produkciu. Toto už nemôže byť vecou ekonómie, lebo toto už nemá nič spoločné s vedou.
Z môjho „Modelu“ si môžete urobiť obraz kde končí ekonómia ako veda a kde začínajú pôsobiť „premenné“ (varianty, prerozdelenia a pod.)

Marián Moravčík
10. mája 2024 23:29
Odpovedať  Andrej Sablič

Andrej, nesúhlasím. Etika musí byť v základnej výbave osobnosti vedca. Vedec je ako majster bojových umení. Má schopnosti, ktoré prevyšujú schopnosti bežných ľudí a práve preto musí mať v sebe etickú poistku, aby ich nezneužíval (viď Faust). Etiku by som nehľadal u vedca, ktorý má výrazné ego…
Viem si predstaviť morálnu fyziku, presne tak isto ako neetickú chémiu, ktorá v obidvoch svetových vojnách v Nemecku vyvíjala bojové otravné látky. A presne tak poznám aj nemorálnu ekonómiu, ako príklad spomeniem aspoň tú klausovskú, ktorá nepozná špinavé peniaze.

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
10. mája 2024 11:28
Odpovedať  Andrej Sablič

A viete, pán „profesor“ Sablič, poskytnúť vzorec tej  „pevnej mernej jednotky na merania spoločenskej hodnoty práce,“? Aká by platila tu u nás na Slovensku?

Marián Moravčík
10. mája 2024 9:12

Pán profesor,
veľmi pozitívne reflektujem na to, aký dôraz kladiete na etiku. Bez rozvoja etického rozmeru táto spoločnosť nemá šancu na prežitie. Parazitov (ekonomických) na ľudskej práci je už príliš veľa a už sú v stave celkom zničiť podstatu. Veď si všimnime, ako najbohatšia vrstva „zachraňuje planétu“ – na úkor najchudobnejších a oni sa vôbec nemienia obmedzovať v spotrebe.
Vidím možné dve cesty. Buď sa kapitalistická spoločnosť vráti k svojim koreňom a s kapitalizmom znova prepojí ako minimum morálne princípy Adama Smitha. (Obaja dobre poznáme jeho dielo a verím, že viete presne na čo myslím.)
Alebo – v dvadsiatom storočí sme poznali aj inú etiku – kolektivistickú etiku socialistickej spoločnosti. Nie, že by nebola životaschopná, lebo prežila niekoľko desaťročí a vyhrala doteraz najväčšiu svetovú vojnu… Len sa musí zbaviť predstavy, že napĺňanie ľudských potrieb nutne súvisí s vysokou mierou konzumu.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
10. mája 2024 9:52

Vážený pán doktor,
nemôžem nesúhlasiť. Smith ako prvú knihu napísal Teória morálky. No a pozrite si tieto nadpisy, ktoré som odkopíroval zo včerajšieho elektronického SME:
Spolupracovníkov vyhadzuje alebo presúva do Číny. Musk sa čoraz viac osamostatňuje vo vedení Tesly
Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/23327710/spolupracovnikov-vyhadzuje-alebo-presuva-do-ciny-musk-sa-coraz-viac-osamostatnuje-vo-vedeni-tesly.html
Elektrinu predáva cez viacerých obchodných partnerov. V apríli k nim pribudol ďalší, s ktorým štátny podnik uzatvoril rámcovú zmluvu. Volá sa Djerelo a podľa EnergiePortal vykazuje znaky schránkovej firmy.
Bázou ekonomiky, teda procesu výroby, akumulácie a distribúcie outputu nemôžu byť schránkové firmy. už aj pojem firma je pre mňa divný. Predovšetkým musíme vyrábať, aby sme mohli akumulovať a zabezpečiť spravodlivú distribúciu príjmu nie ako Enron, či Musk, ktorý vyhadzuje.
Ďakujem
jhusár

Ivan
Ivan
10. mája 2024 6:44

Ďakujem Vám pán profesor za vysoko aktuálny článok a reálny pohľad a názor na súčasné fungovanie väzieb a vzťahov.