Ako sme hospodárili?

Možno viacero čitateľov si prečítalo článok p. Ryníka v SME (23/10) s názvom: „Sme prestarnutí a závislí od Ruska. The Economist nás poslal na chvost Európy. Slovensko výrazne ekonomicky zaostáva“. V ňom autor píše, pre mňa smutný fakt, že „Kým pred necelými dvoma dekádami bolo Slovensko označované zahraničnými ekonomickými médiami za stredoeurópskeho tigra, dnes sa v správach buď nezjavuje vôbec, alebo už nie medzi premiantmi, ale na konci pelotónu. Keďže ekonomické reformy sú behom na dlhé trate, týždenník The Economist vytvoril rebríček krajín EÚ podľa ich pripravenosti na blížiace sa problémy v európskej ekonomike.

 

Slovensko, žiaľ, zaostáva takmer vo všetky piatich indikátoroch. Novinári sledovali infláciu, zadlženie, demografiu, dekarbonizáciu a pripravenosť na odstrihnutie sa od závislosti od obchodu s totalitnými krajinami. To, že Slovensko, ale aj Európu čakajú ťažké časy, naznačujú dáta Európskej komisie, ktorá predpovedá rast ekonomiky EÚ v tomto roku len o 0,8 percenta a v budúcom roku len o 1,4 percenta. Nie je to síce ešte recesia, ale jednoznačne stagnácia. Inflácia síce má klesať, ale ani v budúcom roku nedosiahne dvojpercentný cieľ Európskej centrálnej banky“.

 

Ako ekonóm sa musím spýtať otázku, kto to spôsobil, kto nevedel riadiť ekonomiku? Nemal by niesť zodpovednosť? Nestačí brať veľké platy. Treba vedieť ekonómiu. Ekonomická veda už hlboko prenikla do fungovania ekonomíky(ík). Mám knihu Aj ekonómia je veda, v ktorej rozoberám aj to, že číslo HDP nemá význam. Potrebujeme novú mieru. Musím však hlbšie, odbornejšie pripomenúť čitateľovi dianie po roku 1992, o ktorom píšem vo vedeckých článkoch a knihách. Musím sa oprieť o čísla. Bez nich by úvaha nebola presvedčivá.

V roku 1994 pripravila NBS materiál na rokovanie NR SR a to Správu o menovom vývoji v SR za rok 1993. Hneď v prvej časti sa uvádza vývoj inflácie. Dozvieme sa, že úroveň spotrebiteľských cien sa v roku 1993 zvýšila o 25,1 %. Najväčší nárast bol v prvom štvrťroku a to o 11,8 %. Zdôvodnila to tým, že to bol zavedený nový systém daní a ako druhý faktor uvádza osamostatnenie SR s následnou menovou odlukou. V posledných 3 štvrťrokoch mala na infláciu pôsobiť aj uskutočnená devalvácia, úprava DPH a vývoj v poľnohospodárstve. Nebudem rozoberať odbornejšie problém peňazí, masy peňazí.

 

Článok v SME si neuvedomil nerovnováhy ekonomiky. No a čo? Musíme poznať vzťahypojmy ekonómie, jej poznatky! Tie nám pomáhajú urobiť prienik do ekonomickej reality. V oblasti ekonomických rovnováh iste nebol potrebný ďalší výskum. Postačovali poznatky Marxa, Keynesa a slovenských ekonómov. My sme tieto poznatky nevyužili. Umožňujú zasiahnuť v skorej fáze prejavu nerovnováhy. Musíme ju však identifikovať (Ivan Mikloš poznal iba dve nerovnováhy) medzi ktorými makroekonomickými veličinami sa prejavuje.

 

Vlády SR po roku 1992, teda po vzniku SR, koncentrovali svoj záujem hlavne na domáce problémy, ktoré však boli aj dôsledkom neakceptovania poznatkov ekonómie.  V roku 1995, „pôsobivom roku 1995“ (očaril autora v SME) narástol HDP o 6,9 % a prognostici uvažovali s analogickým vývojom. Po roku 1996 vláda videla na báze údajov svoje hospodárske úspechy. Hovorila o tom, že pre našu ekonomiku je vlastná kombinácia vysokej miery rastu HDP a relatívne nízkej, stabilnej inflácie. Presviedčala nás, že v prechodnom období patríme medzi najúspešnejšie krajiny, čo bola v SME asi autorovou indíciou. Akosi podobne to hodnotilo aj OECD.

Ekonómovia však nehodnotili stav nerovnováhy ekonomiky SR. Nielenže ju nehodnotili, ale bola akceptovaná teória (I. Mikloša), že v ekonomike sú iba dve nerovnováhy. Dobre však vieme, že v každom odvetví môže byť nerovnováha. Ak by bolo 40 odvetví, v ekonomike môže byť 40 nerovnováh. Vládu tešil aj rast vývozu z obdobia rokov 1994-95.

Iba málokto si uvedomoval, že sa mení štruktúra slovenskej ekonomiky a že vývozný sortiment Slovenska je veľmi úzky. Zabudlo sa, že vývoz je citlivý na cykly dopytu vo svete, alebo aspoň v Európe. Totiž spomalenie vývozu postihlo aj ČR, s ktorou sme boli hospodársky zviazaní a sám som nástrahy dovozu a vývozu analyzoval v matematickom modeli, ktorý som aj v článku aj v skriptách publikoval.

Mojou životnou filozofiou, ako ekonóma,  je dôkladne aplikovať ekonomické vedy. Žiaľ, na Slovensku bola zvrátená jej aplikácia.

 

Najbezprostrednejším príznakom vynárajúcich sa nerovnováh v SR v roku 1996 bolo veľké zhoršenie bežného účtu platobnej bilancie (nehovoriac o problémoch konštrukcie platobnej bilancie). V roku 1994-95 bol bežný účet prebytkový, ale v roku 1996 už bol v deficite a to vo výške 11,2 % HDP. V roku 1996 NBS sprísnila úverovú politiku a v dôsledku toho sa úrokové sadzby na peňažnom trhu koncom roka 1996 vyšplhali na 15 %, ktoré boli predtým pod 10 %. Vládni ekonómovia a vláda si to asi uvedomili a rozhodli sa znížiť dovoz. Rast dovozu skutočne poklesol z 30 % v roku 1996 na 1,2 % v roku 1997. Došlo totiž k poklesu dovozu osobných áut v hodnote cca 9 miliárd Sk (1,5 %HDP) oproti nárastu 17 miliárd v roku 1996.

Čitateľ už iste zabudol, ale bol to dôsledok znovuzavedenia dovozných ciel (boli zrušené v roku 1996). Hoc som začal príliš uvažovať v číslach, ospravedlňujem sa, ale roky 1996/97 boli vážne pre ekonomiku SR, a tak som sa rozhodol oprieť aj o čísla. V máji 1997 sa zaviedol systém dovozných colných depozitov a v júli nasledovalo  opätovné zavedenie 7-percentnej dovoznej prirážky. Tým to však nekončilo. Sprísnili sa požiadavky na „certifikáty kvality“ dovozov. Z Ruska boli privezené lietadlá v rámci deblokácie ruského dlhu voči Slovensku – zvýšenie dovozu o 8,7 miliardy Sk (1,5 % HDP).  V roku 1997 však poklesli aj svetové ceny ropy, čo nás tiež ovplyvnilo.

Významným nerovnovážnym faktorom bolo aj to, že slovenská koruna sa  v máji 1997 dostala pod špekulatívny tlak, najmä bezprostredne po kríze s výmenným kurzom v ČR. Ozaj bol teda deficit bežného účtu veľkým problémom, a tak sme si museli klásť otázky dokedy sa to musí zmeniť. Našim veľkým problémom bolo aj to, že sa veľa investovalo a nevyužívali sa kapacity, ktoré sme mali (výroba skla, poľnohospodárstvo), čo bolo náročné. Výdavky na investície v ukazovateli HDP dosiahli podiel 38 %.

 

Nemožno si nevšimnúť, že po roku 1994 sa významne zvýšila nezamestnanosť, ďalšia nerovnováha vo významnom faktore ekonomiky. V roku 1996 bola vyššia o 100 000 ako v roku 1994. Treba povedať, že v roku 1996 bola ročná inflácia 7,6 %. V roku 1998 sa miera inflácie pre komodity s regulovanými cenami dostala pod túto hranicu, ale iba dočasne. Inflácia v tomto období dosiahla aj úroveň 15 %. Ekonomika SR teda zápasila s dvomi obludami – infláciou a nezamestnanosťou. Tento problém dobre pozná ekonomická teória.

Aj preto nás čakajú ťažké časy? Dnes nás aj manipulujú.

Problém, ktorý mňa trápil bol ten, že sa do nášho ekonomického vývoja začala miešať OECD. Nevidela náš ekonomický výhľad dobre. A tak v Hospodárskom prehľade OECD z roku 1999 nájdeme takéto tvrdenie: „Zjavne vzostupná ekonomika Slovenska v niekoľkých posledných rokoch bola vlastne na neudržateľnej ceste“. Problém videli v tom, že vraj nám rástol domáci dopyt (?) a hlavne výdavky na investície (?). Problémom bol iste už spomínaný bežný účet a aj fiskálny deficit. Ale neraz som o tom písal a prednášal. Viaceré európske krajiny v roku 1994 boli na tom horšie, hlavne Grécko, ktoré malo fiškálny deficit 14 % HDP.

Máme ekonomiku na Slovensku, nie slovenskú ekonomiku, ako hovorí Ing. P. Zajac-Vanka.

 

Záver

Autor v SME v spomenutom nadpise konštatoval, že: „Slovensko výrazne ekonomicky zaostáva“. Pre ekonóma nič prekvapivé. Neaplikovali sme hlboké poznatky ekonomických vied. Nevyriešili sme zásadný ekonomický problém, a to problém výroby, (a predovšetkým) distribúcie a akumulácie outputu v súčasnom inštitucionálnom rámci. Nespoliehajme sa na hodnotenia iných, hoc je to OECD, či The Economist. Aj my vieme ekonómiu!

 

Prof. J. Husár

Bratislava 24/10/2023

 

 

0 0 hlasy
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

11 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Vnorené spätné väzby
Zobraziť všetky komentáre
Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
25. októbra 2023 7:51

Pán inžinier,
ďakujem za Vaše myšlienky. Kritériá musia byť dobre definované a klasifikované. Predovšetkým však vedcami prijaté. Akú mieru použili na „pripravenosť na odstrihnutie sa od závislosti od obchodu s totalitnými krajinami“. Ako sa to dá odmerať? Neviem, či The Economist je ešte vedeckým ekonomickým časopisom. Pred 50 rokmi bol. O problémoch s OECD som napísal aspoň 3 predsedom vlády.
Ďakujem
jhusár

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
24. októbra 2023 17:38

1. Už som písal, že nie je dobré ani pravdivé tvrdiť, že od roku 1993 sa na Slovensku „nič dobré neurobilo“ /parafrázujem ct. autora článku/, pretože to vyvoláva dojem, že v rámci československa ako prívesok Česka by Slovensko a jeho ekonomika boli na tom lepšie – a to nie je pravda! Argumentov pre toto moje tvrdenie je skutočne veľa. Vystačili by na celý článok.
2. Ekonómia pre ekonómiu je teoretizovanie v zmysle „čo by bolo, keby…“ Reálny ekonomický model pre nastávajúce obdobie /a vždy/ musí reflektovať politické reality. Tie sú aké sú, nemusíme s nimi byť stotožnení, treba na ne poukázať ako napr. ct. pán Moravčík, ale pri návrhu riešení ich treba brať vážne do úvahy.

Je mi ľúto, váž.pán Prof., musel som o tieto reálie doplniť Vašu úvahu. Nesmieme podľahnúť večnej skepsi, fatalizmu.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
24. októbra 2023 18:44
Odpovedať  Jozef Hlušek

Pán inžinier,
práve naopak, ja som rád, že ste to doplnili. Už som zverejnil zoznam viac ako 140 podnikov, ktoré boli vlastne po roku 1989 vlastne zničené. Po VŠ som začal robiť v ZSMK Tlmače, kde vyrobili najväčší elektromotor na svete. A kde sú dnes? Pracovalo tam až 8000 ľudí. A, žiaľ, ich export sa započítaval do 1. brnenskej, keďže sme boli ich odštepným závodom.
Ďakujem
jhusár

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
24. októbra 2023 17:16

Potvora škriatok sa vpašoval: Keiretsu (ako vlastné investované okruhy výroby) …

….a keď som ešte tu, porovnajme to na číslach:
Je preukázateľným faktom, že k 31.12.1989 odovzdával „novému roku 1990“ štát ČSSR národné hospodárstvo republiky v nevyčísliteľných hodnotách verejného majetku ( pretože nič z tohto nesmierneho majetku nebolo dovtedy oceňované trhovo a burzovo) a len v investičnom výrobnom majetku štátnych a národných podnikov to bolo v hodnote
5 biliónov, 178 miliárd Kčs! tj. 5 178 000 000 000,00 Kčs
(pri toľkých premenách sociálno-hospodárskeho systému vtedy a dnes a aj pri totálnej výmene menových pomerov dnes historicky berme už jednu Kčs ku jednému Euru.)
a čo máme dnes vo vlastníctve štátu?
Pár podnikov, v hodnote pár miliónov eur.
Ale zato obrrrovský štátny dlh – oficálne 77 miliárd eur, spolu s celkovým hrubým zadĺžením už aj 110 miliárd eur ( to bol údaj ešte z 2021).

Čo by sme dnes dali za to, mať vo vlastníctve štátu tých päťtisíc stosedemdesiatosem miliárd v investičnom majetku podnikov a firiem štátu, prinášajúcom každoročne do štátneho rozpočtu príjmy a nielen dane pre udržanie a zlepšovanie života občanov!

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
24. októbra 2023 17:07

Pán profesor Husár, obdivujem Vašu neúnavnú snahu apelovať na „vyššie poschodia moci“ tu na Slovensku a osvetovo im predkladať, čo sme urobiť mali a čo sme neurobili.
Aj v tomto Vašom príspevku ste urobili taký malý prehľad, ako že sme to my tu na Slovensku hospodárili už vo vlastnej republike od 1993 a prečo to nie je ono, lebo „zaostávame takmer vo všetkých piatich indikátoroch…“
A plne súhlasím s Vami v konštatovaní, že „nevyriešili sme zásadný ekonomický problém, a to problém výroby, (a predovšetkým) distribúcie a akumulácie outputu v súčasnom inštitucionálnom rámci. Nespoliehajme sa na hodnotenia iných, „…

a v súlade s tým pripisujem i ja, že nesmieme sa spoliehať ako krajina a spoločnosť Slovenska na iných, na to, že večne nám sem budú prúdiť potraviny, že večne budeme mať „tvrdú menu euro“ a prísun z eurofondov, že naveky budú u nás cudzí investori…
A som naivný, ale nová vláda by mala niekde veľmi potichu,. ale dôrazne, začať organizovať vlastné hospodárske celky, pomaly rozbehnúť tie vertikály a horizontály výrob, distribúcie, tak ako kedysi keď Japonci po porážke po 2.svetovej vojne budovali svoje Keiretsu &&&&&ä okruny výroby) a Zaibatsu ( vlastné banky, ktoré financovali vlastné hospodárstvo a vlastné podniky) …a zrazu prestali byť závislí od Američanov a Západu ( nakoniec, takto sa podarilo i Ruskej federácii uniknúť Západu…).
Áno, súhlasím, treba aplikovať hospodársku vedu. Ale aj tu treba mať cit hospodára, národohospodára, vlastenca…uvidíme pri tej novej vláde…

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
25. októbra 2023 7:36
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Peter,
potešil si ma touto vetou:
A plne súhlasím s Vami v konštatovaní, že „nevyriešili sme zásadný ekonomický problém, a to problém výroby, (a predovšetkým) distribúcie a akumulácie outputu v súčasnom inštitucionálnom rámci. Nespoliehajme sa na hodnotenia iných, „… Ozaj ju pokladám za tie, ktoré tvoria podstatu úvahy. Ty veľmi dobre vieš a píšeš aj Ty o tom, že dobrý národohospodár v dnešných podmienkach Slovenska musí byť aj vlastenec. Dnešní sa podlizujú. Predseda vlády a minister financií musia mať ekonomické dielo, alebo musia urobiť skúšku z ekonómie.
jaro

Ján Trungel
Ján Trungel
24. októbra 2023 15:52

Jarko
Ja som napísal Čarnogurskému list, už dávnejšie. On je rusofil. A pýtam sa ho, čo som potom ja, ktorý som z jednej fabriky 2500 zamestnancov 48 % produkcie vyvážal do ZSSR. Keby bol on, ako predseda vlády, vzal so sebou všetkých riaditeľov fabrík na Slovensku, ktoré dodávali do ZSSR a bol by dohodol bartel za ropu a plyn, ani jedna fabrika by naskrachovala, ani jedna. Práve naopak.My sme západom boli embargovaní v technológiách, v súčiastkovej základne elektroniky . Po roku 1990 boli by sme sa dostali k týmto komoditám, boli by sme vyrábali s vysokou produktivitou. Z 2500 zamstnancov bolo 275 vo výskume a vývoji múdrosť z nich priam kypela, boli by sme sa uplatnili i na západe. Na exporte sme dosahovali ohromné zisky a pritom sa obchodovalo za svetové ceny. V roku 1995 som sa vrátil do už sprivatizovanej a prázdnej fabriky a išiel som do Moskvy, navštívil som priateľov a doslova sa vrhli na mňa, ako nás potrebujú A ja som od nich pýtal doláre a oni ich nemali!
Ekonomika je vo výrobe , v produkcii, tu sa tvoria hodnoty i nadhodnota, ktorá sa investuje do produktivity. Tu sú peniaze i na sociálny program. Všetko sa to zbabralo už na začiatku. Dlhé roky nám vládla právnická fakulta, bez jedného ekonóma. Na misterstve financií je 600 – 800 úradníkov, ktorí by mali ekonomiku riadiť, keby aspoň každý druhý si prečítal a naštudoval Tvoje príspevky. Tri organizácie draho platených úradníkov dohliada na rozpočet a za 30 rokov vyprodukovali dl rovnajúci sa trom rokom rozpočtu. Čo tí ľudia tam ešte robia!! Tá byrokracia neschopných je Augiášov chliev. Ten ale nikto nevyčistí. Ani nová vláda!

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
24. októbra 2023 18:31
Odpovedať  Ján Trungel

Janko,
som rád, že si napísal veľké fakty. Hlavne zato, že si bol ekonomicko-obchodný námestník veľkého podniku Tesla Vráble a mali ste skutočne široký záber a styky so zahraničím, teda aj Rusko. Veľmi si cením, že si vyzdvihol výrobu. Aj ja mám vetu: Nevyriešili sme zásadný ekonomický problém, a to problém výroby, (a predovšetkým) distribúcie a akumulácie outputu v súčasnom inštitucionálnom rámci. Dnes sme spotvorili aj distribúciu, čo sa vo výrobe vyprodukuje, dostávajú iba bohatý a zahraničné podniky, ktoré u nás rozvinuli automobilizmus na našej najúrodnejšej pôde.
jarko

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
24. októbra 2023 6:45

Pán Moravčík upozornil na dôležitosť výberu kritérií pre akékoľvek hodnotenie. V nie poslednom rade je dôležitá aj metodika ich zisťovania. Aktuálne by som uviedol príklad z envirorezortu: ak sledujeme rastúci počet medveďov, môžeme odvodiť dynamický rozvoj Slovenska (ľudia budú od zotmenia sedieť doma, a oddýchnutí, budú cez deň výkonnejší v práci…).
Ale vážne!
V ktorej koloniálne ovládanej krajine môžu občania počítať s rastom ekonomiky? Aj prognóza The Economist nie je určená k zlepšovaniu hospodárstva na Slovensku. Korepetítori zo SME zvýrazňujú „pokyny“ pre slovenských abiturientov The Aspen Institute: likvidovať prebytočnú populáciu. Problémy sociálnych výdajov a nedostatok zdravotníkov vyzývajú riešiť likvidáciou dôchodcov (podľa The Economist ich máme veľa!!!)
Nahradiť drahšími, lacné dovozy ropy, plynu a surovín z Ruska znamená zvyšovať ceny a opäť (ako to robia v Izraeli s Palestínčanmi) priemyselne likvidovať miestnu populáciu.
Som rád, pán profesor, že upozorňujete na následky rozpadu slovenskej ekonomiky.
A ešte jeden vtip na záver. v RTVS (23.10.2023) bežal banner: za posledných tridsať rokov sa zvýšili platy na Slovensku sedemnásobne….Hlúpi Slováci príklonom k Západu „zarobili“ a nevedia so sedemnásobnými platmi vyžiť…

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
25. októbra 2023 7:44

Pán inžinier,
ďakujem za doplnenie úvahy. Veľmi dôležitá je metodika zisťovania a metóda hodnotenie, výpočtu miery, či ukazovateľa. Posledné 3 vlády boli úbohé, nemali vzdelanca ekonóma ako bili moji učitelia a aj prvý guvernér SNB Prof. Karvaš, ktorý (a nielen on) dôkladne opísal 5 funkcií peňazí. ktoré on dodržoval, treba ich strážiť. Komentátorom v televíziách to niekto pripraví. Ak však má svoj rozum, môže sa rozhodnúť, či určitú správu prečíta, ak sa do nej rozumie.
jhusár

Marián Moravčík
23. októbra 2023 22:50

Pán profesor, tentoraz budem ostro polemizovať, no nie s Vami (beriem všetky Vaše argumenty) no s „novinármi“ zo SME a The Economist.
Píšete, že indikátorov bolo 5 no fakticky len 2 z nich sú ekonomické. Demografia, dekarbonizácia a „pripravenosť na odstrihnutie sa od závislosti od obchodu s totalitnými krajinami“ sú, podľa mňa, politické kritériá, nie ekonomické. Dovolím si tiež odhadovať, že ich zlepšením sa reálne ekonomické ukazovatele, napríklad priemernej životnej úrovne, v skutočnosti zhoršia.
Okrem toho, pred rokmi, keď sme boli označovaní za „premianta“, tieto posledné tri indikátory určite neboli v hodnotení. Tie sa objavili zrejme až s Agendou 2030 a rusofóbiou.

Obávam sa, že niekto, koho hlásnou trúbou sú SME a The Economist, možno aj OECD, s nami hrá nepoctivú hru. Práve preto by sme sa mali viac spoliehať na vlastnú hlavu a vlastné poznatky z ekonómie.