Úver je totiž poskytnutie peňazí

Podnetom k mojej úvahe bol nadpis v SME: Nemáme na úvery, požičiavame si od rodín. Prečo sa farmári búria a ako za to môže štát. Jednoduchá odpoveď by bola, že EÚ diferencuje podporu poľnohospodárov, o čom už písali viacerí autori.

Ing. A. Julény v Slove píše:

 

Mnohé neduhy globalizácie sa prejavujú aj v EÚ, na ktoré dopláca aj Slovensko. Konkrétnym prejavom sú rozdielne dotácie zo strany EÚ  v jednotlivých krajinách EÚ do pôdohospodárstva a potravinárskeho priemyslu.

 

Z môjho pohľadu by som upozornil ešte aj na inú skutočnosť okrem faktov, ktoré spomínajú diskutujúci v SME. 

Zaujal ma článok  A. Monteverdiho:  Teória optimálnej oblasti  a EMU. Poučenia z eura (Optimum Currency Area Theory and EMU: Lessons from the Euro). A jeden podnadpis: The eurozone crisis and its management, teda kríza eurozóny a jej riadenie.

 

V mojej knihe som na s. 212 napísal:

 

Ale rovnakú chybu robí aj ECB. Guvernér Draghi s radosťou oznámil, že ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol peňažný multiplikátor = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu. To je obozretná politika, o ktorej nám hovorili (učili) experti, ktorí chodili do NBS a na ministerstvo financií?

 

Nadpis aj podnadpis Monteverdiho hovoria o vážnych problémoch meny euro, peňazí podobne ako aj nadpis v SME. Úver totiž  prenáša kúpnu silu peňazí. To je rozhodujúce. V pozadí úveru je dôležitá stabilita hospodárskych pomerov a následne stabilita meny.

Zavedenie eura bolo oficiálne nahradenie určitej meny ako zákonného platidla v každom štáte menou euro. V pôvodných krajinách eurozóny sa uskutočnilo 1. januára 1999 ako aj 1. januára 2002, na Slovensku sa uskutočnilo 1. januára 2009.

Predpokladom na zavedenie eura bolo splnenie tzv. konvergenčných kritérií, teda Maastrichtských kritérií, ktoré nič odborne nehovorili  o eure ako peňažnej jednotke, peniazoch. Aby som hlbšie upozornil na problém eura, nemôžem nezačať dielom prof. Karvaša, guvernér Slovenskej národne banky, v ktorom časť o peniazoch má viac ako 80 strán. Ide teda o vážny problém. Aby som túto hĺbku bohatosti diela priblížil, uvediem niekoľko nadpisov v jeho kapitole o peniazoch

 

  • vznik peňazí
  • funkcia peňazí v hospodárskom živote (hovorí o 5 funkciách)
  • mincové systémy a rôzne platidlá
  • menové sústavy a hovorí v nej o mene zlatej, mene zlatej neúplnej, mene striebornej, dvojitej mene, papierovej mene a nakoniec rôzne systémy zlatej meny.

 

Nemôžem čitateľa neupozorniť na časť peňažné teórie. Viac ako 10 strán venuje kúpnej sile peňazí a jej zmenám. Má časť „otázka stabilizovania meny“ a časť „stabilizačné opatrenia“.

Nič také neuvádzajú Maastrichtské kritériá.

 

V mojej databanke mám aj údaje o eure. V článku v roku 2010 Nie je euro ako euro bolo uvedené, že našich 100 euro má hodnotu (dá sa nakúpiť) v Bulharsku 143,60, v Turecku 140,70, v Maďarsku 109, Chorvátsku  98,80, Taliansku 76,90, Grécku 75,90, Španielsku 75, Nemecku 71,30, Rakúsku 68,50, Francúzsku  66,70, V. Británii 60,20. Priam neuveriteľné rozdiely.

 

Ekonomická veda však hovorí, ako som už vyššie uviedol, o ďalšom významnom fakte – o optimálnom regióne meny, či optimálnej veľkosti oblasti meny. A práve na tieto problémy chcem výraznejšie upozorniť. V EÚ nie všetky krajiny majú menu euro, napr. Maďarsko, či Poľsko. Teória hovorí o optimálnych charakteristikách potrebných na zlúčenie mien alebo tvorby novej meny. Teória  argumentuje či áno a či nie a či je určitý región pripravený stať sa menovou úniou, čo je záverečnou fázou ekonomickej integrácie

 

Optimálna veľkosť oblasti meny je spravidla väčšia ako veľkosť krajiny. A tak aj EÚ mala byť optimálnou oblasťou pre euro. Dôkladne to rozberá A. Monteverdiho spomenutého článku Optimum Currency Area Theory and EMU: Lessons from the Euro

Čitateľ by ešte mal vedieť, že o menovej integrácii teória dôkladne pojednávala  už po roku 1960 a to vďaka prácam Mundellu, McKinnona a Kenena a to určením kritérií, ktoré vymedzujú optimálnu doménu oblasti meny.

 

Musím spomenúť ešte jeden fakt, lebo ten význame ovplyvnil fungovanie kolobehu peňazí v EÚ. Totiž na stanovenie výmenných kurzov a rezerv medzi členmi EMS sa použila hodnota ECU, vždy to však bola skôr účtovná jednotka ako skutočná mena.

Konkrétne: Európska menová jednotka (ECU) bola menová jednotka používaná Európskym menovým systémom (EMS) predtým, ako bola nahradená eurom. ECU bola zavedená v roku 1979 a nahradená eurom v roku 1999, bola zložená z 12 členských krajín Európskej únie. Spolu s ECU bol zavedený mechanizmus výmenných kurzov (ERM), ktorého cieľom bola znížiť variabilitu výmenných kurzov a dosiahnuť menovú stabilitu v Európe.

 

Verím, že čitateľ získal informácie, ktoré sú potrebné pre vnímanie a pochopenie článku zo SME. Úver poľnohospodárov bude iste dlhodobým. Poľnohospodári budú tak riešiť náročný, zložitý ekonomický problém. Oni totiž budú musieť splácať nielen úver ale aj úroky. Ale ako sa bude budúcnosti správať inflácia a ako úrokové miery? To je náročná oblasť ekonomickej vedy. Teda komplex dôsledkov úveru poľnohospodárov je veľmi komplexný problém, čo som čiastočne naznačil. Čitateľ to čiastočne zistil. Ide o aplikáciu hlbokých poznatkov ekonomických vied. Veľa interdependencií, čiže menšia alebo väčšia vzájomná hospodárska závislosť medzi veriteľom a dlžníkom. Kto zapríčinil, že sú poľnohospodári v takej situácii?

Od našich JRD sa učili aj Francúzi, aj Nemci aj Američania (mám list). JRD vedecky riadili svoju ekonomiku, optimalizovali štruktúru rastlinnej a živočíšnej výroby, vedecky hospodárili. JRD mali závlahy a počítače. JRD Lehnice v poloprevádzkových pokusoch dosahovalo 8/9  ton na hektár pšenice.

 

Záver

Odborne povedané, financializácia (komplexný problém peňazí), ekonomická kríza, a  sociálna ochrana ľudí je ozaj náročný problém, čoho by si mala byť vedomá vláda a aj NRSR. Vláda sa však zdržuje protestami, účastníkov netrápi fungovanie ekonomiky.

 

O neznalostiach ekonómie svedčí narábanie s Ecu, či Maastichtské kritériá. Ale aj fakt, že iste bolo viacero čitateľov pri mori v Čiernej hore, keď ľahko mohli zaplatiť pobyt v nemeckej marke. Už to hovorí, že centrálna banka Nemecka neustrážila svoju menu.

 

Poľnohospodári nemajú na úvery, požičiavajú im rodiny. To je teda aj sociálny aj ekonomický problém. Na Ukrajine je vojna, ktorá „zrieďuje“ menu, máme platobné karty či Bitcoin, a tak pre mňa by iste bolo potešením, keby taký spis ako napísal Karvaš napísal guvernér NBS a ten by sa stal bázou, základom pravidelných rokovaní guvernérov v ECB. Stabilita eura pre nich je prvoradou úlohou.

Úvahu nemôžem nezakončiť krásnymi slovami piesne  V dolinách, ktorú spieva p. Duchoň:

 

Je to kraj kde prísne štíty hôr,
 Teplo dolín múdro strážia,
 Pokým slnka lúč zazvoní,
 na jarné zvonce ovčích stád.
 Je to kraj kde ráno vstáva skôr,
 Kde sa drevo z hory tíško zváža,
 Je to Slovensko čarovné, hrdé,
Mám ho rád.

 

 

 

 

Prof. J. Husár

Bratislava, 13/2/2024

 

 

5 1 hlasovanie
Article Rating
Odoberať
Notify of
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

14 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
View all comments
Marta Slezáková
Marta Slezáková
15. februára 2024 12:32

EÚ je macocha ešte horšia ako tá rozprávková – nemá rada ani svoje vlastné dcéry a naša SR-Popoluška len čaká kedy jej spadnú z neba tri zázračné oriešky…

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
15. februára 2024 14:34
Odpovedať  Marta Slezáková

Vážená pani Slezáková,
vieme derivovať, vieme integrovať, či robiť iné zložité matematické úkony. Nie sme nevzdelanci. Naša história má plno velikánov z rôznych oblastí vedy. Ilkovič nedostal Nobelovu cenu, lebo… . Máme aj veľ velikánov ekonomickej vedy, Karvaš je len jeden z nich. Teda EÚ by si mala uvedomiť, že aj my vieme, čo žiada riadenie ekonomiky a aký význam v tom procese majú p e n i z e. Zásahy ECB nie sú optimálnymi zásahmi, lebo EÚ nepripravia ani celkový model fungovania ekonomík EÚ, napr. pomocou interregionálndeho input/output modelu, hoc za I/O model bola daná Nobelova cena. To teda nie je dobrý obraz o komisároch v EÚ.
Ďakujem
jhusár

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
15. februára 2024 9:09

NAJLEPŠOU „BANKOU“ je pre poľnohospodára spokojný zákazník.
Je zaujímavé, že túto vetu slávneho expredsedu družstva JZD Agrokombinát Slušovice Františka Čubu si už nikto v našej kultúre podnikania neosvojil ( až tak hlboko osr..r..ali v 90.rokoch médiá a politici úspešného predsedu Čubu zo Slušovic).
Budeme sa musieť na Slovensku vrátiť do začiatku povojnového obdobia, keď maloroľníci, už vtedy pracujúce družstvá a niektoré „závody“ (tak sa vtedy hovorilo podnikateľským prevádzkam) boli v dvojročnom pláne povojnovej obnovy združené štátom pod NÚPOD tj. Národné ústredie poľnohospodárskych odbytových združení. Viem od otca ako to pomohlo pri finančnej stabilite výrobcov na pôde a výrobcov potravín ( bol hydinár): Keďže najlepšie sa predáva gazdom a roľníkom na pôde do najbližšieho okolia, dobre sa dalo speňažiť „zbožie“ v obci, na najbližších trhoch, kam chodili nakupovať gazdiné. Ale štát potreboval disponovať tovar poo celej republike. A tak NÚPOD združil výrobcov, spracovateľov i predajcov do silnej celoštátnej odbytovej organizácie, ktorá dokázala ZAPLATIŤ za úrodu i „zbožie“ a doviezť, skladovať, obilie, vajcia, hydinu, mäso, zeleninu, ovocie po celej republike – tak sa vytváral potom i systém veľkoskladov, aj systém predaja v mestách. A tí poľnohospodári (žiadni FARMÁRI! – to je amerikanizmus na našom území a cudzorodý!) a malolroľníci dostávali financie…a v prípade hydinárov viem, že najprv chodili tzv.faktori po dedinách a vyplácali a hneď odoberali vajcia a hydinu do vozov, neskôr boli s NÚPOD zmluvy a dokonca sa platilo družstvám i roľníkov vopred kvôli šlachtieľským potrebám ( kurčiatka) a krmivu.
A čo keby sme sa vrátili do tohto systému? Nový minister poľnohospodárstva má veľmi zdravé myslenie a pristál by asi na to. Kto to zorganizuje? No MY – dôchodcovia čo by sme radi ešte priložili ruku k dielu. Pošlite to ministrovi Takáčovi!

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
15. februára 2024 14:17
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Peter,
som rád, že si výstižne doplnil moju úvahu. Máš pravdu s NUPODOM, lebo podobné aktivity robil aj PRR, podnik racionalizácie riadenia v poľnohospodárstve, lebo sa zavádzali počítače. Ba aj VÚZH, kde som robil 20 rokov robil pravidelné školenia, kde prednášali agrotechnici, zootechnici, chemici a aj ja. Veď výživa rastlín a zavlažovanie a optimalizácia RV a ŽV je iné ako ak tam závlaha nie je, teda ľudia z JRD boli školení. Ale aj to čo som napísal:
„Nemôžem čitateľa neupozorniť na časť peňažné teórie. Viac ako 10 strán venuje kúpnej sile peňazí a jej zmenám. Má časť „otázka stabilizovania meny“ a časť „stabilizačné opatrenia“. Nič také neuvádzajú Maastrichtské kritériá.“ Koho dnes zaujíma kolobeh peňazí. Dnes prerazila korupcia. Pozri ako vzrástli zisky veľkým korporáciám, monopolom. Nie je to hanba, že požičiavajú rodiny? To ozaj nie je optimálne fungovanie ekonomiky, menovite odvetvia poľnohospodárstva.
Kto sa stará o s t a b i l i t u eura? ECB? Vyvolala infláciu svojou politikou. Náš guvernér mlčí. Nech napíše dielo ako Karvaš.
Ďakujem Ti
jaro

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
15. februára 2024 15:43
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Peter,
Dostal som článok:
European InStability Mechanism – A historical institutionalist analysis of European disintegration after the financial crisis.
Ako je to možné. Nikto nie je zodpovedný? Nemajú teórie a tak to nevedia riešiť.
jaro

Andrej Sablič
Andrej Sablič
14. februára 2024 7:53

Vážený pán Profesor!
>>>Má euro „archívny meter“?<<<
Žiadna mena na svete nemá svoj archívny meter. Každý podnikateľ má svoj vlastný, a preto svetu vládne chaos.
V 1991 roku som ponúkol tejto spoločnosti pevný ekonomický základ (jednotku spoločenskej práce) pre akúkoľvek spoločnosť, podčiarkujem spoločnosť a nie ekonomickú divočinu, ktorá vládne tomuto svetu.
Jej podstata je: „jedna hodina ľudského života = 1 korune“. Na tejto základni je v mojej knihe „Lúpež storočia a NEOEKONÓMIA“ spracovaná aj univerzálna matrica pre ekonomiku ľubovoľne veľkej spoločnosti až po celosvetovú.
Lepšie je asi hrať Ruskú ruletu, ako píšem v blogu: https://blog.hlavnespravy.sk/33746/makroekonomia-hazardna-hra-s-osudom-ludstva/
S úctou
Andrej Sablič

Marián Moravčík
13. februára 2024 18:55

Do tejto zložitej témy uvediem len pár okrajových poznámok na zamyslenie.
Poľnohospodári majú ako žiadatelia o úver v komerčnej banke aj trochu nevýhodné postavenie kvôli riziku „vyššej moci“, ktorá sa skrýva v každom ich podnikateľskom zámere. Toto ich úvery predražuje zvýšenou rizikovou prirážkou a aj problémami so zabezpečením úveru. Napríklad som videl, že základné stádo býva v bankách vylúčené ako predmet zabezpečenia. A čo ak práve základné stádo je predmetom úveru? Ale banka ho neprijme ako predmet zabezpečenia…
Práve poľnohospodárstvo je silný argument, prečo by zodpovedný štát s cieľavedomou hospodárskou politikou mal mať vlastnú štátnu banku, aby sa nemusel spoliehať na (zahraničím vlastnené) komerčné banky. Napríklad by som si trúfol v takej štátnej banke poskytovať poľnohospodárom úvery bezúročne…
No poľnohospodárstvo by sme nemali chápať len ako formu podnikania kvôli zisku, ale ako strategickú oblasť hospodárstva.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
14. februára 2024 7:04

Vážený pán inžinier,
nadpis článku v SME ma zaujal preto, že , obrazne, úver poľnohospodárov bude 100, ale vďaka úroku za dlhú dobu splácania úveru poľnohospodári splatia 160. Fyzika má svoj archívny meter uložený vo Francúzsku. Koperník ako tvorca prvej kvantitatívnej teórie peňazí mal ako „archívny meter“ uhorský zlatý dukát. Má euro „archívny meter“? Zato som sa venoval problémom peňazí ako o nich hovorí Karvaš. Na viac ako 80 stranách je toho ozaj veľa. Draghi sa neukázal ako bankár, keď vtláčal do ekonomiky eurá s nutným dôsledkom inflácie. Čo urobí s eurom (aj inými menami) vojna na Ukrajine? Rokujú o tom guvernéri?
Banky si asi neuvedomujú interdependencie, hospodárske väzby v ekonomike. Pivovar potrebuje jačmeň, cukrovar potrebuje cukrovú repu a poľnohospodári potrebujú traktor, či minerálne hnojivá. Ale to poľnohospodárstvo poskytuje ľuďom rastlinné výrobky, živočíšne výrobky, či oleje. Správne hovoríte o problémoch so zabezpečením úveru. Poľnohospodár ozaj nemôže maximalizovať zisk, lebo on musí maximalizovať uspokojenie normou stanovenej potreby vody pre rastliny, či normou, vedcami, stanovenú potrebu minerálnych hnojív.
Exministerka Matečná nechala vyčísliť potrebu peňazí na budovanie závlah. Boli to miliardy, lebo totiž už vybudované závlahy zhrdzaveli v pôde či aj stavby na povrchu. Nik zato nie je zodpovedný?
Ďakujem
jhusár

Branislav Čech
13. februára 2024 17:57

Vážený pán profesor,
jediná príčina všetkých kríz súčasnosti, je kríza morálky. 
S úctou,
Branislav Čech

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
13. februára 2024 18:56
Odpovedať  Branislav Čech

Pán inžinier,
To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je možno len iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej krajine je mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné zastaviť peniazmi. V postavení, v ktorom sme, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a k verejnému majetku, čo by si mali uvedomiť aj v NR SR. Nepodporovať bankrotárov, nevytvárať dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať, robiť to, čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy; pracovať a šetriť a uskutočniť prácu a šetrenie výnosnejšími, žiaducejšími a čestnejšími než leňošenie a mrhanie. Máte pravdu.
Ďakujem
jhusár

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
13. februára 2024 12:25

Krásna úvaha a to aj s tým prebásneným textom V dolinách…pán profesor, nevzdávate sa!
Mimochodom, zúčastnil som sa „diskusie“ s farmárom Polákom a exministrom Jureňom v štúdiu Slobodného vysielača BB. To bola hrôza, ak toto bol predstaviteľ slovenských farmárov. Chceli sme mu aspoň pomôcť vetou, že z hľadiska jeho statusu je skôr živnostník, maloroľník, lebo vinil všetkých okolo seba že „nemá“, ale je „ochotný“ zamestnať „ako farmár“ všetkých svojich 11 vnukov a vnučiek… nebolo čo diskutovať,. platí asi …“Poľnohospodári nemajú na úvery, požičiavajú im rodiny“ -ale to sú tí maloroľníci čo sa spoliehajú na vnúčatá ( chúdence, návrat do situácie spred roka 1945! ),
takže – peňazí je dosť a na hlúpe rozhodnutia až priveľa – viď „kolenačková“ služovná cesta Sakovej a Tarabu do Nippon Steel, že len nech kúpia, my im tú dekarbonizáciu radi zaplatíme v vlastných euro-fondov…

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
13. februára 2024 15:09
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Peter,
problémov v našom poľnohospodárstve je veľa. trápi ma to o to viac, že som tam odpracoval 20 rokov. Konštruovali sme tam veľké modely optimalizácie rastlinnej a živočíšnej výroby v podmienkach závlah. Dobre som poznal veľké naše JRD, kde som skonštruovaný model odovzdával do užívania a nepamätám sa, že by to JRD malo finančné problémy. Ba môj model si vzali Francúzi v zmenšenej podobe 30 x 40, teda 30 rovníc a 40 premenných. Ale veľkým problémom je aj optimálne veľkosť eurozóny a z toho plynúce problémy stability eura. Táto otázka bola v teórii dávno riešená. Aká je záruka, že dnešné úrokové miery budú rovnaké o 5 rokov? A teda, čo čaká našich poľnohospodárov v spojení so splácaním úverov?
Ďakujem
Jaro

Ivan
Ivan
13. februára 2024 12:24

Vážený pán profesor, problém vidím aj niekde inde:

  1. Farmári si do určitého dátumu každý rok pošlú svoje žiadosti na priame platby, následne všetky žiadosti sú zosumarizované a odoslané do Bruselu. Koncom kalendárneho roku SR dostane na účet v štátnej pokladnici finančné prostriedky na vyplatenie priamych platieb pre poľnohospodárov – na čo vláda použila finančné prostriedky ktoré dostala na vyplatenie priamych platieb / čo je nemalá suma / keď farmárom vyplatila len zálohu vo výške 40 % ????
  2. Akých to máme odborníkov v Európskom parlamente ? ako tam zastupujú SR – vôbec neovládajú problematiku – Nemci, Rakúšania, Poliaci, Česi a aj Maďari – vyrovnaná suma priamych platieb 1.450 € / ha- Slovensko ? 143 € / ha základná platba – ako majú byť Slovenský poľnohospodári konkurencie schopný ????
Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
13. februára 2024 15:21
Odpovedať  Ivan

Pán inžinier,
v tom je jadro problému. Predsa iné sú prírodné a ekologické podmienky v okrese Poprad a iné v okrese Levice. Už iba iné druhy pôdy a iná skloňovitosť pozemkov. EÚ mala myť objektívne kritériá na báze fyzikálnych ukazovateľov a príslušnej úrovne, ktorá tú celkovú kvalitu vyčísli veľmi konkréte a určí poradie, ktoré malo slúžiť na veľkosť platby na hektár. Nie či je to Slovensko a či je to Nemecko. Nehovoriac o problémoch meny euro. Kto sa staral o jej stabilitu? ECB? V úvahe som uviedol, čo urobil Draghi, ktorý je aj podpísaný na papierových peniazoch, teda eurách. Aj my vieme ekonómiu a vieme, čo treba robiť peňažnou či monetárnou politikou. Neviem ako sú na tom naši europoslanci.
Ďakujem
jhusár