Takto sa to nerobí, do psej matere

Nadpis dnešnej úvahy som si požičal zo SME z 18/4/2024. Mikloš v ňom píše, že „Robert Fico vládne už štvrtýkrát, ale prvýkrát stojí pred výzvou ozdravenia neudržateľných verejných financií.

 

 Doteraz bol v tomto ohľade dieťaťom politickej šťasteny. Prvýkrát sa dostal k moci v roku 2006, keď bola ekonomika (a s ňou aj verejné príjmy) rekordne rozbehnutá reformami dvoch vlád Mikuláša Dzurindu (1998 – 2006). Keď udrela globálna finančná a ekonomická kríza (2008 – 2009), vyrobila Ficova vláda v roku 2009 rekordný deficit, Fico prehral voľby v roku 2010 a verejné financie konsolidovala vláda Ivety Radičovej (2010 – 2012). Fico so svojou stranou sa vrátil k moci a vládol v dobrých ekonomických a rozpočtových časoch počas dvoch volebných období (2012 – 2020). Hoci vládol v dobrých časoch, nevytváral žiadnu rozpočtovú rezervu. Na rozdiel od väčšiny krajín EÚ nemalo Slovensko ani v jednom roku prebytkový rozpočet“.

 

Miklošovi som napísal v roku 2011 list, z ktorého citujem:

 

„… Už som Vám písal viackrát. Dnes 7.11.2011 ste opäť hovorili o rovnej dani. Rovný môže byť povrch, rovná môže byť čiara alebo stena, ale daň nemôže byť rovná (môže byť krivá daň?). Máme rovnakú proporcionálnu daňovú sadzbu (tiež nie rovnú). Ekonomické pojmy si nemôžeme vymýšľať. Samozrejme niektoré pojmy potrebujú na vyjadrenie viac slov – mliečna dráha, iným stačí jedno slovo – voda, kameň. Môžeme povedať aj jednotná proporcionálna daňová sadzba. Verím, že viete že knihy v angličtine hovoria o flat rate income tax. Ak Vám to niekto preložil ako rovná daň, nerozumel sa veci. Neznečisťujme ekonomickú terminológiu. …“

 

Otázku o neudržateľných verejných financiách či verejných príjmoch môžeme položiť aj tak, či Dzurindove vlády a vláda Radičovej vytvárali prebytkový rozpočet. Dalo by sa to ľahko zistiť na ministerstve financií a aj na internete. O veľkých problémoch po roku 1992 som už v Reminiscenciách písal. Chcem však zvýrazniť, vzhľadom na nadpis, hlbšiu podstatu. Veľký český ekonóm prof. K. Engliš, dvakrát minister financií a raz guvernér Národnej banky Československa, napísal dielo Soustava národního hospodářství s podtitulom  Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života.

Za hospodársky ideál pokladal uspokojenie ľudských potrieb. Bol zástancom teleologického výkladu všetkých hospodárskych javov. Rozumel ním, ako píše, že je to výklad zohľadňujúci cieľ, účel a zámer. Teda spätné usudzovanie od vzniknutej prítomnosti k minulej intencii (zámeru) je teleologická perspektíva, ktorá je jadrom jeho diela. Dôkladne vysvetlil. ako zabezpečiť udržanie a zlepšenie ekonomického života. Hospodárskym ideálom je uspokojenie ľudských potrieb. Teda ekonóm mysliaci na blaho národa. Takéto uvažovanie nemali ekonómovia po roku 1992. Prečo sme mali priam obrovskú nezamestnanosť?

 

Čitateľovi chcem vnuknúť myšlienku, že by si mal uvedomiť, že hovoriť iba o príjmoch  a výdavkoch vlády nie je postačujúce. Totiž štátny rozpočet alebo, u nás sa používa aj pojem štátna pokladnica, je bilancia príjmov a výdavkov štátu vyjadrujúca peňažné vzťahy spojené s plnením funkcií štátu; plán príjmov a výdavkov štátu. Pokladáme ho za najdôležitejší finančný nástroj presadzovania štátnej hospodárskej politiky. Štátny rozpočet je tak základný operatívny nástroj.

Ekonomická veda nehovorí iba o štátnom rozpočte. ŠR nedáva predstavu o tom aké ostatné finančné toky  sú v ekonomike. Pre opis fungovania ekonomického systému veda definovala systém národných účtov. Čitateľ si ľahko nájde na internete túto definíciu:

 

Národné účtovníctvo je systém pravidelne a systematicky prezentovaných štatistických výsledkov, ktorý zobrazuje hospodárske procesy významné pre celé hospodárstvo a je prevažne založený na tzv. analýze ekonomického kolobehu.  Cieľom je poskytnúť čo najrozsiahlejší, najprehľadnejší a dostatočne členitý kvantitatívny celkový obraz o ekonomických dejoch hospodárstva. Účty národného účtovníctva (prípadne bez regionálnych účtov) sa nazývajú národné účty.

 

Teda nie je postačujúce uverejňovať iba ŠR, lebo je to iba jeden zo systému účtov. Pre vládu má mimoriadny význam kolobeh ekonomických tokov, ktorý čitateľ vidí tu, sám si ho môže preštudovať, množinu tokov:

 

 

Šípkami označené toky treba optimalizovať, teda ich „hrúbku“. Iste sú úspory obyvateľstva menšie ako ich disponibilný príjem. To si žiada konštrukciu veľkého ekonometrického modelu. Ekonomika funguje optimálne, ak sú medzi tokmi príslušné proporcie, ktorých je, ako vidno, veľa a teda stanoviť ich akousi „licitáciou“ politikov nie je možné. Medzi účtami v SNÚ sú väzby, ktoré vláda musí rešpektovať.

Pre potreby vlády som skonštruoval systém účtov; poslal som ho predsedom vlád a predsedom Štatistického úradu. Európsky systém účtov 2010 ESA 2010 nie je vhodný pre potreby vlády. Iba účet vlády obsahuje tieto makroekonomické položky:

 

 

V treťom stĺpci sprava čitateľ vidí väzbu príslušnej položky na iný účet,  naznačil som väzbu na účet 2, čo je účet domácnosti, kde bude na ľavej strane; a účet 1 je účet podnikov, kde tie položky budú na ich ľavej strane.

Čitateľ jasne vidí, že ide o systematickú prezentáciu makroekonomických veličín, ktoré úplne a v celom komplexe SNÚ majú byť prezentované na rokovaní vlády. Verím, že som jasne naznačil potrebu, aby vláda nehovorila iba o štátnom rozpočte.

Ekonomika je veľký komplex a pochopiť ako funguje jej ekonomický systém je náročné, potrebné ja poznať všetky finančné toky medzi domácnosťami, vládou, podnikmi a zahraničím.

 

 

Záver

Ak by sme vedecky riadili ekonomiku, nepotreboval by redaktor Trendu Branislav Toma v Trende napísať:

Slovenskú ekonomiku v najbližších rokoch nečaká veľa dobrého. Zahraniční investori vidia svoje vyhliadky podobne negatívne ako pred príchodom pandémie. Neisté obdobie spojené s dovtedy nevídanými lockdownami krajina nakoniec zvládla. Pomohlo najmä spustenie kvantitatívneho uvoľňovania zo strany Európskej centrálnej banky. Tentoraz však vzpruha v podobe neobmedzeného množstva lacných peňazí nepríde. Roky nakopené problémy bude musieť riešiť vláda.

Vážnosť súčasnej situácie ilustruje najlepšie odpoveď na jednoduchú otázku: Vybrali by ste si dnes Slovensko znovu ako cieľovú krajinu pre svoju investíciu? V prieskume od Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory odpovedal každý štvrtý respondent NIE. Takto pesimisticky zahraničný kapitál svoje pôsobenie v krajine ešte nevidel. V najťažších časoch pandémie negatívna odpoveď zaznela od každého piateho respondenta“.

Bieda. Konštatovanie iste čitateľa nepotešilo. My sme nepotrebovali reformy, potrebovali sme naše vyspelé poľnohospodárstvo a vyspelý priemysel a celú ekonomiku efektívne zapojiť do komplexu ekonomík EÚ.

Potrebujeme aj dnes, ako napísal prof. Engliš, Vědu o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 20.4.2024

 

 

5 1 hlasovanie
Article Rating
Odoberať
Notify of
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

23 Comments
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
View all comments
Jan
Jan
24. apríla 2024 18:19

Vazeny pan Profesor Husar spomeniem, strojarensky, zbrojarensky priemysel. Netreba ani rozoberat, ako su tieto odvetvia, zreformovane.
Taky Calex v Zlatych Moravciach, cely svet zasoboval chladnickami a kde je teraz?….
Co napr. pivovary, kolko ich bolo a teraz kde su, su zjednotene….

Jan Farbiak

Michal Dieneš
Michal Dieneš
22. apríla 2024 9:51

Pán Profesor, milý Jarko,
ako môžu tieto ponovembrové vlády (a parlamenty) rozumieť ekonomike? Stále sú na nejakých tlačovkách, vedú nezmyselné súboje, vystupujú v médiách, jedna kampaň končí, druhá začína! Kedy študujú, kedy sa radia s odborníkmi, osobne a permanentne? Majú nejaké expertné tímy (ako to bolo za socializmu)? Publikovali nejaké vedecké alebo vedecko-populárne články, štúdie, úvahy? Kedy si naposledy prečítali aspoň rozprávkovú knižku so svojimi deťmi, či vnúčencami; aby vedeli ako končí súboj dobra a zla?
Ministrom obrany je nositeľ modrej knižky, ktorý nepozná rozdiel medzi motostrelcom a tankistom, vrchným veliteľom ozbrojených síl je žena, ktorá ani netuší aký je rozdiel medzi delom a delohou; ministrom školstva je kaderník, ministrom zdravotníctva poštár (nateraz aj školstva) …Ak by títo šmejdi neovplyvňovali osudy miliónov ľudí tak by to bolo na smiech, ale je to tragédia.
Nerozumejú ani nákupu (či darovaniu) zbraní, čo to robí s infláciou, aké to má negatívne a dlhodobé následky pre ekonomiku, pre rozpočet. Ten idiot novinár, ktorého cituješ, si myslí, že stačí len tlačiť peniaze. Nevedia nič o dynamickej rovnováhe v ekonomike. ČSSR nepotrebovala zahraničných investorov, napadlo ich položiť si otázku: Prečo? My sme úniu nepotrebovali, oni potrebovali nás, aby nás rozobrali a premenili na kolóniu.
Tento stav, a tieto vývojové tendencie nemôžu skončiť inak len veľkým krachom. Napriek zúfalému stavu treba im neustále pripomínať, že tu ešte stále žijú ľudia, ktorí vedia. Ktorí majú morálku a znalosti. Aj Ty si jeden z nich, vďaka, pán Profesor.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
22. apríla 2024 11:19
Odpovedať  Michal Dieneš

Milý Michal,
veľmi dobre si vyjadril fakty, ktoré nás trápia. V mojich článkoch a úvahách som už neraz napísal, že mnohí naši predstavitelia nie sú svojou kvalifikáciou pripravení na apercepciu, t. j. vnímanie a osvojenie si informácií hlavne z oblasti ekonómie. Za socializmu sme mali vysunuté pracovisko v Malackách, kde v dvojtýždenných kurzoch riaditelia podnikov a technickí námestníci dostávali základy ekonómie. Učili tam excelentní učitelia. Ba sme mali skvelé knihy od Pavlendu, Sojku, Ferianca, Rapoša… .Riešili sme dynamizáciu ekonomiky. Sojka napísal v roku 1970 knihu Ekonomická dynamika, z ktorej nemôžem neodcitovať:

„Je otázkou „morálky“ ekonomiky, aký spôsob úhrady , prípadne rozdeľovania príjme. Aby sme diferencovali pojmovo a obsahovo, označme pojmom agresívny ekonomický systém taký systém, ktorý je agresívny voči svoji podsystémom v takom zmysle, že podsystémy realizujú taký stupeň úhrady, prípadného rozdeľovania, pri ktorom technologicky vyspelejšie podsystémy neuhradzujú stratu technologicky menej vyspelým podsystémom, ktorá vzniká v dôsledku toho, že sa vzdali využitia svojich mobilných zdrojov.“

Totiž aj s Čechmi sme mali problém vyrovnávania. Sojka má podkapitolu o federalizácii. Okrem kníh bolo ozaj veľa článkov a to z rôznych oblastí ekonomických vied, publikovaných aj v zahraničí, teda v angličtine, francúzštine, či maďarčine. Teraz iba bodujú články, aby sa učiteľ prezentoval. Treba prácu.
Ďakujem
jarko

Michal Dieneš
Michal Dieneš
22. apríla 2024 17:26
Odpovedať  Jaroslav Husár

Milý Jarko,
Tvoja reakcia svojim obsahom je na samostatný článok. Fakty, ktoré uvádzaš treba šíriť, de-demonizácia socializmu je nevyhnutná. Dnes som počúval Infovojnu s hosťom G. Murínom (z minulého týždňa). Považoval som ho za vzdelaného a inteligentného človeka. Vybral si tému, ako Marx s Engelsom ničili rodinu, ako sú zodpovední za feminizmus (tuším ich označil za zakladateľov), a ukričaný Adrián sa k nemu pridal, aj s priznaním, že od nich nič nečítal, ale začal kopať do boľševika: ako sa ženy ťahali s nákupmi …No veď na sídliskách sa obchody dobudovávali postupne, najprv sa postavili byty (je na to aj odborný výraz: humanizácia sídliska, dnes asi sprofanovaný). A iné bludy, ani som to nedopočúval. Nechápem, kde tí ľudia žili, čo videli vo svete? A čo lepšie im ponovember priniesol?
Pozdravujem, Michal

Juraj Janošovský
Juraj Janošovský
21. apríla 2024 20:02

Spôsobujú Vaše úvahy, pán Profesor, radosť!
V dobe temna rozsvecujú nádej, že sú ľudia, ktorí vidia.
Aj keď vyhovárať sa na „neviditeľnú ruku“ (trhu?) je módne.
Slobodný trh neexistuje!
(Prečo by inak fungovali „protimonopolné“, „kontrólne“, „regulačné“ , „úrady pre verejné obstáravanie“, „pre oznamovateľov“ a pod. A to nehovorím o reguláciách WTO, EHS, EK, „dark pools“ a iné…)
Celý mediálny systém je nastavený na ostrakizáciu politického zasahovania (politikov s takýmito ambíciami) do „podnikania“.
A na monopoly si nedovolia siahnuť ani najsilnejšie vlády!
Takže osveta je slamkou topiacich…

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
22. apríla 2024 13:03

Pán inžinier,
veru je, či máme veľa problémov, uviedli ste bázické. Zoberte si len také Monsanto, ako určuje ako vyživovať plodiny. Na VÚZH sme mali dve oddelenia, ktoré robili aj pokusy ako vyživovať plodiny, ba aj prehnojovali a mali skupinu dojníc aby na nich testovali ako pôsobia prehnojené plodiny (lucerna) na kvalitu mlieka a mäsa. Aj náš ekonomický systém a jeho podstata ekonomika má tých problémov veľa – dobre poznáme problémy spojené s obsahom i s formou vyjadrenia ekonomických údajov (HDP) a problémy spojené s organizáciou tokov ekonomických informácií, hoc Luca Bartolomeo de Pacioli bol taliansky františkán a matematik, autor p r v é h o sústavného výkladu podvojného účtovníctva. Pri zakladaní a tvorení podvojného účtovníctva mu pomáhal jeho mladší brat Fylit Pacioli. A to bolo ozaj dávno.
Ďakujem
jhusár

Anton Julény sen
Anton Julény sen
21. apríla 2024 16:39

Vážený pán profesor,
každý Váš príspevok núti čitateľa sa zamyslieť a vyvodiť záver. Veľmi sa vážim komentáre, ktoré vychádzajú z bohatých životných skúsenosti autorov. Výška štátneho rozpočtu a verejných financií sú závislé na príjme. Zmenou vlastníctva štátnych podnikov, bankových domov atď v prospech zahraničného kapitálu sme došli o podstatnú časť príjmu do štátneho rozpočtu. Bohužiaľ ani uplatnenie vedeckého riadenia túto stratu nenahradí ..

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
22. apríla 2024 13:09
Odpovedať  Anton Julény sen

Vážený pán inžinier,
to je jeden z motívov, aby sa čitatelia vyjadrili, veď ja dobre poznám ozaj viacerých a vážim si ich poznatky. Iste ste jeden z nich. Správne ste povedali, že nemáme zdroj príjmov. Mám zoznam viac ako, teraz som to prekontroloval, 150 zničených a sprivatizovaných podnikov. V žiadnej automobilke nie je riaditeľom Slovák, hoc používajú našu prácu, náš kapitál a našu pôdu, a to najlepšiu. Ani to nebolo dobré rozhodnutie. Ekonomika môže optimálne fungovať, ak funguje v ý r o b a, akumulácia a distribúcia output podnikov.
Ďakujem
jhusár

Andrej Sablič
Andrej Sablič
21. apríla 2024 14:23

Tieto makroekonomické spory a úvahy sú len divadielkom, aby sa odviedla pozornosť od zločineckého charakteru makroekonómie ako celku. Dane a odvody sú už len „obhryzené kosti“ z lúpeže, ktorá bola vykonaná v absolútnom súlade s makroekonomickou „vedou“!!!
Viď:
https://blog.hlavnespravy.sk/33746/makroekonomia-hazardna-hra-s-osudom-ludstva/
https://blog.hlavnespravy.sk/34671/makroekonomia-je-zlocinecka-ideologia/
Kedy ľudstvo konečne konečne pochopí, že ten vysoko cenený ZISK, je absolútna nula, pokiaľ sa nenabalí ním zriedenou realitou – lúpežou!!!

frantisek severa
frantisek severa
21. apríla 2024 13:55

Ak o peniazoch hovoria ekonómovia, bankári, finančníci alebo pokladníci štátu,  spravidla nehovoria o tom istom. Najmä ekonómovia vo svojich analýzach tradične pripisujú ekonomickým faktorom váhu, ktorú už najmenej dvadsať rokov nemajú.
Nie všetkým a nie vždy je dostatočne zrejmé, že globálne financie v súčasnom svetovom poriadku zásadným spôsobom určujú nielen ekonomiku ale aj politiku všetkých štátov“
Prienikom financií do štátnych rozpočtov sa zmenila štruktúra štátnych rozpočtov, čo malo a má zásadný vplyv na jeho funkciu (to bol napr. hlavný a možno aj jediný dôvod na transformáciu fondov sociálneho zabezpečenia /rozpočtové fondy/ na fondy sociálneho poistenia /finančné fondy/ – ich vyčlenením zo štátneho rozpočtu */ a tým súčasne rozšírenie pojmu verejných financií
V bilancii štátu za rok 2023 sa v prvom odseku uvádza príjmy 23 mld., vydavky 31 mld. schodok viac ako 7 mld. čo je suma rovnajuca sa celej jednej tretine prijmov.
https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/bilancia-statneho-rozpoctu-k-31-12-2023.html
To je, čo sa zasadne zmenilo v dôsledku finančnej deregulácie. Dovtedy výdavky štátu mohli byť kryté prakticky výlučne iba jeho príjmami a prípadným prebytkom z prechádzajúcich rokov a takýto schodok bol nemysliteľný bez toho aby štát upadol do defaultu.

František Severa
František Severa
22. apríla 2024 3:12
Odpovedať  frantisek severa

dovoľujem si pridať odkazy na pôvodné zdroje – otvoriť sa budú dať iba na PC vo Windows a Microsoft Office (stačí Microsoft Power Point) –
ATLANTIC Quarterly 2009 Quo Vadis, finančná kríza
https://drive.google.com/file/d/1wp6QH63ttlJrsbAOR5N9EKvgyYpAhadB/view?usp=sharing
OIKOS Vývoj peňazí a dlhová služba štátu
https://drive.google.com/file/d/1cNsLQoED3lih2ci9Hd_M2I75CP2BWJ6G/edit?usp=sharing
každý odkaz by mal zobraziť príslušný súbor aj pri jeho vložení do vyhľadávača Google Chrome – zobrazuje sa z môjho Google Drive – treba moment vyčkať

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
22. apríla 2024 15:40
Odpovedať  frantisek severa

Vážený pán inžinier,
veľmi dobre , že ste spomenuli, že sa zmenila štruktúra štátnych rozpočtov. čo sa týka hlavne fondov sociálneho zabezpečenia (naše dôchodky). V mojej knihe Aplikovaná makroekonómia uvádzam ako A. Merkelová žiadal vyškrtnúť výdavkovú položku, čím sa stal rozpočet Nemecka prebytkový. EÚ by mala ročne rokovať o ekonomickej situácii krajiny na báze input/output tabuľky, ktoré Eurostat konštruuje tak ako to robila Európska hospodárska komisia v Ženeve. Údaje musia byť konzistentné, hodnoverné a reálne vypovedať o ekonomickej situácii krajiny, aby príslušný orgán (MF a vláda) mohol logicky zadsahnúť do fungovania ekonomiky.
Ďakujem
jhusár

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
21. apríla 2024 10:36

A k tomu vedeckému vysvetleniu: myslíte si, že mladí vôbec vedia o čom je reč ak dostanú do rúk diagram kolobehu ekonomických tokov? Budeme ich musieť vrátiť do „základnej ekonomickej školy“, takisto ak bude treba dať do chodu ten systém národných účtov ak to rachne s Eurom a dolárom: od počítača to zvládneme, len koho vychováme aby to do praxe zaviedol a udržal tak, že Slovensko na tom začne prosperovať?

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
21. apríla 2024 11:15
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Peter,
diagram by mal mať predseda vlády na pracovnom stole. Denne rieši problémy, ktoré sa týkajú niektorého zo vzťahov medzi sektormi, domácností, vlády, podnikov a zahraničia, ako to vidieť na mojom kolobehu. Žiaľ, prevzali sme učebnice makroekonómie, ktoré nehovoria o ekonomike SR a tak sa vysokoškoláci iba úchytkom, zásluhou prednášajúceho dozvedia čo sa deje u nás. To nie je dielo prof. 800 stranové Karvaša, či 1000 stranové dielo prof. Engliša, ktoré poznáš a aj jeho požiadavku – cieľ a zámer, teleológiu.
Ďakujem
jaro

Peter Zajac-Vanka
Peter Zajac-Vanka
21. apríla 2024 10:33

Niet čo dodať, „do psej matere!“…výborný a inšpiračný osvetový a pritom vysoko vedecký článok, ako vždy, pán profesor Husár.
Tie prvé úvodné odseky s citáciou Dzurindu a Mikloša akurát dráždia, ale chápem, že kontrastne to sem patrí…rovnako ako Odór i Heger, to už by bolo vedecké pojednanie o omyloch…
Načim vysúkať rukávy a dať sa do diela: globálna ekonomika kope ako zdochnutá kobyla a projekt Európskej únie „rachne“ a rozpadne sa…onedlho. Problém je iba v tom, že my sme 60. – 70.-80.roční a tí mladí akosi „nechápu“, čo sa blíži. Vedel to vo svojom čase Imrich Karvaš aj P.Zaťko, vedel to i G.Husák, tí naši mladí sú akosi vygumovaní.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
21. apríla 2024 11:08
Odpovedať  Peter Zajac-Vanka

Peter,
problém je ozaj v tom, že ani jeden minister financií a ani jeden predseda vlády po roku 1992 si nedali povedať, aby štátny rozpočet nebol trhacím papierom, aby si poslanci presadzovali svoje osobné záujmy bez ohľadu na skutočne potreby ekonomiky, ekonomická veda to má excelentne vyriešené. ŠR možno predložiť variantne, ale sa musia dodržať väzby medzi účtami, ako som to naznačil v úvahe, to žiada podvojnosť v účtovníctve.
Žiaľ, a globalizácia je na rázcestí. Potrebu objektívneho poznania rozporuplných globalizačných premien si musí uvedomiť aj EÚ. Už je niekoľko kníh o jej fungovaní. Dnes nám chýba komplexný pohľad.
Ďakujem
jaro

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
21. apríla 2024 8:46

Celkom na záver svojej úvahy vážený p. Prof. Husár konštatuje „…my sme nepotrebovali reformy, potrebovali sme naše vyspelé poľnohospodárstvo a vyspelý priemysel a celú ekonomiku efektívne zapojiť do komplexu ekonomík EÚ“. Súhlasím, je to tak, ale otázka znie: Potrebovala EÚ medzi svojich „starých“ dýchavičných členov prijať vitálnych, nenásytných dravcov z „východu“? Isteže nie! Naopak, pre svoje ďalšie fungovanie ich potrebovala „odkrviť“ a touto krvou nasýtiť svoj chorý organizmus. Každá vláda, ktorá by sa voči tomuto očividnému „odkrvovaniu“ bola postavila, bola by v zapätí odstránená. Na tento účel boli pripravení v každom „kandidátskom“ štáte celé štáby horlivých „klausov, mikloškov, dzurindov, miklošov …“ . Dnes nie je situácia iná, naopak, je ešte zložitejšia. Preto vôbec nezávidím súčasnej vláde. Môže konať iba v rámci daných „reálnych mantinelov“ a ja verím, že sa o to, na rozdiel od tých troch predošlých úprimne usiluje. /Hoci celkom isto nie je svätá a ani bezchybná vo svojich rozhodnutiach. Treba ju však vo všetkých jej aktivitách podporovať a povzbudzovať.
Redaktori Trendu už nejeden raz preukázali svoj „dzurindovsko-miklošovský komplex“, škoda venovať ich „myšlienkam“ čas, tobôž ich komentovať.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
21. apríla 2024 9:46
Odpovedať  Jozef Hlušek

Vážený pán inžinier,
som rád, že ste zvýraznil to, že sme nepotrebovali reformy. Reformy potrebovali tí, čo od nás vyžadovali kapitoly, úplne zbytočne. Dobrý ekonóm potrebuje vidieť účet ziskov a strát a súvahu podniku a vie ako na tom je. Týmto účtovníctvom za ekonomiku je input/output tabuľka. Naša bola veľká, mala až 300 odvetví. Ona slúži odborníkovi k o n š a t o v a ť stav a r o z h o d n ú ť čo. Aby aj súčasná vláda vedela čo, hoc musí konať, ako ste napísali v rámci reálnych mantinelov, musí mať pred sebou v úvahe opísaný systém národného účtovníctva. Poslanci nemôžu licitovať čo je lepšie, to je ich súkromný názor. Poľovník potrebuje ďalekohľad. Predseda potrebuje ten SNÚ, veď ho vymyslel nositeľ Nobelovej ceny, Rus, iba ušiel do USA a tam to publikoval. Teda iste vedel ako je dôležitý. Na šoferák musíte urobiť skúšku a predseda vlády a minister financií by nemali mať tiež akúsi skúšku: Hlavne však dielo. Ako Karvaš.
Predsa však musím spomenúť ešte jeden fakt. Týka sa práve sily ekonomiky. Boli sme veľkým výrobcom cukru. Z viac ako desiatich cukrovarov z čias socializmu sa však na Slovensku zachovali len dva, a to Považský cukor v Trenčianskej Teplej a Slovenské cukrovary v Seredi. Oba podniky vlastnia nemeckí investori. Cukrovar na Považí patrí do skupiny Nordzucker a seredský cez rakúsku spoločnosť Agrana ovláda Südzucker. Načo také komplikované vzťahy; to je reforma? My sme nemali manažérov, keď sme mali až 10 cukrovarov? Trochu zvláštna reforma.
Ďakujem
jhusár

Jozef Hlušek
Jozef Hlušek
21. apríla 2024 11:19
Odpovedať  Jaroslav Husár

Vážený pán Profesor,
ďakujem za Vašu reakciu. Je vlastne potvrdením toho čo som napísal. Prirodzene, naši ekonomickí poradcovia v každej vláde neboli iba hlupáci. Naopak, myslím si, že vždy vedeli čo by bolo správne a dobré, ale „národ rozhodol“ – chcel ísť do Európy /nie oni/. A to všetko, aj tie nemecké cukrovary na Slovensku, je iba dôsledkom tohto „národného“ konsenzuálneho rozhodnutia. Nehádžme preto všetkých politikov po 89. do jedného vreca a nehádžme na nich „naše“ viny. Som presvedčený, že nemáme a po 89. sme nemali vo výkonných funkciách len ekonomických nedoukov a „blbov“. Ale aj oni museli, či boli prinútení „citlivo vnímať“ prostredie. Pravdaže, všeličo /v symbióze politik-ekonom/ bolo možno urobiť a nepochybne aj dnes je možno robiť lepšie. Je dobré poukazovať na chyby najmä keď sa ukazuje aj správna cesta. Ale politika sa robí v reálnom prostredí a čase – na to by sme nemali zabúdať. Pretože je krutou realitou, že „skupinku progresivcov“ a ich koaličníkov podporilo viac ako 40% voličov. Zodpovedná vláda musí brať túto realitu na vedomie!
Pekný zvyšok nedele Vám aj všetkým ct. diskutérom a čitateľom tejto stránky.

Marián Moravčík
20. apríla 2024 19:51

Výborný text a výborná myšlienka v závere. Naozaj sme nepotrebovali „reformy“, ktoré akoby ešte stále neboli dokončené. A už vôbec sme nepotrebovali „šokovú terapiu“.
Ale to by vydalo na samostatný článok.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
20. apríla 2024 20:06

Vážený pán doktor,
žiaľ ekonómovia po roku 1990 prišli s pojmom reformovať. Ale čo, Tlmače, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete? Poľnohospodárstvo, ktoré bolo vzorom Američanom Francúzom a Nemcom. Sprevádzal som ich po našich poliach. Prečo reformovať ekonomický systém, ktorý neprodukoval štátne dlhy? Mali sme úspešné podniky zahraničného obchodu, mali sme skutočne skvelých odborníkov v podnikoch zahraničného obchodu. Ba sme mali skvelých odborníkov na ministerstve financií či na plánovacej komisii, ktorých skvele podporovali slovenskí ekonomickí vedci. Mali veľké diela. Ano, prišiel rok 1968, ale ich skvelé diela zostali.
Ďakujem
jhusár

Ivan
Ivan
20. apríla 2024 18:35

Ďakujem pán profesor za Vašu úvahu – len kde máme vyspelé poľnohospodárstvo a kde máme vyspelý priemysel. Nemáme ani jedno a sme závislý od zahraničných investorov. Náš priemysel – výroba automobilov a ? poľnohospodárstvo – pestujeme obilniny, slnečnicu, repku olejnú a ? Klasická otázka – vyrobiť a dopestovať – vec jedna ale umiestniť na trh, dokázať predať vec druhá. Samozrejme rozhodujúce sú náklady na produkciu. Vyrábať, produkovať a dopestovať na sklad a so stratou nemá význam.

Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
20. apríla 2024 20:00
Odpovedať  Ivan

Vážený pán inžinier,
ekonómia je skutočne náročná veda a to hlavne odvtedy, čo S. Kuznets dal základy systém národných účtov a V. V. Leontiev jeho input/output tabuľku a hlavne z nej vyplývajúci leontievovský model. Ekonómovia môžu vedecky odborne namodelovať najzávažnejšie ekonomické relácie a následne urobiť odhad budúceho vývoja ekonomiky. To je základ toho, čo ste povedali slovami vyrábať, produkovať a dopestovať a následne predať aj na zahraničných trhoch.
Ďakujem
jhusár