Prečo? Odpoviem nižšie v úvahe. Podnietil ma článok v internetovom SME a jeden mail, ktorý som dostal. Článok v SME hovorí: „A čo sa týka tém volieb? To sú iba populistické frázy. Dôležité je mať jasne stanovený cieľ a poznať správnu cestu. Náš cieľ MODRÍ, MOST-HID je vytvoriť moderné a ekonomicky silné Slovensko pre občanov tejto krajiny. Cesta k tomu však nie je jednoduchá. Je to cesta založená na slušnosti, reálnych riešeniach a odvážnej reformnej politike. Som hrdým zakladajúcim členom strany MODRÍ, MOST-HID a verím v našu víziu. S poďakovaním Dávid Tóth“.
Mail (dostali asi aj iní) z ktorého odcitujem niekoľko tvrdení:
***
„Mezinárodní měnový fond z Washingtonu včera zveřejnil nejnovější ekonomická data : z nich vyplývá, že český premiér Petr Fiala okrádá české zaměstnance o 18 500 KČ měsíčně a Heger slovenské zaměstnance o 533 EUR měsíčně.
Protože česká ekonomika letos podle MMF dosáhla výkonu 61%německé ekonomiky, tak české průměrné mzdy jsou jen 42%průměrných německých platů!
Slovenská ekonomika letos dosáhla úrovně 46% výkonu německé ekonomiky, ale slovenské průměrné mzdy jen 33% průměrných německých mezd!
Profesor Fiala se vzteká na EU, že zveřejnila údaje o tom, jak se v Česku hospodaří!
Nejdražší energie!
Nejdražší potraviny!
Největší zadlužování státu!
Aj na Slovensku
A teď nová data Washistonského ústředí globalistů MMF dokazují, že Češi vytvářejí svou prací neuvěřitelný zisk, ale nejsou za něj spravedlivě odměňováni, jako je tomu v Německu ! V čem je problém ?
P.S. Sebelepším textem různých emailů, videí či prohlášení se opravdu nic nezmění – NENÍ ČAS BUDIT OVCE, ALE SVOLÁVAT VLKY !!!!“
***
Čitateľ zistil v čom zaostávame a v čom sa máme vyrovnať, čo máme dobiehať. Alebo aj inak, v čom sa prejavuje akási protirečivá jednota celoúniového a národného?
A. Smith, otec ekonómie, ešte vo feudalizme vedecky ozrejmil vo svojom diele Bohatstvo národov budúce fungovanie ekonomiky kapitalizmu. Totiž pri vstupe do EÚ (mal som u 63 rokov a skúsenosti z EHK v Ženeve, kde sa realizovala komparácia ekonomík EHK na báze input/output modelu) žiadali od nás 29 kapitol, v ktorých zistil aj naše zdroje. Malo to byť naopak. Ponúknuť nám mali dielo o 29 kapitolách spracované makroekonómami a na báze leontievovského modelu, v ktorom by vedecky dôkladne ukázali sociálne-ekonomický zmysel EÚ, ktorým malo byť utvorenie relatívne rovnocenných podmienok realizácie členov združenia (EÚ nie je štát) na novej vyššej úrovni a konkrétne optimálne fungovanie ekonomiky a fungovanie modelu sústavy ekonomík a získať tak základňu pre perspektívne formovanie úplne rovnocenných podmienok realizácie členov združenia (vyššie rozdiel v mzdách).
Očakával som, že Eurostat, ktorý konštruuje input outpu tabuľky, má komplexný leontievovský model za ekonomiky, ktoré boli členmi do roku 2004, a ktorý si vládni ekonómovia SR môžu overiť. Mali skonštruovať aj mechanizmus jeho fungovania.
S ohľadom na viac národnohospodárskych oblastí, išlo o ich rozvoj v rámci veľkej integrovanej ekonomiky.
Vopred mali byť známe celoúniové a národné výhody. Išli sme naslepo. EÚ vedela, prečo žiada 29 kapitol.
Celoúniové znamená, reprezentuje záujmy celej EÚ, a to záujmy čo najracionálnejšieho a najintenzívnejšieho utvárania relatívne rovnocenných podmienok realizácie členov únie na novej vyššej úrovni oproti minulosti. V ekonomickej oblasti to predpokladá čo najracionálnejšie využitie všetkých zdrojov rastu, ktorými spoločnosť EÚ disponuje, pôdu, prácu a kapitál. Naše poľnohospodárstvo je zničené.
Národné má vystupovať ako organická samostatná časť celku celoúniového, ohraničená rozmermi danej národnopolitickej oblasti, krajiny. Ide o neantagonistickú protirečivosť národného vo vzťahu ka celoúniovému. Pri správnom vymedzení a chápaní by pôsobila ako dynamizujúca sila. Vedie k odhaľovaniu národných zdrojov rastu a, a tým vysoko pozitívne ovplyvní využívanie všetkých celoúniových zdrojov rastu, čo v konečných dôsledkoch znamená, že sa ešte plnšie presadzuje celoúniové. Tým sa pozitívne ovplyvňuje proces tvorby relatívne rovnocenných podmienok realizácie členov EÚ a súčasne sa tento problém rieši v jeho špecifickej podobe: utvárajú sa relatívne rovnocenné podmienky realizácie príslušníkov národov a národností žijúcich v EÚ.
Z toho vyplýva mimoriadne dôležitý záver: zohľadnenie národného, hľadanie zdrojov rastu národnopolitických oblastí EÚ, hodnotenie celoúniových opatrení aj z hľadiska vplyvu na vývoj a rozvoj národného, na racionálne využitie toho, čím toto národné disponuje. A naopak, nedoceňovanie národného v realite jeho presadzovania sa do života, paušálne úsudky o celoúniovom pohľade akoby nad národným pohľadom môže spôsobiť škody, ktoré v ekonomickej oblasti znamenajú neracionálne využitie zdrojov rastu integrovanej celoúniovej ekonomiky.
Takáto analýza ekonomických faktov vyplynie z regionálneho input/output modelu nositeľa Nobelovej ceny W. W. Leontieva, ktorý asi EÚ nemá.
Záver
Verím, že čitateľ zistil z naznačeného rozboru problémov, že ekonomické vedy dovoľujú nájsť také riešenie, ktoré znamená, že čo je výhodné pre EÚ, malo by byť výhodné i pre národnopolitickú oblasť, krajinu člena EÚ. Toto malo byť východiskom v roku 2004. Taká požiadavka determinuje vývoj krajín, národnopolitickcýh oblastí v smere, ktorý som formuloval v úvahe a to: určovania relatívne rovnocenných podmienok realizácie členov celej EÚ.
Dnes v denníkoch čítame Kellnerovci slovenské mýto nepustia.
Prof. J. Husár
Bratislava 16/8/2023
Výborný článok!
Základná premisa každého rovnocenného vzťahu je poznať sa navzájom. A pretože pri vstupe SR do EÚ bola ignorovaná, dopadli sme tak, ako sme dopadli. Žiaľ, hoci bolo zrejmé, že podmienky vstupu sú doslova lokajské, a vedeli to mnohí, nik sa voči nim neohradil. Naopak, ešte viac sme sa prihrbili a prosíkali „zoberte nás, my vám za to, že budeme medzi vami, dáme všetko, aj naše duše“. A Fígeľ ešte dodal – a nechceme od vás nič, len vám chceme slúžiť, vaše „jasnosti“. Ale, bola aj iná možnosť, keď bolo všetko také „jasné“? Celá národ bol doslova zbláznený do chiméry tzv. slobodného cestovania, štúdia na zahraničných VŠ, práce v Nemecku … Každého kto sa pokúsil „otvoriť ľuďom oči“ by boli zlynčovali /viem o čom hovorím/. A neboli to len mladí, „neskúsení“ ale aj starí, naši rovesníci, „disidenti“ aj celkom nedávni „komunisti“! Nie že by boli takí hlúpi, naopak, oni sa chceli pri očakávanej rabovačke Slovenska tiež „napakovať“.
Čo teraz? My „starší a pokročilí“ musíme robiť osvetu ako ju robí ct. pán Profesor, ti mladší budú ešte len potiť krv a nadávať nám, že sme ich dostatočne nepoučili. A potiť krv a pracovať /iba/ na obnove toho čo sme zašantročili, budú ešte naši vnuci a pravnuci. Ale podarí sa! EÚ ako nepodarený zlodejský podnik čoskoro skončí. Nie našim pričinením, ale samodeštrukciou najväčších vydieračov. Proces sa spustil a už sa nezastaví.
Pán profesor, držme sa zdravotne, táto naša slovenská spoločnosť nás bude ešte potrebovať! Najmä keď pôjde ekonomika na Slovensku kvôli dlhu do defaultu a po mnohých takýchto „policajných operáciách“ ako sa práve deje nezostane kameň na kameni ani v politike.
Pravdepodobne budeme musieť začať ako Varoufakis v Grécku, no ale múdrejšie ako on… ak medzitým neskončí dolár a Európska Únia a nám zostanú iba tie dvoj a jedno mince so slovenským dvojkrížom, ktoré môže vyrábať Mincovňa (ešte stále štátna) v Kremnici zo zlata, ktoré začneme ťažiť.
Skúsil som v jednej vete zhodnotiť situáciu, vysloviť tú tragédiu a podať optimistickú pilulku, azda sa podarilo, že sa usmejete.
Pretože ak si uvedomíme podľa Vášho nadpisu, že „stále máme problém so zaostávaním či ekonomickým vyrovnávaním“ so svetom či aspoň EU, je to celonárodná tragédia. Bolo nám treba ten socializmus zbúrať?
Máte pravdu, pán profesor!
Tá asymetria (my sme museli preukazovať svoju pripravenosť, EU nemusela nič…) je však priamy následok dvojakej verzie prevratu v roku 1989.
Naši politici si myslia, že v roku 1989 Slovensko vyhralo a západoeurópski denno-denne demonštrujú, že Slovensko bolo porazené, že sme prehrali!
Pripomeniem, že tá asymetria od počiatku bola postavená len na inscenácií (kamufláži?) pre slovenské (československé) publikum. Napríklad zrušenie vízového styku začiatkom roku 1990 s USA. Nebolo bilaterálne, ale jednostranne, Československo zrušilo vízovú povinnosť pre občanov a USA a dlhé roky sa československé a slovenské vlády o zrušenie víz pre nás… (zrušenie vízovej povinnosti pre cesty do USA Slovensko dosiahlo až v novembri 2008!).
Upozorňujem na to preto, že „podozrievať“ západoeurópske vlády alebo vládu USA, že ich cieľom je rozvoj Slovenska je nedôvodné. A rovnako podozrievať, že kolaborantské elity, ktoré vykonávajú okupačnú moc na Slovensko majú úmysel presadzovať slovenské záujmy nie je reálne!
Preto sa „vyjednávač“ Fígeľ, predseda vlády Dzurinda, koaliční poslanci v roku 2004 (ale aj ich predchodcovia a nástupcovia) vôbec neangažovali v národnom záujme! Ich záujem bol vyhovieť západným hegemónom, jediným kritériom vo vzťahu k spoluobčanom bolo udržanie „sociálneho zmieru“.
Takže v takomto prostredí presadzovať záujem Slovenska nie je možné! Je to ilúzia čakania na Godota ( hrdina absurdnej drámy S. Becketta – Čakanie na Godota – pointa je v očakávaní príchodu hlavnej postavy, ktorá nikdy – počas celej hry – nepríde….)
Môžeme na to len upozorňovať, apelovať, plakať…
Ja si rád zaspomínam. V roku 1974 som bol na veľtrhu v Hannoveri. Dievča, ktoré nám polievalo na stánku kvetinky, naša emigrantka z roku 1968 , mala za to polievanie mesačný plat 2.500 mariek. Príspevok v nezamestnanosti bol 500 mariek. U nás sa marka predávala za 22 Kčs !! Po revolúcii prišli západniari v sprievode našich emigrantov a ja som ich vítal, konečne sa ten veľký balík dolárov pripravený na našich hraniciach ako pomoc vo vyrovnávaní, prevalí k nám. Vysmiali ma. To je 30 rokov. Tie nožnice sa nezatvárajú ale naďalej otvárajú. Predseda Úradu pre cenovú reguláciu vystúpil v RTVS asi v tom zmysle, čo vy sprostí Slováci chcete, však máte najlacnejšie energie v EU. To povedal 2 krát. Nikto ho nezastavil, stačilo povedať, dajte nám platy a dôchodky ako na západe, a my vám to zaplatíme. Oni si z nás, ovčína , skutočne robia srandu.
Takúto istú srandu si z nás robia politické strany, ktoré majú vo volebnom prohgrame boj proti korupcii. Oni nepoznajú základný zákon trhového hospodárstva, ktorého súčasťou je i korupcia. Najväčším výsmechom je Modrý Híd. Dzurinda už asi minul peniaze z privatizácie , ako politická strana bude brať krásne peniaze z daní chudoby. Na Slovensku je to tak !! Ovčín im
to všetko zožerie.
Pán profesor, múdro píšeš, píš ďalej. My sa predsa na našich politikoch
bavíme, čo by sme v starobe robili
Srdečne pozdravuje
Jano
Pán profesor,
S dovolením na úvod budem vychádzať z Vášho uvádzaného citátu: „Náš cieľ MODRÍ, MOST-HID je vytvoriť moderné a ekonomicky silné Slovensko pre občanov tejto krajiny. Cesta k tomu však nie je jednoduchá. Je to cesta založená na slušnosti, reálnych riešeniach a odvážnej reformnej politike“
Netreba mať krátku pamäť. Predsedom MODRÍ, MOST-HID je predsa dobre známy dvojnasobný predseda vlády a predseda SDKU. Nebudem spomínať množstvo vtedajších známych káuz, nie len jeho pokladníka a ministra…Čiže o slušnosti sa nedá hovoriť…! A jeho ekonomické reformy znamenali, že Slovensko napr. zostalo po jeho vláde bez jediného významného priemyselného , či poľnohospodárskeho podniku, alebo banky…!
Za každú cenu, za hocakých podmienok (teraz chce byť hrdina) išiel bojovať za čo najrýchlejší vstup do EU. Úplné sa dá súhlasiť s Vaším postojom „Vopred mali byť známe celo úniové a národné výhody. Išli sme naslepo. EÚ vedela, prečo žiada 29 kapitol.“
Zoberme len také poľnohospodárstvo, pri vstupe do EÚ boli vyjednané nízke dotácie. Bohatšie krajiny napr. aj susedné Rakúsko majú podstatne viac. Takto sme malo konkurencieschopný.
Pane profesore, škoda, že u nás v Česku o tom renomovaní ekonomové mlčí. A náš premiér se včera pochválil, že asi dodrží asi rozpočet ve výši 300 mld Kč, před týdnem konstatoval, že jsme špička v dopravě a v obraně -asi opravdu usnul na sluníčku. Takže díky za Vaše články.
Oujezdský
Presne! Podobné veľké sklamanie z EÚ som zažil aj ja. Myslel som si, že v štruktúrach EÚ je nulová tolerancia voči korupcii a že majú know-how ako jej účinne predchádzať. V skutočnosti mi dnes celé eurofondy pripadajú ako obrovská práčka peňazí.